Určenie správneho termínu sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím agronóma. V dnešnej dobe, poznačenej dopadmi klimatických zmien a oklieštením osevných postupov, sa však termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché.
Optimálny agrotechnický termín sejby
Na Slovensku platí zásada zasiať v optimálnom agrotechnickom termíne, teda niekde medzi 15. septembrom až 15. októbrom. Konkrétny termín závisí od pestovateľskej výrobnej oblasti. Skutočnosť je však taká, že skoro tretinu výmery osievajú poľnohospodári po agrotechnickom termíne.
Príčiny posunu termínu sejby
Podľa slov Ing. Romana Hašanu, vedúceho odboru Pestovateľských systémov z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, je príčin viacero. Hra s posunom termínu sejby sa začala potom, čo klimatické zmeny priniesli dlhšiu a teplejšiu jeseň. Vytvorili sa tak podmienky, kedy aj neskôr založené porasty stihnú do zimy narásť do potrebnej fázy a kondície.
Posun termínu sejby súvisí aj so štruktúrou našich osevných postupov, ktoré sú výrazne redukované. Pozorovania ukázali, že až v dvadsiatich percentách býva pšenica ozimná zaraďovaná do osevného postupu aj po slnečnici, sóji a dokonca aj po kukurici - či už na siláž, alebo na zrno, ktoré sa zberajú neskôr. Keďže do „normálneho“ agrotechnického termínu sejby pšenice by zostávalo málo času na kvalitnú a zodpovednú predsejbovú prípravu, termín sejby po kukurici býva posunutý na neskôr.
Výskum a skúsenosti s termínom sejby
Na Slovensku zatiaľ nie je veľa štúdií, ktoré by detailne porovnávali úrody pšenice ozimnej dosiahnuté pri rôznych termínoch sejby. Skutočnosťou však je, že naši pestovatelia neskorý termín sejby pšenice ozimnej využívajú.
Poliaci sa môžu pochváliť skoro tridsaťročnými výsledkami. Vplyv termínu sejby na výšku úrody sledujú od roku 1986. Pre pestovateľov bude asi najzaujímavejším zistenie, že z dlhodobého hľadiska hovoria výsledky v prospech sejby na začiatku agrotechnického termínu, alebo ešte skôr, ako je odporúčaný agrotechnický termín.
Jednoznačná odpoveď, či siať pred termínom, alebo po ňom, neexistuje. Tadeusz Oleksiak z Národného výskumného inštitútu v Poľsku uvádza: „Pokiaľ v jednom roku vyšli výsledky v prospech skorej sejby, nasledujúci ročník všetky tvrdenia vyvrátil a lepšie úrody boli u pšenice zasiatej po agrotechnickom termíne. Boli aj roky, kedy o mesiac oneskorená sejba dala vyššie úrody ako sejba v optimálnom termíne. Ale z dlhodobého hľadiska dosahujú najvyššie úrody pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom.“
Zaujímavosťou je, že nie je jedno, o koľko dní sejbu posunieme. Pestovatelia, ktorí sejbu posunuli len do desať dní od agrotechnického termínu, mali nižšiu úrodu ako tí, čo siali oveľa neskôr (viac ako 10 dní po termíne).
T. Oleksiak si dobré výsledky veľmi neskorej sejby vysvetľuje rozširujúcim sa používaním certifikovaných osív vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorej sejbe má použitie kvalitného certifikovaného osiva až 54-percentný podiel na výške úrody. V tejto spleti faktorov zohráva dôležitú úlohu aj predplodina, ktorej podiel na úrode pri neskorej sejbe je až 43,2 percenta. Pšenicu odporúča pestovať po cukrovej repe alebo kukurici na zrno.
Skúsenosti z Kanady
Nielen na Slovensku či v Poľsku, ale aj v Kanade sejú poľnohospodári pšenicu po termíne. Dôvodom je neskorý zber sóje, ktorú za účelom čo najvyššej úrody nechávajú dlho na poli.
