Regulácia burín v porastoch obilnín je kľúčová pre zabezpečenie optimálneho rastu a výnosu plodín. Tento proces je ovplyvnený mnohými faktormi, vrátane biologických vlastností burín, agroklimatických podmienok a použitej technológie pestovania.
Biologické vlastnosti burín a ich vplyv na reguláciu
Škodlivosť burín závisí do značnej miery od ich biologických vlastností a vzťahu k pestovanej plodine. Vlastnosti, ktoré zvýhodňujú burinu oproti pestovaným plodinám, zahŕňajú:
- Prispôsobivosť k zhoršeným stanovištným podmienkam, čo vedie k vysokej konkurencieschopnosti.
- Spôsob rozmnožovania (generatívne aj vegetatívne).
- Dlhá životaschopnosť rozmnožovacích orgánov v pôde.
- Etapovité vzchádzanie burín.
Pri trvácich druhoch burín podmienky, v ktorých rastú, značne ovplyvňujú pomer medzi generatívnym a vegetatívnym rozmnožovaním. Napríklad na intenzívne obrábaných orných pôdach sa druhy ako pýr plazivý, pupenec roľný či pichliač roľný rozmnožujú generatívne menej, zatiaľ čo na uľahnutých, málo kyprených pôdach prevláda generatívne rozmnožovanie.
Dlhodobá životaschopnosť generatívnych orgánov rozmnožovania burín v pôde a ich etapovité vzchádzanie sú ovplyvnené dormanciou, teda obdobím pokoja po dozretí. Semená väčšiny druhov burín majú po dozretí nepravidelnú a nízku klíčivosť, ktorá sa výrazne zvyšuje po prezimovaní alebo stratifikácii. Poznatky o priebehu klíčenia a dormancii sú dôležité pre prognózu zaburinenosti a racionálny zásah proti burinám. Napríklad ovos hluchý vzchádza etapovite, preto sa jednorazovým ošetrením nelikviduje celá potenciálna zaburinenosť. Podobne aj viaceré druhy neskorých jarných burín (mrlíky, láskavce) zaburiňujú v lete okopaniny, aj keď jedince vzídené na jar boli zlikvidované.
Pre posúdenie vzchádzania a vývinu burín v jednotlivých ročných obdobiach a ich zotrvania na stanovišti sú dôležité aj ich požiadavky na teplotu pre klíčenie a odolnosť voči nízkym teplotám. Väčšina semien u nás vyskytujúcich sa burín klíči už pri nízkych teplotách (1 až 5 °C), takže môžu klíčiť a vzchádzať neskoro na jeseň, v zime i skoro na jar. Iná skupina burín klíči až pri vyšších teplotách (minimálne 6 až 15 °C) a preto v našich zemepisných šírkach vzchádzajú neskoro na jar (ježatka kuria, moháre, prstovka, láskavce).
Klasifikácia burín a ich zaradenie do systému (Hron - Vodák, 1959, In: SMATANA -Týr, 2011) sa u nás používa na základe biologických vlastností burín (spôsob výživy, rozmnožovanie, dĺžka vegetačnej doby, hĺbka zakoreňovania) a ich vzťahov k pestovaným plodinám. Pri regulačných zásahoch na zníženie škodlivosti burín sa používajú aj označenia skupín burín, ktoré súvisia s ich morfologickými znakmi, biologickými vlastnosťami a reakciou na ochranný zásah.
Buriny, ktoré sa za určitých podmienok vyskytujú na hospodársky využívaných pozemkoch a spôsobujú tam významné škody, sú v značnej miere ovplyvňované stanovišťom. Niektoré druhy burín sú prísne viazané na stanovište (klimatické, pôdne podmienky, spôsob využívania pôdy, pestované rastliny), iné sú prispôsobené rozličným podmienkam širokých zemepisných pásiem i pestovaným rastlinám - kozmopolity, napr. hviezdica prostredná, kapsička pastierska, mrlík biely, mlieč roľný, pupenec roľný, pýr plazivý. V pestovaných plodinách je výskyt mnohých druhov spôsobený zhodným vývinom s kultúrnymi rastlinami a technológiou ich pestovania. V oziminách sa ako typické buriny vyskytujú druhy zo skupiny ozimné, v jarinách jarné skoré, v okopaninách jarné neskoré, vo viacročných preriednutých plodinách dvoj- a viacročné buriny. Trváce buriny - buriny pichliač roľný, pupenec roľný, pýr plazivý, praslička roľná sa spravidla vyskytujú na rozličných stanovištiach, resp. sú viazané na určité pôdne podmienky a môžu zaburiňovať všetky plodiny i kultúry.
