Pšenica predstavuje jednu z najvýznamnejších obilnín v poľnohospodárstve na Slovensku. Je pestovaná takmer každým poľnohospodárskym podnikom, pričom každoročne sa vysieva na výmere okolo 400-tisíc hektárov. V štruktúre osevu jednoznačne prevažuje pšenica ozimná, ktorá tvorila napríklad v roku 2020 až 96,4 % celkovej zberovej plochy pšenice, zatiaľ čo jarná pšenica bola zberaná len zo zvyšných 3,6 % osiatych plôch.
Podpora pestovateľov pšenice
V máji 2023 Európska komisia oznámila rozdelenie podpory vo výške 100 miliónov eur medzi štáty susediace s Ukrajinou. Táto iniciatíva bola reakciou na vážne logistické problémy v piatich členských štátoch EÚ, ktoré vznikli v dôsledku dovozu agrokomodít z Ukrajiny po uvoľnení colných bariér a zrušení kvót.
Zdvojnásobenie európskych zdrojov prostredníctvom štátneho rozpočtu predstavuje maximálnu možnú podporu v súlade s európskymi pravidlami. Podľa portálu poľnoinfo.sk bude celá suma smerovať k pestovateľom pšenice, bez ohľadu na jej druh - ozimná, tvrdá, osivová či špaldová. Očakáva sa, že hektár pšenice bude podporený sumou 38,32 eur.
V súčasnosti prebieha na Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) príprava nariadenia vlády, ktoré definuje parametre tejto pomoci. Pôdohospodárska platobná agentúra by mala pomoc vyplácať pravdepodobne v priebehu štvrtého kvartálu. Pôvodne sa uvažovalo aj o spoločnej podpore pestovania pšenice a kukurice, kde by každá plodina bola podporená sumou nepresahujúcou 26,82 eur na hektár.
Charakteristika a agronomické výhody ozimnej pšenice
Ozimné obilniny, vrátane ozimnej pšenice, majú v štruktúre osevov takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie. Ich hlavnou prednosťou je dlhšia vegetačná doba a vyššia istota vlahy, čo ich robí produkčne stabilnejšími v porovnaní s jarinami. Využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby vedie k vyššej produkčnej schopnosti. Pšenica ozimná zároveň zabezpečuje primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čím obmedzuje pôdnu eróziu. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, keďže vegetácia pokračuje pri teplotách nad 5 stupňov Celzia. Ďalšou výhodou ozimných obilnín je ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.
Výber odrody a odolnosť
Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pri výbere by mal pestovateľ zohľadniť predovšetkým kvalitatívne parametre odrody. Dnešné odrody sú vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok. Dôležitým faktorom pri výbere je aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu.
Význam predplodín v osevnom postupe
Pšenica ozimná má v štruktúre plodín náročné postavenie a výrazne reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka. Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom a výživovom stave, ako sú zemiaky, repa či olejniny. Výber predplodín, najmä v suchších oblastiach, podmieňuje vodný režim. Osevný postup by mal striedať plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu.
Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistových plodinách, ako sú strukoviny, strukovinoobilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina.
Nevhodné predplodiny
Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú iné hustosiate obilniny, vrátane samotnej pšenice. V prípade nutnosti je potrebné prijať preventívne opatrenia na podporu dobrého zdravotného stavu budúceho porastu, ako je výber odolnej odrody, morenie osiva, kvalitná podmietka a zvýšenie dávky dusíka.
Základné obrábanie pôdy a sejba
Celý systém základného a predsejbového obrábania pôdy a sejby ozimín by mal byť zosúladený tak, aby oziminy včas a kompletne vzišli, zakorenili, intenzívne odnožili a dobre prezimovali. V humídnych oblastiach, kde sa zriedka vyskytuje nedostatok vlahy, ale prevláda nedostatočná prevzdušnenosť pôdy, je významný obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Pri nízkom obsahu organickej hmoty sa odporúča hlbšia kultivácia pôdy pred založením porastov ozimín.
Vývoj nákladov a rentability pestovania vybraných plodín, ku ktorým patrí aj pšenica, sú už niekoľko rokov venované informačné publikácie Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva (VÚEPP).
