Ako správne presádzať ruže do záhrady

Ruže patria k dlhovekým a najkrajšie kvitnúcim drevinám. Po rokoch sa však môžu rozrásť natoľko, že jednoducho prekážajú. Vtedy je možným riešením presadenie rastliny. Presádzanie starších, rozrastených ruží, ktoré sú na jednom mieste už dvadsať rokov, je podobné ako presádzanie starého stromu. Môže sa to podariť, ale aj nemusí.

Takáto ruža príde o všetky aktívne korene, ktoré ostanú hlboko v zemi, a po presadení často iba živorí. Za pokus to stojí, ale skôr by som navrhol si z nich najskôr namnožiť nové sadenice, buď z odrezkov, hrúžením alebo očkovaním. Podnože možno vysadiť priamo na plánované miesto a tam ich naočkovať, aby ruže neutrpeli ďalší šok z presádzania.

Pri presádzaní zachovajte pôvodné vrstvenie pôdy, teda nedávajte živú, obohatenú vrchnú vrstvu dole ku koreňom.

Základné zásady pre úspešné pestovanie ruží

Na úspešné pestovanie ruží je potrebné dodržať niekoľko jednoduchých zásad a odporúčaní. Pestované ruže majú rozličnú odolnosť voči klimatickým podmienkam, v ktorých sa pestujú. Najotužilejšie sú tzv. botanické druhy, po nich sú sadové (hybridné) ruže. V menej priaznivých klimatických podmienkach treba venovať väčšiu pozornosť zazimovaniu.

Výber vhodnej pôdy a jej úprava

Ruže dobre rastú v hlbokej piesočnato-hlinitej, ľahšej a nie príliš suchej pôde, ktorá má byť dostatočne vzdušná a pri daždi alebo zalievaní má dobre prijímať vodu. Nevhodné sú pôdy ťažké, ílovité, zlievavé, trvale zamokrené, bahnité alebo studené, kamenisté či veľmi plytké pôdy. Ruže sa nedaria ani v pôdach veľmi kyslých alebo celkom piesočnatých, nedostatočne zásobených humusom, z ktorých sa všetky živiny vyplavujú do spodných vrstiev.

• Ťažké pôdy sa zlepšujú pridaním rašeliny, kompostu, rašelinových substrátov.
• Priepustnosť sa zlepší pridaním piesku, popola, pomôže aj rozložený hydinový alebo králičí hnoj, ktorý sa v ťažších pôdach nezarýľuje príliš hlboko.

Vplyv podzemnej vody a odvodnenie

Väčšina ruží sa očkuje na hlboko zakoreňujúce podpníky, ktoré neznášajú vysokú hladinu podzemnej vody. Tá spôsobuje žltnutie listov a podporuje výskyt čiernej škvrnitosti. V takýchto prípadoch je nevyhnutné pozemok odvodniť.

Požiadavky na svetlo a teplotu

Ružiam vyhovuje občasné zavlaženie, najmä v období sucha. Pri celodennom oslnení ruže veľmi rýchlo odkvitajú a pri južných stenách budov trpia na slnečný úpal a sucho. Ušľachtilé ruže najlepšie rastú pri teplotách 15-22 °C.

Vhodné umiestnenie v záhrade

• Na svahovitých pozemkoch sa daria ruže na juhozápadnom alebo západnom svahu.
• Ružiam sa darí aj v krátkotrvajúcom tieni vyšších stromov, neznesú však pritienenie počas väčšej časti dňa.
• V úplnom tieni pri severných stenách budov a na strmých severných svahoch sa žiadne ruže nedaria.
• Šípové ruže sa tiež nemajú vysádzať do tesnej blízkosti stromov, najmä takých, ktorých korene veľmi ochudobňujú pôdu o živiny a vlahu, ako sú brezy, javory, jasene a pod.
• V záhradách sa ruže nevysádzajú do bezprostrednej blízkosti jahôd, šalátu a inej zeleniny, alebo kríkov drobného ovocia.
• Ružiam škodí aj trvalý prievan, ktorý vzniká na rohoch budov a na voľných miestach medzi domami, ale nevyhovujú im ani uzavreté polohy a obstavané dvory alebo záhrady oplotené vysokými múrmi.

Správna hustota výsadby ruží

Hustota vysádzania ruží závisí od vzrastu a kultivaru. Slabo rastúce kultivary sa sadia vo vzdialenosti 0,3 - 0,4 m, silnejšie rastúce kultivary vo vzdialenosti 0,5 m a viac. Špecifickú skupinu tvoria popínavé ruže. Vzdialenosť vysádzania týchto ruží závisí od vzrastu kultivaru, ale aj od spôsobu použitia. Minimálna vzdialenosť býva 1,2 m, ale niekde to môže byť aj viac ako 2 či 3 m podľa okolností.