Rozšírili sa druhy náročné na úrodnosť pôdy (obsah živín v pôde, osobitne dusíka), napr. ... a druhy z časti odolné proti používaným herbicídom, alebo vytvorili rezistentné typy, napr. ... lepšie sa uplatňujú druhy, ktoré znášajú viac uľahnutú pôdu, napr. ...
V obilninách, ktoré majú úzke, šikmo postavené listy a priame, nerozvetvené steblá sa za normálnych okolností nevytvára dostatočne husto zapojený porast a svetlo môže prenikať aj do nižších vrstiev porastu, čo ovplyvňuje vývin burín. Preto sa v obilninách vyskytujú predovšetkým buriny, ktoré majú rovnaký biologický cyklus ako obilniny, t.j. vyskytujú sa ozimné, jarné i viacročné buriny. Sú to buriny rozmnožujúce sa prevažne semenami - generatívne, no sú druhy, ktoré sa môžu rozmnožovať naviac aj vegetatívne - koreňovými výhonkami, podzemkami a pod. Burinové spoločenstvá v obilninách majú možnosť dlhodobého rozvoja, od skorej jari (prípadne už od jesene) do zberu obilnín. Jarný aspekt je typický výskytom efemérnych a skorých jarných burín, ktoré využívajú dostatok svetla a zásob zimnej vlahy, rýchlo zakvitnú a vysemenia napr.: jarmilka jarná, veroniky. V tomto aspekte sa vyskytujú buriny aj z iných biologických skupín, ktoré sú väčšinou vo fáze listovej ružice. Letný aspekt je ovplyvnený vhodnými podmienkami, najmä vyššími teplotami, postupne klesajúcou vlhkosťou pôdy a mierne sa zvyšujúcimi hodnotami utlačenia pôdy v závere vegetácie.
Porastové vrstvy burín v porastoch obilnín (horizonty):
- I. prvá vrstva je najvyššia a má normálne svetelné podmienky nad povrchom obilnín.
- II. druhá vrstva zaberá približne vrchné 2/3 výšky porastu obilnín. Sú v nej zastúpené prevažne svetlomilné buriny, ktoré spravidla porast neprerastajú.
- III. ...
Zmeny v zložení burinných spoločenstiev
Stav poľnohospodárskej činnosti za posledných pätnásť rokov vedie k významným zmenám v zložení burinných spoločenstiev obilnín. Predchádzajúci trend v znižovaní počtu druhov burín v agrofytocenózach sa otočil proti pestovateľovi. Na základe dlhodobých sledovaní zaburinenosti pôd a porastov je možné konštatovať, že vo väčšine prípadov sa na ornej pôde na Slovensku zvyšuje miera zaburinenosti. Zvyšuje sa pestrosť burinového spoločenstva (čo by sa mohlo do určitej miery hodnotiť aj pozitívne), ale čo je najdôležitejšie, zvyšuje sa zaburinenosť predovšetkým hospodársky veľmi nebezpečnými druhmi burín: pichliač roľný, lipkavec obyčajný, rumany, metlička obyčajná, ovos hluchý, iva voškovníkovitá, pýr plazivý, horčiaky, durman obyčajný, ambrózia palinolistá, podslnečník Theofrastov, bolehlav škvrnitý a ďalšie buriny z čeľadí mrlíkovité a láskavcovité, pupenec roľný, hviezdica prostredná, peniažtek roľný, kapsička pastierska, hluchavky.
