Rastliny cesnaku a inej cibuľovej zeleniny napáda počas celej vegetácie mnoho druhov fytofágov. Medzi najvýznamnejších škodcov cibuľovín v posledných rokoch patria: háďatko zhubné - Ditylenchus dipsaci, vlnovník cesnakový - Aceria tulipae, fúzavka cesnaková - Suillia lurida, mínerka pórová - Phytomyza gymnostoma a strapka tabaková - Thrips tabaci. Okrem nich sa môžu vyskytovať aj kvetárka cibuľová (Delia antiqua), krytonos cibuľový (Ceutorrhynchus saturalis) a molička cesnaková (Acrolepia assectella).
Háďatko zhubné (Ditylenchus dipsaci)
Háďatko zhubné je karanténny škodca, ktorý sa nesprávne podceňuje. Je to pohyblivý endoparazit, ktorý napáda takmer 500 druhov rastlín, vrátane cibuľovej zeleniny. Vyskytuje sa na celom svete vo všetkých poľnohospodárskych oblastiach a väčšie škody spôsobuje počas chladných a daždivých rokov.
Morfológia a bionómia
Háďatko zhubné má nitkovitý, priesvitné telo. Dospelé jedince sú dlhé približne 0,9 až 1,3 mm a široké okolo 0,04 mm. Samička kladie 200 až 500 vajíčok. V prírodných podmienkach sa toto háďatko najčastejšie udržuje v pozostatkoch rastlín. V pôde sa nachádza len zriedka, a to len v prípade, keď opustí poškodenú rastlinu a vyhľadáva zdravú. Do rastliny prenikajú larvy rôznych instarov, ale aj dospelci. Najčastejšie však rastlinu napádajú larvy 4. instaru (L4), ktoré sa označujú ako invázne larvy. Po preniknutí do rastlinných pletív sa larvy ešte raz zvliekajú a stavajú sa pohlavne zrelé. Vyliahnuté larvy sa 4-krát zvliekajú a dorastajú do dospelých jedincov. Všetky štádiá v nepriaznivých podmienkach môžu prejsť do stavu anabiózy (diapauzy) a v takomto stave si môžu udržať vitalitu aj 2 až 3 roky. Po optimalizácii podmienok sa znovu aktivujú. Vývoj jednej generácie trvá 3-5 týždňov, pri teplote 15 °C približne 3 týždne. Môže mať 5 až 6 generácií ročne.
Hostiteľské rastliny a škodlivosť
Háďatko zhubné je polyfág a napáda viac ako 450 druhov rastlín. Medzi hlavné hostiteľské rastliny patria cibuľa, cesnak, pór, fazuľa, hrach, mrkva, zeler, repa, zemiaky, jahody, ďatelina, lucerna, slnečnica, tabak, ale aj niektoré obilniny a okrasné rastliny (narcisy, tulipány, hyacinty).
Napadnuté rastliny cibule majú listy skrútené a deformované, pričom viac sú napádané vnútorné listy ako vonkajšie. Cibule sú vodnaté, praskajú a korene predčasne odpadávajú. Pri silnejšom napadnutí rastliny hnijú. Menej napadnuté rastliny môžu zostať nezmenené počas celej vegetácie, symptómy sa môžu náhle prejaviť až v sklade. Háďatko môže infikovať aj kvety a neskôr semená, pomocou ktorých sa prenáša. Napadnutý cesnak nemá skrútené listy, ale listy žltnú a sušia sa. Pre tento druh je charakteristické, že malý počet jedincov (8-10) môže zničiť celú rastlinu. Už jeden jedinec v 1 kg hlinitej pôdy môže spôsobiť vyschnutie rastlín. Stupeň poškodenia závisí od prítomnosti konkrétnej biologickej rasy; ak sú v pôde zmiešané populácie viacerých rás, poškodenia sú ešte väčšie.
Príznaky napadnutia sa líšia v závislosti od druhu a veku hostiteľskej rastliny. Mladé napadnuté rastliny cibuľovín sú deformované. Na báze dochádza k zdureniu a deformovaniu listov. K popukaniu spodnej časti cibule dochádza pri menej alebo neskôr napadnutých rastlinách. Vo vnútri cibúľ sa môže tvoriť hubovité pletivo. Obyčajne možno pozorovať hnitie bázy cibúľ, v dôsledku čoho v čase zberu zvyčajne nemajú korene. Pri silnom výskyte háďatka zhubného rastliny žltnú a môžu odumierať. Za typický príznak možno považovať tmavé kruhy viditeľné na reze infikovanej cibule. Listy rastú neusporiadane, často visia ako zvädnuté a sú chlorotické. Mladé rastliny odumierajú.