Obdobie a postup výsadby ruží

Ruže sa vysádzajú od októbra do apríla, pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Pri jesennej výsadbe vytvoria ruže ešte pred príchodom mrazov jemné korienky a na jar majú potom určitý náskok. Jarné vysádzanie sa neodporúča do zamokrených ťažkých pôd. Priveľmi teplé počasie hneď po vysadení je pre sadenice nebezpečné.

Výsadba stromčekovitých ruží

Vysádzanie stromčekovitých ruží je lepšie odložiť na jar, pretože ich spoľahlivé zazimovanie je prácne. Aj vo vysokých polohách s častými mrazmi sa ruže vysádzajú radšej na jar.

Príprava sadeníc pred výsadbou

Pripravené sadenice sa nesmú nechať voľne ležať na slnku a ich korene treba chrániť pred vetrom.

• Pri jesennej výsadbe sa zrezávajú iba konce nalomených alebo poškodených konárikov a ponechá sa tri až päť najsilnejších konárikov.
• Pri jarnej výsadbe sa pri vysádzaní odstránia nepotrebné výhonky a ponechané sa skrátia podľa sily na dva až tri púčiky. Pokiaľ sú rastliny v dobrom stave, možno nechať aj viac púčikov.
• Poškodené korene treba odstrániť a zostávajúce sa skrátia asi o polovicu.

Hĺbka výsadby a príprava jamky

Ruže sa nevysádzajú na okraj záhona, ale najmenej 25 cm od neho. Po vytýčení vzdialenosti medzi rastlinami treba vyhĺbiť jamy o rozmeroch 40 x 40 x 40 cm. Na dno treba navŕšiť kopček kompostovej zeminy, v žiadnom prípade sa však nepridávajú priemyselné ani iné hnojivá. S prihnojovaním treba začať až v ďalšom roku po výsadbe.

Správne usadenie a zakrytie

Pri vysádzaní sa korene nesmú násilne ohýbať. Rozložia sa do jamky voľne tak, aby smerovali dolu a sadenica sa podrží tak vysoko, aby miesto štepenia bolo asi 5 cm pod povrchom pôdy. Dôkladná zálievka je nevyhnutná najmä pri vysádzaní na jar. Keď voda vsiakne, zemina sa doplní a potom nakopcuje od výšky 20 cm. Pred príchodom mrazov treba túto vrstvu ešte zväčšiť. Na jar chráni nakopcovaná zemina rastlinu pred účinkami slnka a vysušujúcim vetrom. Po uplynutí asi troch týždňov po jarnom vysádzaní sa odporúča navŕšenú zeminu opatrne odstrániť. Na jeseň vysádzané ruže sa odkrývajú začiatkom apríla.

Špecifiká výsadby popínavých a stromčekovitých ruží

• Popínavé ruže sa vysádzajú ešte o niečo hlbšie, tak aby miesto očkovania bolo asi 10 cm pod povrchom pôdy.
• Stromčekové ruže sa sadia ku kolom, pretože slabý kmeň by nevydržal hmotnosť obrastu. Kôl má byť dostatočne pevný a siahať až do koruny, aby sa nevylomila ani pri prudkej víchrici. Stromček sa vysádza v šikmej polohe odklonený od opory asi o 30° na tú stranu, kam sa bude na zimu vždy ukladať.

Rez ruží a jeho dôležitosť

Ruže nezaceľujú rany pomocou závalu ako niektoré ovocné dreviny, ale iba im zasychá drevo i kôra okolo miesta rezu. Rez sa preto musí robiť 5 až 8 mm nad zdravým púčikom, aby nevyschol. Nožnice musia byť veľmi ostré, aby pletivá konárika nerozdrvili. Rezná plocha má byť sklonená smerom od púčika, aby voda nestekala cez púčik.