Peter Johnson, uznávaný odborník na pestovanie obilnín v Kanade, potvrdzuje slová T. Oleksiaka. Rozpráva o rokoch, kedy pšenice zasiate v polovici decembra dali vysoké úrody vďaka dlhej a teplej jeseni. Toto obdobie však vystriedali ročníky, ktoré nahrávali skorej sejbe. Avšak z dlhodobého hľadiska vychádzajú v priemere najlepšie úrody pšeníc zasiatych v optimálnom agrotechnickom termíne. Aj preto P. Johnson odporúča jeho dodržiavanie.
Na druhej strane, posunu termínu sa netreba báť, pretože ani striktné dodržiavanie agrotechnického termínu nemusí byť zárukou vysokej úrody. Podľa P. Johnsona sú dôležitejšie ako dátum sejby vlahové podmienky pôdy. Ak je pôda príliš mokrá, netreba na sejbu tlačiť len z titulu dodržania optimálneho termínu. V takýchto okolnostiach odporúča počkať, kým pôda nepreschne a pšenicu zasiať neskôr, pokojne aj v prvej dekáde novembra. Úrody budú istejšie, ako keď zasejeme načas, ale do blata.
V období sucha odporúča Johnson skoršiu a hlbšiu sejbu. Tvrdí, že mať zrno v pôde a čakať na dážď je istejšie riešenie, ako vyčkávanie na dážď s následnou sejbou. Jesenné dažde totižto, keď raz začnú, vedia byť nepretržité.
Odporúčania pre neskorúЕсли sejbu
Pri neskorej sejbe sa treba držať niekoľkých odporúčaní:
- Používanie certifikovaného osiva: Základným pilierom je používanie certifikovaného osiva odrôd vhodných na neskorý výsev. Pri veľmi neskorých sejbách je podiel certifikovaného osiva na úrode až 54 %.
- Zvýšenie výsevku: Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží, ako rastliny zasiate v optimálnom termíne, čo nás pripraví o časť úrody. Zvýšením výsevku vieme tento nedostatok vyriešiť, čím si zabezpečíme nielen úrodu, ale aj vyššiu istotu prezimovania porastov. P. Johnson odporúča navýšiť výsevok o 50 - 60 %.
Pri ešte vyšších výsevkoch však treba byť opatrný. Ak pestovateľ zvýši výsevok na dvojnásobok štandardnej dávky, jeho úroda nebude dvojnásobná.
S posunom termínu sejby sa mení aj jej hĺbka. P. Johnson odporúča, aby pestovatelia siali hlbšie, než majú vo zvyku. Roman Hašana zas apeluje na potrebu výživy.
Pôdne a klimatické nároky pšenice ozimnej
Z hľadiska agroekologických podmienok patrí pšenica ozimná medzi najnáročnejšie obilniny. Vyžaduje hlboké, ťažšie, ale pritom vzdušné, štruktúrne pôdy, dobre zásobené živinami a humusom. Najlepšími pôdami sú černozeme na spraši, degradované černozeme, stredne ťažké, typické hnedozeme na sprašiach a sprašových hlinách. Vhodné sú aj fluvizeme, ak hladina podzemnej vody je dostatočne hlboko. Ide o pôdy hlinité, ílovito-hlinité až ílovité, slabo kyslé, neutrálne, slabo alkalické s pH 6,2-7,5. Za nevhodné sa považujú pôdy piesočnaté, plytké, zamokrené, kde hladina podzemnej vody je 1,1 metra s obsahom skeletu nad 25 percent.
Nároky na teplotu sa v priebehu vegetačného obdobia značne diferencujú. Pšenica je obilninou skôr kontinentálnej klímy, teplejších a prevažne suchších agroklimatických podmienok. Horná hranica pestovania pšenice sa pohybuje okolo 700 m n. m. Najlepšie jej vyhovuje mierna zima a teplé leto. Pšenica ozimná začína klíčiť pri teplote 3 až 4,5°C, ale vzchádza až pri 5 - 6°C, optimum pre jej rast je 15 - 20°C.
