Presádzanie lesných jahôd na jar

V záhradke máme zasadené jahody, no na ich miesto na jar poputuje nový trávnik a jahodovisko presunieme do vyvýšeného záhona na nové miesto. O jahodách sa hovorí, že sa sadia v auguste, tak teraz nevieme, či si zaobstarať nové sadenice v lete, alebo je nejaká šanca presadiť si tie staré. Ing. odpovedala, že na jahody sa dá pozerať aj ako na bežné kvitnúce trvalky, ktoré nám navyše prinášajú chutné plody. Pokojne presaďte už existujúce rastlinky na nové miesto, a ak ste spokojní s odrodou, nemusíte si kupovať nové sadenice.

Prečo a kedy presádzať jahody?

Sadenie jahôd v auguste má svoj dôvod. A to je, že jahody sa okrem množenia semenami dajú množiť aj tzv. fúzmi, na ktorých sa vytvárajú nové dcérske rastlinky. Tie sa pri kontakte s pôdou zakorenia a vytvoria dostatočne silný koreňový systém na to, aby sa dali vybrať zo zeme a presadiť na nové miesto.

Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Staré jahody nemá zmysel presádzať. Nové jahodovisko zakladajte výhradne z mladých kusov, dcérskych poplazov alebo novozakúpených kultivarov.

Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Jahody z dcérskych poplazov materských jahôd sa vysádzajú v júli až v auguste, najneskôr do polovice septembra, prípadne na jar po mrazoch. Pri výsadbe však musíte v letných mesiacoch zabezpečiť dostatočnú závlahu pre zakorenenie. Pokiaľ ich vysadíte na jar, s úrodou v danom roku nepočítajte. Na jar je vhodné vysádzať kontajnerované jahody. Ideálne v druhej polovici apríla, 2 - 3 týždne po príprave miesta na sadenie.

Presádzanie jahôd na jeseň

Presádzanie jahôd na jeseň je kľúčovým krokom pre zabezpečenie bohatej úrody a zdravších rastlín v nasledujúcej sezóne. Jesenné mesiace sú ideálnym obdobím, pretože pôda je ešte dostatočne teplá na zakorenenie, ale teploty už nie sú také extrémne ako v lete.

• Lepšie zakorenenie - Jesenné mesiace poskytujú dostatok času na vytvorenie silného koreňového systému, ktorý bude pripravený na jarný rast.
• Zlepšenie výnosu - Pravidelné presádzanie alebo obnova jahôd každé 2-3 roky zvyšuje množstvo a kvalitu plodov.
• Ochrana pred škodcami a chorobami - Presádzaním zabránite hromadeniu patogénov v pôde a zvýšite odolnosť rastlín.
• Efektívnejšie využitie priestoru - Ak sa rastliny rozšíria príliš husto, môžu si vzájomne konkurovať o živiny a svetlo.

Najvhodnejším obdobím na presádzanie jahôd je koniec augusta až polovica októbra. Pred presádzaním dôkladne pripravte nové miesto.

Pestovanie jahôd zo semien a sadeníc

Pestovanie jahôd zo semienok je odlišné od pestovania sadeníc predovšetkým v náročnosti a čase potrebnom pre rast. Semená jahôd vyžadujú viac starostlivosti a trpezlivosti, pretože klíčenie môže trvať niekoľko týždňov a mladé rastlinky sú spočiatku veľmi krehké. Naopak sadenice sú už čiastočne vyrastené rastliny, ktoré môžete okamžite zasadiť a očakávať rýchlejšiu úrodu. Pestovanie semienok jahôd však ponúka širší výber odrôd a možnosť vypestovať rastliny od úplného začiatku, čo môže byť pre mnohých záhradníkov obohacujúca skúsenosť.

Ak chcete žať plody v tom istom roku, ako ste ich zasadili, začnite s výsadbou semien už vo februári.