Regulácia burín v oziminách
Ozimné obilniny sú plodiny, veľmi dôležité v osevných postupoch poľnohospodárskych podnikov. Na základe prieskumov výskytu zaburinenosti medzi najproblematickejšie buriny patria: ovos hluchý, metlička obyčajná a pýr plazivý. Na trhu sú dostupné prípravky na reguláciu vyššie spomenutých druhov od založenia porastu do druhého kolienka obilniny. Malé percento pestovateľov reguluje buriny už na jeseň, hoci sa ukazuje, že je výhodné silno zaburinené pozemky ošetriť už na jeseň.
Za posledné roky boli veľmi teplé a dlhé jesene, čo podporuje vzchádzanie väčšieho počtu burín. Vzídené buriny znevýhodňujú pestovanú plodinu. Tieto na jeseň vzídené buriny sú pri jarnom ošetrení spravidla vo väčšine prípadov prerastené.
Ďalším dôležitým faktorom je kvalita sejby. Dobre založený porast je vyrovnaný a lepšie konkuruje burinám, ale aj napriek tomu je potrebné použiť herbicídy.
Optimálne obdobie aplikácie herbicídov v ozimných obilninách
Optimálne obdobie aplikácie herbicídov v ozimných obilninách je na začiatku zakladania porastu až po ich odnožovanie na jeseň. Pri skorej aplikácii hrozí nebezpečenstvo ďalšieho vzchádzania burín, čo bude vyžadovať pri niektorých prípravkoch takzvané „opravné“ ošetrenie jarnou aplikáciou. Nie je to z dôvodu slabej účinnosti prípravku, ale z dôvodu viacerých vĺn vzchádzania burín (napríklad ozimná a jarná forma metličky).
Metlička obyčajná
Medzi najvýznamnejšie buriny zo skupiny jednoročných ozimných jednoklíčnolistových zaraďujeme druh metlička obyčajná. Metlička je po celom území Slovenska hojne rozšírená. Šíreniu metličky obyčajnej napomáha časté striedanie ozimín po sebe, ako aj technológie minimálneho obrábania pôdy. Sortiment herbicídov pre jej reguláciu je pomerne široký. O ich úspešnosti však okrem voľby prípravku rozhoduje termín aplikácie vo vzťahu k jej rastovej fáze a priebehu klimatických podmienok počas a po aplikácii. Väčšina pestovateľov sa snaží regulovať metličku až na jar.
Pýr plazivý
Významný je pýr plazivý, ktorý patrí už počas sledovaných rokov medzi najrozšírenejšie trváce plytšie zakoreňujúce buriny na ornej pôde. Jeho reprodukcia a šírenie do okolia je podporované najmä nekvalitným obrábaním pôdy, posunom k technológiám minimálneho obrábania pôdy, nevhodným striedaním kultúrnych rastlín v osevnom postupe a taktiež aj chybami pri používaní herbicídov. Rastliny pýru plazivého sú konkurenčne silné voči kultúrnym rastlinám, ale aj voči ostatným burinám. Koreňový systém pýru je rozložený na rozdiel od pichliača roľného prevažne v hĺbke do 0,20 až 0,25 m, to znamená vo vrstve rozrušovanej obrábaním pôdy. Pri využívaní technológií minimálneho obrábania pôdy zasahuje koreňový systém pýru plazivého (koreňové podzemky) do hĺbky 0,10 až 0,15 m, maximálne 0,20 m.
Na ornej pôde sa rastliny pýru plazivého rozmnožujú predovšetkým vegetatívne, koreňovými lámavými dlho plazivými podzemkami. Samozrejme je dôležité nepodceňovať aj generatívne rozmnožovanie sa zrnami. Zrná majú po dozretí vysokú klíčivosť. Vzídené rastlinky unikajú pozornosti a bývajú často zdrojom zaburinenia. Používaním zle vyčisteného osiva, najmä z vlastnej produkcie, môžu byť zrná šírené aj na pozemky, na ktorých sa doposiaľ nevyskytoval. Regeneračná schopnosť koreňových výhonkov (plazivých podzemkov) je veľmi vysoká, najmä vo vlhších podmienkach v období po zbere plodiny.
