Ako chrániť rastliny pred škodcami žijúcimi v pôde

Mnohé záhrady, zanedbané pozemky, roky nepoužívané záhrady alebo len záhrady, ktoré sa pravidelne nekyprí a nerýľuje, môžu škodcovia v pôde znehodnotiť. Pestovanie zeleniny v niektorých škodcami zamorených pôdach môže byť v takýchto prípadoch takmer nemožné. S týmto problémom sa stretávame často v záhradách, ktoré poskytovali pôdnemu škodlivému hmyzu nerušený životný priestor bez hrabavej hydiny a iných zásahov. Vďaka tomu sa aj niekoľkoročné vývinové štádiá, aké majú napríklad pandravy chrústa, mohli nerušene vyvíjať.

Pri čoraz väčšej populácii rôznych lariev v pôde, hlodavcov či iných pôdnych škodcov, neraz bežný záhradkár snahy o pestovanie vzdá aj bez boja. Existuje však niekoľko účinných spôsobov, ako možno znížiť alebo celkom vymazať prítomnosť škodcov v pôde.

Identifikácia a dopad pôdnych škodcov

Rozpoznanie pôdnych škodcov a pochopenie ich životného cyklu je kľúčové pre efektívnu ochranu rastlín.

Najčastejšie pôdne škodce

• Pandravy chrústa (larvy chrústa) - Požierajú korene rastlín a môžu spôsobiť ich úhyn. Majú dlhé vývinové štádium v pôde.
• Drôtovce (larvy kováčikov) - Taktiež poškodzujú korene a hľuzy, vytvárajúc v nich chodbičky.
• Háďatká (hlístovce) - Títo škodcovia napádajú najmä jahody, mrkvu, zemiaky, ale aj zeler. Poškodzujú korene, čo vedie k oslabeniu rastliny.
• Hlodavce (hraboše, myši) - Môžu spôsobiť vážne škody v celej záhrade. Okrem toho, že vytvárajú diery v zemi, prehrýzajú korene, cibule a hľuzy rastlín.
• Medvedíky (krtonôžky) - Poškodzujú trávnik a mladé rastliny. Hrabaním vytvárajú chodbičky v pôde a poškodzujú koreňový systém. Napadnuté rastliny vädnú a nedokážu sa ujať.
• Larvy chrobákov - Ak nachádzate diery v zemi v záhrade alebo diery v trávniku, nemusí to byť len práca hlodavcov, ale aj larvy chrobákov, ktoré sa vyvíjajú v pôde.
• Kapustovité mušky - Larvy týchto mušiek poškodzujú korene kapustovitých rastlín, čo vedie k vysychaniu a odumieraniu rastlín.
• Slimáky a slizniaky - Hoci primárne poškodzujú nadzemné časti, môžu sa zdržiavať aj v pôde a poškodzovať mladé klíčky a korene, najmä ak sú premnožené.
• Mravce - Lietajúce mravce sa často objavujú v trávniku alebo v okolí záhonov. Budujú si hniezda v pôde, podkopávajú korene rastlín a spôsobujú ich vädnutie.

Preventívne opatrenia a metódy ochrany

Tam, kde nedosiahnu zobáky hrabavej hydiny a ich hrabavé beháky, alebo čepeľ rýľa a hrablí, pomôžu mikroskopickí pomocníci a inteligentné metódy.

Správna príprava pôdy a starostlivosť

Kľúčom k úspechu je správna príprava pôdy, ktorá rozhodne o tom, či sa mladé stromčeky a rastliny rýchlo ujmú a budú rodiť bohatú úrodu dlhé roky.

