Povolanie právnika je na Slovensku atraktívne, no väčšina ľudí ho pozná len z filmov alebo zo súdnych a politických káuz. Ako sa človek môže stať právnikom, čo všetko toto povolanie obnáša a ako sa v ňom presadiť? Tento článok poskytuje komplexný pohľad na právnické profesie, cestu k advokácii, výzvy na trhu a kľúčové stratégie pre úspech, doplnené o praktické rady a skúsenosti z praxe.
Základné pojmy a kvalifikácia
Kto je právnik a kto advokát?
Na začiatok je dôležité rozlišovať medzi pojmami právnik a advokát, ako aj medzi akademickými titulmi a právnickými profesiami. Právnikom sa môžete stať vtedy, keď ukončíte druhý stupeň vysokoškolského štúdia v študijnom odbore „právo“ na akreditovanej právnickej fakulte v SR alebo inej krajine, za predpokladu, že slovenský právny poriadok titul zo zahraničia uznáva. Ukončenie magisterského štúdia oprávňuje úspešného absolventa používať titul magister „Mgr.“ v odbore právo.
Podstatné je, že už samotné magisterské právnické vzdelanie je základnou podmienkou, ale taktiež úplne postačuje pre výkon všetkých právnických profesií, akými sú napríklad advokát, notár, sudca, prokurátor, exekútor, podnikový právnik či pedagóg na právnickej fakulte. Čo sa týka titulu JUDr., tento v preklade znamená „doktor práv“. Jedná sa o akademický titul, ktorý môže nadobudnúť len držiteľ magisterského titulu z odboru právo, avšak jeho získanie je výlučne dobrovoľné a skutočnosť, že niekto nie je doktor práv, mu nesmie brániť vo výkone nijakej právnickej profesie. Titul JUDr. môžete dosiahnuť vypracovaním tzv. rigoróznej práce a jej následnou obhajobou na právnickej fakulte oprávnenej udeľovať tento doktorský právnický titul.
Nezabúdajte teda, že Mgr. a JUDr. označujú akademické tituly a dosiahnuté právnické vzdelanie, zatiaľ čo právnická profesia označuje pracovnú činnosť a pracovné zaradenie právnika.
Advokát vs. Právnik: Kľúčové rozdiely
Hoci každý advokát je právnik, nie každý právnik je advokátom. Právnik je človek s ukončeným vysokoškolským vzdelaním II. stupňa v odbore právo na právnickej fakulte, ktorý sa venuje jednej z právnických profesií. Na rozdiel od advokáta, právnik nie je oprávnený v zmysle zákona poskytovať právne služby sústavne a za odmenu v prospech tretích osôb. Ak tak robí, ide o tzv. pokútnictvo a môže takéto konanie právnika napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného podnikania.
Advokát je právnik, ktorý okrem ukončeného vysokoškolského vzdelania II. stupňa v odbore právo, dokončil aj koncipientsku prax a splnil ďalšie podmienky Slovenskej advokátskej komory, vrátane úspešného zloženia advokátskych skúšok. Advokát je vedený v zozname Slovenskej advokátskej komory, ktorá dohliada na výkon jeho činnosti.
Advokát poskytuje právne služby, ktoré podľa zákona o advokácii spočívajú v zastupovaní klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajobe v trestnom konaní, poskytovaní právnych rád, spisovaní listín o právnych úkonoch, spracúvaní právnych rozborov, správe majetku klientov a ďalších formách právneho poradenstva a právnej pomoci. Na Slovensku môžu platené právne služby poskytovať len advokáti, samozrejme, s výnimkou ďalších právnických profesií, ktoré pôsobia v ostatných odvetviach práva, ako sú notári, exekútori, daňoví poradcovia a patentoví zástupcovia.
Kroky k advokátskej profesii
Ak sa chce právnik stať advokátom, má pred sebou ešte dlhú a náročnú cestu. Ako prvé musí absolvovať bakalárske a následne magisterské štúdium práva. V ideálnom prípade sa odporúča absolvovať aj LL.M. štúdium a rigorózne konanie (získanie titulu JUDr.), ktoré môžu právnikov veľmi rýchlo odlíšiť od konkurencie. Vo svete práva sa získanie titulu JUDr. považuje za samozrejmosť.
