Priemyselné pestovanie rajčiakov

Rajčiaky, botanicky známe ako Solanum lycopersicum, patria medzi najobľúbenejšie a najpestovanejšie druhy zeleniny na svete, či už v domácich záhradách alebo vo veľkovýrobe. Ich pôvodná domovina sa nachádza v horských údoliach peruánskych Ánd v Južnej a Strednej Amerike. Do Európy sa dostali v 16. storočí a dlho boli považované za okrasnú rastlinu, pričom o ich jedlosti sa zistilo až neskôr. Dnes je spektrum odrôd rajčiakov tak široké a atraktívne, čo sa týka chuti, farby a veľkosti, že pestovatelia radi volia túto plodinu.

Botanická charakteristika a podmienky rastu

Rajčiaky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pri našich relatívne krátkych vegetačných sezónach ich je nutné každoročne nanovo vysádzať ako letničky, ktoré plodia, až kým ich nezničia prvé mrazy. V teplejších klimatických zónach môžu rásť ako trvalky dorastajúce až do 6 - 10 metrov výšky. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C; pri teplote pod 12 °C sa zastavuje ich rast, rovnako nebezpečné sú aj horúčavy nad 35 °C. Na rast potrebujú rajčiaky teplotu minimálne 15 °C. Vegetačnú sezónu paradajok možno výrazne predĺžiť pestovaním v skleníkoch.

Typy rastu a odrody

Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, ako aj rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové). Podľa vzrastu sa delia na:

• Indeterminantné (kolíkové) rajčiaky: Pestujú sa v prirodzenej forme liany za pomoci opory. Rastú neustále do výšky, až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny. Pri profesionálnom pestovaní rajčiakov vo veľkých skleníkoch mávajú rastliny výšku aj niekoľko metrov, pretože rastú prakticky nepretržite.
• Determinantné (kríčkové/trpasličie) rajčiaky: Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory alebo pestovanie v kvetináči. Ich nevýhodou je, že väčšinou prinášajú len jednu vlnu plodov, čo však môže byť aj výhodou, napríklad pri pestovaní omáčkových paradajok, ktoré sa pri zbere naraz spracujú. Kríčkové odrody sú primárne určené na priemyselné spracovanie. Ich šľachtenie prebieha za týmto účelom tak, aby ich bolo možné oberať strojovo a jednorazovo. Nechávajú sa dozrieť do plnej zrelosti, majú vyšší obsah sušiny, čo má vplyv na vlastnosti plodov.

Väčšinu bežne pestovaných rajčiakov tvoria hybridy (krížence rôznych odrôd), ktorých výhodou je vysoká produktivita, skoršie dozrievanie, vyššia odolnosť proti chorobám a uniformnosť plodov.

Predpestovanie priesad

Pre naše klimatické podmienky je nutné rajčiaky predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku, prípadne si sadenice kúpiť. Ak by sa sadili rajčiaky zo semien priamo v záhrade, trvalo by im 4 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, čo je na našu vegetačnú sezónu príliš krátke. Vypestovanie priesad trvá približne dva mesiace.

Výsev semien

Ideálny čas na pestovanie rajčín vnútri za oknom alebo v skleníku je od polovice marca do polovice apríla, hoci optimálne obdobie je marec. U nás sa traduje, že najlepšie je rajčiny vysievať na Jozefa (19. marca). Semienka treba vysadiť 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi, aby mali sadenice ideálnu veľkosť (10 - 20 cm) na presádzanie. Semienka sa vysádzajú do výsevného substrátu, ktorý neobsahuje toľko výživných prvkov a mikroprvkov, pretože mladé rastlinky ich pri klíčení nepotrebujú. Primárne potrebujú dobrú jemnú štruktúru, aby sa mladý korienok dobre ujal a bol dobre ukotvený. Do substrátu možno primiešať perlit, aby bola pôda natoľko ľahká, aby sa korene pri pikírovaní nezničili.

Výsevný substrát naplňte do výsevného plátu alebo misky (hlbokej maximálne 5 cm) a na jeho povrch rovnomerne rozmiestnite semienka vo vzdialenosti dva centimetre od seba. Následne ich jemne zatlačte a prekryte cca 0,5 cm vrstvou substrátu. Potom semienka polejte vodou cez nadstavec, aby ich prúd vody nevyplavil. Substrát udržiavame vlhký, no nie premočený, a nesmie nikdy vyschnúť ani byť premokrený. Výsevné misky je vhodné vybaviť priesvitným plastovým krytom, ktorý zaistí vlhkosť a pomôže udržiavať stálu teplotu. Pre samotné klíčenie je dôležité uloženie misiek na miesto so správnou teplotou; rajčiaky potrebujú na správne klíčenie teplotu 25 °C.

