Jahody patria pre svoju lahodnú chuť a príjemnú vôňu medzi najobľúbenejšie druhy ovocia. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už ich chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahoda je trváca rastlina, ktorá má krátky podzemok. Ružica jej listov je uložená nízko pri zemi, pričom práve tá vytvára dlhé poplazy, ktoré sa postupne zakoreňujú. Listy sú špecifické zúbkovým okrajom. Jahody kvitnú bielymi kvietkami, z ktorých sa ďalej vyvíjajú plody.
Kedy sadiť a presádzať jahody?
Hoci sa najprirodzenejšou a najbežnejšou voľbou na výsadbu jahôd považuje jeseň (začiatok v septembri, kedy nehrozia nebezpečne vysoké teploty), výsadbu jahôd na jar väčšinou volíme v prípade, že sme nestihli jahody vysadiť na jeseň. Presný termín závisí od príchodu jari, väčšinou sa odporúča vsádzať v apríli.
Ak sa chystáte pestovať jahody vonku, ideálny čas na ich výsadbu je skoro na jar, približne v marci a apríli. Avšak, môžete sadiť aj v máji. Ak ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku zvyčajne nepočítajte, hoci existujú odrody, ktoré môžu priniesť plody už v prvom roku.
Pre zakladanie jahodových záhonov vyberáme v záhrade slnečné polohy. Jahody by mali mať v záhrade a na balkóne všetci milovníci ovocia. Záleží na vás, kam ich zasadíte. O jahodách sa hovorí, že sa sadia v auguste. Sadanie jahôd v auguste má svoj dôvod, a to je, že jahody sa okrem množenia semenami dajú množiť aj tzv. fúzmi, na ktorých sa vytvárajú nové dcérske rastlinky. Tie sa pri kontakte s pôdou zakorenia a vytvoria dostatočne silný koreňový systém na to, aby sa dali vybrať zo zeme a presadiť na nové miesto.
Presádzanie existujúcich jahôd v máji
Na jahody sa však dá pozerať aj ako na bežné kvitnúce trvalky, ktoré nám navyše prinášajú chutné plody. Pokojne presaďte už existujúce rastlinky na nové miesto, a ak ste spokojní s odrodou, nemusíte si kupovať nové sadenice. Vždy vyberajte čo najmladšie jedince so silnými listovými ružicami, ktoré ešte nemajú zdrevnatenú základňu.
Presádzanie jahôd je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatšej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Pravidelné presádzanie alebo obnova jahôd každé 2-3 roky zvyšuje množstvo a kvalitu plodov.
Príprava pôdy a stanoviska pre jahody
Výber stanoviska
Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Darí sa im v takmer každej oblasti. Menej vhodné sú však svahy a severná strana. Vo vyšších polohách a chladnejších oblastiach jahody neskôr kvitnú, v teplejších oblastiach je potrebné ich viac zalievať, ale dosahujú aj vyššie úrody. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste predtým pestovali zemiaky, pretože hrozí nákaza hubami alebo háďatkami. Rovnako nie je vhodné vysádzať jahody na miesto, kde ste predtým odstránili ich predošlú výsadbu. Vhodným miestom však bude plocha, kde boli strukoviny. Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Plocha môže byť čiastočne zatienená alebo slnečná. Ide o trvalý porast, takže treba stanovište vybrať aspoň na 4 roky.
Príprava pôdy
Pred výsadbou či presadením dôkladne pripravte nové miesto. Pôdu odburiňujte a dobre prekyprite. Zamerajte sa na dobré prekyprenie pôdy minimálne do hĺbky 20 cm. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujte do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne. Do pôdy vpravte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia. Preto je vhodné do miesta výsadby zavčas primiešať rašelinový substrát a premiešať ho s existujúcou zeminou. Nepridávajte však príliš veľa rašeliny do pôdy. Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch. Do vyvýšeného záhona zapracujte dobre vyzretý kompost, prípadne ho doplňte prírodnými hnojivami bohatými na dusík s postupným uvoľňovaním, ako je napríklad rohovina. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Na dno záhona nasypte čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost.
Typy sadeníc a ich príprava na výsadbu v máji
V prvom rade si rozmyslite, v ktorom období budete chcieť rastliny vysádzať, a potom zvoľte vhodné sadenice. Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody. Ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie. Počet listov nie je dôležitý. Na výsadbu sa používajú frigo sadenice alebo kontajnerová výsadba.
