Figovníky si nachádzajú čoraz viac priaznivcov aj v našich končinách. Sladké figy sa darí vypestovať už aj na Slovensku, a to nielen v južných oblastiach. Zmeny klímy a šľachtené odrody prinášajú do našich záhrad i nové druhy exotického ovocia. Chutné a zdravé figy si skutočne môžete odtrhnúť z vášho figovníka, ktorý si zasadíte voľne v záhrade, do skleníka či do kvetináča na balkón a terasu. Na plody fíg sa môžete tešiť už v druhom roku pestovania figovníka.
Exotický figovník má svoj domov v subtropických oblastiach východnej a západnej Ázie. Ker figovníka dorastá do výšky 3 až 5 metrov, v prirodzených podmienkach môže dosiahnuť až dvojnásobnú výšku. Je zaujímavosťou, že v našich podmienkach plodí väčšina figovníkov bez opelenia. Plody, resp. súplodie - figy dozrievajú u nás od augusta do konca októbra. Figovník začína rodiť pomerne skoro - už v druhom roku po vysadení. Rodí každoročne a väčšina pestovaných odrôd v dvoch vlnách.
Spôsoby pestovania figovníka
Figovník (Ficus carica) je subtropická rastlina, ktorá prekvapivo dobre znáša mierne mrazy. Figovník sa dá pestovať v záhrade, ale aj v nádobe na balkóne či terase. V posledných rokoch sa tento spôsob pestovania, najmä voľne v záhrade, začína rozširovať čoraz viac na sever našej krajiny. Tento spôsob pestovania figovníka zabezpečí vyššiu úrodu fíg vďaka dobrej kombinácii voľnej pôdy a chráneného miesta.
V minulosti bolo bežné pestovanie v nádobách v bytoch či v zimných záhradách, pričom rastliny sa v lete vynášali na balkóny a terasy a v zime sa umiestňovali do chladnej miestnosti na prezimovanie. Druhým spôsobom bolo pestovanie v studených skleníkoch alebo fóliovníkoch, kde nebol problém dosiahnuť vysoké úrody. Posledný a čoraz populárnejší spôsob je pestovanie vo voľnej pôde, najmä v oblastiach južného Slovenska, kde mrazy zvyčajne rastliny radikálne nepoškodia.
Podmienky pre pestovanie figovníka
Stanovište
Figovník potrebuje teplé, slnečné miesto, ideálne pri južnej stene domu alebo pri múre či plote, kde je chránený pred vetrom. Vietor, resp. neustály prievan, je niečo, čo figovníku vyslovene škodí. Obľubuje a nutne potrebuje južné teplé a slnečné miesta, svahy, ochránené múrom, stenou alebo gabiónovým plotom, ktorý slúži tiež ako akumulátor tepla. Neprekáža mu ani slnečný úpal.
Pôda
Na pôdu nie sú figovníky náročné. Vyhovuje im bežná záhradná zemina - ideálne slabo alkalická, neutrálna až mierne zásaditá. Mala by byť dobre priepustná, bohatá na živiny a mierne zásaditá. Vyhýbajte sa premokreným pôdam. Kyslosť pôdy môže byť dokonca vyššia ako neutrálna, slabo alkalické pôdy priam vítajú. Pre výsadbu do záhrady je dôležité zabezpečiť dobre priepustnú pôdu. Pri výsadbe do kvetináča si substrát jednoducho vyrobíte zo zmesi pôdy zo záhrady, kompostu a piesku v pomere 2:1:0,5.
Zálievka
Figovníky sú pomerne odolné voči suchu, no počas vegetácie ocenia pravidelnú zálievku, najmä počas rastu a tvorby plodov. V období dozrievania plodov je však veľmi dôležité obmedziť prísun vody iba na nevyhnutne potrebné minimum, inak môže dôjsť k praskaniu plodov. Nadmernej a nepravidelnej závlahe sa vyhýbame v období dozrievania plodov. Závlahu a výživu úplne vylúčime počas zimovania figovníka.