Pikírovanie (presádzanie semenáčikov)

Prvé semenáčiky sa objavia štandardne po 5 až 10 dňoch. Hneď ako sa na nich objavia prvé pravé lístky (prvé dva listy na rastline sú klíčne, potom nasledujú pravé listy), je potrebné ich presadiť. Pikírovanie je dôležité, pretože týmto úkonom sa rastlinky rozsadia do sadbovačov alebo malých téglikov/kvetináčov. Tým, že sa rastlinka vytiahne, dôjde k porušeniu vlásočnicových korienkov, čo podporí ich rozvetvenie a lepšie zakorenenie.

Špičkou kolíka opatrne podoberieme rastlinku s pravými lístkami a uchopíme ju za klíčne lístky (ich poškodenie nevadí, na rozdiel od stonky). Vybratú rastlinku následne vkladáme už do klasického záhradného substrátu, ktorým sme naplnili tégliky alebo kvetináče (priemer nádoby aspoň 10 cm, s drenážnou vrstvou). Do substrátu urobíme pikírovacím kolíkom jamku, do ktorej opatrne vložíme korienky. Určite len jednu rastlinu do nádoby, pretože si potom konkurujú. Po pikírovaní a zakorenení možno teplotu znížiť na 20 °C.

Otužovanie sadeníc

Pred presadením na konečné stanovište je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie. Otužovanie si vyžaduje minimálne 7 až 14 dní, počas ktorých sa sadenice premiestnia na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Robí sa to z dvoch dôvodov: prispôsobenie vonkajším teplotám (postupné privykanie na nižšie teploty) a prispôsobenie rastlín slnečnému svitu, keďže doma za sklom neprechádza UV žiarenie. Aklimatizácia začína 2 - 3 hodinami v tieni a postupne sa čas predlžuje a sadenice sa presúvajú na miesta s viac slnka. Na šiesty deň ich možno nechať vonku aj cez noc, ak nehrozia mrazy. Je dôležité, aby teplota neklesla pod bod mrazu, hoci paradajka je pomerne vitálna rastlina a dokáže z pazúch popálených listov vyhnať nové výhonky, ak sa zachová zdravý vegetačný vrchol a stonka.

Príprava pôdy a výsadba

Do záhrady je možné paradajky presadiť až po tom, keď už nehrozí mráz (po 15. máji, po „troch zamrznutých“) a keď priemerná teplota pôdy vzrastie nad 15 °C. Na sadenie rajčín si vyhliadnite slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne, ideálne s vetrom chráneným prostredím. Dôležité je, aby vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuloval, a preto by sa paradajky mali sadiť ďalej od seba.

Pôdne nároky

Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. V každom prípade by mala byť pôda na pestovanie rajčín maximálne priepustná, pretože korene rajčiaku môžu v ideálnych podmienkach siahať až 2,5 m do hĺbky. Rajčiaky preto dosahujú najlepšie výsledky pri pestovaní v priepustných (piesočnaté pôdy s dostatkom organickej zložky) pôdach, zatiaľ čo v ťažkých, ílovitých a kamenistých pôdach dosahujú menšie úrody. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená, aby bola výsadba jednoduchšia. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali rajčiaky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby a škodcovia.

Výsadba priesad

Paradajky vysádzame hlbšie, až po spodné listy, čím podporíme rast koreňov. Zo sadeníc paradajok odstránime všetky lístky, ktoré vyrastajú pod poschodím vrcholových listov a vysádzame ich hlboko (celá stonka až do 2 cm od vrchných listov by mala byť pod povrchom pôdy). Paradajky majú totiž schopnosť vyháňať korene aj zo stonky a takýmto spôsobom rastlina rýchlo zosilnie a bude lepšie rásť. Priesady rajčiakov môžete vysádzať o 5 cm hlbšie, ako je výška koreňového balu. Pred vysadením priesad nalejte do každej jamy toľko vody (pokojne aj 5 l), aby v nej ostala stáť. Až potom do nej vložte rastlinu a zahrňte pôdou tak, aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa. Pôdu utlačte a výdatne polejte vodou. Následne zalejte menším množstvom vody.

Sadenice paradajok môžeme po aklimatizácii vysádzať do pripravenej pôdy v záhrade v minimálne 60 cm rozstupoch (pri kríčkových formách min. 1 m). Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia. Ak pestujete kolíkové rajčiaky, hneď pri vysádzaní k priesade umiestnite oporu (tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky) vo vzdialenosti 10 - 15 cm od rastliny a priviažte ju, aby sa nezlomila.