Ekológia
Tomuto háďatku vyhovuje vlhké prostredie a dobre znáša nízke teploty. Je to škodca rozšírený v chladných a mierne chladných regiónoch. Larvy môžu napádať rastliny už veľmi skoro na jar, ak je pri nízkych teplotách zvýšená vlhkosť. Vo vlhkej pôde a vo vode pri teplote 3-5 °C žijú jeden rok. Optimálna teplota pre vývoj je 15-18 °C.
Ochrana
Z agrotechnických opatrení je dôležité dodržiavanie správneho osevného postupu. V prípade výskytu tohto škodcu treba 4-6 rokov pestovať plodiny, ktoré nie sú hostiteľské rastliny danej rasy, a tiež ničiť buriny. Pri rase vyskytujúcej sa v cibuľovej zelenine treba do osevného postupu zaradiť pšenicu, kukuricu, repku, ďatelinu, lucernu, šalát. Niektoré odrody sú voči tomuto škodcovi odolné.
Významným opatrením je vysádzanie zdravých sadbových materiálov, ničenie napadnutých rastlín počas vegetácie a ničenie pozberových zvyškov. Po zbere v jeseni treba odstrániť všetky poškodené rastliny, ako aj pozberové zvyšky. Na zamorenú pôdu sa odporúča vysadiť aksamietnice (Tagetes).
Háďatká sa dajú v sadbovom materiáli zničiť aj termicky:
- Skladovaním cibule v miestnosti, kde sa dodáva teplý vzduch (teplota vzduchu 29,5-30 °C) počas 7 dní.
- Ponáraním strukov cesnaku do vody pri teplote 25 °C počas dvoch hodín, s pridaním 5 % formaldehydu. Následne ich treba ponoriť do vody pri teplote 49 °C na 20 minút.
- Máčaním cibúľ pred výsadbou do horúcej, 50 °C vody, na 10 minút.
- Máčaním cibúľ v teplej vode za nasledujúcich podmienok: 30 až 45 minút pri teplote 38 °C, následne 20 minút pri 49 °C a potom 10 až 20 minút pri 18 až 22 °C.
Teplotu a čas ošetrenia je dôležité presne dodržiavať, nakoľko môže dôjsť k poškodeniu sadiva.
Pri priamej ochrane sa používa sterilizácia pôdy v skleníkoch horúcou parou. Na menších plochách sa pred siatím alebo vysádzaním môže urobiť dezinfekcia a dezinsekcia pôdy prípravkom na báze dazometu. Na chemické ošetrenie sadiva ani postrek na list počas vegetácie nie sú v súčasnosti povolené žiadne prípravky na ochranu rastlín. Na Slovensku sa pri cesnaku na morenie sadiva používa prípravok na báze síry (Síra SK 520), pričom sa sadivo máča 6 až 12 hodín. Uvedené prípravky sa nesmú miešať s fungicídnymi moridlami. Ak chceme cesnak moriť aj proti hubovým chorobám, moríme ho najprv v prípravku na báze síry.
Výskyt tohto škodcu možno zistiť odoberaním vzoriek rastlín alebo pôdy. Prah škodlivosti je výskyt 10-20 jedincov na 1 kg pôdy.
Vlnovník cesnakový (Aceria tulipae)
Telo dospelého jedinca vlnovníka cesnakového má červíkovitý tvar, dĺžku 0,21-0,25 mm. Na brušku má 75-90 prstencov. Vajíčka sú okrúhle, podobajú sa na kvapky vody.
Bionómia a škodlivosť
Prezimujú všetky štádiá škodcu na cibuliach v skladoch, tak aj na poli. Zdrojom infekcie na poli sú napadnuté rastliny. Samičky kladú vajíčka na listy vedľa hlavného nervu. Pri priaznivých podmienkach prostredia trvá vývoj 8-10 dní. Optimálne podmienky na vývoj sú teplota okolo 25 °C a vysoká relatívna vlhkosť vzduchu 80-95 %.
