Význam a výhody pestovania pšenice
Ozimné obilniny, medzi ktoré patrí aj pšenica, tvoria neodmysliteľnú súčasť osevných postupov takmer každého pestovateľa. Poskytujú dlhšiu vegetačnú dobu a vyššiu istotu vlahy, čo ich robí produkčne stabilnejšími v porovnaní s jarnými plodinami. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas ich dlhej vegetačnej doby, čoho výsledkom je vyššia produkčná schopnosť oproti jarným formám hustosiatych obilnín.
Pšenica ozimná prináša okrem iných pozitívnych faktorov aj primeraný pôdny pokryv počas zimných mesiacov, čím obmedzuje pôdnu eróziu. Významné je aj jej využitie živín v neskorších mesiacoch roka, keďže jej vegetácia pokračuje pri teplotách nad 5 stupňov Celzia. Medzi ďalšie výhody patrí relatívne stabilná úrodová schopnosť a dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Výber odrody pšenice
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu veľmi pestrá. Pri výbere by sa mal pestovateľ zamerať predovšetkým na jej kvalitatívne parametre. Súčasné odrody ozimných pšeníc sú vysoko plastické z hľadiska úrod a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok. Dôležitými faktormi pri výbere sú tiež primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, chorobám a suchu.
Odporúčané odrody ozimnej pšenice:
- IS RUBICON: Skorá, bezostinatá odroda s veľmi vysokým úrodovým potenciálom, vyznačuje sa produktívnym klasom a vysokou HTS (hmotnosť tisícich zŕn).
- IS CARRIER: Stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku, špičkovej potravinárskej akosti. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu.
- IS SPIRELLA: Spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa, má synchrónne odnožovanie a jednotný porast s vyrovnanými klasmi. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
- IS DIMENZIO: Univerzálna a spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
- IS LAUDIS: Ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou, vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
- IS FORTIDUR: Spĺňa parametre pre tvrdé ozimné pšenice. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, predurčená na výrobu kvalitných cestovín.
- IS KARMADUR: Odroda tvrdej ozimnej pšenice, vytvára klasy s veľkými zrnami.
Osevný postup a predplodiny
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica náročné postavenie a najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Vhodné sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom a výživovom stave, ako sú zemiaky, repa či olejniny. Výber predplodín, najmä v suchších oblastiach, podmieňuje vodný režim. Osevný postup by mal striedať plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu, aby sa predišlo pestovaniu plodín zvyšujúcich vlahový deficit v pôde.
Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, reziduálnymi účinkami herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine alebo po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Medzi ne patria:
- Výber odolnej odrody.
- Morenie osiva proti chorobám päty stebla.
- Kvalitná podmietka.
- Zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %).
- Zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t/ha).
Je dôležité dodržať agrotechnický termín sejačky a podľa podmienok zvážiť zvýšenie výsevku (o 5-10 %).
Príprava pôdy a sejba
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musí byť zosúladený tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak to poveternostné podmienky dovoľujú, pracovné operácie by sa mali organizovať tak, aby bol k dispozícii čas na dostatočné uľahnutie pôdy.
V humídnych oblastiach, kde sa zriedka vyskytuje nedostatok vlahy, ale často prevláda nedostatočná prevzdušnenosť, je dôležitý obsah organickej hmoty podporujúci lepšiu štruktúru pôdy. Pri nízkom obsahu organickej hmoty sa odporúča hlbšia kultivácia pôdy pred založením porastov ozimín.
Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvnený len počasím. V konvenčných technológiách pestovania pšenice ozimnej, ktoré stále prevládajú, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejby približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových nákladov. Technológie obrábania pôdy zahrňujú širokú škálu operácií, od intenzívneho po zjednodušené, od hlbokého po plytké kyprenie, v krajnom prípade sejbu do nespracovanej pôdy.
Pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu je z ekonomického hľadiska efektívnejšie a agronomicky takmer rovnocenné s orbou.
Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu je dôležité, preto sa pestovatelia rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií. Možno ich dosiahnuť využitím kombinovaných náradí umožňujúcich menej prejazdov po poli a náradí s pasívnymi pracovnými orgánmi, ktoré znižujú spotrebu energie a času.
Správna sejba
Jedným z rozhodujúcich agrotechnických úkonov, ktorý sa v značnej miere podieľa na úspešnom pestovaní pšenice, je správne vykonaná sejba. V agroklimatických podmienkach Slovenska je optimálny agrotechnický termín sejby obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od výrobnej oblasti. Klimatické zmeny prinášajúce dlhšiu a teplejšiu jeseň umožňujú aj neskoršie založené porasty ozimných pšeníc do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez vážnejších problémov.
Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Hrúbky s priemerom viac ako 5 cm môžu obmedziť klíčenie zrna. Negatívne môže pôsobiť aj príliš jemne pripravená pôda, kde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.
Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V poslednom období, kvôli častejšiemu nedostatku vlahy v čase sejby, sa odporúča hĺbku sejby zvýšiť, avšak nie viac ako na 5 až 6 cm, aby nedošlo k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti.
Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod sú vysoké výsevky. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo umožňuje znižovať výsevky. Kým v minulosti bolo optimálne 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to 3 až 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha.
Obľúbené sú ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.
Pšenica jarná
Pšenica jarná je na Slovensku doplnkovou plodinou k pšenici ozimnej, jej plochy kolíšu v závislosti od jesenných podmienok a mrazových škôd. V niektorých oblastiach môžu byť ozimné formy poškodzované lesnou zverou.
Nevýhodou pšenice jarnej oproti ozimnej je kratšia vegetačná doba a menšia kompenzačná schopnosť. Nepriaznivé podmienky v priebehu vegetácie majú silnejší vplyv, čo spôsobuje kolísanie úrod. V priaznivých ročníkoch však môže dosiahnuť porovnateľné úrody s pšenicou ozimnou, v priemere rokov však úrody vykazujú 10-20 % pokles.
Kľúčové faktory pre úspešné pestovanie pšenice jarnej:
- Doba výsevu: Veľmi skorý jarný výsev (do konca marca) väčšinou zaručuje vysokú úrodu. Aprílové výsevy vedú k zníženiu úrody, zhoršeniu rastových a vývojových podmienok, slabšiemu koreňovému systému a menšiemu počtu odnoží.
- Predplodiny: Neskorozberaná repa cukrová, zemiaky, prípadne kukurica na siláž. Po obilnine je najvhodnejší ovos z hľadiska fytopatologického.
- Výsevok: 4-5 miliónov klíčivých zŕn na hektár, v závislosti od oblasti, termínu sejby a technológie.
- Hĺbka sejby: Optimálna je 20-40 mm.
- Výživa: Dusík v dávkach 80-120 kg/ha je kľúčový pre pekárske parametre. Fosfor 20-60 kg/ha, draslík 30-80 kg/ha.
- Morforegulátory: Aplikácia vo fáze 13-14 BBCH na zvýšenie počtu odnoží, alebo na konci odnožovania až na začiatku steblovania (BBCH 23-31) pri prehustených porastoch.
- Ochrana: Použitie certifikovaného osiva na elimináciu chorôb prenosných osivom (snete, septórie, Fusarium).
Pšenica jarná má oproti iným obilninám väčšiu odolnosť proti poliehaniu a užšie listy poskytujú viac svetla pre podsevy.
Slovenské odrody pšenice jarnej
- IS Jarissa: Prvá slovenská odroda pšenice jarnej registrovaná v roku 2010.
- Slovenka: Skorá, stredne vysoká odroda s dobrou objemovou hmotnosťou a vyšším obsahom mokrého lepku.
- Voskovka: Skorá, krátka odroda s dobrou objemovou hmotnosťou, ale nižším obsahom dusíkatých látok a lepku.
- Zelenka: Stredne skorá, stredne vysoká odroda s vysokou objemovou hmotnosťou, obsah dusíkatých látok môže byť rizikový.
- Viera: Skorá, stredne vysoká odroda s dobrou objemovou hmotnosťou, obsah dusíkatých látok a lepku môže byť rizikový.
Pšenica špaldová (Triticum spelta)
Pšenica špaldová je starodávna forma pšenice, známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty a rastúcu popularitu. Je menej náročná na pestovateľské podmienky a je vhodná aj do vyšších a okrajových polôh. Znáša tuhé zimy aj vysoké teploty, má odolnosť voči vyzimovaniu a dlhotrvajúcim snehovým pokrývkam. Vyžaduje však dostatok vlahy v období klíčenia a nalievania zrna.
Pestovanie špaldy
- Predplodiny: Najviac vyhovujú okopaniny (zemiaky), ďatelinoviny, repka olejná, bôb, silážna kukurica. Nevhodné sú obilniny a strukoviny kvôli riziku chorôb.
- Príprava pôdy a sejba: Špalda nie je náročná na prípravu pôdy. Optimálne osivové lôžko má byť v hĺbke 40-60 mm dostatočne utužené. Hĺbka sejby je zvyčajne 3-5 cm. Seje sa nevylúpaná v plevách. Po zasiatí sa odporúča valcovať ryhovanými valcami.
