Úvod do pestovania rajčín na balkóne
Botanicky sú rajčiny vlastne ovocie, technicky však patria medzi bobuľoviny, no a oficiálne sú zaradené medzi zeleninu. Pestovanie rajčín na balkóne sa teší čoraz väčšej popularite. Vypestovať paradajky na balkóne či na terase nemusí byť také zložité, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Paradajky patria medzi teplomilnú plodovú zeleninu, ktorú dokážete bez problémov vypestovať aj v nádobe na terase či malom balkóne. Pestovanie paradajok na balkóne môže byť skvelé a veľmi uspokojivé, pokiaľ zaistíte správne podmienky. Týmto spôsobom sa môžete tešiť zo zberu zeleniny, aj keď nebývate v dome a nemáte prístup do záhrady. Rajčiny majú rady slnko, teplo a čerstvý vzduch. Ich úrodnosť je vysoká, starostlivosť vyžaduje na úvod trochu vedomostí a potom už len čas, lásku, veľa slniečka a pravidelnú dávku vlahy.
Výber vhodných odrôd a priesad
Máloktorá zelenina nám ponúka na pestovanie toľko rozličných odrôd a foriem ako rajčiny. Môžeme si vybrať podľa farby žiarivé červené, žlté, fialové, zelené, takmer čierne alebo biele. Ak nechcete bojovať s rastlinou, ktorá je omotaná špagátmi ako vianočný stromček, mali by ste si zabezpečiť semienka druhov, ktoré sú nižšie. Základné delenie rastlín, čo sa týka veľkosti, by sme mohli kategorizovať do troch skupín: kolíkové, kríčkové a trpasličie.
Pre balkónových záhradkárov bola špeciálne vyšľachtená kategória trpasličích odrôd paradajok. Jedná sa o rastlinky, ktoré narastajú do výšky maximálne 30 cm, tvoria malé plody a vyznačujú sa mimoriadne vysokou výnosnosťou. Ak sú vysádzané včas a je o nich dobre postarané, plodiť vám budú od skorého leta až do prvých mrazov. Zo skúsenosti sa osvedčili tieto odrody: červené - VILMA, BAJAJA, žlté - AZTEK, oranžové - VENUS. Pôsobivé sú tiež menej frekventované ťahavé odrody. Špeciálne balkónové mini odrody rajčiakov dorastajú do výšky zhruba 30 cm, preto im stačí aj hrantík bežne používaný pre kvety. Na balkón sa samozrejme hodia špecifické druhy paradajok. Ideálne sú kompaktné odrody, ako sú čerešňové paradajky, špagetové paradajky alebo balkónové paradajky. Kríčkové paradajky sú na pestovanie v kvetináči ideálnou voľbou. Medzi vhodné nižšie odrody patrí aj Miniboy, ktorý je vhodný dokonca do balkónových kvetináčov, alebo Balkon Star, Tiny Tin.
Pestovanie priesad zo semien
Rajčiny vždy pestujeme z priesad. Paradajky by sa v našich zemepisných šírkach mali sadiť z predpestovaných priesad. Najskôr si teda musíte tieto priesady dopestovať z vlastných semien. Aby ste sa dočkali čo najväčšej úrody, so siatím semien je ideálne začať už v januári až februári. Tvorba vlastných priesad vyžaduje len trochu praxe. Paradajky patria k rastlinám, ktoré je potrebné predpestovať, inak by ste sa úrody nedočkali alebo by bola len minimálna. So sadením semienok začnite už vo februári až marci. Ak máte otvorený balkón bez presklenia, vysievajte 6 až 8 týždňov pred poslednými predpokladanými mrazmi. Priesady si môžete vypestovať v interiéri, v kvetináčoch s hĺbkou aspoň 10 cm. Tie naplňte výsevným substrátom, na ktorý umiestnite semienka s rozostupmi okolo 2 cm. Semienka klíčia 7 až 14 dní, potrebujú vlhko a dostatok svetla. Rajčiny po výseve presádzajte v čase, keď majú prvý pár pravých listov, najneskôr pri druhom.