Získaním vysokoškolského vzdelania druhého stupňa sa však cesta za povolaním advokáta ani zďaleka nekončí. Ďalšou zastávkou je zamestnanie u kvalifikovaného advokáta, ktorý sa stane vaším školiteľom. U neho absolvujete koncipientsku prax. V trvalom pracovnom pomere sa budete pod dohľadom školiteľa pripravovať na prácu advokáta.
Po skončení koncipientskej praxe, ktorá bola donedávna trojročná a v súčasnosti je päťročná, je potrebné vykonať náročné advokátske skúšky a zložiť advokátsky sľub, ktorým sa advokát zaviaže k bezúhonnosti a spoľahlivosti. Advokáti majú svoju stavovskú organizáciu, ktorou je Slovenská advokátska komora (SAK).
Ak sa vám podarí úspešne absolvovať všetky vyššie uvedené procesy, môžete začať vykonávať činnosť ako advokát. Advokáciu môžete vykonávať samostatne, v združení s iným advokátom alebo aj v podobe niektorých obchodných spoločností. Čerství advokáti sa spravidla uberajú dvoma smermi - buď sa stanú advokátmi v kancelárii, v ktorej absolvovali koncipientsku prax, alebo si založia vlastnú advokátsku prax. Vo všeobecnosti sa však odporúča pracovať aspoň nejaký čas pod dohľadom skúsenejšieho advokáta, keďže advokáti majú disciplinárnu aj hmotnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia, preto sú povinne poistení.
Iné právnické profesie na Slovensku
Okrem advokáta sa v právnom systéme Slovenska môžete stretnúť (alebo sa stať) aj s ďalšími špecializovanými povolaniami, ako sú napríklad notár, exekútor, sudca či prokurátor. Títo reprezentanti právnických profesií musia byť v prvom rade povinne právnikmi, t.j. musia mať dosiahnuté aspoň vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Na výkon svojich profesií však musia spĺňať ďalšie prísne podmienky ustanovené osobitnými predpismi.
- Sudca: Vykonavá nezávislú rozhodovaciu činnosť.
- Prokurátor: Zastupuje štát pri ochrane verejného záujmu, najmä v trestnom konaní.
- Notár: Vykonavá notársku činnosť, vrátane spisovania listín, osvedčovania skutočností, spravuje úschovy.
- Exekútor: Zabezpečuje vykonávanie exekúcií podľa exekučného poriadku.
- Podnikový právnik: Poskytuje právne poradenstvo a zabezpečuje právne služby pre jednu konkrétnu spoločnosť.
- Pedagóg na právnickej fakulte: Vykonáva výučbu a vedeckú činnosť.
Špecifiká advokátskej profesie a vzťah s klientom
Poslanie a činnosť advokáta
Advokát v zmysle zákona o advokácii pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Advokát zastupuje svojich klientov pred súdmi a inými subjektmi - nie však len pri obhajobe v trestnom konaní, ale aj pri rôznych iných aktivitách, ako je napríklad správa majetku. Advokáti sú často vyhľadávaní aj pre poskytovanie právnych rád.
Každý úkon nášho každodenného života nesie so sebou právny následok. Je preto dobré, ak máte pri sebe advokáta, s ktorým si môžete svoje kroky skonzultovať a odborne sa poradiť. Advokát je bojovníkom za vaše práva, často býva jedinou osobou, ktorá je na vašej strane a hľadá všetky možnosti, ako vám pomôcť pri riešení vašej situácie.
Etika a zodpovednosť advokáta
Vzťah advokáta a klienta sa zakladá na vzájomnej dôvere. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých veciach, o ktorých sa dozvedel pri výkone advokácie, ako aj o osobných údajoch, chránených osobitným zákonom. Povinnosť mlčanlivosti advokáta a osôb, ktoré sa podieľajú na jeho činnosti spojenej s poskytovaním právnych služieb, trvá aj po skončení zastúpenia.