Starostlivosť počas vegetácie

Rajčiaky si počas rastu vyžadujú pravidelnú a dostatočnú starostlivosť, aby priniesli bohatú úrodu.

Zálievka

Závlaha je pre rajčiny najdôležitejšia. Paradajky potrebujú pravidelnú a výdatnú zálievku, najlepšie ráno alebo večer s prvými lúčmi slnka, často už o 6 - 7 ráno. Ideálne je zalievať ku koreňom a minimalizovať kontakt vody s rastlinou, nie studenou vodou, ale vlažnou. Rastliny sú živý organizmus a studená sprcha by na ne mohla pôsobiť ako šok, z ktorého sa dlho spamätávajú. Nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov. V čase kvetu polievame menej, v čase plodov výdatne, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke.

Paradajky sú známe svojimi hlbokými koreňmi, ktorými si dokážu vodu ťahať až z 2,5 m hĺbky. Častejšiu zálievku si preto vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody. Každá rastlina by mala dostať približne 1,2 litra vody každé 2-3 dni. Najlepším spôsobom závlahy vo veľkovýrobe je kvapková závlaha alebo zavlažovanie pomocou priesakových hadíc. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.

Výživa a hnojenie

Paradajky patria medzi druhy zeleniny náročné na živiny a preto prosperujú najmä v pôdach bohatých na živiny a organickú zložku. Zároveň sa im najviac darí v pôdach s bohatým mikrobiálnym životom a dážďovkami, ktoré pôdu prevzdušňujú. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Optimálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.

Po prvej okopávke, ktorá sa robí dva týždne po výsadbe, začíname aj s prvým prihnojovaním rastlín. Snažíme sa pre tento účel používať hlavne biologické hnojivo (ovčí alebo slepačí trus v zriedenej forme). Kto nie je precitlivený na chemické hnojivá, môže ich tiež použiť v koncentrácii, ktorú predpisuje výrobca. Odporúča sa prírodné hnojivo na paradajky - ovčie, ktoré predstavuje pre rastliny významný zdroj dôležitých živín. Z granulovaného ovčieho hnojiva možno pripraviť kvas rozpustením 1 kg v 10 litroch vody, nechať kvasiť 10 dní a následne riediť vodou v pomere 1:10. Pred aplikáciou hnojiva rastlinu dobre polejte vodou, aby sa otvorili kapiláry a korene mohli hnojivo lepšie prijať. Hnojenie týmto spôsobom sa odporúča raz za 10 dní. Na trhu sú aj ekologické voľby, napríklad prírodné hnojivo na báze hmyzieho trusu, ktoré obsahuje základné živiny a chitín, zvyšujúci obranyschopnosť rastlín. V každom prípade, dobrým vodítkom pre nás je rast a farba listov - ak sú vitálne a zelené, tak je výživa v poriadku a rastlina nasadzuje plnohodnotné plody.

Vylamovanie zálistkov a vedenie rastlín

Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov medzi hlavnou stonkou a listom. U kolíkových odrôd je vylamovanie zálistkov podmienkou dostatočnej úrody. Robí sa to preto, aby sa zbytočne neoslabovala rastlina a aby energiu smerovala do produkcie plodov namiesto nových vetiev a listov. V počiatočnom štádiu rastu sa snažíme, aby sa vytvorila hlavne zelená hmota na rastline, ako základ bohatej úrody. Kým sú zálistky mladé, stačí ich vylomiť rukou. Ak by sa zálistky nevylamovali, rastlina by bujnela, dochádzalo by k nedostatočnej tvorbe strapcov s plodmi, menšiemu počtu kvetov a pomalšiemu dozrievaniu, čo negatívne ovplyvní aj veľkosť plodov. Kolíkové rajčiny sa zvyčajne pestujú na jeden, prípadne na dva výhonky. Ak sa rozhodneme pre dva výhonky, nevylamujeme bočný výhonok pod prvým súkvetím, pretože je najsilnejší a má najviac plodov.

V priebehu vegetácie je spodné listy a plody potrebné odstraňovať tak, aby sa nedotýkali pôdy. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštipkajte všetky listy na spodku rastliny, čím zabránite listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. Na konci sezóny, ak pestujete paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast zaštipnutím vrcholu stonky nad 8. až 10. poschodím. Vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím a vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrejú.