Hnojenie
Hnojenie nie je nevyhnutné, ale v čase intenzívneho rastu a tvorby plodov reagujú figovníky na prísun živín veľmi dobre. Počas jari a leta je vhodné prihnojovať organickými alebo minerálnymi hnojivami s vyšším obsahom draslíka. Od jari do júla odporúčame mesačne pridávať NPK hnojivá s vyšším podielom draslíka. Na výživu si treba dať pozor najmä v prípade pestovania figovníka v nádobách, kde sú rastliny odkázané vyslovene na doplnkové prihnojovanie. Hnojenie odporúčame do konca septembra.
Sadenie figovníkov do voľnej záhrady
Apríl a máj sú už dostatočne teplé mesiace, aby ste figovník vysadili do voľnej záhrady. Najvhodnejším obdobím na výsadbu figovníka je jar alebo jeseň. Do voľnej pôdy sa kontajnerované rastliny vysádzajú od jari do jesene. Voľnokorenné odporúčame vysádzať alebo presádzať z jedného stanovišťa na druhé vyslovene na jar po odoznení mrazov, keď je už pôda teplejšia. Vyhĺbte jamu, do ktorej dáte na dno kompost alebo záhradnícky substrát zmiešaný s pieskom. Figovník môžete vysadiť do jamy hlbšie, než bol pestovaný v kvetináči. Po ujatí rastliny opatrne prihnojte, odporúča sa využívať najmä organické formy hnojenia - vyzretý kravský hnoj, slepačí trus, kompost.
Presádzanie figovníkov v kvetináčoch
Mladé, jednoročné rastliny pestujeme najprv v kontajneri alebo v nádobe z plechu či plastu. Figovníky pestované dlhodobo v kvetináčoch presádzame každé štyri roky. V kvetináčoch sa dajú pestovať aj špeciálne figovníky, určené pre pestovanie len ako izbové rastliny. Pri pestovaní v nádobe je dôležité zabezpečiť dobrú drenáž, aby sa voda v nádobe nehromadila. Na dno kvetináča odporúčame vrstvu hrubého štrku, ktorá zabezpečí drenáž a tým ochráni korene. Pre pestovanie v nádobe platí rovnaký substrát a zloženie. Mladá rastlina vyžaduje cca 3l kvetináč. Presádza sa každú jar cca 3 roky do výživnej zmesi vždy do väčšieho kvetináča. Staršie a väčšie rastliny, ktoré plánujete dlhodobo pestovať v nádobách, vyžadujú minimálne 30-litrový kvetináč.
Dôležitý rez figovníkov
Pre pevnosť a dobre rozloženú kostru kríka figovníka je dôležitý každoročný rez. Už v prvom roku pestovania sa na jar skracuje hlavný výhonok na 5-6 púčikov, aby sa vytvorili aj bočné konáriky. Tie sa na nasledujúci rok opäť skrátia na 3-5 púčikov. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode. Pri reze si však treba dávať pozor na dráždivú mliečno sfarbenú tekutinu, ktorú figovníky vylučujú. Každoročne sa odstraňujú odumreté, namrznuté, suché či inak poškodené konáriky. V prvých rokoch po výsadbe sa robí výchovný rez, kedy zrežete hlavný výhon na 5 - 6 púčikov a tým podporíte rozvetvenie sa a obrast, kde sa vytvorí základ úrody. Odrodené výhonky sa tiež odstraňujú, ale len po minuloročné drevo. V pazuchách sa vytvoria nové plody. Rez figovníka je nevyhnutný aj kvôli bohatej úrode.
Záchrana figy (NOVÁ ZÁHRADA)
Rozmnožovanie figovníkov odrezkami
Rastlinky figovníka si najjednoduchšie zaobstaráte kúpou v záhradníctve, v záhradníckych obchodoch či na záhradníckych výstavách. Druhým spôsobom zaobstarania si rastliny figovníka je jeho rozmnožovanie odrezkami. Zárukou dobrej odrody figovníka a bohatej úrody je zasadenie novej rastlinky z odrezkov kra figovníka, ktorý sa už týmito vlastnosťami vyznačuje. Najlepšie v januári pri plusových teplotách odrežte dvojročné výhonky z koruny kríka. Rez ošetrite stimulátorom rastu a nechajte vysušiť pri teplote 10 °C.