Rôzne spôsoby rezu podľa druhu ruží

• Veľkokveté ruže na záhonoch sa zrezávajú na 3-6 púčikov na jednom výhonku. Slabé výhonky sa skracujú viac, silné menej. Ak sa z kra plánujú získať kvety do vázy, ruže sa režú hlbšie a ponechávajú sa 3-4 púčiky.
• Popínavé ruže sa režú tak, aby vytvorili čo najviac mladých bujne rastúcich výhonkov, z ktorých rastlina druhým rokom kvitne. Pri raz kvitnúcich popínavých ružiach sa na jar skracujú len tenké konce výhonkov, ktoré sú obyčajne namrznuté a hlavný rez sa robí hneď po odkvitnutí. Vtedy sa odstránia prestarnuté výhonky.
• Sadové ruže väčšinou nepotrebujú žiadny rez.
• Miniatúrne ruže sa režú až na polovicu výšky kultivaru. Odumreté časti treba opatrne odrezať.
• Stromčekovité ruže sa režú ako kríčkové, skôr hlbšie, aby sa obmedzil objem a hmotnosť koruny.

Letný rez a odstraňovanie odkvitnutých kvetov

Pri letnom reze sa skracujú jednotlivé príliš bujné výhonky, najmä pri kríkoch veľkokvetých ruží a pri stromčekovitých ružiach. Letný rez podporuje tvorbu ďalších kvetov. Pokiaľ sa odstraňujú odkvitnuté kvety až po opadaní lupienkov, obyčajným odštipnutím kvetnej stopky tak, ako sa to robí pri narcisoch, tulipánoch a pivonkách, je to zásadná chyba. Nový výhonok bude umiestnený príliš vysoko a bude slabý, tenký a ohybný.

Pri odstraňovaní odkvitnutých kvetov je výhodné dodržiavať zásady správneho letného rezu. Odkvitnutý kvet sa má odstrániť ešte pred úplným opadaním lupienkov, t.j. hneď keď stratil estetický vzhľad. Veľkokvetým ružiam s odkvitnutým kvetom treba odrezať aj časť stonky s neúplnými listami (trojpočetnými) a s jedným listom úplným (päťpočetným). Púčik má vždy smerom na von, ako aj pri jarnom reze.

Jesenný rez

V septembri a neskôr na jeseň sa ruže skracujú minimálne a nerežú sa ani ruže s dlhými stopkami do vázy, aby drevo vyzrelo a vedelo sa brániť proti mrazu.

Starostlivosť o ruže počas roka

Okopávanie a kyprenie pôdy

Ruže si vyžadujú nakyprenú a nezaburinenú pôdu, preto plytká okopávka a časté kyprenie ušetria veľa hnojenia a zálievky. Skyprená vrchná vrstva chráni hlbšie vrstvy pôdy pred vyschnutím. Hlbokým kyprení sa však môže rastlinám aj uškodiť, preto sa obrába len do hĺbky 10 cm. Zbytočne sa medzi ruže nemá šliapať, najmä keď je povrch pôdy vlhký. Po každom nevyhnutnom vkročení treba pôdu prekypriť. S blížiacou sa jeseňou treba obmedziť kyprenie pôdy, aby sa zastavil rast a obnovovanie výhonkov.

Mulčovanie

Pre ruže je veľmi výhodné mulčovanie, čiže nastielanie. Záhon sa zakrýva vhodným materiálom, napr. lístím, pokosenou trávou, rašelinou, drvenou kôrou alebo štiepkami.

Zaštipovanie výhonkov

Skorým zaštipovaním sa upravuje rast príliš bujných výhonkov. Pri výhonkoch, ktoré by mali kvitnúť v priebehu mája, sa mladý výhonok zaštipuje na 3-4 púčiky.

Hnojenie ruží

Na prihnojovanie ruží sa používajú prevažne zložené kombinované hnojivá, t.j. hnojivá obsahujúce rôzne živiny v správnom pomere. Ruže sú citlivé na vyšší obsah solí v pôde, preto sa najmä na ťažších pôdach nesmú hnojivá predávkovať. Korene ruží nesmú prísť nikdy do styku s čerstvým maštaľným hnojom, ktorý by spôsobil uhynutie najmä mladých sadeníc. Hydinový trus je výdatné hnojivo najmä vo forme hnojivej zálievky, používa sa však veľmi zriedený výluh skvaseného trusu. Rašelina je výborným zdrojom humusu pre svoj pomalý rozklad v pôde. V pôdach vylepšených rašelinou vytvárajú ruže bohatšie korene. Z organických hnojív je najlepší kompost, ktorý sa ružiam pridáva kedykoľvek, ale najmä v predjarí, ešte pred odstránením zimnej prikrývky.

1. Skoro v predjarí, ako to dovolí počasie, ešte pred odokrytím ruží.
2. Asi v polovici mája, keď ruže začínajú vytvárať puky, po daždi alebo po zavlažovaní sa prihnoja roztokom rýchle pôsobiaceho kvapalného hnojiva.

