Paradajka Brioso RZ F1 je koktailový hybrid paradajok, ktorý sa vyznačuje vynikajúcou kvalitou a chuťou. Patrí k špičkovým odrodám v kategórii koktailových paradajok a si za niekoľko rokov získala pevné miesto na mnohých trhoch.
Charakteristika Odrody Brioso RZ F1
Plody paradajky Brioso sa vyznačujú správnym vyvážením dužiny a sladkosti, čo im dodáva lahodnú chuť s príjemnou arómou a šťavnatým zážitkom z hryzenia. Dužina je sýtej tmavočervenej farby a plody sú plné antioxidantov, s vyšším obsahom lykopénu, ktorý je poistkou dobrého zdravia. Priemerná hmotnosť ovocia dosahuje 35 - 45 g.
Vzhľad strapcov je veľmi atraktívny, pretože plody sú veľmi blízko pri sebe. Na plodoch sa vyníma pravítkovo presná korunka, ktorá prispieva predstave dokonalých paradajok. Vďaka pevnosti a silnejším vetvičkám vydržia dlhšie čerstvé, čo umožňuje aj dlhšie skladovanie. Pekné ploché krovy uľahčujú balenie, čo je výhodné pre odbyt v supermarketoch alebo pre dodávky v vaničkách.
Brioso RZ poskytuje stálu kvalitu a spoľahlivosť dodávok pre zákazníkov v sortimente čerstvých produktov, a to aj pod umelým osvetlením. Táto odroda je chutná a aromatická s dobrým výnosom po celý rok vďaka vysokej produktivite krovu. Odroda spĺňa očakávania pestovateľov už roky, čo je jej kľúčová sila. Produkt je úspešný vďaka rovnováhe viacerých faktorov vrátane vnútornej sily odrody, ceny a balenia.
Všeobecné Informácie o Rajčiaku Jedlom (Solanum lycopersicum)
Vedecká klasifikácia a Názvoslovie
Vedecký názov rajčiaka jedlého je Solanum lycopersicum L., 1753. Staršie názvy zahŕňali Solanum esculentum, Lycopersicon esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum. Patrí do rodu ľuľok (Solanum), rovnako ako napríklad zemiak, a do čeľade ľuľkovité, kam patrí aj mandragora alebo petúnia.
Plod tohto druhu sa volá rajčiak a mimo odbornej botaniky aj rajčina alebo paradajka. V potravinárstve sa plod označuje aj ako tomat. Slová rajčiak a rajčina vznikli skrátením názvu rajské jablko, ktorý pravdepodobne vznikol doslovným prekladom nemeckého názvu Paradiesapfel.
Botanický opis rastliny
Rastliny rajčiaka jedlého sú väčšinou jednoročné, v zriedkavých prípadoch dvojročné, ktoré najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti. Jednotlivé stonky môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku.
Sympodiálne jednotky majú väčšinou tri listy, internódie sú dlhé 1 až 6 cm, príležitostne aj dlhšie. Listy bývajú usporiadané nepárne a prerušovane, môžu dorastať až do dĺžky 10 až 35 cm a šírky 7 až 10 cm. Hlavná rastlina vytvára dohromady tri až štyri páry listov (niekedy až päť) eliptického tvaru, s ozubenými alebo vrúbkovanými okrajmi a zašpicatenými koncami. Bočné lístky bývajú dlhé 2 až 4,5 cm a široké 0,8 až 2,5 cm. Medzi hlavnými listami vyrastá 6 až 10 ďalších listov.
Súkvetie je dlhé až 10 cm, pozostáva z 10 až 15 kvetov, ktoré sú väčšinou nerozdelené. Stonka kvetov je kratšia ako 3 cm a je ochlpená. Puky sú kónické, dlhé 0,5 až 0,8 cm a široké 0,2 až 0,3 cm. Svetložlté, päťramenné kvety majú priemer 1 až 2 cm a často sa skladajú z viacerých vrstiev. Tyčinky kvetov sú prirastené k stredu kvetu a majú dĺžku 0,6 až 0,8 cm a šírku 0,2 až 0,3 cm. Peľnice sú dlhé 0,4 až 0,5 cm a na konci majú sterilný prívesok. Semenníky sú kónické a jemne ochlpené, čnelka je dlhá až 0,6 cm.
Plody rajčiaka jedlého merajú väčšinou priemer 1,5 až 2 cm, pri kultivovaných rastlinách môžu byť veľké až 10 cm. Väčšinou sú guľaté a rozdelené na dve komory, hoci tvar a počet komôr sa môže líšiť v závislosti od odrody. Po dozretí sú plody červenej farby, ale môžu byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Spočiatku majú mierne ochlpenie, ktoré po dozretí opadne. Kalich sa na plode vždy zväčší. Plody obsahujú veľký počet semien, ktoré sú dlhé 2,5 - 3,3 mm a široké 1,5 až 2,3 mm.