- Starostlivosť počas vegetácie: Vďaka dvojitej pleve má špalda väčšiu odolnosť voči škodcom a chorobám. Je však citlivá na hnojenie dusíkom, pretože má dlhšie steblo. Odporúča sa organické hnojenie v skoršom období.
- Zber a skladovanie: Úrodnosť sa pohybuje okolo 3-6 t/ha. Pri zbere je potrebné prispôsobiť nastavenie obilného kombajnu. Neolúpaná, suchá špalda sa skladuje v plevách, ktoré ju chránia.
Zdravotné benefity špaldy
Špalda je hodnotená ako nutrične výnimočne cenná, niekedy označovaná aj ako "liečivá pšenica". Má vysoký obsah bielkovín (15%) s odlišným zložením aminokyselín oproti bežnej pšenici. Obsahuje prospešný tuk (2,5%) s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín. Je bohatá na vitamíny skupiny B, A a E a minerálne látky (fosfor, draslík, horčík, vápnik, zinok). Vysoký obsah lepku zabezpečuje vynikajúce pekárske vlastnosti.
Niektorí ľudia s alergiou na pšeničný lepok znášajú lepok v špalde (s konzultáciou lekára pre celiatikov). Špaldové zrnko je lepšie chránené vďaka dvojitej pleve, preto je vhodná pre ekologické poľnohospodárstvo. Je ľahšie stráviteľná než ostatné obilniny. Plevy zo špaldy je možné použiť na výrobu elastických vankúšov s blahodarnými účinkami.
Pšenica a jej význam v potravinárstve
Pšenica je základnou potravinou pre miliardy ľudí a jej pestovanie je kľúčové pre globálnu výživu. V potravinárskom priemysle sa z nej vyrába múka, z ktorej sa následne produkujú rôzne výrobky na konzumáciu.
Existujú dva hlavné druhy pšenice podľa tvrdosti: tvrdá pšenica (Triticum durum) s vysokým obsahom bielkovín, používaná na výrobu cestovín, a mäkká pšenica (Triticum aestivum), najrozšírenejšia, používaná na výrobu múky pre chlieb, pečivo a iné pekárenské výrobky.
Základy pestovania pšenice
Pestovanie pšenice nie je náročné, ale vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Možno ju pestovať aj v menšom meradle, napríklad v záhrade alebo v kvetináči.
Kľúčové faktory:
- Čas výsevu: Ozimná pšenica sa seje na jeseň (od konca septembra do novembra), jarná pšenica na jar.
- Hĺbka a vzdialenosť výsevu: Semená do hĺbky 2-3 cm, vzdialenosť medzi riadkami 15-20 cm.
- Stanovište a pôda: Slnečné miesto s prístupom minimálne 6 hodín slnečného svetla denne. Pôda by mala byť dobre priepustná, hlinitá alebo piesočnato-hlinitá, bohatá na živiny.
- Pôdna príprava: Dôkladné prekyprenie pôdy pred výsevom.
- Zavlažovanie: Mierne počas klíčenia a tvorby klasov, pôda by mala zostať vlhká.
- Hnojenie: Dusíkaté hnojivá na podporu rastu zelenej hmoty a tvorbu klasov, fosfor a draslík pre silné korene a kvalitu zŕn.
- Škodcovia a choroby: Ochrana pred hlodavcami, voškami, húsenicami, hrdzou, múčnatkou a inými plesňovými ochoreniami.
- Zber: Keď sú klasy zlatohnedé a zrná tvrdé na dotyk, listy a stonky rastlín sú úplne suché.
- Spracovanie po zbere: Dôkladné vysušenie zŕn a uskladnenie v suchom a tmavom priestore.
Porovnanie ozimnej a jarnej pšenice
Ozimná pšenica sa pestuje na väčšine plôch (cca 96,4 % v roku 2020 na Slovensku) vďaka jej vyššej úrodnosti danej dlhším vegetačným obdobím a priaznivejším podmienkam pre tvorbu úrodových prvkov. Avšak podmienky pre založenie porastov ozimnej pšenice bývajú často nepriaznivé.
Jarná pšenica je doplnkovou plodinou, jej plochy kolíšu. V priaznivých ročníkoch môže dosiahnuť úrody porovnateľné s ozimnou, v priemere sú však o 10-20 % nižšie. Jej výhodou je možnosť skorého jarného výsevu, čo často garantuje vysokú úrodu.
Ekonomický aspekt pestovania
Náklady na osivá tvoria približne 10 % z vlastných nákladov, hnojivá cca 19 %, pesticídy 10,5 %. Ceny vylúpanej bio špaldy sa pohybujú od 280 do 600 eur/tonu, nevylúpanej u pestovateľa okolo 180-250 EUR/t. Dopyt po tejto obilnine rastie vďaka záujmu o zdravý životný štýl.