• Jesenná príprava pôdy: Prípravu pôdy na výsadbu je najlepšie začať niekoľko mesiacov pred samotným sadením, ideálnym obdobím je jeseň predchádzajúceho roka. Ťažké ílovité pôdy vyžadujú dlhší čas na spracovanie než ľahké piesčité, preto sa oplatí začať včas. Ideálne už na jeseň zapracujte do pôdy kvalitný kompost alebo maštaľný hnoj, aby sa stihol rozložiť a uvoľňovať živiny počas celej vegetačnej sezóny.
• Jarná príprava pôdy: Jar je obdobím príprav na novú pestovateľskú sezónu. Medzi základné kroky patrí rýľovanie, odstránenie buriny, dezinfekcia pôdy dusíkatým vápnom a jej skyprenie.
  • Rýľovanie a kyprenie: Na začiatku je potrebné pôdu dôkladne rýľovať. Tento krok je dôležitý najmä pri ťažkých pôdach, ktoré sú po zime utlačené. Rýľovaním sa pôda prevzdušní a umožní lepší prístup vody a živín ku koreňom rastlín. Ak si pestujete na záhrade vlastný kompost, je dobré ho na hriadku rozhodiť ešte pred rýľovaním, dostanete ho tak hlbšie do pôdy. Pôdu na jar stačí len jemne skypriť. Zapracovať mulč, ktorý sme použili na jeseň, prípadne použité zelené hnojenie. Neobrábajte však pôdu príliš hlboko, aby ste nezničili dôležitý mikrobiálny život na povrchu pôdy, nakoľko tam sa nachádza najúrodnejšia časť.
  • Odstránenie buriny: Pred výsadbou je nevyhnutné zbaviť sa buriny a všetkých zvyškov rastlín z predchádzajúcej sezóny. Burina odoberá pôde živiny a môže v nej prezimovať množstvo škodcov a chorôb. Mechanické odstránenie buriny je najšetrnejší spôsob.
  • Skyprenie pôdy: Pomáha zjemniť pôdnu štruktúru, rozbiť veľké hrudy a vytvoriť ideálne podmienky pre výsev semien. Pri ľahších pôdach stačí plytké prekyprenie hrabľami, zatiaľ čo ťažké a ílovité pôdy môžu vyžadovať hlbšie spracovanie.
• Zloženie a pH pôdy: Väčšina ovocných stromov miluje priepustnú, živinami bohatú a humóznu pôdu. Ak máte pôdu príliš ťažkú, obohaťte ju o piesok, kompost alebo rašelinu, aby ste zlepšili jej vzdušnosť. Ideálne pH pôdy pre väčšinu ovocných stromov je 6,0 - 6,5. Ak je pôda kyslá, urobte vápnenie (najlepšie na jeseň).
  • Testovanie pH pôdy: Ak chcete získať hrubý odhad kyslosti pôdy, môžete vykonať jednoduché testy s použitím octu a jedlej sódy.
    • Test s octom: Zoberieme malú vzorku pôdy a pridáme trochu octu. Ak sa objavia bubliny alebo pena, pôda je pravdepodobne kyslá.
    • Test s jedlou sódou: Do malej nádoby s pôdou pridáme malé množstvo jedlej sódy. Ak sóda začne výrazne peniť alebo reagovať s pôdou, môže to naznačovať prítomnosť kyslej pôdy.
  • Neutralizácia kyslosti: Ak máte v záhrade pôdu príliš kyslú, môžete okolo rastlín rovnomerne nasypať malé množstvo sódy bikarbóny. To pomôže neutralizovať kyseliny a vyrovnať pH pôdy. Sóda bikarbóna pomáha aj v boji proti škodcom ako sú vošky, roztoče alebo húbové ochorenia.
• Striedanie plodín: Každá rastlina spotrebúva iné živiny a napádajú ju iné typy škodcov. Rotujte plodiny každý rok, aby sa v pôde nehromadili rovnaké patogény a škodce.
• Mulčovanie: Okolie stromčeka prikryte mulčom z kôry, slamy alebo kompostu. Vrstva o hrúbke 5-10 cm ochráni pôdu pred vysychaním a zníži rast buriny, ale aj zabráni niektorým škodcom dostať sa k rastlinám.
• Dostatočné rozostupy: Pre mrkvu a iné koreňové zeleniny sú kľúčové správne rozostupy. V hustom poraste sa škodcovia, ktorí napádajú korene, ľahko a rýchlo presúvajú z jednej rastliny na druhú.
• Sterilizácia substrátu: Pre izbové rastliny a sadenice je dôležité substrát pred použitím sterilizovať, aby sa minimalizovalo riziko výskytu lariev mušiek alebo iných škodcov.

Použitie dusíkatého vápna

Dusíkaté vápno je multifunkčné hnojivo, ktoré dodáva pôde dusík a zároveň pôsobí ako účinný dezinfekčný prostriedok. Jeho aplikáciou dochádza k ničeniu vajíčok slimákov, lariev škodcov a zárodkov hubových chorôb v pôde. Dusíkaté vápno rovnomerne rozsypte na povrch pôdy v odporúčanej dávke uvedenej na obale produktu. Po aplikácii dusíkatého vápna je nevyhnutné dodržať časový odstup pred samotnou výsadbou alebo výsevom. Tento interval je zvyčajne minimálne 14 dní, avšak presný čas závisí od konkrétnych podmienok a odporúčaní výrobcu.

Biologické prípravky a riešenia

V tomto smere sú výbornou pomocou biologické prípravky, ktoré využívajú samotnú prírodu a prirodzených nepriateľov škodlivého pôdneho hmyzu. Biologické výskumy totiž dokázali účinky prírode prirodzených baktérií, ktorých toxíny majú vplyv na hmyz, no nie pre organizmus zvierat a človeka.