Frigo sadenice
Vyberať môžete rôzne odrody frigo sadeníc. Ich veľkou výhodnou je, že sa po výsadbe veľmi dobre a rýchlo rozrastajú, majú menšie nároky na závlahu a dajú sa vysádzať aj pri vyšších teplotách. Ide o sadenice zberané v jesenných mesiacoch. Rastline sa odstránia listy, skontroluje sa a roztriedi do niekoľkých skupín kvality. Rozhoduje priemer srdiečka a kvalita koreňov. Pre úspešné pestovanie frigo sadeníc je potrebné dodržať týchto 5 odporúčaní a budete sa tešiť zo sladkej úrody ešte v tom istom roku. Skontrolujte rastlinu - Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia.
Príprava sadeníc pred výsadbou
Čo najskôr po zakúpení ponorte korene sadencie na chvíľku do studenej vody, potom ich zabaľte do priedušného materiálu a ponechajte na chladnom vlhkom mieste bez prievanu. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko. Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde.
Postup výsadby a presádzania v máji
Sadenie jahôd je zábava a zvládnu to aj začiatočníci. Každý má svoj vlastný štýl sadenia, no princíp zostáva rovnaký. Vysádzajte večer alebo ráno.
Presádzanie existujúcich rastlín
- Staré jahody opatrne podoberte lopatkou, aby ste čo najmenej poškodili korene.
- Vyberte mladé jedince so silnými listovými ružicami, ktoré ešte nemajú zdrevnatenú základňu.
- Do vyvýšeného záhona zapracujte dobre vyzretý kompost, prípadne ho doplňte prírodnými hnojivami bohatými na dusík s postupným uvoľňovaním, ako je napríklad rohovina.
Výsadba nových sadeníc a presadených rastlín
- Pozemok na výsadbu si rozmerajte na riadky vzdialené asi 30-35 cm od seba (v prípade voľnej pôdy aspoň 60 cm medzi riadkami). Môžete voliť jeden riadok, dvojitý riadok alebo aj viacnásobný riadok. Vysádzať môžete tiež jednotlivo, bez chodníkov. Spon v riadku voľte 20-40 cm podľa vzrastu vybranej odrody. Pri jednom riadku budete potrebovať 4-5 sadeníc/m2. Pri výsadbe v záhrade zvoľte slnečné stanovisko. Jednotlivé sadenice by malo oddeľovať približne 30 cm. Pestovateľský spon je závislý od typu výsadby a konkrétnej odrody. V záhradách sa však zvykne využívať univerzálny spon 40 x 40 cm, ktorý vyhovuje väčšine odrôd a vyžaduje približne 10 kusov rastlín na štvorcový meter.
- Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku.
- Najlepšie sa vám bude vysádzať s rýľom alebo lopatkou, ktorou vytvoríte ryhu alebo jamku tak, aby šli korene zvisle do zeme. Do jamky pridajte trochu vody a nechajte ju vsiaknuť do zeme.
- Jahody vysádzajte tak, aby hrubšia časť medzi listami a koreňmi, takzvané srdiečko, bola na úrovni pôdy. Sadenice zasaďte tak, aby srdiečko bolo v úrovni zeme, nie utopené. Hrozilo by uhnitie a zničenie sadenice. Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť. Pozor na plytkú výsadbu. Jahody nesmú byť však vysadené ani plytko. Zabránite tak vyhnívaniu kvetných pukov, ktoré sa uprostred listovej ružice tvoria.
- Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou.
- Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať. Zeminu okolo sadeníc poriadne utlačte, aby korene dobre dosadli do pôdy a polejte aj v prípade, že je pôda mokrá - vodu však nelejte do srdiečok a dávajte pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc.
Pěstování jahod - jak vypěstovat bohatou úrodu jahod
Mulčovanie
Ak nechcete záhony týždeň čo týždeň zbavovať nevítanej buriny, zvážte ich mulčovanie. Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou. Medzirady môžete mulčovať. Ideálnym variantom, ako mulčovať, je pokryť záhon čiernou mulčovacou netkanou textíliou či fóliou. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryte pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb. Používa sa čierna geotextília, ktorá prepúšťa vlahu aj dážď. Zamedzuje rastu burinám a plody sú pekné a čisté. Menej sa už využíva fólia, ktorá je len dočasným riešením. V zime obyčajne praská a trhá sa. Medzi riadky môžete rozmiestniť slamu, aby ste zamedzili burine.