Nevyhnutné zazimovanie figovníka
Pre úspešné pestovanie figovníka je zásadné správne zazimovanie. Pri silnejších mrazoch môžu konce výhonkov zmrznúť, počas veľmi chladných zím môže rastlina celá vymrznúť až po zem. Počas zimy sa odporúča ochrana figovníkov prihrnutím pôdy, krytom z trstiny, vrecoviny alebo čečinou. U mladých rastlín spojte výhony do jedného trsu, zviažte ich a obaľte vhodným materiálom. Niekedy však figovník po zime nezačne pučať vôbec. Dajte mu však ešte šancu. Prekvapiť vás môže novými výhonkami pokojne aj začiatkom leta. Vymrznuté výhonky zrežte až na živé drevo a rany zatrite voskom alebo špeciálnym stromovým balzamom.
Rastliny pestované v nádobách treba preniesť do svetlej miestnosti s teplotou okolo 0 °C. Na jar, približne koncom marca, ich môžete znovu umiestniť von a prihnojiť. V prípade pestovania vo voľnej pôde v lokalite, kde sa pravidelne vyskytujú silné mrazy, rastliny pred zimou obalíme jutovinou, papierom, kartónom či iným vhodným obalovým materiálom. Vhodným spôsobom je tiež ohnutie celého zviazaného trsu až k zemi, jeho upevnenie v horizontálnej polohe a prikrytie. Vekom sa mrazuvzdornosť rastlín zvyšuje. Niektorí pestovatelia využívajú aj ďalšie spôsoby ochrany pred zimou. Zrežú napríklad korunu po zbere druhej úrody nakrátko, ako pri jarnom reze a takto vzniknutú malú a nízku korunku jednoducho prikryjú drevenými debnami. Staršie rastliny stačí obaliť v spodnej časti.
Dobre zazimované figovníky na jar rýchlo rašia a prinášajú bohatú úrodu. Ak figovníky pestujeme v nádobách, na konci jesene ich umiestnime do miestnosti s teplotou okolo 0 °C. V prípade pestovania vo voľnej pôde je dôležité dôkladné zazimovanie figovníkov, pretože len dobre prezimované a nenamrznuté rastliny sa v jarnom období naštartujú do silného vitálneho rastu a nahodia bohatú úrodu. Namrznuté rastliny budú za nimi zaostávať, nakoľko si musia vytvoriť nové výhony.
Odrody figovníkov
Nie každá odroda figovníka je vhodná pre naše klimatické podmienky. Minimálna teplota, ktorú daná odroda znesie, je kľúčovým faktorom. Vyhýbajte sa odrodám náchylným na nízke teploty. Niektoré odrody, ako napríklad ‘Brown Turkey’, ‘Dalmatie’ alebo ‘Michurinska-10’, sú vhodné na pestovanie aj v našich podmienkach. Medzi najpestovanejšie patria u nás odrody 'Brown Turkey' s červenými plodmi, 'Ronde de Bordeaux' s hnedými plodmi a sortiment so žltými plodmi, zväčša bez konkrétneho označenia, najčastejšie je však v predaji odroda 'Dottato'. Z dovolenky z Talianska alebo z Chorvátska si však môžete priniesť i modernejšie veľkoplodé odrody.
Ďalším faktorom limitujúcim vhodnosť odrôd figovníka na pestovanie u nás sú opeľovacie pomery. Opelenie figovníka totiž zabezpečuje drobná osička, ktorá u nás nežije, a teda túto službu pre nás nevie zabezpečiť. Dobrou správou je, že existujú aj odrody plodiace takzvane partenokarpicky, čiže nevyžadujú opelenie. Opeľovanie figovníkov zabezpečuje drobná osička, ktorá sa u nás nevyskytuje, preto je dobré zvoliť odrody, ktoré nevyžadujú opelenie.