Pokiaľ ste začiatočník, neváhajte s kúpou priesad. Skúsený predavač vám istotne rád ozrejmí, či daná odroda bude prospievať aj v menšom priestore kvetináča. Existujú stovky druhov paradajok, čiže je len na vás, či si vyberiete cherry paradajky, žlté, červené, hroznového tvaru, alebo väčšie býčie paradajky atď. Ak si kúpite semienka s označením F1, znamená to, že všetky rastliny majú tú istú DNA a budú rovnaké. Alternatívou k zakúpeným priesadám je výsev. Pokojne vysejte o niečo viac semien. Neskôr si vyberiete iba tie najsilnejšie rastliny. Ak rastliny vykazujú známky etiolizácie (tvorby bledých rastlinných orgánov bez pôsobenia svetla) alebo sú slabé, budú mať neskôr slabú úrodu.
Nádoby a substrát pre balkónové rajčiny
Keď sa rozhodneme pestovať rajčiny na balkóne, mali by sme si zistiť jeho únosnosť. Pestovateľské nádoby so substrátom totiž niečo vážia. Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby (kvetináče, vedrá, nepotrebné vaničky, hrantíky a truhlíky, veľké a silné plastové alebo konopné tašky či vrecia). Ak zvolíte kríčkovú odrodu paradajok nižšieho vzrastu, uvažujte o nádobe približne veľkosti vedra. V takomto prípade môže byť alternatívou aj pestovateľské vrece, či pestovanie priamo vo vreci substrátu.
Rajčiny potrebujú dostatok priestoru na rast koreňového systému. Zvoľte preto dostatočne veľkú nádobu - aspoň 30 cm hlbokú a širokú. Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci pre menšie odrody. Špeciálne trpasličie paradajky, ktoré dorastú len do výšky 30 cm, dopestujete v nádobách s hĺbkou okolo 20 cm. Vyššie odrody budú potrebovať viac miesta (aj okolo 60 l), nižšie si vystačia s menšími črepníkmi. Pre jednu rastlinu je ideálne použiť jeden kvetináč.
Najlepšia je samozavlažovacia nádoba, ktorá je ideálna na pestovanie zeleniny. Mala by byť aj dostatočne veľká (aspoň 30 x 30 cm) a hlboká (cca 35 cm). Rajčiak jedlý je plodinou mimoriadne náročnou na živiny, preto potrebuje kvalitnú pôdu. Rajčiny sú náročné na substrát bohatý na humus. Preto ten zo záhradníctiev musíte obohatiť. Na dno nádoby vložte vrstvu rozloženého kompostu alebo kúpeného granulovaného hnoja, najlepšie konského, ktorý bežne dostať v špecializovaných predajniach. Staré mamy pridávali ku kompostu alebo hnoju aj práve rašiacu žihľavu, ktorá rozkladaním vytvárala teplo a obohacovala pôdu o dôležité látky. Pre paradajky je kľúčová dobre prevzdušnená, ľahká a dobre odvodnená pôda. Použite kvalitný kompost alebo špeciálny substrát pre paradajky, ktorý zaistí dostatok živín a podporuje rast. Pokiaľ sa rozhodnete pre balkónové cherry paradajky, budete potrebovať vhodnú nádobu. Zároveň je nutné pamätať aj na správnu pôdu a pravidelnú zálievku. Určite nepoužite zem z kvetináčov, v ktorých ste pestovali kvety.
Drenážny systém
Pôda pre paradajky by nemala byť ani príliš mokrá, ani príliš suchá, preto pri výbere nádoby myslite na to, aby bol zaistený dostatočný odtok vody. Na dne by mali mať nádoby niekoľko odvodňovacích otvorov. Na spodok nasypeme drenážnu vrstvu zo stredne veľkého štrku, keramických črepov alebo nalámaného polystyrénu (hrubú asi 5 až 7 cm). Na túto vrstvu položíme kus netkanej textílie, ktorá zabráni tomu, aby substrát upchal drenážnu vrstvu. Až potom nasypeme substrát. Pri výsadbe nezabudnite vysypať dno nádoby aj drenážnou vrstvou, ktorá zabezpečí priepustnosť a vzdušnosť substrátu.