Príprava pôdy a výber stanoviska

Jahodám najviac vyhovujú slnečné miesta s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Preto je vhodné do miesta výsadby zavčas primiešať rašelinový substrát a premiešať ho s existujúcou zeminou. Záhon by neměl být vystaven průvanu. Jahodovisko nezakladajte na mieste, kde ste predtým pestovali zemiaky. Vhodným miestom však bude plocha, kde boli strukoviny.

Pôdu odburiňujte a dobre prekyprite. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto pri príprave pôdy musíme myslieť aj na hnojenie. Hnojivo, prípadne kompost, dôkladne zapracujeme do pôdy a to minimálne mesiac pred samotnou výsadbou jahôd. V prípade, že nepoužijete čerstvý hnoj, postačia aj dva týždne.

Ak je pôda vo vašej záhrade ťažšia, zvážte pestovanie na vyvýšených záhonoch. Pokiaľ viete už na jeseň, že budete robiť jarnú výsadbu, môžete záhon pripraviť tak, že do pôdy vpravíte dobre odležaný hnoj či kvalitný kompost. Ak to na jeseň nestihnete, je možné zapracovať kompost (pozor - hnoj už nie!) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Pôdu tiež dôkladne zbavte buriny a pridajte základné hnojivá typu Ceresit a NPK. Úplne sa vyhnite hnojivám s obsahom chlóru, tie jahodám nesvedčia.

Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.

Pre zakladanie jahodových záhonov vyberáme v záhrade slnečné polohy. Pôdu obľubujú úrodnú, ľahšiu až stredne ťažkú, s dostatkom humusu. Veľmi dôležité je, aby bola táto pôda v absolútne bezburinnom stave. Jahody sú totiž plytko koreniace a buriny sú preto v poraste jahodám silným konkurentom v boji o vodu a živiny.

Postup výsadby

Jahody sadíme priamo do pôdy, vyvýšeného záhonu či kvetináča. Na voľnej ploche je pre výsadbu dobrým pomocníkom čierna netkaná textília. Vďaka nej vám v okolí jahôd nebude rásť burina, ochráni plody jahôd pred zablatením a udrží koreňom potrebnú vlhkosť.

Vhodné je jahody vysádzať do riadkov, ktoré sú od seba vzdialené asi 60 cm. Jednotlivé rastliny vysádzame na vzdialenosť aspoň 30 cm od seba. Textíliu roztiahnite na budúce jahodovisko ešte pred výsadbou. Po jej okrajoch ju zaťažte a urobte do nej krížový rez na mieste, kde chcete vložiť sadenicu. Do otvoru lopatkou vyhĺbime jamku. Do nej trochu vody a ju necháme vsiaknuť do zeme.

Sadenice pred vložením do zeme skontrolujeme. Kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko. Vyberieme sadenicu a prestriháme jej korienky nožnicami, lepšie sa tak ujme v novej pôde. Vložíme do jamky, pričom korienky rozprestrieme tak, aby nezostali v jednej kope. Srdiečko nechávame nad zemou, na úrovni pôdy. Zasypeme substrátom, rukou ho jemne pritlačíme ku korienkom a celú budúcu jahodu prihrnieme kyprou pôdou.

Vodu však nelejeme do srdiečok a dávame pozor, aby sa pri závlahe nevytvárali mláčky. Zabránite tak tvorbe pôdneho prísušku, ktorý by zhoršil zakoreňovanie vašich sadeníc. Ak stále pretrvávajú slnečné dni, je vhodné rastlinky pred prudkým slnkom zatieniť. Srdiečko by nemalo byť pod zemou ale na úrovni pôdy. Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy.

Jahody sadte tak, aby koreňový krček (miesto, kde korene prechádzajú do listov) bol v úrovni pôdy. Po presadení jahôd ich dôkladne polejte. Pravidelné zavlažovanie je kľúčové, aby sa koreňový systém úspešne zakorenil.