V prípade, že je pšenica ozimná prevažne zaraďovaná po obilninách, je ekonomicky vhodné pri silnom zaburinení pýrom plazivým použiť predzberové aplikácie totálnych herbicídov s účinnou látkou: glyphosate alebo iných. Správne načasovaná aplikácia významne potlačí pýr plazivý.
Dvojklíčnolistové buriny v oziminách
Z dvojklíčnolistových burín sú pre ozimné obilniny najnebezpečnejšie jednoročné ozimné druhy ako sú: rumany (parumanček nevoňavý, ruman roľný) a lipkavec obyčajný. Z trvácich hlbšie zakoreňujúcich sú významné druhy: pichliač roľný, pupenec roľný a mlieč roľný. Ale veľmi významnými burinami sú: hluchavky, hviezdica prostredná, kapsička pastierska, peniažtek roľný, úhorník liečivý, maky, hlaváčik letný, fialky, veroniky, zemedym lekársky.
Výber prípravkov v tomto prípade je veľmi dôležitý a je potrebné brať do úvahy meniace sa klimatické pomery na území. Jednou z možností ako zlepšiť účinok pôdnych herbicídov je množstvo vody pri ošetrení - v prípadoch sucha je potrebné dávku vody zvýšiť na 400 prípadne až 500 l/ha. Veľkým množstvom vody sa dosiahne to, že prípravok nezostane na povrchu pôdy, ale prenikne hlbšie do pôdy k semenám burín. Dávka prípravku na jednotku plochy však musí zostať nezmenená.
Regulácia burín v jarmeňu jarnom
Jačmeň jarný umožňuje predovšetkým vývin tých jednoročných druhov burín, ktorých semená klíčia skoro na jar pri nižších teplotách. Sú to najmä druhy patriace do skupiny jednoročné skoré jarné buriny napr.: horčica roľná, reďkev ohnicová, pohánkovec ovíjavý, ovos hluchý a i. Súčasne s nimi môžu klíčiť aj semená druhov zo skupiny jednoročné ozimné buriny, ktoré nevyklíčili na jeseň a nezničili sa predsejbovou prípravou pôdy ako napr.: peniažtek roľný, parumanček nevoňavý, rumany a i. V preriedených nezapojených porastoch sa môžu vyskytovať aj niektoré druhy zo skupiny neskorých jarných burín, ktoré vzišli neskôr a riedky porast im nezabránil v raste napr.: mrlík biely, horčiaky a iné.
V ochrane proti škodlivému vplyvu burín v jarnom jačmeni z hľadiska ekonomického i ekologického je účelné predchádzať zaburinenosti nepriamymi opatrami. Podmienkou je pripraviť pôdu pre dobré založenie porastu a ochrániť ho pred vplyvom burín najmä v prvých fázach rastu po vzídení. V prípade, že v horších pestovateľských podmienkach vznikne silná zaburinenosť jarného jačmeňa je účelné prednostne uplatňovať cielenú postemergentnú aplikáciu herbicídov, kedy na základe prognózy zaburinenosti možno presnejšie určiť prah škodlivosti.
Zakladanie porastov a predsejbová príprava pôdy
Zakladanie porastov jačmeňa siateho jarného je v súčasnosti menším problémom ako v minulosti. Dôvody sú rôzne. Moderné technológie obrábania pôdy, po zbere predplodiny zanechávajú predpripravenú pôdu pre následnú sejbu jačmeňa siateho jarného. Pri rôznych priebehoch konca zimy a skorej jari a otvorení jarných prác sa odlišuje prítomnosť druhov burín ako v pôdnej zásobe tak aj aktuálneho výskytu konkrétnych druhov burín. Väčšina ozimných druhov je regulovaná kvalitne vykonanou predsejbovou prípravou pôdy, podobne ako aj skorých jarných prípadne viacročných a efemérnych druhov.