Správny čas a technika výsadby
Kedy sadiť rajčiny
Rajčiny vždy pestujeme z priesad. Paradajky sú veľmi citlivé na mráz a pokiaľ by ste ich von umiestnili skôr, mohli by ste im uškodiť. Tie vysádzame do záhrady aj na balkón až po jarných mrazíkoch. Paradajky na sadenie do kvetináčov môžete pristúpiť v momente, keď sú vonkajšie teploty stabilné a už nehrozia jarné mrazy. Správny čas na výsadbu paradajok je od mája do júna. Rajčiny dajte von až v polovici mája. Tradícia hovorí, že je vhodné počkať, kým vymizne riziko neskorých jarných mrazov, ktoré by mali definitívne pominúť po troch zamrznutých svätých - Pankrác, Servác, Bonifác, ktorí oslavujú svoje mená od 12. mája. Rajčiny po výseve presádzajte v čase, keď majú prvý pár pravých listov, najneskôr pri druhom. Sadenice môžu pri vysádzaní už aj kvitnúť.
Ako sadiť rajčiny
Najlepšie je rajčiny vysádzať večer a „na vodu“ - do výsadbovej jamky najprv nalejeme vodu, po jej vsiaknutí vložíme sadenicu, prihrnieme ju zemou a opäť zalejeme. Po vsiaknutí vody navŕšime ďalšiu zeminu, ale bez zalievania, ktorá zabráni vzniku prísušku. Hlavne vysoké odrody alebo vyššie vyrastené priesady sadíme hlbšie a šikmo do pôdy. Pred sadením vysokých rajčín najprv zatlčieme oporný kolík a rajčinu s neporušeným koreňovým balom zasadíme hlbšie do zeme. Pri sadení sadeníc je dôležité, aby boli zasadené hlbšie, než rástli v pôvodnej nádobe. Paradajky majú schopnosť vytvárať nové korene pozdĺž stonky, čo zaisťuje silnejšiu a stabilnejšiu rastlinu. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Vďaka tomu sa zlepší vstrebávanie vody a živín. Sadenice zapustia korene do substrátu vo vreci a časť stonky zasypanej substrátom v kvetináči sa tiež zakorení. Po zasadení paradajok je dôležité dôkladne zaliať, aby pôda okolo koreňov bola vlhká.
Rozostupy a kombinovaná výsadba
Ak sadíte viac ako jednu rastlinu do jednej nádoby, majte medzi nimi dostatok miesta. Rastliny by nemali byť prehustené, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch (rýchlo osuší rastliny a minimalizuje vznik nebezpečných chorôb). Sadeničkám nechajte medzi sebou rozostup aspoň cca 30 cm. Do jednej nádoby môžeme vysadiť viac rastlín rajčín a podsadiť ich ďalšou zeleninou, aromatickými rastlinami či kvetinami. Vysoké odrody sadíme k stene balkóna. Aby sme dobre využili pestovateľskú nádobu, môžeme pred ne vysadiť nízke a skoršie rodiace odrody (samozrejme, nádoba musí byť dostatočne široká); po ich odrodení sem môžeme vysadiť napríklad šalát. Pokiaľ ale máte k dispozícii väčšiu nádobu, môžete vedľa seba zasadiť aj niekoľko sadeníc. Problém nie je ani s kombinovaním viacerých druhov paradajok v jednej nádobe. Vysoké odrody paradajok sadíme k stene balkóna a pred ne môžeme vysadiť nízke kríčkové odrody. Ak vám v črepníku zostáva dostatok voľného miesta, môžete k paradajkám pridať bylinky.