Pri výkone advokácie je advokát povinný chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. Advokát je ďalej povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, čo znamená, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Advokát je nezávislý a je viazaný iba všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta. Výkon advokácie teda nepodlieha žiadnemu štátnemu orgánu. Advokát je zodpovedný iba svojmu klientovi, klient však nikdy nemôže od advokáta požadovať porušenie práva.
Každý advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie, a pochybenie sa takmer vždy odrazí aj na profesionálnej povesti advokáta. Preto je advokát povinný mať uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone svojej činnosti.
Odmeňovanie a finančné aspekty
Výkon advokátskej činnosti prebieha za finančnú odmenu, ktorú si vo väčšine prípadov hradí klient. Odmena advokáta je vždy vecou dohody medzi advokátom a klientom. Klient sa môže dohodnúť s advokátom na hodinovej odmene, odmene za úkon, paušálnej odmene, pevne stanovenej odmene alebo odmene za úspešné ukončenie prípadu. Advokát je povinný pred prevzatím zastúpenia a poskytnutím právnej služby klienta detailne poučiť, aké povinnosti klientovi voči advokátovi vzniknú a jasne sa dohodnúť s ním na výške primeranej odmeny, respektíve presnom spôsobe jej určenia.
Ak sa s advokátom na odmene neviete dohodnúť, platí tarifná odmena stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času. Má právo požadovať za ne primeraný preddavok.
K advokácii už tradične patrí aj pomoc osobám, ktoré poskytovanie právnych služieb nemôžu uhradiť. Týmto osobám poskytujú pomoc Centrá právnej pomoci.
Správa dokumentov a financií klienta a včasná konzultácia
Všetky dokumenty a peniaze poskytnuté klientom advokátovi zostávajú vo vlastníctve klienta. Advokát je povinný financie klienta od financií iných klientov, ako aj od svojich financií, zreteľne odlíšiť. Použiť ich smie iba na účel, na ktorý mu ich klient zveril. Advokát má právo iba na tie peňažné prostriedky, ktoré mu klient poskytol výlučne ako zálohu na jeho odmenu, aj to iba v rozsahu doposiaľ vykonaných právnych služieb. Advokát ako zástupca (mandatár) prakticky vlastní iba obal advokátskeho spisu, pričom celý obsah spisu patrí jeho klientovi.
Neexistuje žiaden spôsob určenia presného okamihu, kedy by mal klient požiadať advokáta o pomoc. Všeobecne však platí, že čím skôr advokáta oslovíte, tým pravdepodobnejšie je úspešné uplatnenie vašich práv a oprávnených nárokov a možné zabránenie vzniku škôd, ktoré je niekedy už veľmi obtiažne naprávať či sanovať.
Súčasné výzvy a realita právnického trhu na Slovensku
Rast počtu študentov a absolventov práva
S príchodom jesene sa opäť vrátil život aj do prednáškových sál slovenských právnických fakúlt. Tisícky mladých ľudí si vybrali odbor, ktorého dobrý cveng je ozvenou čoraz vzdialenejšej minulosti. Podľa údajov ministerstva školstva študovalo právo v dennej i externej forme spolu cez desaťtisíc študentov. Na porovnanie, v roku 2003 ich bolo necelých sedemtisíc. Medzitým vznikli nové školy, ktoré ponúkajú právnické štúdium, a nastal boom - študujúcich právnikov bolo najviac v roku 2010, keď tento odbor študovalo vyše jedenásťtisíc ľudí. Odvtedy ich počet pomaly klesá.
Podľa portálu Profesia.sk sa absolventi právnických fakúlt nachádzajú takmer na spodnej priečke záujmu zamestnávateľov. Dominuje záujem o informatikov, ekonómov či o technické odbory. Ku koncu septembra sa v evidencii úradov práce nachádzalo 631 absolventov právnických fakúlt a 134 ľudí, ktorí sa naposledy živili právom. Aj keď počet absolventov práva na úradoch práce medziročne stúpa, väčšina podľa štatistík potrebuje na zohnanie novej práce viac ako tri, no menej ako šesť mesiacov. Samozrejme, mnohí si zďaleka nenájdu prácu, akú by si želali.
