Pšenica - kráľovná obilnín - patrí nielen na Slovensku medzi najpestovanejšie plodiny. Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Sú produkčne stabilnejšie ako jariny, pretože majú k dispozícii dlhšiu vegetačnú dobu s vyššou istotou vlahy. Ich hlavnou prednosťou je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby, čo vedie k vyššej produkčnej schopnosti v porovnaní s jarnými formami hustosiatych obilnín.
Výhody pestovania ozimnej pšenice
Pšenica ozimná okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad +5 °C. V neposlednom rade, výhodou pestovania ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvale dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Výber odrody a kvalitatívne parametre
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.
Napríklad, odroda Expo je kompenzačný typ pšenice, ktorá má nižšiu odolnosť len voči DTR. Jej odporúčaný výsevok je 3,5 - 5 MKZ/ha. Náležite sa odrody pšenice zaraďujú do rôznych tried podľa kvalitatívnych vlastností. Dnes sa pšenica pestuje na krmivo, múku, škrob a výrobu bioetanolu.
Požiadavky na pôdu a predplodinu
Typ pôdy a vlaha
Pšenica uprednostňuje stredne ťažké až ťažké pôdy s neutrálnym pH. Ľahké a piesočnaté pôdy zvyknú na jar rýchlejšie vysychať. Hoci sa korene dokážu dostať do hĺbky 120 cm, pšenica potrebuje minimálne 300 - 500 mm zrážok ročne.
Predplodiny v osevnom postupe
Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Patria sem:
- Strukoviny
- Ďatelinoviny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv)
- Zemiaky
- Repa
- Olejnaté plodiny (napr. kapusta repková pravá)
- Viacročné krmoviny
- Kukurica na siláž (s ohľadom na organické hnojenie a herbicídy)
- Skoro zberané okopaniny a zelenina
Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave. Výber predplodín, najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti, podmieňuje vodný režim. Osevný postup je potrebné upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo k pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.
Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti zaradenia po inej obilnine alebo po sebe je potrebné použiť preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu. Patria sem:
- Výber odolnej odrody
- Namorenie osiva proti chorobám päty stebla
- Kvalitná podmietka
- Zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %)
- Podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t/ha)
- Dodržanie agrotechnického termínu sejby
- Zváženie zvýšenia výsevku (o 5-10 %) podľa konkrétnych podmienok stanovišťa
Príprava pôdy a sejba
Základné spracovanie pôdy
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín musíme zosúladiť tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. Ak nám poveternostné podmienky dovolia, pracovné operácie organizujeme tak, aby sme mali k dispozícii aj určité časové obdobie potrebné na dostatočné uľahnutie pôdy.
V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde, väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy. Spôsob obrábania pôdy pri zakladaní porastov ozimín nie je ovplyvňovaný len počasím.
Termín a hĺbka sejby
Pšenicu ozimnú vysievame najčastejšie koncom septembra a v októbri (podľa nadmorskej výšky, čím vyššie, tým skôr). Normálny čas výsevu je od začiatku do konca októbra, často aj neskôr. Pri neskorom siati pšenice na jeseň síce menej odnožuje, ale vzhľadom k obťažnému až nemožnému prihnojeniu dusíkom skoro na jar (jarný deficit dusíka je v ekologickom poľnohospodárstve typický) je odnožovanie na jar, respektíve udržanie založených odnoží, obťažné a porasty sa ťažko zahusťujú. S oneskoreným siatím sa znižuje zaburinenie, predovšetkým trávovitými burinami (metlica obyčajná).
Na ľahkých pôdach, spracovaných i neskôr na jeseň, bráni neskoré siatie pri použití zeleného hnojenia k oziminám nežiaducej mineralizácii dusíka na jeseň. Na hlinitých a ílovitých pôdach musia byť výsevné termíny určené s ohľadom na stav pôdy. Príliš vlhká pôda v dobe siatia (prípravy k siatiu) môže byť príčinou nižších výnosov vplyvom utuženia a zhoršenia pôdnej štruktúry ("zamazanie"). Takisto u jarín predčasné spracovanie pôdy môže mať obdobne negatívne účinky.
Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.
Príprava pod ozimnú pšenicu Crystal 8111
Výsevok
Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m², t.j. 180 - 220 kg/ha. V závislosti od miestnych podmienok, odrody a dátumu výsevu sa hustota osiatia pohybuje v rozsahu 250 - 450 zŕn/m². Pri týchto podmienkach, dokonca s očakávanou mierou odnožovania, sa môže požadovaný počet stebiel s klasmi pohybovať od 450 do 600 na m², berúc do úvahy odrody „typu klasu“ (najlepšie hlbšie) a typy hustoty zásob (najlepšie vyššie).
Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť, preto sa odporúča využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť.
Výživa a hnojenie
Stratégia hnojenia závisí aj od cieľa produkcie. Tu zohráva dôležitú úlohu dusík. Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto zohráva pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné.
Ku hnojeniu na list je možné použiť:
- Drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) v dávke 10 - 15 t/ha
- Močovku či hnojovicu v dávke 10 m³/ha
Tieto hnojivá sa používajú pre udržanie založených odnoží, ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používame ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt aj pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), respektíve porastu. Aj z tohto dôvodu je vhodnejšie využiť počas vegetácie živiny uvoľňované z rozkladajúcej sa predplodiny (ďatelinoviny, strukoviny) či organického hnojenia (zelené hnojenie + slama, hnoj, kompost) zapraveného pred siatím pšenice či dokonca k predplodine.
Ochrana proti burinám a mechanické zásahy
Okrem doby tvorby prvých listov je pšenica veľmi tolerantná k mechanickým zásahom počas vegetácie. Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fáze 1. - 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách má bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín.
Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia aj plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takého zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.