Podľa vykonanými prieskumami zaburinenosti na Katedre udržateľného poľnohospodárstva a herbológie FAPZ SPU v Nitre je možné povedať, že vyskytujúce sa druhy burín reprezentujú kvalitu a dôslednosť predsejbovej prípravy a kvalitne vykonanú sejbu s následne rovnomerným vzchádzaním porastu.
Výber herbicídov a prognóza zaburinenosti
Ako sa ukazuje za posledné roky je problémom povedať, že ktoré druhy burín sú vyslovene problematické jednotne pre územie Slovenska. Pri návrhoch regulácie zaburinenosti porastov jačmeňa jarného musíme vychádzať ako z prognózy zaburinenosti tak z hodnotenia aktuálnej zaburinenosti. Výber prípravkov je úzko súvisiaci so spektrom aktuálneho výskytu burín, ktorý je uvedený v prehľade podľa výrobných oblastí.
Z biologického hľadiska výskytu vyššie spomínaných druhov burín je potrebné podotknúť, že je podstatné vedieť regulovať prítomné druhy v rámci aktuálnej zaburinenosti z toho dôvodu, že jačmeň jarný je veľmi citlivý na prítomnosť trvácich druhov ako pichliač roľný a pupenec roľný, ktorý spôsobuje potlačenie rastu rastliny jačmeňa ako aj jeho konkurencie schopnosť v následnom období po odnožovaní až po zber. V nazberanej produkcii spôsobujú ich nazberané časti problém v navršovaní nečistôt produkcie a následnej potrebe dosušovania a čistenia produkcie, keď sa jedná o sladovnícky jačmeň.
Prípravky na reguláciu burín
V súčasnom období sa vplyvom klimatických zmien časť ochrany proti škodlivým činiteľom presúva už do jesenného obdobia. Najmä pri skôr siatych ozimných obilninách je jesenná herbicídna ochrana nanajvýš odporúčaná. Nevýhodou je, že v tomto období ešte nevieme predpokladať, aký úrodový a kvalitatívny potenciál môžeme od novozaloženého porastu očakávať. Teda, či sa aplikácia oplatí, alebo nie. V tomto roku vstupuje do hry aj mokrá daždivá jeseň, ktorá herbicídnu ochranu oddialila.
Ozimné obilniny možno vo všeobecnosti považovať za plodiny s dobrou konkurenčnou schopnosťou pri potláčaní burín. To ale platí len za predpokladu, že porast ozimín bol dobre založený, je zapojený a vyrovnaný. Vtedy dokáže pri optimálnom počte rastlín na plochu regulovať buriny iba s nevyhnutnou dávkou herbicídov. V praxi sa však často stáva, že herbicídy musíme aplikovať vo zvýšenej miere.
Podstatou jesennej aplikácie herbicídov v oziminách je likvidácia burín spodného poschodia (ide o dvojklíčnolistové buriny, ako sú veroniky, hviezdice a hluchavky) a na jeseň vzchádzajúcich tráv, ktorým sa darí najmä počas teplej jesene a miernej zimy. Väčšinu herbicídov registrovaných na jesenné použitie v obilninách prijímajú buriny koreňmi aj listami, čo zvyšuje istotu dostatočného účinku aj za horších poveternostných podmienok. Jesenné obdobie je charakteristické kratším dňom, nižšou intenzitou slnečného svitu, nižšími teplotami a vyššou vzdušnou aj pôdnou vlhkosťou. Tieto poveternostné podmienky sú priaznivé z hľadiska účinnosti herbicídov pôsobiacich cez pôdu, kontaktných herbicídov, ale tiež niektorých ALS inhibítorov.
Typy herbicídov
Trh ponúka nespočetné množstvo prípravkov. Výber vhodného herbicídu závisí od druhov burín rastúcich na pozemku.
- Perzistentné herbicídy pôsobiace cez pôdu (preemergentné): Vytvárajú na ošetrenom povrchu herbicídny film, cez ktorý vzchádzajúce buriny prichádzajú do kontaktu s účinnou látkou. Aplikujú sa pred vzídením buriny.