Nutričné hodnoty a Kulinárske využitie
Plody rajčiaka jedlého tvorí z viac ako 90 % voda, 5 % sacharidy a 2,5 % bielkoviny. Má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahujú aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík.
Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie - bobuľa, pozostávajúca zo semenníka, spolu s ich semenami kvitnúcej rastliny. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie a bežne sa používa ako súčasť šalátu alebo hlavného jedla, nie ako dezert.
Surové rajčiaky sú veľmi chutné a pridávajú sa najmä do zeleninových šalátov. Po tepelnej úprave sa používajú na polievky, omáčky a dajú sa aj konzervovať ako pretlak, kečup či lečo. Ako korenie sa k rajčiakovým pokrmom výborne hodí bazalka, oregano a rozmarín.
História a Pôvod
Rajčiak jedlý pochádza zo Strednej Ameriky a Južnej Ameriky, pričom divorastúce formy sa vyskytujú od severu Čile po Venezuelu. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike, kde ich kultivovali Aztékovia a Mayovia približne od roku 200 pred naším letopočtom.
Rajčiak doviezol do Európy v roku 1496 Krištof Kolumbus, konkrétne to bolo do Španielska a Portugalska. Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V 17. a 18. storočí bol rajčiak považovaný najmä za okrasnú rastlinu. Paradajky sa začali pestovať na jedlo v krajinách s miernym podnebím po tom, čo ruský vedec A. T. Bolotov zaviedol sadenicovú metódu výsadby a dozrievania plodov.
Pestovanie Rajčiakov: Všeobecné Princípy
Ak ste raz ochutnali vlastnoručne dopestovaný rajčiak, nedáte naň dopustiť. Preto táto zelenina patrí medzi najpestovanejšie v našich záhradkách.
Klimatické nároky a príprava
Rajčiaky sú teplomilné, popínavé rastliny, ktoré milujú slnko a neznášajú mráz. Pri našich relatívne krátkych vegetačných sezónach ich je nutné každoročne nanovo vysádzať ako letničky, ktoré plodia až kým ich nezničia prvé mrazy. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C; pri teplote pod 12 °C sa zastavuje ich rast a rovnako nebezpečné sú aj horúčavy nad 35 °C.
V našich podmienkach sa pestujú z predpestovaných priesad, ktorých dopestovanie trvá približne dva mesiace. Na hriadku sa vysádzajú v polovici mája, keď pominie riziko neskorých jarných mrazov. Ak by sme paradajky sadili v záhrade zo semien, rajčiakom by trvalo 4 - 5 mesiacov, kým by začali produkovať prvé plody, na čo je naša vegetačná sezóna príliš krátka. Preto je nutné rajčiaky predpestovať vo forme sadeníc v interiéri alebo v skleníku (prípadne si sadenice kúpiť).
Semená rajčiakov sa vysádzajú 6 až 8 týždňov pred poslednými jarnými mrazmi, aby mali sadenice na presádzanie ideálnu veľkosť (10 - 20 cm). Následne trvá rajčiakom 60 až 80 dní, kým vyprodukujú prvé plody a s plodením pokračuje väčšina druhov paradajok až kým ich nezastaví chladnejšie počasie na konci sezóny.
Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sa sadenice premiestnia na pár hodín denne do záhrady (na polotienisté miesto, kryté od vetra). Prvý deň sa uložia na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň sa pridáva čas a postupne sa presúvajú na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň sa môžu nechať vonku aj cez noc.
Pôda a výsadba
Rajčiny si vyžadujú slnečné stanovisko s minimálne 6 hodinami priameho slnka denne. Najviac im vyhovuje priepustná pôda, bohatá na humus a živiny. Paradajky budú rásť v akomkoľvek type pôdy, no najlepšie sa im darí v neutrálnych pôdach s pH 6,2 až 6,8. Pôda na výsadbu by mala byť obohatená kompostom a skyprená. Prečítajte si viac o príprave pôdy pred jarnou výsadbou.
Paradajky by ste nemali pestovať, ak na pozemku v predchádzajúcich troch až štyroch rokoch rástli zemiaky, paprika, baklažán a physalis. Najlepší predchodcovia paradajok sú uhorky, hrach, cibuľa a mrkva.
Pri kopaní je potrebné pridať organické hnojivá, napríklad jedno vedro hnilého hnoja na meter štvorcový. Organické látky sa pridávajú v súlade s pokynmi pre ne.
Vysádzajte ich do širšieho sponu. Kolíkové paradajky asi na vzdialenosť 60 cm, kríčkové a nízke môžu byť bližšie, asi na vzdialenosť 40 cm. Nič nepokazíte ani širším sponom, výsadba bude vzdušnejšia.