Pšenica ozimná má aj vysoké nároky na vodu, najmä v období zvýšenej tvorby fytomasy - v období steblovania až tvorby zrna. Za optimálny úhrn zrážok od sejby po zber sa považuje 300 až 370 milimetrov.
Výber predplodiny
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potlačujú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny hnojené organickými hnojivami, zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny).
Výber predplodín, najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti, podmieňuje vodný režim. Osevnú postup treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k striedaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde.
Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok, zhoršujú vodný režim pôdy. Dôležitým faktorom zvyšujúcim úrodu zrna pšenice je včasné zaorávanie ďatelinovín. Nevhodnými predplodinami sú obilniny.
Príprava pôdy
Základnou požiadavkou správnej prípravy pôdy pod pšenicu letnú ozimnú je dobre a prirodzene uľahnutá pôda. To možno dosiahnuť dodržaním časovo dostatočne dlhého medziporastového obdobia. V prípade neskoršieho obrábania je potrebné primerané utlačenie oráčiny, najmä v suchom období. Ďalšia príprava závisí od predplodiny, zaburinenosti a vlhkostného stavu pôdy.
Po plodinách zanechávajúcich strnisko sa odporúča uplatňovať klasický spôsob obrábania pôdy a zásadne urobiť podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 metra, s následným ošetrením bránami (za vlhka) alebo valcami (za sucha). V prípade krátkeho medziporastového obdobia (menej ako 4 týždne) po strukovinách a olejninách sa podmietka môže zlúčiť so stredne hlbokou orbou.
Po kukurici siatej a slnečnici ročnej sa pozberové zvyšky rozdrvia a zaorajú hlbšie do pôdy (0,24 m).
Pestovanie pšenice letnej a jej zloženie
Pšenica letná (Triticum aestivum) je jedna z najvýznamnejších plodín vo výžive ľudí a hospodárskych zvierat. Pšenica letná forma ozimná predstavuje jednu z najvýznamnejších tržných komodít. Zberové plochy na Slovensku v roku 2019 atakovali 400 tisíc hektárov.
Pšenica letná nie je nič iné ako mladé listy pšenice, ktoré sa objavia nad zemou ihneď po vyklíčení rastliny zo zrna. Tieto listy, podobne ako klíčky, sú pokladnicou zdravia, bohaté na množstvo vitamínov, minerálov a účinných látok potrebných pre vývoj mladej rastliny.
Pšenica letná dobýva trhy so zdravou výživou ako nová superpotravina. Je bohatá na aktívne látky s antioxidačnými vlastnosťami, vďaka ktorým odďaľuje proces starnutia a zlepšuje stav orgánov postihnutých zápalom.
Pšenica letná sa vyznačuje vysokým obsahom chlorofylu - zeleného pigmentu, ktorý rastliny potrebujú na fotosyntézu. V ľudskom tele pôsobí pozitívne. Je silným antioxidantom, brzdí procesy starnutia organizmu a jej molekula je štrukturálne podobná molekule hemoglobínu, s tým rozdielom, že namiesto železa obsahuje horčík. Ľahko sa viaže na molekuly ťažkých kovov a toxíny, čím vzniká komplex, ktorý sa ľahko vylučuje z tela, podporujúc tak detoxikáciu.