- Kontaktné herbicídy pôsobiace cez listy (postemergentné): Aplikujú sa po vzídení buriny.
- Kombinované prípravky: Obsahujú látky s oboma typmi účinku, vhodné na preemergentnú a skorú postemergentnú aplikáciu.
Účinok herbicídov môžeme v určitých prípadoch zvýšiť použitím zmáčadiel a adjuvantov. Pôsobenie herbicídov je viditeľné po 7 - 10 dňoch od aplikácie a hodnotenie účinnosti sa robí po 21 dňoch. Pravidlom je, že čím menšie buriny likvidujeme, o to skôr sa dostaví účinok.
Príklady účinných látok a ich pôsobenie
- Flufenacet: Patrí do skupiny oxyacetamidov, účinkuje ako prerušovač delenia buniek. Preniká do pôdy a v závislosti od pôdnej vlhkosti pôsobí 2 - 3 mesiace. Burina ju prijíma hlavne koreňovým systémom a klíčiacimi výhonkami.
- Chlorotoluron: Selektívny herbicíd pôsobiaci pre- aj postemergentne, prijímaný cez korene a sekundárne aj listami. Narušuje fotosyntézu a blokuje svetelnú reakciu vo fotosystéme II.
- Pyroxsulam: Systémová účinná látka patriaca do skupiny triazolopyrimidínov, aplikuje sa postemergentne. Dostáva sa do rastliny cez listy a korene, blokuje tvorbu enzýmov ASL, čo spôsobuje zastavenie rastu a odumretie rastliny. Prvé príznaky (chlorózy, nekrózy) sú pozorovateľné už niekoľko dní po aplikácii.
- Prosulfocarb: Aplikuje sa preemergentne, prijímaný prostredníctvom klíčkov a koreňov. Spôsobuje zabrzdenie rastu a delenia buniek v najmladších častiach rastliny.
- Penoxsulam: Novšia účinná látka, ktorá vznikla po roku 2000.
- Florasulam: Osvedčená postemergentná účinná látka zo skupiny triazolopyrimidín sulfonamidov. Blokuje tvorbu esenciálnych aminokyselín cieľovým enzýmom ALS, čím zastavuje rast buriny a vedie k jej odumretiu.
- Pendimethalin: Blokuje delenie a rast buniek v najmladších pletivách burín. Do buriny sa dostáva prostredníctvom listov, hypokotylu, ale aj koreňmi.
- Diflufenican: Preemergentný inhibítor fotosyntézy. Blokuje tvorbu chlorofylu, vyvoláva symptómy vybielenia a vedie k odumieraniu rastlín.
Špecifické herbicídy
- Aurora® 40 WG: Postemergentný kontaktný herbicíd do pšenice ozimnej a jačmeňa jarného. Má vynikajúci účinok najmä na lipkavec obyčajný, veroniky, hluchavky a ľuľok, a veľmi dobrý účinok na fialky. Carfentrazone-ethyl, účinná látka, má veľmi rýchly kontaktný účinok (odumieranie burín do 5-7 dní) a účinkuje aj pri nízkych teplotách okolo +1°C. Dážď 1 hodinu po aplikácii neznižuje účinnosť. Rýchly rozklad carfentrazonu v pôde a rastlinách umožňuje výsev následných plodín bez obmedzení.
- DELFIN®: Suspenzný koncentrát, selektívny kontaktný herbicíd s reziduálnym účinkom v porastoch obilnín proti jednoročným dvojklíčnolistovým burinám. Účinná látka diflufenican blokuje biosyntézu karotenoidov. Reziduálny účinok môže trvať až 8 týždňov.
- MUSTANG: Systémovo vysokoúčinný rastový herbicíd s výbornou účinnosťou na rumančekové a kapustovité buriny.
Prípravok Aurora® 40 WG je povolený pre poľnohospodárske plodiny pestované v rámci osevného postupu na ploche zaradenej do podopatrenia integrovaná produkcia v zeleninárstve podľa Vestníka MPRV SR.