Vplyv technológií obrábania pôdy
Tou fázou pracovného procesu pestovania pšenice ozimnej, kde je ešte možné hľadať určité rezervy vo vzťahu k zvyšovaniu efektívnosti výroby, je oblasť obrábania pôdy a zakladania porastov. Pri konvenčnej technológii pestovania pšenice ozimnej, ktorá v praxi niektorých podnikov stále prevláda, pripadá na fázu prípravy pôdy a sejbu približne 54 % z celkovej spotreby času práce, 58 % z celkovej spotreby nafty a 63 % z celkových vynakladaných nákladov. V praxi aktuálne používané technológie obrábania pôdy pri zakladaní porastov pšenice ozimnej, ako aj ďalších ozimných plodín, zahrňujú širokú škálu rozličných pracovných operácií - od intenzívneho až po zjednodušené (menej intenzívne) obrábanie pôdy, od hlbokého až po plytké kyprenie, v krajnom prípade až po sejbu do nespracovanej pôdy.
Každá z vykonávaných operácií sa rôznym spôsobom podieľa na ovplyvňovaní vlastností pôdy aj na stabilite a výške dosahovaných úrod. Z hľadiska spotreby energie aj času práce je práve orba rozhodujúcou operáciou tzv. konvenčných technológií prípravy pôdy. Pšenica vyžaduje mierne uľahnutú pôdu a kladne reaguje na jej plytšie obrobenie, preto je pri pestovaní pšenice reálne použitie technológie minimalizácie. Predpokladom úspechu minimálneho obrábania sú však nezaburinené a živinami dobre zásobené pôdy. Povrchové obrábanie pôdy pre pšenicu v porovnaní s orbou je z ekonomického hľadiska vždy efektívnejšie a takmer rovnocenné je aj z pohľadu agronomického hodnotenia. Pestovatelia dobre vedia, že po sejbe do zoranej pôdy počas suchej jesene je úroda spravidla nižšia ako pri sejbe do povrchovo obrábanej.
Znižovanie celkových nákladov na založenie porastu patrí medzi dôležité úlohy väčšiny pestovateľov poľných plodín. Čoraz viac sa preto rozhodujú v prospech úspornejších a efektívnejších technológií, ktorými možno kompenzovať rastúce ceny vstupov. Znížiť celkové náklady možno predovšetkým takými prístupmi, ktoré využívajú kombinované náradie umožňujúce menší počet prejazdov po poli a taktiež náradie s pasívnymi pracovnými orgánmi. Zároveň ide o náradia, ktoré umožňujú dosahovať nižšiu spotrebu energie a hlavne času pri vykonávaní pracovných operácií. Stále častejšie sa totiž stretávame s tým, že sa vhodné termíny pre zakladanie porastov sústreďujú do niekoľkých málo dní.
Vývoj nákladov a rentability pestovania pšenice
VÚEPP dlhodobo sleduje a spracováva údaje súboru podnikov poľnohospodárskej prvovýroby. Tieto údaje sú priemerom výberového súboru podnikov, preto ich treba považovať za orientačné a u jednotlivých pestovateľov pšenice môžu byť odlišné. Výberový súbor tvoria poľnohospodárske družstvá a obchodné spoločnosti (akciové spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným), pričom neobsahuje informácie od samostatne hospodáriacich roľníkov - fyzických osôb.
Dlhodobý vývoj nákladov (2009-2018)
Náklady na hektár pšenice sa respondentom vybraného súboru v roku 2018 v porovnaní s rokom 2009 zvýšili o 41,2 %. Z dlhodobého hľadiska sa zvýšili najmä náklady na agrochemické služby (o 32,6 €/ha), ostatné priame náklady a služby (spotreba energie, dane, nájomné atď.) o 57,1 €/ha a mzdové a sociálne náklady o 17,0 €/ha. V porovnaní s rokom 2009 boli vyššie aj priame materiálové náklady spolu (osivá, hnojivá, chemické ochranné prostriedky a ostatný priamy materiál) a to o 28,5 %, čo bolo ovplyvnené najmä zvýšenými nákladmi na chemické ochranné prostriedky a ostatný pomocný materiál. V priebehu ostatných troch rokov (v porovnaní s rokom 2015) sa respondentom zvýšili celkové náklady na ha pšenice o 13,7 %.