Chemické zloženie zrna obilnín
Chemické zloženie zrna obilnín je nasledovné:
- 60-80% sacharidov (škrob, celulóza, hemicelulóza, dextríny)
- 10-15% bielkovín (protoplazmatické a zásobné)
- 1-2% tukov (predovšetkým v klíčku)
- 1,5-3% minerálnych látok (vápnik, fosfor, horčík, železo, síra)
- Vitamíny (B1, vitamín E - hlavne v klíčku)
Obilniny a ich bielkoviny
Obilniny obsahujú približne 10-15% bielkovín. Sú chudobné na niektoré esenciálne aminokyseliny ako lyzín, treonín a tryptofán. Bielkoviny v obilnom zrne sa delia na zásobné bielkoviny (prolamíny a glutelíny) a protoplazmatické (albumíny a globulíny).
Pre potravinársky priemysel má najväčší význam pšenica pre vlastnosti svojich bielkovín a schopnosti tvorby lepku. Lepok je komplex bielkovín tvorený prevažne gliadínom (vplyv na ťažnosť cesta) a glutenínom (vplyv na objem pečiva).
Bezgluténové obilniny
Medzi bezlepkové obilniny patria pohánka, amarant, proso a cícer, ktoré majú nízky obsah prolamínových bielkovín. Pšenica, raž a jačmeň sa za bezlepkové obilniny nepovažujú.
Obilniny a ich sacharidy
Obilniny obsahujú 60-80% sacharidov. Najviac zastúpenou zložkou je škrob (až 54 g na 100 g) a vláknina (takmer 12 g na 100 g).
Tuky v obilninách
Najviac lipidov sa nachádza v klíčku (3-5% hmotnostného podielu). Podiel lipidov v bežných obilninách (pšenica, jačmeň, raž) je okolo 2%. V pseudoobilninách (pohánka, mrlík, amarant, ovos) je podiel lipidov vyšší (takmer 5-7%) a sú zastúpené hlavne nenasýtené mastné kyseliny.
Minerálne látky a vitamíny v obilninách
Obilniny sú pomerne chudobné na minerálne látky, ktoré sa nachádzajú predovšetkým v aleurónovej vrstve. Ich vstrebateľnosť znižuje kyselina fytová. Vitamíny sú tiež koncentrované v aleurónovej vrstve a klíčku (vitamíny skupiny B, vitamín E).
Potravinárska pšenica
Potravinárska pšenica (Triticum aestivum) má 4 triedy kvality s rozdielnym obsahom mokrého lepku:
- Trieda kvality E (elitná): obsah mokrého lepku v sušine 27%
- Trieda kvality A (štandardná): obsah mokrého lepku v sušine 25%
- Trieda kvality B (minimálne požiadavky): obsah mokrého lepku v sušine 23%
- Trieda kvality P (slabá pečiarska): obsah mokrého lepku v sušine 20%
Požiadavky na potravinársku pšenicu sa definujú nielen obsahom lepku, ale aj inými obchodnými, pekárenskými a mlynárskymi ukazovateľmi.
Antinutričné látky v obilninách
Obilniny obsahujú antinutrienty ako fytáty, dusičnany, fytoestrogény, inhibítory proteáz. Na ich podiel v zrnách vplývajú rôzne faktory (hnojenie, choroby, počasie, spôsob zberu).
Fytín, kyselina fytová
Kyselina fytová je hlavnou formou zásobu fosforu v rastlinách. Viaže na seba zinok, železo, vápnik a iné dvojmocné katióny i proteíny, čím zabráni ich vstrebávaniu.
Obsah kyseliny fytovej a podiel fytátového fosforu v niektorých plodinách:
| Potravina | Podiel kyseliny fytovej v g/kg | Podiel fytátového fosforu v % |
|---|---|---|
| Pšenica | 3,9-13,5 | 60-80% |
| Pšeničný chlieb celozrnný | 4,3-8,2 | 38-66% |
| Raž | 5,4-14,6 | 38-46% |
| Jačmeň | 7,5-11,6 | 66-70% |
| Ovos | 7,0-11,6 | 49-71% |
| Kukurica | 8,3-22,2 | 71-88% |
| Ryža nelúpaná | 8,4-8,9 | - |
| Ryža lúpaná | 3,4-5,0 | 61% |
Zdroj: VELÍŠEK, 2002
Eliminácia antinutričných látok
Antinutrienty z obilnín možno eliminovať správnym technologickým spracovaním, ako je lúhovanie, varenie, namáčanie či blanšírovanie. Tieto procesy znižujú hodnotu antinutrientov a zároveň zabezpečujú lepšiu stráviteľnosť.