Prípravok Novaferm Viva

Biologické spôsoby, aký predstavuje práve Novaferm Viva, sú účinným riešením. V rukách pestovateľa ošetrovateľa je totiž prípravok, v ktorom sa ukrýva „invázia“ zmesi baktérií Photorhabdus luminescens a Bacillus thüringiensis. Obe sú v podobe bakteriálnych spór obsiahnuté v prípravku, ktorý sa aktivuje až po kontakte s pôdou. Ich činnosť a enzýmy sa priamo dostávajú do organizmov lariev, háďatok, drôtovcov a ďalších škodcov. Pôsobí tak na hmyz smrtiacim účinkom. Nezabíja pritom väčšie živočíchy, ktoré sa v pôde môžu vyskytovať a nepatria medzi hmyz. Pomoc v podobe tohto prípravku tak spočíva v likvidácii hmyzu, avšak bez účinkov na včely. Táto vlastnosť je dôležitá pre tých, ktorí záhradu orientujú aj v jesennom období, či v iných mesiacoch na prítomnosť včiel, ich opeľovanie a kŕmenie.

Baktérie Photorhabdus luminescens a Bacillus thüringiensis predstavujú druhy, ktoré ničia pôdnych hmyzích škodcov. Sú pritom neškodné voči včelám, zvieratám a ľuďom. Celý prípravok má pozitívny vplyv na pôdu, keďže nie je len o baktériách, ale aj o zvyšovaní výnosu a vitality samotných plodín. Je riešením aj proti bzdochám, ktoré sú každým rokom výraznejšie zastúpené medzi škodcami našich záhrad. Aplikácia je možná kedykoľvek počas dňa, nevadí jej priame slnko a dokonca je možné aplikáciu kombinovať s inými hnojivami, alebo inými prípravkami. Spájať tak jeden postrek s viacerými látkami. Z pochopiteľných dôvodov sa tento prípravok nesmie kombinovať s prípravkami s akýmkoľvek dezinfekčným antibakteriálnym účinkom, keďže ide o baktérie.

Hodnotenie vlastností Novaferm Viva je vysoké. Takto „postavená biologická ochrana“ využívajúca prirodzených nepriateľov nám naozaj výrazne znižuje potrebu využívať inú chémiu. Škodcovia sú tak ničení iným živým organizmom. Chémia môže mať ťažšie dôsledky na život v pôde, jej vlastnosti a využitie na bezpečné pestovanie. Možno práve v tom je ukrytá investícia do budúcna. Chemické prípravky a ich profesionálna aplikácia pri problematickej pôde je niečo, čomu sa chceme my sami vyhnúť. NovaFerm Orion a Viva sú výživové doplnky na báze prírodných mikroorganizmov, ktoré posilňujú rastliny a vytvárajú nepriaznivé podmienky pre škodcov.

Neemový olej

Nimbový olej (Neem oil) je skvelý prírodný prostriedok na prevenciu i liečbu škodcov. Prírodný postrek NeemAzal na báze nimbového oleja spoločne s ďalšími preventívnymi látkami pomôže účinne zabrániť výskytu škodcov na rastlinách. Roztokom neemového oleja a vody je možné postriekať aj rastliny napadnuté napríklad uhorkovými chrobákmi, ktorých dospelé jedince prezimujú v starom dreve a kladú vajíčka na základňu rastlín.

Sprievodné pestovanie a prirodzené odpudzovače

Sprievodné pestovanie (angl. companion planting) spočíva v tom, že určité rastliny sa sadia vedľa seba tak, aby si navzájom prospievali - či už tým, že sa chránia pred škodcami, zlepšujú kvalitu pôdy alebo podporujú opeľovanie. Niektoré rastliny vylučujú do ovzdušia či pôdy aromatické látky, ktoré odpudzujú konkrétny hmyz. Výsledkom je rovnováha v ekosystéme, kde sa populácia škodcov prirodzene udržiava pod kontrolou bez potreby chemických zásahov.

Overené rastliny pre sprievodné pestovanie

• Cesnak a cibuľa: Rastliny z čeľade cesnakovitých patria medzi najúčinnejšie prírodné repelenty. Je vhodné ich vysádzať popri paradajkách, zeleri alebo kapustovinách.
• Koriander: V počiatočných fázach rastu priťahuje vošky, ale tým pádom odvádza ich pozornosť od iných rastlín. Je preto vhodný do medziriadkov so zeleninou alebo bylinkami.
• Rebríček obyčajný (Achillea millefolium): Má silnú vôňu, ktorá niektorých škodcov odpudzuje, a zároveň poskytuje potravu pre včely a motýle. Je to trvalka, takže ak ju zasadíte na jeseň, prežije zimu a bude pôsobiť aj v ďalších sezónach.
• Levanduľa, tymian a ďalšie aromatické bylinky: Silne voňajúce rastliny, ako levanduľa či tymian, maskujú pachy úžitkových plodín a tým mätú škodcov, ktorí sa orientujú čuchom. Ich vôňa je síce pre človeka príjemná, no pre hmyz dezorientujúca. Napríklad k paradajkám sa hodí nechtík, ku kapuste tymian a ku koreňovej zelenine cesnak.
• Echinacea, afrikány alebo krásnoočko: Ich korene vylučujú pachovú látku, ktorá priťahuje háďatká. Ak sú korene napadnuté, rastlina začne produkovať jedovatú látku, ktorá háďatká usmrtí.