Zavlažovanie

Ruža potrebuje najviac vody v období najintenzívnejšieho rastu, teda od jarného pučania a po prvom odkvitnutí, keď sa začína rast nových výhonkov. Na zavlažovanie treba myslieť už pri kyprení pôdy, preto sa vytvárajú mierne zvýšené okraje záhonov, aby zálievková voda neodtekala zo záhonov, ale vsiakla tam, kde je potrebná. Nezaplavuje sa za prudkého slnečného žiarenia. Pri závlahe treba dbať na to, aby sa voda nedostala na listy. Dôležitá je aj výdatná závlaha ešte pred začiatkom mrazov.

Ochrana ruží pred mrazom a chorobami

Zimná ochrana

Nebezpečenstvo stupňujú teplé slnečné dni vo februári a v marci, keď nadzemné časti rastlín odparia značné množstvo vody, zatiaľ čo vrchná vrstva pôdy nerozmŕza. Pre úspešné prezimovanie je dôležitý výber odolných kultivarov. To platí najmä pre popínavé ruže, ktoré sa len ťažko dajú zakrývať. V našich podmienkach sa musí väčšina pestovaných ruží chrániť pre mrazom prikrytím, najlepšie ornicou. Drobný mráz ružiam neuškodí a prispeje skôr k opadaniu lístia. Ruže stačí prikryť pred nástupom trvalých mrazov, prípadne mrazov silnejších ako - 8 °C. Kríkové ruže sa prikrývajú do výšky asi 20-30 cm. Nakopcovaná zemina má preniknúť medzi výhonky tak, aby nevznikali dutinky, kde by mohlo mrznúť alebo by sa mohli rozmnožiť plesne.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Dobre ošetrované rastliny sú odolnejšie voči napadnutiu chorobami a škodcami, preto je dobré dodržiavať všetky pestovateľské rady. Rýchlu a účinnú ochranu umožňujú vhodné a včas použité chemické prípravky. Vhodným obdobím na postrekovanie je neskoré popoludnie, keď slnečné žiarenie slabne a netreba sa obávať popálenia listov. V zamračených dňoch sa môže postrekovať kedykoľvek, ale vždy za bezvetria. Roztok má byť jemne rozptýlený, preto sa nepostrekuje z malej vzdialenosti priamo na listy. Treba dodržiavať stanovené riedenie prípravkov, lebo väčšia koncentrácia môže spôsobiť značné škody. Prípravky treba striedať, najmä organické. Pri aplikácii treba dbať nielen na to, aby sa rastliny nepoškodili, ale aj na vlastnú bezpečnosť.

Najčastejšie ruže napáda čierna škvrnitosť a múčnatka. Čierna škvrnitosť je plesňovitá choroba, ktorá napáda predovšetkým listy a nové mladé výhony. Predchádzať jej môžete tak, že budete polievať výhradne ráno a priamo do pôdy. Vyhnite sa závlahe listov, vrátane tých spodných. Napadnuté listy odstraňujte. Múčnatka ružová je taktiež plesňovitá choroba, kedy sa na listoch objavuje belavý až šedobiely povlak. Spôsobuje ju nesprávna závlaha, uzavretý priestor alebo teplotné výkyvy. Napadnuté listy odstraňujte. V oboch prípadoch napadnutú rastlinu ošetrite fungicídnym prípravkom.

Ďalej môžu ruže napadnúť vošky, na ktoré zaberá buď domáci postrek z mydlovej vody alebo napr. insekticídy.

Postup pri presádzaní starších ruží krok za krokom

Ruže patria k dlhovekým a najkrajšie kvitnúcim drevinám. Po rokoch sa však môžu rozrásť natoľko, že jednoducho prekážajú. Vtedy je možným riešením presadenie rastliny.

1. Ružu, ktorú chceme presadiť, najskôr výdatne zalejeme. Vzápätí z jej okolia odstránime všetky buriny.
2. Na vybratie rastliny z pôdy použijeme vidly alebo rýľ, pričom dávame pozor na nadzemnú časť, aby sme ju nepoškodili.
3. Po vykopaní odstránime všetky suché a poškodené časti. Mierne skrátime korene aj nadzemnú časť.
4. Kým sa ruža dobre napije, odburiníme záhon, do ktorého ju budeme sadiť. Odstránime aj kamene a korene.
5. Vykopeme jamu s rozmermi dostatočnými pre koreňový bal.
6. Na dno jamy môžeme pridať kompost.
7. Do jamy s kompostom vylejeme krhlu vody, aby sa korene lepšie ujali.
8. Rastlinu netlačíme do jamy nasilu, korene nesmú byť zalomené, ľahko sa zlomia. V tomto čase by bola ich regenerácia pomalšia.
9. Pôdu v okolí presadenej rastliny dôkladne utlačíme. V prípade potreby doplníme ďalšiu pôdu.
10. Nakoniec rastlinu dôkladne zalejeme.