Výsadba vrúbľovaných paradajok
Vrúbľované paradajky majú niekoľko výhod. Predovšetkým ponúknu vyššiu odolnosť voči chorobám a škodcom. Často tiež mávajú vyššie výnosy ako bežné paradajky, pretože ich koreňový systém je efektívnejší pri vstrebávaní živín a vody z pôdy. Sú odolnejšie voči extrémnym podmienkam, ako je sucho, horúco alebo chlad. Podnož, ktorá je silnejšia a odolnejšia ako bežná rastlina paradajok, pomáha urýchliť rast a zaisťuje zdravšie rastliny. Výsadba vrúbľovaných paradajok je podobné ako u bežných paradajok, ale má svoje špecifiká. Hlavným rozdielom je, že vrúbľované paradajky by mali byť vysadené tak, aby štep (miesto spojenia podnože a očkovania) zostal nad úrovňou pôdy. To však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný, preto ich zasaďte vyššie.
Ideálne podmienky a umiestnenie
Paradajky sú náročné na slnko. Potrebujú priame slnečné žiarenie, ktoré zväčša dopadá z južnej či juhovýchodnej strany. Balkón orientovaný na juh alebo juhozápad je v tomto prípade polovica úspechu. Dostatok slnka je dôležitý na to, aby sa plody pekne vyfarbili a získali ich výnimočnú chuť. Rajčiny sa budú páčiť tam, kde sa môžu vyhrievať aspoň 6 - 8 hodín. Dôležitý je dostatok slnečného svitu. Paradajky potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Uistite sa, že váš balkón je na slnečnej strane, ideálne na juhu alebo juhozápade. Pokiaľ na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Priame slnečné lúče môžu rastlinám spôsobiť popáleniny, preto črepník neumiestňujeme na priame, ostré slnko, ktoré by mohlo korene prehriať a rastlina by vädla.
Ochrana pred vetrom a dažďom
Pozor treba dať aj na silný vietor, ktorý láme stonky. Paradajky v kvetináči by mali stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Ideálne stanovište je pod prístreškom, v skleníku alebo v skleníku na paradajky. Listy paradajok musia zostať suché. Hľadáme tiež miesto, pri ktorom by pri prudkých dažďoch voda stekala priamo na listy. Aby boli rajčiny osvetlené aj zozadu, stena za nimi by mala byť natretá nabielo alebo dáme za ne reflexnú dosku potiahnutú alobalom.
Zálievka a hnojenie
Explozívny rast sadeníc: Dokonalá zálievka a hnojenie paradajok
Správna zálievka
Rajčiny pochádzajú z močiarnych oblastí Južnej Ameriky, a preto sú veľmi náročné na vodu. Potrebujú každodennú zálievku, najmä v lete. Pri zavlažovaní je dôležité, aby sme nepostriekali listy a nepodporili tak rozvoj chorôb. Preto uprednostňujeme závlahy podmokom alebo kvapkové zavlažovanie. Dávka závlahy by mala byť taká, aby prevlhčila pôdu do takej hĺbky, v ktorej sa nachádza maximum koreňov.
Paradajky sú na polievanie veľmi citlivé. Pôda nesmie byť ani príliš mokrá a už vôbec nie bahenná, ani príliš presušená. Rajčiny polievajte odstátou vodou ku koreňom a najlepšie ráno. Zavlažujte opatrne, aby ste zbytočne nepoliali aj listy či plody, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým cieľom hubovitých ochorení. Intenzívnu zálievku je vhodné vykonávať ráno. Ak zalievate večer, nočné zníženie teploty v kombinácii s vlhkou pôdou môžu vytvoriť rizikové prostredie pre vznik chorôb. V skutočne horúcich dňoch však bude možno potrebné zalievať ráno i večer. Polievajte pravidelne, ale nikdy nie na listy, pretože mokré listy môžu viesť k plesniam. Keďže životný priestor rastlín v nádobách je dosť obmedzený, je vhodné ich polievať každý deň, aby bol substrát stále jemne vlhký. Pozor si však dajte na preliatie, ktoré by sa mohlo stať príčinou hniloby. Po horúcom letnom dni nešokujte rastliny veľmi studenou vodou a zalievajte ich vlažnou ku koreňu. Ak nechcete plytvať pitnou vodou a míňať ju, „zbierajte“ si vodu napríklad z umývania zeleniny alebo z kanvice, to všetko môžete využiť na zalievanie paradajok.