V porovnaní s rokom 2015 boli v roku 2018 vyššie takmer všetky nákladové položky, no klesli priame materiálové náklady spolu, ktoré boli v roku 2018 o 3,2 % nižšie ako pred tromi rokmi. Konkrétne klesli náklady na osivá (8,5 %), hnojivá (21,2 %) aj chemické ochranné prostriedky (20,5 %). Pokles priamych materiálových nákladov celkom zmiernili náklady na ostatný priamy materiál (pohonné látky a mazadlá, náhradné dielce na opravy a ostatný materiál), ktoré sa v porovnaní s rokom 2015 zvýšili na dvojnásobok. Vo všetkých hodnotených rokoch rástli aj náklady na réžiu, ktoré boli v porovnaní s rokom 2009 v roku 2018 vyššie o 52,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie o 21,1 %. V štruktúre celkových nákladov na pšenicu v hodnotených rokoch dominovali priame materiálové náklady, ktorých podiel tvoril takmer polovicu celkových nákladov (41 % - 49 %).
V roku 2018 respondenti vybraného súboru podnikov zozbierali z 1 hektára 5 ton pšenice, čo bolo o 1 tonu menej ako pred tromi rokmi. Nižšia hektárová úroda pšenice mala negatívny vplyv na jednotkové náklady a v roku 2018 bola výroba pšenice z hodnotených rokov najdrahšia (201,5 €/t). Najlacnejšie vyrábali respondenti pšenicu v roku 2015, kedy dokázali 1 tonu pšenice vyrobiť za 147,8 €. V porovnaní s rokom 2009 boli náklady na 1 tonu pšenice vyššie o 30,2 % a v porovnaní s rokom 2015 boli vyššie až o 36,4 %.
Analýza nákladov a rentability (2020-2023)
Hodnotenie efektívnosti pestovania pšenice v období rokov 2020 - 2023 poukazuje na priaznivé ekonomické výsledky dosiahnuté výberovým súborom podnikateľských subjektov poľnohospodárskej prvovýroby v rokoch 2020 - 2022. Nepriaznivú zmenu v efektívnosti pestovania pozorujeme v roku 2023. Údaje o nákladových položkách boli čerpané zo zdrojov MPaRV SR. V roku 2023 výberový súbor predstavoval spolu 73 podnikov.
Úroveň všetkých nákladových položiek sa zvyšovala, výnimkou bol ostatný priamy materiál, kde sme zaznamenali pokles o 4 %. Najvyšší percentuálny nárast pozorujeme u položiek odpisy HIM, opravy a udržiavanie a služby a ostatné priame náklady. Najvyšší absolútny nárast bol u položiek nakúpené a vyrobené hnojivá (+240,3 €.ha-1), služby a ostatné priame náklady (+101,6 €.ha-1) a nákladoch pomocných činností (+81,4 €.ha-1). Celkové priame náklady sa zvýšili o 676,4 €.ha-1 (+203 %), nepriame náklady o 27,3 €.ha-1 (+16 %). Celkové vlastné náklady na hektár sa zvýšili z úrovne 827,4 €.ha-1 na hodnotu 1 531,1 €.ha-1 (+703,7 €.ha-1).
Analýza nákladov a rentability (2021-2024)
Ekonomika výroby pestovania pšenice v období rokov 2021 - 2024 poukazuje na rozdielne ekonomické výsledky. Údaje o nákladových položkách boli čerpané zo zdrojov MPaRV SR. V roku 2024 výberový súbor predstavoval spolu 71 podnikov, v roku 2023 to bolo 73 podnikov, v roku 2022 79 a v roku 2021 60 pestovateľov pšenice.
Zo 14 hodnotených položiek priamych nákladov sa za celé sledované obdobie úroveň štyroch položiek mierne znížila. Boli to nasledovné položky: osivá - sadivá nakúpené (-2,8 €.ha-1), agrochemické služby (-2,6 €.ha-1), ostatný priamy materiál (-0,9 €.ha-1) a osivá sadivá nakúpené (-0,2 €.ha-1). Hodnoty ostatných priamych nákladových položiek sa zvyšovali. Najvýraznejšie zvýšenie sme zaznamenali u nakúpených hnojív (+67,4 €.ha-1), chemických ochranných prostriedkov (+51,3 €.ha-1), odpisoch HIM (+48,9 €.ha-1) a pohonných látok a mazadiel (+28,2 €.ha-1). Celkové priame náklady sa zvýšili z úrovne 870,4 €.ha-1 na úroveň 1 160,5 €.ha-1 (+290,1 €.ha-1, resp. +33 %). Úroveň nepriamych nákladov sa zvýšila o 20,4 €.ha-1 (+13 %). Celkové vlastné náklady na hektár sa zvýšili z úrovne 1 028,9 €.ha-1 na úroveň 1 339,4 €.ha-1 (+310,5 €.ha-1).
