Popraskaná kôra na stromoch je problémom, ktorý si vyžaduje starostlivý prístup. Cez rany na kôre strom vysychá, zvyšuje sa riziko premnoženia škodcov a dodávanie živín do koruny stromov býva vážne narušené. Pod prasknutou kôrou sa môže nepozorovane vytvárať puklina, ktorá už možno najbližšiu sezónu zapríčiní rozštiepenie stromu.
Príčiny praskania kôry
Kôra na stromoch praská najmä v druhej polovici zimy. Príčinou sú paradoxne predlžujúce sa slnečné dni, no zároveň aj veľké teplotné rozdiely medzi dňom a nocou. Plusové teploty cez deň zohrejú kmene a zvýšia prúdenie štiav a miazgy. V noci však opäť teploty klesnú pod bod mrazu a nahromadené tekutiny mrznutím zväčšia svoj objem, čo sa navonok prejavuje práve vznikom trhlín na kôre.
Tieto trhliny predstavujú vstupnú bránu pre škodcov a choroby. Jablone, hrušky, slivky, marhule - práve na týchto ovocných stromoch sa cez zimu najčastejšie objavujú trhliny. Presnejšie na ich južnej strane, ktorá je viac prehrievaná slnečnými lúčmi. Stromy, ktoré mali poslednú sezónu veľkú úrodu či výrazné prírastky a neboli upravené vhodným rezom, vstupovali do zimy vyčerpané a aj pre ich kôru predstavuje mráz veľké ohrozenie. Veľký podiel na odolnosti a trvácnosti ovocných stromov má tiež umiestnenie a vhodný výber odrody.
Praskanie kôry ovocných stromov v zime je najčastejšie dôsledkom prudkých teplotných výkyvov. Typický scenár vyzerá takto: slnečný zimný deň kmeň stromu zohreje, no po západe slnka teplota rýchlo klesne hlboko pod nulu. Pletivá pod kôrou sa stiahnu rýchlejšie než samotná kôra. Rozdiel v teplote na južnej a severnej strane kmeňa môže byť až 15 °C. Najčastejšie sú takto ohrozené mladé jablonky a čerešne.
Ošetrenie popraskanej kôry
Našli ste na strome popraskanú kôru a chcete ju ošetriť? Starú kôru treba opatrne očistiť nožom, zľahka okartáčovať a aplikovať vhodný prípravok proti škodcom a hubovitým ochoreniam, aby sa zamedzilo prípadnému šíreniu ranovej hniloby. Ran po ošetrení dôkladne zatrite stromovým balzamom alebo štepárskym voskom.
Rana sa nemusí zaceliť rýchlo. V období vegetačného pokoja je totiž obmedzené vytváranie kalusu. Ide o hojivé pletivo, ktoré je súčasťou regenerácie a umožňuje stromom hojiť vzniknuté rany na kmeňoch aj konároch. Plytké mrazové trhliny sa môžu časom samy zaceliť, ak je strom zdravý a vitálny. Strom si vytvára hojivé pletivo a poškodenie postupne „zarastie“.
Problém nastáva vtedy, keď je prasklina: hlboká a siaha až do dreva, opakuje sa na tom istom mieste viac rokov, zostáva otvorená a zadržiava vlhkosť. Najčastejšou chybou je snaha okamžite zasahovať. Počas silných mrazov stromu viac pomôže pokoj než zásahy. V zime má zmysel skontrolovať, či sa kôra ďalej neolupuje, odstrániť len voľne visiace kúsky a zabrániť hromadeniu snehu a vody priamo v praskline.
Najvhodnejší čas na ošetrenie mrazových trhlín je koniec zimy alebo skorá jar, keď sa teploty stabilne držia nad nulou. Postup je jednoduchý: okraje rany treba jemne začistiť ostrým a čistým nožom, potom nechať ranu dýchať, prípadne použiť stromový balzam, ale len pri väčších poškodeniach, a sledovať hojenie počas sezóny.
Ak je však prasklina hlboká a siaha až do dreva, samotné „čakanie“ nestačí. Zásah má zmysel až v období bez mrazov, ideálne koncom zimy alebo skoro na jar. Poškodenú kôru je potrebné hladkým rezom odstrániť až po zdravé drevo. Ranu následne dezinfikujeme, napríklad jednopercentným roztokom sírnatého prípravku. Až potom má zmysel použiť štepárskym vosk, stromový balzam alebo špeciálne ochranné prípravky, ktoré obmedzia ďalšie praskanie a prenikanie drevokazných húb.
Ak je kôra poškodená po celom obvode konára, je lepšie konár odstrániť až po zdravé drevo. Takéto konáre totiž časom aj tak odumierajú. Pri veľmi silnom poškodení kmeňa môže strom reagovať bohatým kvitnutím, po ktorom však postupne slabne.
Ak je poškodenie kôry mrazom rozsiahle a trhlina zasahuje väčšinu obvodu kmeňa, bežné ošetrenie už nemusí stačiť. V takýchto prípadoch možno použiť techniku tzv. premostenia rany pomocou jednoročných výhonkov rovnakého druhu a odrody. Ide o vrúble, ktoré sa naštepia súčasne pod a nad ohryzenú časť, čím vytvoria mostík, cez ktorý prechádzajú živiny z koreňov do korún stromov.
Prevencia praskania kôry
Popraskaniu kôry na stromoch je lepšie predísť, ako ho po každej zime prácne odstraňovať a sledovať neprosperovanie stromov. Rokmi overené potieranie kmeňov stromov vápenným mliekom má význam. Kmeň natretý bielou farbou sa totiž neprehrieva natoľko (biela farba odráža svetlo), čo znamená i slabšie prúdenie miazgy a menšie budúce riziko potrhania kôry.