1. Staré jahody opatrne podoberte lopatkou, aby ste čo najmenej poškodili korene.
2. Vysádzajte tak, aby bolo srdiečko rastliny tesne nad povrchom pôdy. Pozor na plytkú výsadbu.
3. Pri vysádzaní na nový záhon dbajte na to, aby rastliny mali dostatočný priestor medzi sebou.
4. Po výsadbe jahody zalejte. Ich okolie môžete vyslať slamou, obmedzíte tak rast burín a hnilobné procesy.

Frigo sadenice

Jahody frigo sú chladené sadenice jahôd, ktoré sú najvhodnejšie pre jarné výsadby. Pestujú sa rovnako ako bežné jahody na záhone s fóliou alebo bez. Sadenice boli na jeseň vyorané, zbavené listov s ponechaním srdiečka, balené a uskladnené v chladiacich boxoch pri nižších teplotách. Pred samotnou výsadbou je nutné sadenice namočiť na hodinu do vody a korene skrátiť o ¼. Sadenice sú zdravé a silné a môžete očakávať aj prvú úrodu hneď v prvom roku po výsadbe. Počas sezóny vyžadujú bežnú starostlivosť ako hnojenie a zalievanie.

Výhodou frigo sadeníc je, že sa po výsadbe veľmi dobre a rýchlo rozrastajú, majú menšie nároky na závlahu a dajú sa vysádzať aj pri vyšších teplotách.

Pre úspešné pestovanie frigo sadeníc je potrebné dodržať týchto 5 odporúčaní a budete sa tešiť zo sladkej úrody ešte v tom istom roku.

1. Skontrolujte rastlinu - Frigo sadenica má iba korene a srdiečko, ktoré by malo byť bez mechanického a iného poškodenia.
2. Výsadbu zahájte kedykoľvek po rozmrznutí pôdy.
3. Srdiečko sadenice musí byť nad povrchom pôdy, nesmiete ho utopiť.

Starostlivosť o jahody

Starostlivosť o jahody nespočíva len v zavlažovaní. Samozrejme, ani zavlažovanie netreba podceniť. Jahody viac uvítajú výdatnú zálievku než časté a plytké zalievanie alebo dlhotrvajúce dažde. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby jahody dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nabiehania do plodu je tiež vlaha dôležitá, inak môžu mladé plody zoschnúť. V inom období zalievajte podľa potreby, vlhkosti pôdy.

Obdobie od výsadby po rozvinutie prvého lístka je pre rastlinu najdôležitejšie - rastlina totiž vytvára nové korene. Pre ich správny vývoj je potrebná pôdna vlhkosť. Pokiaľ v tomto čase rastline nedoprajete dostatok vody, môžete ju v lepšom prípade poškodiť, v horšom prípade sa zastaví v raste a neskôr uschne. Znakom úspešného ujatia sadenice sú prvé lístky, ktoré sa objavujú v ideálnych podmienkach (teplota + vlhkosť pôdy) už po 10-20 dňoch. V tejto dobe ešte neprihnojujte.

Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb. Po zbere niektorí pestovatelia porasty jahôd úplne skosia a ponechajú jahodové srdiečka odhalené. V nevhodných pestovateľských oblastiach však v zime hrozí, že vymrznú. Radšej odstráňte len poškodené listy a plody.

Žltnúce alebo choré listy by ste mali z rastliny odstrániť hneď, ako si ich všimnete, aby ste zabránili hromadeniu hniloby, ktorá by poškodila rastlinu a vaše plody.

Pravidelne kontrolujte rastlinu, či na nej nie je burina, ktorá by ju mohla zahltiť, ako aj choré alebo odumierajúce listy a plody.

Hnojenie

Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.

Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar. Podporíte tak násadu kvetov a plodov. Vhodné je hnojivo zálievkové, na list alebo skvasený slepačí trus. V obchodoch však dostať aj špeciálne hnojivá na jahody. Ak sú jahody bujného vzrastu, neprihnojujte. Neaplikujte ani hnojivá na plody. Pokiaľ máte v pláne pestovať bio jahody, vhodným riešením je výživa vo forme kompostu, ktorý nahrniete ku koreňom.

Ochrana proti škodcom a chorobám

Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.

Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.

Pokiaľ sú v poraste jahôd mravce, svedčí to o nízkej a nepravidelnej zálievke. Mravce si nikdy netvoria mraveniská v zemi, kde sú neustále vytápané vodou. Ďalej ich radi napádajú aj slimáky.

Veľakrát sa nevyhnete ani chemickej ochrane proti roztočíku jahodovému alebo iným ochoreniam či škodcom (kvetovka jahodová, pleseň sivá, biela škvrnitosť listov...). Porasty pravidelne kontrolujte.

Rozmnožovanie jahôd

Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.

Jahody sa rozmnožujú pomocou dcérskych poplazov, ktoré vyrastajú z materskej rastliny a dosahujú aj 1,5 metra. Odoberajte však len prvé dve rastlinky rastúce od materskej rastliny. Práve tie sú totiž najkvalitnejšie. Ostatné poplazy odstráňte, aby rastlinu zbytočne nevysilili. Vysádzajte dostatočne hlboko. Srdiečko s listami nesmie byť pod povrchom pôdy.

Po zbere vytvárajú jahody poplazy, ktoré odstráňte, pokiaľ ich nechcete použiť na nové výsadby. Na konci leta / august, tvoria jahody dcérske rastliny na dlhých poplazoch. Niekedy je poplaz dlhý aj 2 metre a nachádza sa na ňom aj 10 mladých rastliniek. Na rozmnožovanie používajte len prvé 2 dcérske rastliny, ktoré sú najsilnejšie a najkvalitnejšie. Tie, ktoré nemajú vyvinuté korene, zasaďte do nádob, debničiek. Ostatné vysaďte.

Ak nechcete záhony týždeň, čo týždeň zbavovať nevítanej buriny, zvážte ich mulčovanie. Výhodou mulčovania je zadržiavanie tepla a vlhkosti, čo značne zmierňuje potrebu závlahy a zároveň zaručuje čisté plody, ktoré nenahnívajú po dotyku s vlhkou pôdou. Ideálnym variantom, ako mulčovať, je pokryť záhon čiernou mulčovacou netkanou textíliou či fóliou. Do riadkov položte dosky pre zaťaženie.

Odrody jahôd

Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.

Klasické lesné jahody a kultivované mesačné jahody si často zamieňame, no v praxi medzi nimi cítime rozdiel. Pravé lesné jahody bývajú menšie, veľmi aromatické a často vytvárajú prirodzenejší porast. Mesačné odrody vyšľachtené z Fragaria vesca zase zvyknú rodiť dlhšie, bývajú vyrovnanejšie a lepšie sa hodia do pravidelnej záhradnej výsadby.

V našich podmienkach sa dlhodobo osvedčujú najmä odrody typu Rujana, Rugia či Baron Solemacher. Ak chceme staviť na overenú cestu, vhodnou voľbou môže byť aj jahoda lesná RUGIA, ktorá sa prirodzene hodí k téme tohto článku. Pri kúpe semien sa vždy pozerajme nielen na fotografiu plodov, ale aj na popis pestovania, termíny výsevu, odporúčaný spon a informáciu, či ide o viacročnú odrodu.

Pestovanie jahôd v nádobách a na balkóne

Už dávno neplatí, že jahody možno pestovať len v záhradách a na plantážach. Pokiaľ ste majiteľom čo i len malého balkónu, môžete sa pokúsiť vypestovať ich aj tam. Aj keď bývate v byte, môžete si na slnečnom balkóne dopestovať vlastné jahody. Vyrastú prakticky v akejkoľvek nádobe, od klasického hrantíka až po stojanový alebo závesný kvetináč.