Predĺženie koncipientskej praxe a jej dopady
Pre právnické povolanie prišla naposledy ďalšia rana - od januára tohto roku sa povinná prax advokátskeho koncipienta predĺžila z troch na päť rokov. Absolventom práva sa doposiaľ zdala advokácia ako najschodnejšia cesta uplatnenia, keďže iné právnické profesie (notár, exekútor, prokurátor či sudca) sú relatívne uzavreté. Predĺženie povinnej koncipientskej praxe sa ťažko hodnotí inak ako snaha etablovaných advokátov uzavrieť pred konkurenciou aj svoj stav.
Slovenská advokátska komora (SAK) dnes eviduje asi päťtisíc advokátov a 2 500 koncipientov, kým pred desaťročím bola koncipientov asi tisícka. Predseda SAK Lubomír Hrežďovič však tento motív odmieta: „Medzi ľuďmi, ktorí v komore vykonávajú advokátske skúšky, panuje konsenzus, že všeobecná úroveň kvality právneho vzdelania sa znižuje. Predĺženie koncipientskej praxe je len jedno z protiopatrení, pričom jednostranne naň poukazovať je vytrhávanie z kontextu.“ Na to, aby advokát mohol zamestnávať koncipienta, musí mať sám aspoň trojročnú prax. Zároveň sa obmedzil počet koncipientov, ktorých advokát môže samostatne zamestnávať, a to na troch. „Ide o to, aby advokát nevyužíval koncipientov len ako lacnú pracovnú silu, ale im aj reálne niečo zo svojich vedomostí odovzdal.“
Život advokátskeho koncipienta prináša vo všeobecnosti dlhý pracovný čas a spravidla nie veľmi uspokojivé finančné ohodnotenie, ktoré sa aspoň orientačne pohybuje okolo 500 eur. Ani po pretrpení trojročnej (dnes už päťročnej) koncipientskej praxe taký absolvent nemá nič garantované. Advokácia je totiž podnikanie, a pokiaľ nie sú klienti, nie sú ani príjmy. Jeden advokát anonymne uviedol: „Musím zarobiť tri a pol tisíca eur, aby som zo svojej advokátskej kancelárie vyžmýkal pre seba aspoň necelú tisícku v čistom.“ Rozdiel sú náklady na sekretárku, koncipienta, kanceláriu, prístup k elektronickým zbierkam a podobne.
Ekonomické faktory a konkurencia
Kríza sa prejavila aj na trhu s advokátskymi službami. Advokátom sa strácajú pravidelní dlhoroční klienti. Práca je tak viac náhodná, platobná schopnosť klientov klesá. Na slovenský trh s právnymi službami vplýva niekoľko negatívnych faktorov:
- Zlé podnikateľské prostredie limituje aj koláč právnych služieb. Ak totiž nerastie ekonomika, nerastie ani objem práce pre právnikov.
- Stúpa počet poskytovateľov týchto služieb, ktorých chrlia právnické fakulty.
- Celková ekonomická kríza.
Existuje však aj jeden pozitívny faktor, a tým je deľba práce. Spoločnosť je sofistikovanejšia, aktivity čoraz rozmanitejšie, ľudia sa viac špecializujú. To so sebou prináša do budúcnosti aj prísľub rastu dopytu po akýchkoľvek poradenských službách, keďže podnikatelia už nechcú byť expertmi na všetko, ale chcú sa sústrediť na svoj biznis a v otázkach, kde sa až tak neorientujú, si nechajú poradiť.
Ako Slovensko rieši problém dlhodobej nezamestnanosti - reálna ekonomika
Kľúč k úspechu: Strategické kroky a osobné skúsenosti
Vzdelanie a ďalšie kvalifikácie
Ako už bolo spomenuté, kým magisterské vzdelanie je základom, absolvovanie LL.M. štúdia a rigorózneho konania (získanie titulu JUDr.) môže právnikov veľmi rýchlo odlíšiť od konkurencie. Peter Klimáček, mladý právnik, spomína, že pri hľadaní práce rýchlo pochopil, že je dôležité osviežiť si v pamäti kľúčové predpisy ako Občiansky zákonník a Občiansky súdny poriadok, keďže pohovory často zahŕňali praktické zadania.