Hnojenie rajčín
Rajčiak jedlý je plodinou mimoriadne náročnou na živiny. Rastlinka v črepníku nemá možnosť čerpať živiny z pôdy a tak je odkázaná len na hnojivo, ktoré dostane od vás. Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Rajčiny hnojte organickými, vo vode rozpustnými hnojivami. Ale iba do času, pokiaľ nenahodia prvé kvety.
Najväčšie nároky na živiny majú vysoké tyčkové rajčiny, kríčkovým stačí polovica minerálnych hnojív. Rajčiny sú síce náročné na vápnik, neznášajú však priame vápnenie, pôdu treba povápniť k predplodine najlepšie dolomitom. Na fosfor sú rajčiny najnáročnejšie v prvých fázach vývoja, na draslík najmä pri tvorbe plodov, na dusík ich nároky narastajú do fázy kvitnutia a potom postupne do fázy tvorby plodov klesajú. Organickými, fosforečnými a draselnými hnojivami pôdu hnojíme na jeseň, dusíkatými hnojíme 60 % z celoročnej dávky pred výsadbou a potom prihnojujeme 20 % po 20 dňoch po výsadbe, zopakujeme to po ďalších 20 dňoch.
Na začiatok môžete do substrátu zapracovať podrvené škrupiny z domácich vajec, ktoré dodajú vápnik. Potrebujete špeciálne hnojivo na paradajky, ktoré rastlinám dodá potrebné živiny. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože živiny sa z neho uvoľňujú v závislosti od prísunu vody a teploty, teda skôr nepravidelne. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Miera starostlivosti, ktorú vyžadujú rajčiaky, je pomerne intenzívna. Vzhľadom na výraznú potrebu živín je potrebné už dva týždne po zasadení začať s prihnojovaním. Živiny zo substrátu totiž rastlinka veľmi rýchlo vyčerpá. V obmedzenom priestore kvetináča je odkázaná na našu pomoc. Počas rastu a tvorby plodov spotrebujú pomerne veľa živín, takže im zásoby prístupné v substráte nebudú stačiť. Hnojte približne každé dva týždne, podľa toho, aké hnojivo zvolíte. Prihnojujte pomocou vyvážených hnojív rozpustných vo vode už dva týždne po výsadbe sadeníc.
Prírodné hnojivá a vylepšenia
Na prihnojovanie (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín. Rebarborový zákvas pripravíte z 2 kg listov rebarbory zaliatych 10 litrami vody, ktoré varíte 30 minút. Talianski vedci zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody.
Starostlivosť a ochrana rastlín
Opora pre rajčiny
Pamätajte na to, že paradajky potrebujú oporu, aby sa ich stonky nezlomili pod váhou plodov. Hneď pri sadení je dobré k rajčinam pridať oporný kôl, na ktorý budete rastlinu uväzovať. Pred sadením vysokých rajčín najprv zatlčieme oporný kolík. Vysoké rajčiny potrebujú vždy oporu, či už v podobe mriežky, motúza, alebo palice. Doprajte paradajkám dostatočnú oporu. Po zasadení umiestnite vedľa hlavného byľu oporu, o ktorú budete rastlinu postupne viazať. Pri uväzovaní rajčín najprv priviažeme motúz napevno ku kolíku a až potom voľne, neškrtivo rajčinu. Špirálové tyče naopak nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči.
Prezrenie a zaštipovanie
Dôležitým krokom v rámci pestovania je zaštipovanie. Znamená to, že budete pravidelne odstraňovať bočné výhonky, ktoré rastú medzi hlavnou stonkou a vetvami paradajok. Paradajky majú tendenciu za každým listom vyháňať postranný výhon, ktorý rastlinu iba zahusťuje a takpovediac ju aj oslabuje, pretože tu plody nedozrejú. Je potrebné tieto malé výhonky odstraňovať. Sú to všetky zálistky akoby „pod pazuchou“ - tie treba odstrániť. Rastlina by tak všetku silu mala dať do jednej hlavnej stonky a mala by vyrásť čo najvyššie, aby kvety, ktoré vykvitnú, priniesli plody. Vďaka tomu môže rastlina smerovať živiny do rastu hlavnej stonky a tvorby kvalitných plodov a zbytočne sa neoslabuje. Nezabúdajte na odstraňovanie bočných výhonkov - zálistkov. Rastlina má okolo seba obmedzený priestor a limitované sú aj jej živiny. Paradajky sa tak nebudú vysilovať vytváraním veľkého množstva plodov, ktoré by nestihli dozrieť. Pre postupný zber je vhodné, ak sa po vytvorení strapcov či plodov zaštipnú a sila tak ide do plodov a nie na úkor rastu samotnej priesady a listov. U niektorých odrôd paradajok (najmä pri vysokých) môžete tiež odstrániť vrcholové výhonky.