Iné možné škodliviny v obilninách
Medzi ďalšie škodlivé látky patria mykotoxíny, aflatoxíny, ochratoxíny, ťažké kovy, DDT a pesticídy. Môžu sa vyskytnúť v obilných zrnách z dôvodu nesprávnych pestovateľských postupov alebo počas nesprávneho uskladnenia.
Dusitany, dusičnany
Vysoký podiel dusitanov môže spôsobiť oxidáciu železa v hemoglobíne, čím sa červené krvné farbivo mení na methemoglobín, ktorý nie je schopný transportovať kyslík. Zvýšený podiel dusitanov spomaľuje rast, spôsobuje hnačky, mrzutosť, zrýchlené dýchanie a potraty.
Mykotoxíny
Mykotoxíny sú metabolity mikroskopických húb, ktoré môžu byť prítomné v zrne už pred zberom alebo sa tvoriť počas skladovania. Objavujú sa vo viac ako 25% zrnín z celej úrody.
Choroby pšenice
Jedným z najčastejších ochorení pšenice je súm (smut). Pšeničný súm je druh plesňovej choroby, ktorá postihuje obilniny jarných a zimných odrôd. Spôsobujú ju huby, ktoré patria do základnej triedy. Toto ochorenie spôsobuje značné škody v poľnohospodárstve, vedie k čiastočnej alebo úplnej strate úrody a znižuje kvalitu zrna.
Príznaky infekcie sa objavujú na koži a klasoch pšenice. V modifikovaných zrnách, stonkách alebo listoch sa vytvára prašná alebo tmavo sfarbená hmota. Zhluky spór dodávajú postihnutým častiam rastliny „spálený“ vzhľad.
Existuje niekoľko druhov súmu, ktoré infikujú pšenicu:
- Tvrdý súm (príčinná látka Tilletia): Ničí vnútornú časť zrna, vonkajší obal sa nemení.
- Prašný súm (príčinná látka Ustilago tritici): Poškodzuje klas, škrupinu a vnútornú časť zrna. Urýchľuje vývoj pri nízkych teplotách a nedostatočnom dodržiavaní termínov výsevu.
- Indický súm (príčinná látka Tilletia indica): Vyskytuje sa pri prudkých výkyvoch teploty a vysokej vlhkosti vzduchu.
- Súm stonkový (príčinná látka Urocystis tritici Koern): Prejavuje sa pruhmi na stonkách, ktoré prasknú a odhalia tmavú masu spór.
Priemerné straty úrody spôsobené súmom predstavujú 15-20%. Teliospóry nie je možné ošetriť pesticídmi. Boj proti tejto chorobe má predovšetkým zabrániť možnej infekcii.
Chemické ošetrenie semien
Chemické ošetrenie semien je účinné pri tvrdom a prašnom súme. Používajú sa:
- Suché metódy: Strojové ošetrenie práškovými chemikáliami (napr. "Merkuran", "TMTD", "Granozan").
- Vlhké metódy: Ošetrenie zrna suspenziou pesticídov (napr. "Merkuran", "Granosan", "Hexachlórbenzén").
- Mokré metódy: Leptanie očkovacej látky roztokom formalínu 5 dní pred výsevom (namáčanie, máčanie, sušenie).
Pri neskorej sejbe sa odporúča bojovať proti spóram, ktoré prežili v zemi. Hnoj a minerály sa pridávajú do vlhkej a dobre zahriatej pôdy, ktorá je obohatená o mangán a bór.