Starostlivosť o jahody po májovej výsadbe
Zavlažovanie
Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. Množstvo závlahy voľte podľa druhu pôdy, teploty, fázy, v ktorej sa rastlina nachádza, atď. Jahody vyžadujú viac než niekoľkodenné kropenie výdatnú závlahu a to tak, aby sa voda dostala do hĺbky až ku koreňom. Pokiaľ listy schnú, nezalievajte počas dňa, ale až večer alebo skoro ráno. Ak stále pretrvávajú slnečné dni, je vhodné rastlinky pred prudkým slnkom zatieniť. Nezabúdame na pravidelný prísun vody.
Hnojenie
V tejto dobe ešte neprihnojujte. Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom. Odporúčame pozrieť sa do našej ponuky hnojív, kde ponúkame hnojivo KRISTALON priamo pre jahody. Obsahuje všetky výživové prvky dôležité pre jahody, má vynikajúcu rozpustnosť a v balení nájdete praktickú odmerku na správne dávkovanie. Osvedčili sa nám aj hnojivá Floria - rýchlopôsobiace dvojzložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy. Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.
Odstraňovanie buriny a poplazov
Pokiaľ ste sadili do voľnej pôdy, tak sa po čase začne objavovať prvá burina. Tú je možné likvidovať plytkou okopávkou celej plochy okolo jahôd. Okopávku opakujte vždy pri výskyte buriny. Odstránenie plevelu z pozemku je veľmi podceňovanou záležitosťou. Okrem pravidelného polievania odstraňujte z jahôd staré listy a keď sa začnú objavovať odnože - väčšinu z nich odstrihnite, rastliny tak zostanú silné. Poplazy oslabujú materskú rastlinu. Ak neplánujete ďalšie výsadby, odstráňte ich. Ich odstránením zabránite nežiaducemu rozmnožovaniu rastliny v záhone. Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí a má extrémne veľký počet hostiteľov. Mravce v poraste jahôd svedčia o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Jahody radi napádajú aj slimáky. Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Yellowing alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody. Odstráni sa tým aj potenciálny domov pre škodcov, ktorí by mohli chcieť obhrýzť vaše jahody, napríklad slimáky. Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.
Životnosť jahodoviska a obnova
Jahody na jednom stanovišti vydržia v plnej rodivosti cca 4 roky. Po tomto období je vhodné zmeniť miesto pestovania a na mieste jahôd napríklad pestovať zemiaky alebo cibuľku. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov. Staré jahody nemá zmysel presádzať v zmysle prenosu celého, už vyčerpaného záhona. Jahody dopestované zo semien vydržia zimu v záhonoch bez problémov. Na jar záhony vyčistite. Odstráňte poškodené časti rastliny a skontrolujte, či sú majú všetky kusy korene v pôde. Váš jahodový záhon tak bude môcť začať svoj ďalší ročný kolobeh. Takto môžete pokračovať 3 až 4 roky. Potom je potrebné jahody presadiť. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb. Pokiaľ ich nepestujete na textílii alebo fólii, podložte ich špeciálnymi alebo doma vyrobenými podložkami, ktoré chránia plody pred stykom s pôdou.
Zber a uskladnenie úrody
Dôležitou fázou rastu rastliny je kvitnutie a vývoj plodov. Už v tejto dobe je možné odhadovať úrodu a čas zberu. Jahody bežne kvitnú v apríli a máji a o 6 až 8 týždňov dozrievajú prvé plody. Úrodu zbierajte priebežne a odstraňujete aj poškodené a nahnité plody. Jahody zbierajte ideálne každé druhé ráno. Ráno je totiž na zber najvhodnejší čas. Dbajte však aj na zber poškodených či nahnitých kusov. Tie zbierajte do osobitnej nádoby a ihneď zlikvidujte. Jahody si zachovajú dlhšie svoju čerstvosť, ak ich budete zbierať aj s kúskom stonky. Ak nie sú určené na okamžitú konzumáciu, uchovávajte ich v chladničke. Plnosť ich chuti a farby si však aj napriek uskladneniu v chlade užijete maximálne 3 dni. Jahody dlhodobo neskladujte, ale v krátkom čase spracujte. Najviac vydržia v chlade a s 1 cm stopkou.
Odporúčané odrody jahôd
Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Stará odroda Senga Sengana patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda Mara de Bois so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda Selva, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu Tubby®Red, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de Bois.