Ruže presádzame, až kým súvisle nemrzne. Pokračovať môžeme skoro na jar. Malo by byť slnečné, s dobrým prúdením vzduchu, kde je zaručené rýchle obschnutie listov po daždi. Pôda by mala byť humózna, mierne vlhká s pH od 6,5 do 7,5.

Po presadení je dôležité ruže nakopcovať. Citlivé koreňové krčky to ochráni pred mrazom a tiež pred silným zimným slnkom. Dôležité je poskytnúť presádzanej ruži dostatok vlahy.

Výber vhodného miesta a rozostupy pri výsadbe

Vždy je potrebné riadiť sa konkrétnym druhom a kultivarom pri správnej vzdialenosti pri výsadbe. Ak už sa presádza, tak aj na správne vzdialenosti. Vo všeobecnosti platí, že popínavé ruže by mali byť od seba aspoň dva metre, silnejšie rastúce druhy sadíme od seba 1m, slabšie rastúce naopak na vzdialenosť do 50cm. Ak sa chystáme presadiť na jeden záhon niekoľko stromčekovitých ruží, tieto by mali byť od seba vzdialené 1-1,5m. Vzdialenosti je potrebné dodržať.

Pre sadenie ruží vyberte slnečné a vzdušné stanovište. Ruže majú rady dobre priepustnú, piesočnato-hlinitú, mierne vápenatú pôdu bohatú na humus. Pred výsadbou odporúčame doplniť záhon, nech sadíte do akejkoľvek zeminy.

Presádzanie ruží v rôznych podmienkach

Nové ruže

Nové ruže treba vysadiť čo najskôr po nákupe, no môže sa stať, že nepriaznivé počasie to nedovolí. V takom prípade ich založíme na istý čas do pôdy. Rozbalíme ich a v prípade, že nemrzne, založíme ich do plytkej ryhy, aby sme ich udržali vo vlhku. Každá rastlina by mala byť založená samostatne. Pokiaľ to mráz neumožňuje, môžeme nerozbalené ruže zabaliť do vrecoviny a uložiť do chladnej kôlne alebo garáže.

Ruže na mieste s predchádzajúcimi ružami

Ak presádzame na miesto, kde už ruže rástli, treba vymeniť pôdu. Keď použijeme kvalitný substrát, rastliny zakorenia rýchlo. Substrát by sa mal skladať z dvoch tretín rašeliny a tretiny vyzretého záhradného kompostu alebo listovky. Na každú rastlinu potrebujeme plnú lopatu substrátu.

Ruže v nádobách

Ruže pestované v nádobách takisto vyžadujú dostatok priestoru na korene, preto vyberáme nádoby hlboké aspoň 30 centimetrov. V hlinených alebo drevených nádobách vyrastú kvalitnejšie rastliny než v plastových, pretože v horúcom počasí udržia korene chladné.

Technické aspekty výsadby a presádzania

Sadeniciam ruží najskôr odstráňte nepotrebné výhony a ponechané skráťte zrezaním na počet očiek zodpovedajúcich sile kríka, obvykle na 2-3 očká. Odstráňte poškodené korienky a ostatné skráťte zhruba na polovicu. Potom vykopte jamy, do ktorých budete vysádzať jednotlivé rastliny. Každá jama musí byť taká hlboká a široká, aby ste do nej postavili ružu s koreňmi bez akéhokoľvek ohýbania. Ruže vysádzajte tak, aby bolo miesto štepu zhruba 3-5 cm pod pôdou. Zeminu pevne utlačte a poriadne polejte.

Pred presadením skráťte všetky záhonové ruže aspoň o dve tretiny a popínavé ruže na výšku jeden a štvrť metra. Vyberieme ich a oklepeme z nich pôdu. Korene ruží nikdy nenecháme zaschnúť. Vykopeme jamu širokú asi 40 centimetrov a vložíme do nej ružu, pričom korene rozprestrieme po dne jamy. Korene prekryjeme substrátom a jamu zasypeme zeminou. Stromčekovité ruže musia byť podopreté kolom.

tags: #presadzanie #ruzi #do #zahrady