Choroby figovníkov a možní škodcovia
Dobrou správou je, že figovníky sú u nás prakticky bezproblémové z hľadiska chorôb a škodcov. V skleníku ho môžu však napadnúť molice, resp. na plodoch, ktoré sú prasknuté a vyteká z nich šťava, môžu prilákať mravce. Ojedinele sa môžete stretnúť s tzv. hrdzou figovníkov (hnedočervené škvrny na listoch), ktorá sa objavuje v chladnom a vlhkom prostredí. Môže spôsobiť opadanie listov, oslabenie rastliny a malú úrodu. Najznámejší škodca figovníkov je listomôľka figovníková, ktorá sa objavuje stále viac. Listomôľka je malá húsenička, ktorá vyžiera listy a pokrýva ich pavučinkami. Zvykne sa objavovať dva razy do roka a to začiatkom leta a na jeseň. Ďalšou chorobou, ktorej sa pravdepodobne nevyhnete je vírusová mozaika. Toto ochorenie má čoraz viac stromov v zahraničí a aj na Slovensku sa tento vírus rozširuje. Z chorôb sa môže vyskytnúť antraknóza. Po jej zistení neodkladne odstráňte napadnuté časti a následne preventívne aplikujte jesenný a jarný postrek vhodnými prípravkami.
Figa je rastlina, ktorá dobre reaguje na hnojenie. V období rastu je vhodné pridávať hnojivo bohaté na draslík a fosfor, ktoré podporuje kvitnutie a tvorbu plodov. Hnojivo aplikujte každé dva až tri týždne od jari do leta. Prerezávanie je dôležitou súčasťou starostlivosti o figu, najmä ak ju pestujete v nádobe. Najlepší čas na prerezávanie figy je na jar, pred začiatkom rastu. Odstráňte všetky suché, poškodené alebo prekrížené konáre. Opadávanie plodov je častým problémom pri pestovaní figy. Príčinou môže byť nedostatok vody, živín alebo nevhodné podmienky prostredia. Plody môžu opadávať aj v dôsledku stresu spôsobeného zmenou teploty alebo presádzaním. Hniloba koreňov je závažný problém, ktorý môže viesť až k úhynu rastliny. Je spôsobená nadmernou vlhkosťou v pôde, ktorá podporuje rast hubových patogénov. Figa môže byť napadnutá rôznymi škodcami, ako sú roztoče, vošky alebo červce. Títo škodcovia môžu spôsobiť žltnutie a opadávanie listov, ako aj oslabenie rastliny.
Plody a ich využitie
Figy sú mimoriadne sladké, šťavnaté a majú špecifickú arómu. Konzumujú sa čerstvé, ale možno ich sušiť, kompótovať, vyrábať z nich džemy či dokonca víno. Plody rôznych farieb majú zväčša hruškovitý tvar a sú veľmi sladké, príjemne šťavnaté, špecifickej chuti. Konzumujú sa predovšetkým v čerstvom stave, možno ich však s úspechom sušiť, pripravovať do kompótov či vyrábať z nich džem alebo víno. Plody sú typické aj svojim raritne vysokým obsahom cukru v prezretých plodoch. Plody z jari dozrievajú od augusta do októbra. V našich podmienkach zvláda mrazy do -18°C.
Figovník prináša v ideálnych podmienkach dve úrody do roka. Ak chcete úrodu dvakrát do roka aj vy, ideálne je pozrieť sa po okolí a nájsť niekoho, kto figovníky pestuje. V priaznivých podmienkach figovník kvitne a rodí dvakrát ročne. Prvá úroda sa tvorí z jarného kvitnutia a dozrieva už v lete. Druhá vlna vzniká na jeseň, no plody zvyčajne nestihnú úplne dozrieť. V našich podmienkach kvitnú a plodia figovníky dvakrát za rok. Z jarného kvitnutia sa vyvinú plody ešte v aktuálnej vegetácii v priebehu leta. Plody, ktoré sa vyvinú na jeseň, v našich podmienkach nedokážu dozrieť. Niektorí odborníci odporúčajú tieto plody, s výnimkou tých najmenších, obrať. Sú vynikajúcou surovinou na lahodné kompóty. Celkovo ide v prípade figovníka o veľmi plodný ovocný druh.
tags: #radio #slovensko #pestovanie #figovnika