Je nežiaduce používať na výrobu pšeničných zŕn infikovaných súmom, pretože spóry kontaminujú múku. Na odstránenie nežiaducej chuti sa pšenica umýva a trikrát spracuje.
Pěstování zeleného krmení - Pšenice. Krátká ukázka. (Hydroponní automatická pěstírna).
Výživa rastlín a pôdna reakcia
Výživa rastlín všeobecne sa podieľa na realizácii genetického potenciálu pestovanej plodiny približne 35%. Úroveň tejto hodnoty je významne závislá od úrodnosti pôdy.
Ozimná pšenica sa vzhľadom na svoje vysoké požiadavky na živiny zaraďuje medzi najnáročnejšie poľnohospodárske plodiny. Celková potreba živín na jednu tonu základnej produkcie pšenice ozimnej vrátane slamy predstavuje podľa odrody 25-30 kg N, 13 kg P2O5 (5,7 kg P) a 25 kg K2O (21 kg K).
Vápnenie ovplyvňuje takmer všetky procesy v pôdach (chemické, fyzikálno-chemické a biologické), čím vytvára lepšie podmienky pre rastliny a príjem ostatných živín. Cieľom vápnenia je dosiahnuť a udržať približne optimálnu hodnotu pôdnej reakcie (pH).
Vhodné pH pôdy pôsobí priaznivo na výskyt a aktivitu mikroorganizmov, mineralizáciu a transformáciu primárnej organickej hmoty, tvorbu kvalitného humusu a tým aj na predpoklady pre dobrý rast koreňov.
Význam organických látok a hnojenie
Pútanie živín a vody v pôde je významne ovplyvnené prítomnosťou humusových látok. Bôbovité rastliny priaznivo pôsobia tým, že v pôde zanechávajú veľké množstvo kvalitných pozberových zvyškov s úzkym pomerom C:N.
Pri pestovaní pšenice, pri zaoraní rozdrvených pozberových zvyškov repky, maku ale aj slnečnice, môžeme priaznivo zlepšiť živinný režim pôd.
Pri príprave pôdy k sejbe je potrebné upraviť zásobu P, K, Ca, Mg, ale aj S podľa očakávanej úrody a agrochemických vlastností pôd. Pri dostatočnej zásobe živín v pôde sa môže zvoliť nahradzovací systém hnojenia. V prípade strednej alebo malej zásobenosti sa vypočítané dávky živín zvýšia o 25 až 50 %.
Jesenné hnojenie pri ozimnej pšenici sa väčšinou nerealizuje z ekonomických dôvodov. Využiteľnosť dusíka v jesennom období je pomerne malá (30-50%).
Vplyv vody a živín na rastliny
Voda v pôde a v nej rozpustené živiny patria medzi rozhodujúce priority úspešnosti pestovania rastlín. Preschnutím prekorenenej vrstvy pôdy sa znižuje prístupnosť živín pre rastliny.
Nepriaznivému vplyvu vysokej koncentrácie živín v povrchových vrstvách ornice, ku ktorému môže dôjsť pri prechodnom nedostatku vlahy, predchádzame zapracovaním vyšších dávok hnojív do celého orničného profilu.
Nitrátový dusík sa do koreňovej časti rastlín dostáva hromadným tokom riadeným transpiráciou. Amónny dusík sa do koreňov dostáva difúziou, ktorá prebieha podľa koncentračného gradientu a nezávisí od spotreby vody pri transpirácii.
Buriny a ich vplyv na plodiny
Buriny patria medzi najnebezpečnejšie škodlivé činitele poľnohospodárskych plodín. Odčerpávajú z pôdy veľké množstvo živín a vody, čím znižujú celkové úrody. 10% strát poľnohospodárskej produkcie možno pripísať konkurenčným účinkom burín.
Vhodný spôsob a čas umiestnenia hnojiva môže zvýšiť dostupnosť živín pre pestované plodiny a obmedziť ich príjem burinami.