Ekonomická efektívnosť a ziskovosť pestovania pšenice
Na efektívnosti pestovania pšenice sa okrem realizačných cien podieľali súčasne všetky ostatné faktory: celkové vlastné náklady, hektárové úrody a dotácie. Pri výpočtoch boli použité priemerné ročné ceny pšenice potravinárskej.
Volatilita cien a jej dopady
Pri porovnaní cien výrobcov pšenice pozorujeme vysokú mieru volatility. V roku 2020 bola priemerná cena pšenice potravinárskej na úrovni 152,3 €.t-1, v roku 2022 sa zvýšila na 307,8 €.t-1 (podľa jednej analýzy, resp. 370,8 €.t-1 podľa inej analýzy) a v roku 2023 prišiel pokles na hodnotu 202,4 €.t-1. Pokles cien medzi rokmi 2022 a 2023 bol o -105,4 €.t-1, resp. -34 %, a medzi rokmi 2023 a 2024 o -20,8 €.t-1. Vlastné náklady sa neustále zvyšujú; na hektár sa zvýšili o 703,7 €.ha-1, na tonu o 100,6 €.t-1. Úroveň vlastných nákladov na tonu sa zvýšila o 30 % (2021-2024) alebo o 33 % (2021-2024). V dôsledku výrazného poklesu cien sa úroveň tržieb z hektára v roku 2023 medziročne znížila o 304,4 €.ha-1, resp. o 20 %.
Tržby na hektár sa zvýšili z úrovne 759,4 €.ha-1 na úroveň 1 234,6 €.ha-1 (+475,2 €.t-1, resp. +63 %) v porovnaní 2009 a 2018. V analýze 2021-2024 sa tržby na hektár znížili o 2 %, čo malo nepriaznivý vplyv na ekonomiku výroby pri zvyšovaní úrovne celkových vlastných nákladov.
Ziskovosť a rentabilita
Ekonomická efektívnosť pšenice bola v roku 2018 nepriaznivo ovplyvnená vysokými jednotkovými nákladmi, spôsobenými nižšou hektárovou úrodou ako pred tromi rokmi a vyššími celkovými nákladmi na 1 hektár pšenice ako v ostatných hodnotených rokoch. Výroba pšenice bola bez započítania podpory pre respondentov v roku 2018 nerentabilná (-14,4 %). Do plusových čísiel sa pšenica dostala iba za pomoci dotačných stimulov a dosahovala rentabilitu 11,7 %.
Kritickým z hodnotených rokov bol pre pšenicu rok 2009, kedy bola stratová aj so započítaním získanej podpory a záporná rentabilita jej výroby sa podporou iba zmiernila z -33,5 % na -12,7 %. Naopak ekonomicky najpriaznivejším rokom pre pšenicu bol rok 2015, kedy realizačná cena pšenice prevýšila náklady na jej výrobu a pestovatelia pšenice dosahovali zisk aj bez započítania dotačných stimulov a rentabilitu 2,6 %.
Z hľadiska efektívnosti pestovania bol najnepriaznivejší rok 2023. V tomto roku bolo pestovanie pšenice stratové aj pri započítaní dotácií. V roku 2019 bolo pestovanie bez dotácií stratové, dotácie pomohli našim pestovateľom dosiahnuť zisk. V rokoch 2020 - 2022 bolo pestovanie ziskové aj bez započítania dotácií. Priaznivá ekonomická situácia v roku 2022 bola len krátkodobá.