Sprievodné rastliny tento proces podporujú. Jesenná výsadba cesnaku, nechtíka či aromatických byliniek dokáže zlepšiť rovnováhu v záhone, podporiť úrodnosť a vytvoriť prostredie, kde majú škodcovia minimálne šance.

Mechanické metódy a fyzické bariéry

• Zber lariev: Kým veľké larvy môžeme pri kyprení pozbierať, nikdy to nebude dosť dôkladné a definitívne, ale je to prvý krok.
• Zakrývanie pôdy/rastlín: Mladé rastliny možno prikryť sieťovinou alebo netkanou textíliou, ktorá zabráni škodcom prístup.
• Plašiče a odpudzovače: Na krtkov sa používajú plašiče so zvukovými vlnami. Pre hlodavce sa používajú solárne odpudzovače a plašiče, ktoré vysielajú ultrazvukové signály. Pre slimáky sú odpudzujúce rastliny ako tymian, rozmarín, kadidlo, paprade, trávy a rastliny s chlpatými listami.
• Lepové dosky: Sú jednoduchou a účinnou metódou ako monitorovať prítomnosť škodcov, najmä pri izbových rastlinách.

Podpora biodiverzity a udržateľné pestovanie

Pestovanie ovocia a zeleniny sa v súčasnosti stretáva s novými výzvami. Zhoršujúce sa podmienky pre opeľovanie, masové používanie pesticídov a úbytok hmyzu si vyžadujú nové prístupy a dôkladnejšiu prípravu. Chemické prípravky a ich profesionálna aplikácia pri problematickej pôde je niečo, čomu sa chceme vyhnúť.

Zníženie používania pesticídov

Existuje mnoho spôsobov, ako znížiť potrebu pesticídov v záhrade:

• Diverzita výsadby: Hneď pri zakladaní záhrady treba myslieť na diverzitu výsadby. Ovocné stromy a kríky, ak sú vysadené na striedačku s inými druhmi, sú na tom lepšie než ich vysadiť v skupinkách. Zeleninové záhony vysadené pásmi rôznych rastlín zďaleka nie sú tak dobre viditeľnou pristávacou plochou pre škodce ako niekoľko metrov štvorcových šťavnatého šalátu.
• Výber odolných odrôd: Pri výseve zeleniny aj výsadbe ovocných stromov a krov je dobré si najprv zistiť, voči ktorým chorobám a škodcom sú dané odrody rezistentné. Výberom odolných odrôd sa dá predísť množstvu sklamania a nutnosti častých postrekov.
• Biotopy pre hmyz: Domčeky pre hmyz, hromada starého raždia, štrbinový múrik zo starých škridiel, nekosený kus lúky a iné malé biotopy pre hmyz pomôžu záhrade hneď dvoma spôsobmi. Okrasná záhrada vie podporiť populáciu opeľovačov v závislosti od toho, ako je nadizajnovaná. Vhodnými úpravami sú napríklad premena nepoužívanej plochy trávnika na rozkvitnutú lúku, živý plot vysadený z rôznych kvitnúcich rastlín namiesto klasickej jednodruhovej výsadby tují, výsadba, v rámci ktorej stále niečo kvitne od skorej jari do neskorej jesene.
• Podpora opeľovačov: Kvitnúce rastliny prilákajú do záhrady opeľovače, ktoré sa následne postarajú aj o opelenie úžitkových rastlín. Je veľmi dobré mať v záhrade aj obzvlášť skoro kvitnúce rastliny. Celoročné kvitnutie dosiahnuté dobre naplánovanou výsadbou opeľovače udrží v záhrade celú sezónu.

Používanie bioochrany však nie je také jednoduché ako striekanie pesticídmi. Je najúčinnejšie, ak sa kombinuje s ďalšími ekologickými metódami, ako je striedanie plodín, zdravá pôda, mulčovanie a mechanická ochrana. Prírodné prostriedky sú ekologické, šetrné k pôde, vode aj prospešnému hmyzu a sú bezpečné aj pre deti a domáce zvieratá. V menších záhradách alebo pri miernom výskyte škodcov sa odporúča najskôr použiť prírodné riešenia. Sen o vlastnom sade sa začína ešte pred samotným zasadením stromov, a to správnou prípravou pôdy a ekologickými prístupmi k ochrane.

tags: #proti #skodcom #zijucim #v #zemi