Jahody sa ľahko pestujú a dobre sa im darí v kvetináčoch, pokiaľ im doprajete bohatú, úrodnú pôdu a slnečné stanovisko. Jednou z výhod pestovania jahôd v nádobách je, že dozrievajúce plody nepadajú na zem. Lesné jahody majú veľkú výhodu v tom, že v nádobách sa im často darí výborne, pretože majú prirodzene menší vzrast a pôsobia dekoratívne. Na balkóne či terase dokážu spojiť úžitok s okrasnou hodnotou veľmi elegantne.

Pri pestovaní v črepníkoch si musíme uvedomiť jednu vec. Substrát vysychá omnoho rýchlejšie než v záhone. To znamená častejšiu kontrolu zálievky a citlivejšie prihnojovanie. Zároveň však získavame lepšiu kontrolu nad celým prostredím. Keď príde dlhý lejak, nádobu vieme posunúť. Keď príde prudké slnko, vieme ju mierne pritieniť.

Jahody patria k trvalkám, zvládnu aj prezimovanie na balkóne. Dôležité ale je zabezpečiť črepník proti mrazom. Obaľte ho hrubou textíliou, rastlinky môžete prekryť slamou alebo lístím. V kvetináči sa bude dobre dariť „stále rodiacim jahodám“, ktoré prinášajú plody počas celej sezóny. V kvetináči si viete vypestovať aj ťahavé - takzvané previsnuté jahody. Pokiaľ sa rozhodnete sadiť jahody do kvetináča, skvelou voľbou môžu byť aj takzvané mesačné jahody.

Vertikálne pestovanie jahôd

Predstavujeme Vám výborný spôsob pestovania jahôd, ktorý okrem bohatej úrody vyzdvihne Vašu záhradu a tá sa stane neobyčajne praktickou. Pri tomto spôsobe pestovania Vám zostáva viac miesta na inú zeleninu alebo kvety.

• PVC trubka priemer 100 - 150 mm, výška podľa toho, akú vysokú stenu chcete vytvoriť - ideálne cca 160 cm max.
• Navŕtajte do nej otvory ale len do 2/3, nie po celej dĺžke. Voda by zbytočne pretekala až dospodu.
• Uzavrite ju v spodnej časti a môžete tam urobiť ešte jeden otvor.
• Obaľte rúrku vrecovinou alebo textíliou a omotajte povrázkom. Do otvorov sa tak nedostanú korene sadeníc a nebudú ich upchávať a cez textíliu voda pretečie ku koreňom rastlín.
• Nožom opatrne vytvorte pomocou korku uzáver. Pamätajte na to, že otvory musia byť len tam, kde sa k rastlinám dostane slnko. Mali by byť v rovnakých vzdialenostiach. Môžete vytvoriť stredový pás a bočné pásy striedavo, čiže vzniknú 3 rady.
• Pripravte si stredovú zavlažovacie rúrku. Na jej koniec dajte krytku. Na dno vysypte hrubý štrk. Vložte PVC trubku. Pripravte si substrát a rastliny.

Do spodných dier môžete vysadiť letničky, ktoré sa výborne hodia ako ochrana jahôd. Mnohé svojou vôňou odpudzujú škodlivý hmyz. Čiastočne tak ochránite sadenice a plody aj pred voškami aj slimákami. Zvoľte rôzne odrody pre postupný zber. Stanovište vyberte slnečné alebo len čiastočne zatienené riedku korunou. Myslite na to, že v lete budú jahody potrebovať pravidelne vlahu. Plast sa bude prehrievať. Takto naplnené rúry zasaďte do stabilných nádob alebo do zeme. Navzájom ich upevnite. Umiestnite ich aj mimo veterného miesta.

tags: #presadzanie #lesnych #jahod #na #jar