Ohrozeným stromom však môžete pomôcť kedykoľvek, aj počas zimy. Veľmi rýchlym a v praxi obľúbeným spôsobom je prekrytie časti stromu z južnej strany. Spiacim ovocným stromom neohrozia ani silné mrazy.
Práve preto sa stromky v predjarí skveli bielymi kmeňmi a vetvami - aby boli chránené pred praskáním. Biely povrch sa pod slnečnými paprskami nahreje menej, nežli prirodzene tmavý kmeň. Bielené je ako účinná metóda používané dodnes. Môžete si namiešať vlastnú zmes páleného vápna a vody - konzistencia redšej kaše sa bude dobre nanášať. Mnohokrát je potrebné náter po zaschnutí zopakovať. K dostaniu sú aj špeciálne biele farby pre tento účel, ktoré obsahujú ešte účinnejšie pigmenty odrážajúce svetlo.
Nemusíme sa báť, že kmene budú biele po celé leto. Dážď farbu postupne zmyje a troška vápna v pôde pod stromom je skôr na prospech. Aj preto je lepšie kmene bieliť až vo februári či marci (podľa počasia) než na jeseň. V zime náter potrebný nebýva a do predjaria stratí belosť a tým aj účinnosť.
Jednoduché riešenie je stínění. Južné strany kmeňov môžete ochrániť aj obyčajným prknom. Ak máme k dispozícii dostatočne dlhé široké dosky, je tienenie ešte jednoduchšie. Dosku k stromu ľahko pripevníme, na konci marca ju zase odstránime.
Najlepšia ochrana je prevencia. Ak chcete znížiť riziko praskania kôry, pomáha: bielenie kmeňov, ktoré obmedzuje prehrievanie počas slnečných dní, ochrana kmeňov chráničmi alebo tieniačimi materiálmi, výsadba na vhodné stanovište a dobrá kondícia stromu počas sezóny.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Trhliny na kôre vyzerajú vážne a často vyvolávajú obavy, či ovocný strom neodumrie. Prasknutá kôra pôsobí dramaticky, no vo väčšine prípadov nejde o rozsudok pre strom. Rozhodujúce je, ako a kedy zasiahnete. Unáhlené zásahy počas mrazov sú častou chybou, ktorá problém zhorší.
Všetky druhy ovocných drevín sa môžu ošetriť po opade listov proti pôvodcom rôznych baktériových a hubových chorôb (aj proti kučeravosti listov broskýň). Pri postreku by sa teplota mala pohybovať nad 7 °C. Použiť môžete univerzálny fungicíd a baktericíd ako napríklad CHAMPION 50 WG, použiteľný proti širokému spektru hubových chorôb nielen na kôre ovocných drevín, ale aj rajčiakov, uhoriek a ďalších plodín.
Ochrana pred ohryzom
Ohryzená kôra môže tiež vážne poškodiť strom. V prvom rade je potrebné dôkladne skontrolovať oplotenie, ktoré opravíme. Kmene a kostrové konáre sa snažíme chrániť králičím pletivom tak, aby kmene stromčekov mohli rásť.
Ak je kôra ovocného stromu poškodená po celom obvode kmeňa, dochádza k prerušeniu dodávania živín z koreňov do koruny a opačne, čím ovocné stromy nedostatkom živín vyschnú a odumierajú. Ak sú kmene poškodené len z jednej časti kmeňa, stromčeky nám síce nevyschnú, ale zastavuje sa rast stromu, opäť pre nedostatok živín.
Poškodené kmene je potrebné upraviť, to znamená korunu stromov presvetľovacím rezom približne o 1/3 až polovicu znížiť, čím sa snažíme upraviť pomer medzi koreňovou sústavou, ktorá nemá možnosť plynule zásobovať živinami rozpustenými vo vode nadzemnú časť ovocných stromov. Poškodené miesta sa snažíme začistiť a pozatierať štepárskym voskom, aby sa na miestach vytvorilo hojivé pletivo.
Ak sú kmene dookola celkom ohryzené, ovocným stromom treba pomôcť hlbokým zrezaním všetkých kostrových konárov. Okolo kmeňa stromov vysadíme 2 - 3 podpníky s dobrou koreňovou sústavou, ktoré naštepíme do poškodeného kmeňa, nad ohryzenou časťou. Po naštepení podpníkov je potrebné ich počas vegetácie upravovať, to znamená z podpníka odstraňovať všetky letorasty, aby sme podporili dodávanie živín do koruny.
Hlodavce, najmä hraboše, nám dokážu ohrýzť korene až tak, že aj staršie ovocné stromy nám na jar vyrašia a postupne odumrú. Pred príchodom zimy sa snažíme do dier dať návnady, ako je otrávené zrno a ďalšie vyrábané otrasy, aby sme ich ešte pred poškodením zlikvidovali. Pri nasypávaní dávame pozor, aby sa k otrave nedostala hrabavá hydina a spevavé vtáctvo.
Vysoká zver, ale aj zajace nám často ohryznú nové výhonky, alebo ich zalomia, preto je potrebné takto poškodené prírastky odrezať celé na konárový krúžok. Na odpudzovanie zvery môžeme používať aj tzv. repelenty, to znamená, že konáre a kmene natierame odpudzujúcou farbou, ktorá na určité obdobie chráni stromčeky pre poškodením.