Hostiteľské rastliny sú z čeľade Lilaceae, v prvom rade cibuľa, cesnak, ale aj okrasné rastliny z rodu Tulipa a Allium. Prvé viditeľné symptómy na cibuliach môžeme pozorovať až dva mesiace po zbere úrody. Roztoče prenikajú pod vrchnú časť suchej šupiny a vyciciavajú šťavy z dužinatej suknice, čím spôsobujú na normálnych bielych cibuliach červené, ružové alebo krémovo žlté škvrny. Postupne sa škvrny zväčšujú a môžu prekryť celý povrch cibule, neskôr škodca preniká aj medzi vnútorné suknice a poškodzuje ich. V jednej cibuli môže byť aj niekoľko tisíc jedincov tohto roztoča. Silne napadnuté cibule sa vysušujú a hnijú. Z cibúľ, ktoré sú poškodené na 50-75 %, sa vyvinú zakrpatené rastliny, kým zo slabo poškodených cibúľ sa vyvinú normálne, zdravé rastliny. Poškodenie kvetov sa prejavuje okrúhlymi zelenými škvrnami alebo stratou farby a tvaru.
Ekológia a ochrana
Vlnovník cesnakový je vlhkomilný a teplomilný druh.
Základným preventívnym opatrením je sejba zdravého sadbového materiálu a dodržiavanie osevného postupu. Tomuto škodcovi vyhovujú vysoké teploty, preto cesnak treba skladovať pri nižších teplotách. Poškodenia cibúľ sa môžu znížiť ich skladovaním pri určitých teplotách. Napríklad cibule tulipánov pre včasnú sadbu nie sú poškodené, ak sa hneď po zbere skladujú 4 týždne pri teplote 20 °C, nasledovné 4 týždne pri 17 °C a 9 až 18 týždňov pri teplote 9 alebo 5 °C. Väčšina cibúľ iných druhov sa nedá ochrániť riadenými teplotami pri uskladnení.
Vyššie teploty pri uskladnení ničia roztoče, ale často poškodzujú aj cibule. V literatúre sa uvádza, že napadnutú sadbu možno uzdraviť namáčaním vo vode pri teplote 55 °C v trvaní 15-20 minút alebo na 60 °C v trvaní 10-15 minút.
Chemická ochrana sa robí aplikáciou insekticídov (akaricídov) v skladoch a tiež morením sadiva. Morenie sadiva prípravkami na báze síry je účinné aj proti tomuto škodcovi.
Biologická ochrana je tiež možná, potenciálnymi prírodnými nepriateľmi roztoča cesnakového sú dravé roztoče ako Amblyseius cucumeris, Cheyletus spp., Lasioseius spp.
Fúzavka cesnaková (Suillia lurida)
Telo dospelého jedinca fúzavky cesnakovej je hnedej farby, dĺžky 8-10 mm. Krídla má sivohnedé, priezračné s dvomi priečnymi tmavohnedými pásikmi. Vajíčko je oválneho tvaru, biele, lesklé, s dĺžkou asi 1 mm. Larva je belavá, smerom dozadu rozšírená so šikmo uťatým posledným článkom. Dorastie do dĺžky asi 10 mm.
Bionómia a škodlivosť
Prezimuje v štádiu imága. Aktivuje sa skoro na jar a nálet trvá až do apríla. Samičky kladú vajíčka už vo februári, aj keď je porast prekrytý snehom a teploty vzduchu sú okolo 0 °C a teploty pôdy pod nulou. Rastliny vtedy majú vyvinuté 2-3 listy. Samičky kladú vajíčka na rastliny alebo na pôdu v blízkosti rastliny, pričom preferujú kladenie vajíčok na najvyvinutejšie rastliny. Pri teplotách okolo 7 °C sa larvy z vajíčka liahnu o dva týždne a zavrtávajú sa medzi listy cesnaku, následne prenikajú do cibule. V jednej rastline sa vyvíja len jedna larva. Masové liahnutie lariev je v marci a vývoj lariev trvá 25-35 dní. Dospelé larvy odchádzajú do pôdy, kde sa kuklia. Štádium kukly trvá jeden mesiac a vyletené imága v júni prechádzajú do diapauzy.
Fúzavka cesnaková škodí nielen na cesnaku, ale aj na cibuli. Hospodársky významné škody zapríčiňuje na mladých rastlinách z jesennej sadby. Larva najprv poškodzuje základ najmladšieho centrálneho listu, ktorý žltne a stáča sa. Veľmi ľahko sa takto poškodený list vyťahuje z rastliny. Larvy sa potom spúšťajú dole stonkou do cibule, poškodzujú najprv stonku, potom aj cibuľu. Stonka je mäkká a cibule zahnívajú.
Ekológia a ochrana
Fúzavka cesnaková sa aktivuje veľmi skoro na jar, už pri teplote vzduchu 0 °C. V podmienkach globálneho otepľovania, kedy sú časté mierne zimy, môže byť tento škodca aktívny aj v zimných mesiacoch.