Dotácie pomohli zvýšiť efektívnosť nákladov, ale v rokoch 2023 a 2024 bolo pestovanie pšenice stratové aj pri započítaní dotácií. Tento pokles cien mal nepriaznivý vplyv na celkovú ekonomiku výroby pšenice, a to napriek poklesu celkových vlastných nákladov medzi rokmi 2023 a 2024. Výsledok hospodárenia bez dotácií je záporný v rokoch 2019 a 2023, čo potvrdzuje efektívnosť nákladov pod úrovňou 1. Uvedené znamená, že 1 € vložené do výroby pšenice prinieslo výnos 0,82 € (rok 2019), resp. 0,81 € (rok 2023).
Výsledok hospodárenia s dotáciami je záporný v roku 2023 (-112,3 €.ha-1). Bol to dôsledok neustáleho zvyšovania celkových vlastných nákladov pri súčasnom poklese realizačných cien pšenice. V ostatných hodnotených rokoch bol zaznamenaný kladný výsledok hospodárenia. Zisk mal najvyššiu úroveň v roku 2022 (+485,7 €.ha-1), najnižšiu v roku 2019 (+38,2 €.ha-1).
Mikroekonómia: Dotácie
Trh a produkcia pšenice na Slovensku
Najvyššiu úroveň zberových plôch pšenice pozorujeme v roku 2022 (411,7 tis. ha), najnižšiu úroveň v roku 2021 (357,0 tis. ha). Hektárové úrody sa pohybovali v intervale od 4,8 t.ha-1 do 6,1 t.ha-1. Celková produkcia pšenice kolíše, najnižšiu úroveň sme zaznamenali v roku 2019 (1 952,6 tis. t). V nasledujúcom roku sa produkcia zvýšila a v roku 2021 poklesla na hodnotu 1 999,2 tis. t. V nasledujúcich rokoch sa zvyšovala a v roku 2023 dosiahla rekordnú úroveň 2 481,5 tis. t.
Prvé odhady úrody v roku 2023 naznačujú medziročný nárast úrody hustosiatych obilnín o viac ako desatinu. Celková úroda hustosiatych obilnín by mala medziročne vzrásť o takmer 320-tisíc ton a mierne presiahne 3 milióny ton. Dvojciferný rast o 12 % je dôsledkom najmä významne vyšších priemerných výnosov z hektára, ktoré by mali dosiahnuť 5,47 tony z hektára. Priemerný hektárový výnos pšenice by mal dosiahnuť 5,66 tony z hektára, čo je výrazne viac ako v roku 2022, kedy výnosy boli tesne pod 5 ton z hektára. Je to tiež o 11 % vyšší výnos, ako je 5-ročný priemer. Celková úroda pšenice by tak mala atakovať 2,3 milióna ton.
„Výrazne lepšie klimatické podmienky počas apríla, ale najmä mája a júna, by mali mať zásadný vplyv na významne vyššie hektárové výnosy všetkých obilnín.“ Celková osiata plocha hustosiatych obilnín je medziročne takmer rovnaká.
Domáca spotreba a zahraničný obchod
Celková ponuka je tvorená množstvom počiatočných zásob, produkcie a dovozu. Najvyššiu úroveň dosiahla v roku 2023 (2 975,0 tis. t), naopak najnižšiu úroveň pozorujeme v roku 2019 (2 414,3 tis. t). Domáca spotreba sa pohybuje pod úrovňou 1 mil. t. Najnižšiu úroveň domácej spotreby sme zaznamenali v roku 2021 (947,0 tis. t), najvyššiu v roku 2023 (992,2 tis. t).
Najvýznamnejšou položkou domácej spotreby je potravinárske využitie (roky 2019, 2021 a 2022), v rokoch 2020 a 2023 to bolo využite na kŕmne účely. V roku 2023 sa z celkovej domácej produkcie doma spotrebovalo 40 % pšenice, zvyšných 60 % smerovalo na zahraničné trhy. Z domácej spotreby bolo 42,0 % použité na kŕmne účely, 40,5 % na potravinárske, 10,8 % pre osivo a 6,7 % tvorila ostatná spotreba.
Pšenica je významná exportná poľnohospodárska komodita. Objem dovozu kolíše, najvyššiu úroveň dosiahol v roku 2022 (88,9 tis. t). V celom sledovanom období bol vývoz nad úrovňou 1 mil. t. Najvyššiu hodnotu dosiahol v roku 2023 (1 559,0 tis. t).
tags: #psenica #vysledok #hospodarenia #na #tonu