Rajčiny a trhanie ich listov sú dôvodom veľkých škriepok medzi záhradkármi. Kým jedna skupina pestovateľov listy rajčiakom trhá, aby tak rastlinu presvetlila a plody na nej lepšie dozreli na slnku, tí druhí o tom nechcú ani počuť. Listy do času, kým sú zdravé, nie sú ožltnuté a nemajú hrdzavé škvrny, sa nikdy nevylamujú. Plnia dôležité funkcie počas rastu rajčiakov a majú na rastline svoje opodstatnenie.

Opelenie v uzavretých priestoroch

Mnohí pestovatelia nevedia, že rajčiaky treba v uzavretých priestoroch opeľovať. Ak sú rajčiny v uzavretom skleníku alebo vo fóliovníku, kde nie je dostatočný prievan, k opeleniu nemusí dôjsť. Vtedy je potrebné tomu pomôcť. Ak nemáte veľa rastlín, stačí ich pravidelne potriasť, čo plnohodnotne stačí na opelenie. Opelenie je základným predpokladom prežitia a reprodukcie rastlín. Ak nedôjde k správnemu opeleniu, nedôjde k tvorbe semien a rastlina spozná, že takýto plod nie je perspektívny a nedodá mu dostatok energie. V konečnom dôsledku sú také plody malé, chuťovo neatraktívne a je ich málo.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Boj proti škodcom a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení rajčiakov je neodmysliteľnou súčasťou pestovania. Zdravotný stav priesad a rastlín treba pravidelne kontrolovať, všímame si hlavne spodnú stranu listu, kde je zvyčajne výskyt vošiek a bielych molíc. Zdravé listy majú mať sýto zelenú farbu, bez hnedých škvŕn alebo akýchkoľvek fľakov. Deformované listy naznačujú prítomnosť roztočov alebo strapiek, ktoré však voľným okom nie sú viditeľné. V prípade uvedených škodcov treba okamžite zasiahnuť účinnými postrekmi, pretože môže dôjsť k znehodnoteniu celých rastlín za veľmi krátky čas. Pri vykonávaní postreku sa ho snažíme dostať na spodnú stranu listu, postrekovanie listov iba zvrchu je neefektívne.

Pestovanie rajčín bez chemickej ochrany je možné dosiahnuť dodržaním niekoľkých zásadných faktorov: správna hustota výsadby (neprehusťujte výsadby), vysádzajte rastliny na vzdušné svetlé miesto, aby sa listy od rosy a dažďa dobre osušili. K dispozícii sú aj možnosti biologickej ochrany.

Bežné choroby a ich prevencia

• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov rajčiakov, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním (nie na listy) a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší. Nie je vhodné pestovať rajčiaky v blízkosti zemiakov. Odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči plesniam, sú napríklad Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 (oválny tvar). V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov rajčiakov s účinnými a overenými prostriedkami, napríklad Magnicur Energy. Pri silnom poškodení rastlín sú šance na záchranu minimálne, biologické prípravky sú v tomto prípade neefektívne.
• Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami, obklopenými žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
• Septóriová škvrnitosť rajčiakov: Napáda len listy a vňať, predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, výsledkom je nižšia úroda.
• Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, šíriaca sa od spodných listov smerom nahor. Typické sú žlté škvrny a neskôr hnednutie listov, ktoré postupne tmavnú. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov rastlín napadnutých týmto ochorením po zbere úrody.
• Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov, často sa vyskytuje v pôdach hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
• Slnečný úpal: Vzniká v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté sú hlavne sadenice, ktoré neboli aklimatizované, a obnažené plody po vylamovaní zálistkov.

Bežní škodcovia a ich kontrola

• Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutí si rovnako na zemiakoch, rajčiakoch a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú listy, na pásavky sú účinné prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
• Molica skleníková (biela muška): Cicá rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia. Chemické ošetrenie treba opakovať 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
• Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
• Strapka západná: Drobné štíhle hmyzy s krídlami s rozstrapkaným okrajom. Vyhladzujú rastlinné šťavy a sú prenášačmi vírusových ochorení. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín.

Zber a využitie úrody

Rajčiaky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody rajčiakov nechajte na rastline dozrievať, až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Rajčiny je ideálne zberať asi 2 až 3 dni po sfarbení šupky do jasnočervenej, oranžovej alebo žltej farby, v závislosti od zafarbenia odrody. Rajčiny sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou.

Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu, no ak ich chcete skladovať pár dní v čerstvom stave, vyberte si na to chladné a tmavé miesto. Ak na konci sezóny pozbierate zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete rýchlo dozrievajú. Plody určené na priemyselné spracovanie (napr. kríčkové odrody) sa zvyčajne nechávajú dozrieť do plnej zrelosti a zbierajú sa naraz, často strojovo.

tags: #priemyselne #pestovanie #rajcin