Prax a mimoškolské aktivity
Počas štúdia je kľúčové snažiť sa odlíšiť od ostatných. Príkladom je Peter Varga, ktorý študoval právo a ekonómiu a popri tom využíval všetky núkajúce sa príležitosti. Zapájal sa na škole do rôznych právnických súťaží, mal veľa mimoškolských aktivít, k tomu letné brigády v USA, program Erasmus v nemeckom Regensburgu či krátkodobé štúdium na LSE v Londýne. Na všetko si musel zarobiť sám, takže aj veľa pracoval.
Peter Varga radí, že človek, ktorý uvažuje o právnickej dráhe, by mal mať najmä ťah na bránku a iniciatívnosť. Mal by byť presvedčený, že ho to bude baviť. Ak je študent, mal by ísť nielen na skúšku, dostať známku, ale sa o tú vec zaujímať aj ďalej - nad rámec minima, ktoré od neho žiada škola.
Rozvoj zručností a osobnostné predpoklady
Dobrého právnika by Peter Varga charakterizoval ako veľmi pedantného, zodpovedného, dôkladného a tiež inteligentného. Starší kolegovia z medzinárodnej právnickej kancelárie, ktorí sú pre neho inšpiráciou, sa len pozrú na problém, a tam, kde on vidí často len chaos, oni vidia hlbšie právne súvislosti. Tento nadhľad človek získa iba sústavnou prácou s praktickou stránkou práva.
Osobná skúsenosť Petra Klimáčka ukazuje, že aj s dobrým štúdiom nemusí byť ľahké nájsť si prácu. Spätne si uvedomuje, že urobil niekoľko chýb, napríklad si po štátniciach chcel užiť posledné prázdniny, zatiaľ čo väčšina spolužiakov riešila budúcu prácu už počas štátnic.
Podnikanie a diverzifikácia
Peter Varga dokazuje, že aj v situácii dnešného presýteného trhu sa dá presadiť. Už v treťom ročníku podnikal so spolužiakmi, organizovali stužkové pre maturantov. Popri právnickej robote podniká aj dnes, založil dve fungujúce firmy a je spoluzakladateľom projektu penonline.sk (Právne a ekonomické noviny). Podieľal sa tiež na tvorbe učebnice medzinárodného zdaňovania. Pre neho je to súbeh činností, ktoré sa nedajú celkom od seba oddeliť.
Poučenie z chýb a zmena kariérnej dráhy
Mária Miškovová, advokátska koncipientka, ktorá skončila právo s červeným diplomom, sa ocitla v novom, päťročnom koncipientskom režime. Aj ju právo chytilo na základnej škole vďaka populárnym seriálom. Po promóciách si chcela užiť leto, no intenzívnejšie hľadanie práce začalo až v septembri a rýchlo pochopila, že to také jednoduché nebude. Aj keď dlhé mesiace hľadania ju nedeptali, lebo nemala sklony k pesimizmu a verila, že to raz musí vyjsť, zvažovala aj odchod do zahraničia a prácu mimo práva. Študentom práva radí: „Ak sa v tom nenájdete počas štúdia a nie ste si istí, že túto prácu chcete robiť a chcete ju robiť naozaj dobre, vždy je ľahšie odísť z kratšej cesty.“
Príbeh Lucie Rakovej je ďalším príkladom. Skončila právo pred piatimi rokmi, no prácu i profesionálne naplnenie si našla vo firme, ktorá projektuje osvetlenie. Dnes by nemenila. Jej výber práva podnietili rodičia, no počas štúdia a praxe v advokátskej kancelárii si uvedomila, že nechodí do práce s radosťou. Aj keď štúdium práva neľutuje, našla vášeň inde. „Možno som k tomu, čo robím, išla okľukou, ale aj obchádzka je niekedy súčasťou cesty.“