Tiež si dajte pozor, aby sa najspodnejšie listy, ani plody nedotýkali pôdy, nakoľko môže dôjsť k plesňovej infekcii. Odstráňte preto aj tie. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Ochrana proti škodcom a chorobám
Rajčiny by sme nemali pestovať v substráte, v ktorom sa v posledných 3 či 4 rokoch pestovali rajčiny alebo podobné ľuľkovité rastliny (paprika, baklažán), lebo trpia spoločnými chorobami a škodcami. Ak rajčiny na danom mieste netrpeli žiadnymi chorobami, tak znesú pestovanie po sebe 2 až 3 roky. Rajčiny v nádobách (ale i na záhone) môžeme kombinovať s fazuľkou, mrkvou, petržlenom, cesnakom, cibuľou, pórom, kapustou, kalerábom, hlávkovým šalátom, špenátom, reďkovkou, zelerom, bazalkou či nechtíkom. Ak k rajčinám prisadíme aksamietnicu, uchráni ich pred zemnými háďatkami (na záhone) a voškami. Mandelinku odpudzuje mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky. V prípade paradajky je vhodným susedom zeler alebo bazalka. K paradajkám môžete do nádob vysadiť priateľské rastliny, ktoré podporujú ich rast a pomáhajú odpudzovať škodcov.
Rajčiny pestované na balkónoch nepostrekujte. Jedovaté chemické látky sa totiž nemôžu vyplaviť do hlbších vrstiev ako v pôde. To znamená, že by vám zostali v substráte črepníka a dostávali by sa postupne do rajčín a ich plodov. Žiaľ, väčšina bežných chorôb rajčiakov sa šíri vzduchom, preto sa im nevyhnete ani pri pestovaní na balkóne. Aj pri pestovaní paradajok v kvetináči nezabúdajte rastliny priebežne kontrolovať na prítomnosť škodcov.
Opeľovanie
Nezabúdajte, že rajčiny potrebujú opeľovače. Preto je dobré pri nich pestovať kvety, ktoré lákajú čmeliaky. Ak sa k vašej rastline len ťažko dostanú prirodzené opeľovače, pomôžte si štetcom a rastlinky opeľte sami.
Zber úrody
To je už tá najkrajšia časť z pestovania. Plody zbierajte tesne pred plnou zrelosťou, a to jeden- až dvakrát týždenne. Rajčiny sú dozreté, keď idú ľahko odtrhnúť. Ak dáte rastlinke presne to, čo potrebuje, určite sa vám odvďačí tým, že budete úrodu zbierať až do prvých mrazov. Pri optimálnych podmienkach sa vám rajčiny za starostlivosť odvďačia úrodou od leta až do prvých mrazov a na zasklených balkónoch ešte dlhšie. Mať čerstvé zeleninové raňajky priamo z balkóna je na nezaplatenie. Z drobnej investície pri troche námahy a dobrom slniečku budete mať osoh po celé leto. Efektívne využitie priestoru pri voľbe správnych odrôd napomôže k dosiahnutiu želaných výsledkov. Paradajky bývajú často obľúbenou zeleninou aj u našich najmladších členov rodiny. Paradajky vám ľahko splnia sen o jedlom balkóne. Môžete si dopriať cherry rajčiny v lahodnej kombinácii s tvrdým a plesnivým syrom, vajíčkom a šalátom.