Z preventívnych agrotechnických opatrení sa škody môžu znížiť skorou sadbou na jeseň, pretože väčšie rastliny sú odolnejšie. Podobne neskorá sejba na jar môže výrazne znížiť napadnutie rastlín. Odporúča sa cesnak pestovať čo najďalej od vlaňajších plôch. Odrody jarného cesnaku vysádzané na jar nie sú napadané týmto škodcom.
Z nechemických spôsobov ochrany je významné zakrytie rastlín sieťami alebo netkanou textíliou počas náletu múch. Toto opatrenie sa musí vykonať skoro na jar pri prvom oteplení a porast nechať zakrytý až do konca apríla.
Chemická ochrana je opodstatnená, ak sa zistí, že sa v poraste vyskytuje 10 % a viac napadnutých rastlín. Aplikácia insekticídov sa vykonáva na jar v čase náletu múch, kým samičky ešte nenakládli vajíčka. Obdobie letu múch sa môže zistiť pomocou návnad, ktoré sa pripravujú z extraktu cesnaku, cukru a octu. Žlté vodné misky naplnené týmto lákadlom sa umiestňujú do porastov cibule už vo februári. V regiónoch, kde sa tento škodca vyskytuje, často treba aplikáciu vykonať hneď, ako sa zistí výskyt múch. Pretože nálet trvá dlhšiu dobu, po 10 dňoch treba aplikáciu zopakovať. Pri postreku treba použiť viac vody.
Mínerka pórová (Phytomyza gymnostoma)
Imágo mínerky pórovej je veľké 3,5-4 mm, je sivej, prípadne sivohnedej farby. Larva je bezhlavá, veľkosti 5-8 mm, belavej farby. Kukla (pupárium) má sudočkový tvar, škoricovo hnedej farby, dĺžky 3,5-4 mm.
Bionómia a škodlivosť
Mínerka pórová má dve generácie ročne, jarnú a jesennú. Prezimuje v štádiu kukli v mladých rastlinách ozimnej cibule alebo póru, alebo v pôde. Na jar začínajú vyletovať dospelé jedince - muchy už koncom marca - začiatkom apríla. Ich výskyt možno ľahko zistiť podľa drobných belavých škvŕn usporiadaných v rade, ktoré spôsobujú samičky kladielkom a ktoré sa následne živia šťavou z poškodených pletív. Samičky kladú vajíčka do základu vonkajších listov. Vyliahnuté larvy mínujú v parenchymatickom pletive listov a postupujú smerom do podzemnej časti. Míny sa mierne rozširujú. V jednej cibuli môžeme nájsť 2 až 3 larvy, pri silnom napadnutí až 20. Larvy neprenikajú do vnútra rastlín. Kuklia sa prevažne na konci chodbičky, ktorú vyžrali, väčšinou plytko pod obalovými šupinami, takže ich možno ľahko nájsť. Kukly často vypadávajú do pôdy. Larvy sa v rastlinách nachádzajú v apríli a máji a kuklenie začína v máji.
Počas letných mesiacov mínerka pórová zostáva v diapauze v štúdiu kukli. Rojenie jesennej generácie možno pozorovať v závislosti od zrážok a teplôt už koncom augusta. Zvyčajne nastáva po trvalejšom ochladení, prípadne po zrážkach. Prítomnosť imág v poraste je zasa možné najlepšie zistiť objavením spomínaných vpichov na špičkách listov póru. Pri priaznivom počasí jesenná generácia tejto muchy lieta ešte aj počas slnečných októbrových dní.
Prvé údaje o premnožení mínerky pórovej a hospodárskych škodách boli zaznamenané v roku 1987 v Maďarsku. Na Slovensku boli významné škody zistené už v roku 1989. Hlavnými hostiteľskými rastlinami sú ozimná cibuľa, ozimný cesnak, jarná cibuľa zo sadzačky, pór a niektoré okrasné rastliny. Hlavné škody zapríčiňuje larva, ktorá mínuje cibuľové listy, tie sa deformujú a zaostávajú v poraste. Vonkajšie suknice cibule a obalové šupiny sa trhajú. Najväčšia škodlivosť je na jar, na mladých rastlinách cibule, ktoré pri väčšom napadnutí vyschnú. Na jeseň pri silnom napadnutí rastliny póru vyschnú. Pri daždivom počasí alebo po prezimovaní v záhone často podliehajú hnilobe.
Ekológia a ochrana
Mínerka pórová má dve generácie do roka vo všetkých krajinách, kde sa vyskytuje.
