Úvod do problematiky rasizmu a obráteného rasizmu
Rasizmus a diskriminácia na základe rasy či etnického pôvodu sú vážnym problémom, ktorému čelia milióny ľudí v Európe. Je nevyhnutné mať prístup k spoľahlivým a aktuálnym informáciám o tejto problematike.
Obrátený rasizmus, niekedy označovaný aj ako pozitívna diskriminácia, je koncept, ktorý vychádza z predpokladu, že afirmatívna akcia a podobné programy zamerané na nápravu rasovej nerovnosti predstavujú formy rasizmu namiereného proti belochom.
V širšom zmysle môže byť rasizmus definovaný ako „a) predsudky alebo antagonizmus voči väčšinovej alebo (bývalej) dominantnej etnickej skupine“. V užšom zmysle sa týka „c) diskriminácie (resp. systematických postojov, činností a inštitúcií v neprospech) väčšinovej rasy“.
Existencia a argumenty proti obrátenému rasizmu
Samotná existencia obráteného rasizmu, podľa definícií b) alebo c), je často spochybňovaná. Medzi uvádzané dôvody patria:
- Systematickosť rasizmu: Podstatou definície rasizmu je jeho systematickosť. Rasizmus je preto možný len vtedy, ak má diskriminujúca strana v krajine moc a kontroluje inštitúcie. V prípade menšín to však nie je možné. Menšina môže prejavovať predsudky voči väčšine a môžu sa vyskytnúť individuálne prípady diskriminácie príslušníka väčšiny, ale ako systematický jav obrátený rasizmus neexistuje.
- Kontext na Slovensku: O tzv. obrátenom rasizme sa na Slovensku hovorí najmä v súvislosti so sociálnym zabezpečením pre rómske menšiny.
Iniciatívy a stratégie v boji proti rasizmu
Európska komisia predstavila novú stratégiu proti rasizmu, ktorá nadväzuje na akčný plán EÚ z rokov 2020 - 2025. Cieľom je vytvoriť Európu, v ktorej môžu ľudia prosperovať bez diskriminácie a plne sa zapájať do života spoločnosti.
Napriek pokroku v boji proti rasizmu, ktorý bol dosiahnutý v posledných rokoch, prieskum Eurobarometra ukazuje, že takmer dve tretiny občanov stále považujú rasovú diskrimináciu za vážny problém vo svojich krajinách. Európska únia zdôrazňuje, že „rasizmus nemá v našej Únii miesto“ a táto stratégia mení túto zásadu na činy prostredníctvom posilnenia presadzovania právnych predpisov a boja proti diskriminácii.
Prípady porušovania ľudských práv počas pandémie COVID-19
Pandémia COVID-19 priniesla výnimočnú situáciu, ktorá si v niektorých prípadoch vyžiadala zavedenie mimoriadnych opatrení na zastavenie šírenia infekcie. Medzinárodné právo umožňuje vládam udeliť zvláštne právomoci v záujme zachovania práva na zdravie, avšak rozhodnutia o obmedzení ľudských práv musia sledovať legitímne ciele v oblasti verejného zdravia, vychádzať z dôveryhodných vedeckých podkladov a nesmú byť svojvoľné ani diskriminačné.
Amnesty International vyjadrila znepokojenie nad tým, že zavádzanie karanténnych opatrení počas pandémie COVID-19 v mnohých európskych krajinách sprevádzalo porušovanie ľudských práv. Reštriktívne opatrenia neprimerane zasiahli práva príslušníkov marginalizovaných skupín a osôb, ktoré zažívali stigmatizáciu, diskrimináciu a násilie už pred pandémiou.
Príklady z praxe:
- Slovensko: Prístup k riešeniu pandémie COVID-19 bol vo viacerých prípadoch pochybný. Boli zaznamenané neproporčné zásahy do ľudských práv marginalizovaných skupín, vrátane nejasného právneho základu pre povinnú karanténu v rómskych osadách, čo mohlo viesť k svojvoľnému zadržiavaniu osôb. Opatrenia voči Rómom a Rómkam prispeli k ich ďalšej stigmatizácii a predsudkom.
- Bulharsko: V rámci povinných karanténnych opatrení bolo od zvyšku krajiny odrezaných viac ako 50 000 Rómov a Rómok, čo viedlo k nedostatku potravín. V Burgase úrady používali drony na snímanie teploty a sledovanie pohybu obyvateľov rómskych osád.
- Francúzsko: V Seine-Saint-Denis, najchudobnejšej oblasti s majoritou obyvateľov severoafrického a západoafrického pôvodu, bol počet pokút za porušenie karantény trikrát vyšší ako v iných častiach krajiny. Bolo zaznamenané rasistické urážanie a fyzické násilie zo strany polície voči osobám afrického pôvodu.
- Španielsko: Video z Bilbaa zachytáva policajtov, ktorí zastavili a zneužili silu proti mladému mužovi údajne severoafrického pôvodu.
- Taliansko: Mimovládna organizácia Avvocato di Strada zdokumentovala prípady, keď ľudia bez domova dostali pokutu za to, že neboli schopní dodržať opatrenia týkajúce sa izolácie.
Organizácie a iniciatívy na podporu boja proti rasizmu
Existuje niekoľko organizácií a iniciatív, ktoré sa aktívne zapájajú do boja proti rasizmu a diskriminácii:
- Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI): Orgán monitorujúci ľudské práva v rámci Rady Európy, zameraný na boj proti rasizmu, diskriminácii, xenofóbii, antisemitizmu a intolerancii.
- Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA): Podporuje a chráni ľudské práva v EÚ a vydáva správy o situácii v oblasti základných práv.
- Európska sieť proti rasizmu (ENAR): Celoeurópska sieť, ktorá presadzuje rasovú rovnosť a zabezpečuje spoluprácu medzi subjektmi občianskej spoločnosti bojujúcimi proti rasizmu.
- Európsky akčný týždeň boja proti rasizmu: Koná sa v marci pri príležitosti Medzinárodného dňa eliminácie rasovej diskriminácie (21. marca).
- No Hate Speech Movement: Mládežnícka kampaň Rady Európy, ktorá mobilizuje mladých ľudí v boji proti nenávistným prejavom a podporuje ľudské práva na internete.
Okrem toho existujú výzvy na predkladanie návrhov na podporu medzisektorových reakcií na diskrimináciu a intoleranciu, ktoré sa zameriavajú na budovanie dôvery medzi jednotlivcami, komunitami a vnútroštátnymi orgánmi.