Ochrana cibuľovín proti mínerke pórovej by mala spočívať v prvom rade v nechemických metódach ochrany, ktoré zahŕňajú agrotechnické a mechanické opatrenia. Tieto vplývajú na zníženie populačnej hustoty škodcu a tým aj na intenzitu napadnutia a škodlivosť. Odporúča sa zmena miesta pestovania cibuľovín (osevný postup), obrábanie pôdy hneď po zbere cibuľovín, počas vegetácie ničenie napadnutých rastlín (negatívny výber), pri zbere zrelých cibuľovín stŕhanie a ničenie obalových šupín s larvami a kuklami.
Proti mínerke pórovej sa dá úspešne bojovať pomocou netkanej textílie, ktorá zabráni prenikaniu samičiek k rastlinám. Záhony cibule na jar, póru v lete, musíme zakryť ešte pred začiatkom rojenia škodcu. Pri jarnej generácii koncom marca - začiatkom apríla a pri letnej generácii koncom augusta - začiatkom septembra. Okraj textílie musí byť zapustený do pôdy. Netkaná látka prepúšťa dažďovú a závlahovú vodu a zároveň je vzdušná.
Chemická ochrana proti tomuto škodcovi sa robí počas náletu múch. Úspešnosť ochrany závisí od termínu ochrany. Dôležitým signálom na ošetrenie ohrozených cibuľovín je prítomnosť spomínaných vpichov na špičkách listov. Najneskôr týždeň po ich zistení postrekujeme a o 14 dní postrek zopakujeme. Pri ošetrení cibule proti jarnej generácii stačia dva postreky, ale pór zvyčajne treba ošetriť viackrát, najmä ak je jeseň teplá a tým aj dlhšia. Na jeseň sa ošetruje pór a cibuľa, ktorá zostáva na poli počas zimy, nie tá, ktorú plánujeme na konzum.
Líný trik pro obří úrodu okurek: Stačí 1 minuta před sázením
Strapka tabaková (Thrips tabaci)
Strapka tabaková je najčastejšie sa vyskytujúca strapka a tiež aj najškodlivejší druh na otvorenom poli. Pochádza z východného Mediteránnu a dnes je už rozšírená po celom svete. Vyhovuje jej teplá kontinentálna klíma. Je výrazný polyfág, škodí na vyše 200 rôznych rastlinách na otvorenom poli ako aj v zatvorených priestoroch. V strednej Európe je významným škodcom tabaku, ale aj zeleniny, napáda cibuľu, pór, kapustu, uhorky, rajčiny a šalát.
Telo dospelej samičky je dlhé asi 1 mm, svetložltej farby. Samček je trochu menší, štíhlejší a svetlejší ako samička. Tykadlá majú pretiahnuté, žlté.
Bionómia
V poľných podmienkach prezimuje imágo vo vrchných vrstvách pôdy, v pozostatkoch rastlín. Na jar, po aktivácii, imága najprv žijú na burinách a neskôr migrujú na pestované rastliny. Samčeky sa vyskytujú ojedinele, takže rozmnožovanie je väčšinou bezpohlavné - partenogenetické.
Informácie o škodlivosti a ochrane strapky tabakovej boli v poskytnutom materiáli neúplné.
Ďalší škodcovia cibuľovej zeleniny
Kvetárka cibuľová (Delia antiqua)
Kvetárka cibuľová spôsobuje na cibuli tiež veľké škody. Je to hmyz z čeľade muchovitých (Muscidae). Mucha je olivovo sivá, dlhá 6 až 7 mm, vajíčka sú biele, dlhé najviac 1 mm. Larva je žltkastá, červovitá, beznohá, dlhá asi 7 mm. Kukly prezimujú v pôde, v máji muchy vyletujú a kladú vajíčka v blízkosti cibuľovín - ku koreňovému krčku alebo pod šupky cibúľ. V júli sa liahnu imága druhej generácie a ich nálet môže trvať až do konca augusta. Larvy ničia mladé rastliny, tieto v dôsledku poškodenia vädnú a hynú.
Krytonos cibuľový (Ceutorrhynchus saturalis)
Prezimujúce chrobáky na jar požierajú listy, následne znášajú vajíčka.
Molička cesnaková (Acrolepia assectella)
Prezimujúce samičky znášajú v máji asi 100 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy. Húsenice druhej generácie škodia až od septembra. Škody na pažítke a cibuli sa prejavujú v podobe dlhých belavých pásov. Potom sa na miestach požeru objavuje blanka, ktorá pokrýva vyhryzené miesta. Húsenice vyžierajú v listoch chodbičky od špičky listu až po srdiečko rastliny.