Pred vysadením priesad nalejte do každej jamy toľko vody, aby v nej ostala stáť. Až potom do nej vložte rastlinu a prihrňte. Priesady rajčiakov môžete vysádzať o 5 cm hlbšie, ako je výška koreňového balu. Vytvorí sa tak bohatší koreňový systém. Ak pestujete kolíkové rajčiaky, ktoré môžu dorásť až do niekoľkometrovej výšky, hneď pri vysádzaní k priesade umiestnite oporu a priviažte ju, aby sa nezlomila. Potom zahrňte sadenice pôdou, tak aby pri koreňoch rajčiaku neostala žiadna vzduchová kapsa, utlačte a výdatne polejte vodou.
Starostlivosť počas vegetácie
V priebehu vegetácie na kolíkových rajčiakoch treba pravidelne vylamovať zálistky, ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Robí sa to preto, aby sa zbytočne neoslabovala rastlina, pretože zo zálistkov sa tiež môžu tvoriť plody, ktoré už rastlina nevládze vyživiť. Ak pestujete kríčkové rajčiaky, zálistky sa nevylamujú a rastliny nepotrebujú oporu.
V priebehu vegetácie odstraňujte burinu a sledujte zdravotný stav rastlín. Dôležitým úkonom je zabezpečiť, aby sa spodné listy ani plody nedotýkali pôdy. Vtedy sa na nich ľahšie usídli nebezpečné ochorenie fytoftóra.
Najdôležitejšia je však závlaha. Vodu rajčiaky vyžadujú v pravidelných dávkach, nepravidelná zálievka spôsobuje praskanie plodov. Jedna rastlina potrebuje asi 10 až 20 litrov na týždeň. Častejšiu zálievku si vyžadujú len 1 - 2 týždne po presadení a následne ich je potrebné polievať len pri dlhotrvajúcom suchu (1x týždenne). Mierne zoschnutie listov paradajok rastline nevadí a neovplyvní výšku úrody.
Nesmú sa zabudnúť ani na dostatočnú výživu. Okrem organického hnojiva dodaného do pôdy na jeseň potrebujú aj prístupné živiny v podobe minerálnych látok. Najvhodnejšie je použiť prípravky na plodovú zeleninu, ktoré obsahujú optimálny pomer dusíka, fosforu, draslíka a mikroprvkov. Dostatočná dávka kompostu pri príprave pôdy na jar rajčiaku vystačí po celú sezónu a preto paradajky už nie je potrebné prihnojovať.
Na konci sezóny je najlepšie zastaviť rastlinám rast zaštipnutím vrcholu stonky. Nové plody sa prestanú tvoriť a tie nasadené dozrú.
Pestovanie v nádobách
Paradajky môžeme pestovať aj v nádobách s drenážnymi dierami na dne. Aj pri pestovaní rajčiakov v kvetináčoch používame priepustnú pôdu s dostatkom živín a organickej zložky. Pri pestovaní paradajok v kvetináčoch je nutná častejšia zálievka, pretože pôda v nádobách sa rýchlejšie vysušuje. Ostatné nároky a starostlivosť o paradajky v kvetináčoch sa nelíšia od ich pestovania v záhrade.
Pestovanie Rajčiakov v Skleníku
Pestovanie paradajok v skleníku alebo fóliovníku umožňuje predĺžiť vegetačnú sezónu a chrániť rastliny pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami, ako sú vietor, dážď, prízemný mráz a hmyz. Fólia zabezpečuje dostatočný prísun slnečného svetla a zároveň uchováva vlhkosť a teplo. V prípade príliš vysokých teplôt môžete jednoducho otvoriť dvere aj okná a zrolovať ich, čo zabezpečí ideálnu cirkuláciu vzduchu.
Dosiahnuteľné cieľové výnosy pri komerčnom priemyselnom pestovaní sa pohybujú medzi 50 a 55 kg/m2 produkčnej plochy. Pri domácich podmienkach, s dobrou prípravou pôdy, hnojením a zalievaním, je možné uvažovať s výnosom okolo 25 kg/m2. Priemerný výnos zeleniny na 1 m2 v komerčnom skleníku sa pohybuje až 50 kg/m2. Všeobecne platí, že úroda v skleníku je násobne vyššia než vo voľnej prírode.
Pestovateľský cyklus skleníkových paradajok je založený na používaní rovnakého súboru rastlín počas celého roka. Rastliny sa vysievajú v polovici novembra, zber sa začína koncom marca až začiatkom apríla a pokračuje až do novembra nasledujúceho roka. V praxi je však ťažké dosiahnuť ideálne podmienky, preto väčšina pestovateľov kombinuje v skleníku rôzne druhy zeleniny, hoci teória i prax je zajedno v nevhodnosti miešania rajčín a uhoriek.
VŠETKO, ČO SOM SI PRIALA VEDIEŤ, KEDY SOM ZAČALA S pestOVANÍM PARADAJOK 🍅
Odrody Rajčiakov
Dnes existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov, a rôznych vzrastov a podôb samotných rastlín. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).
Podľa vzrastu sa delia na kolíkové (indeterminantné), ktoré rastú neustále do výšky a vyžadujú oporu, a kríčkové (determinantné), ktoré dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či v kvetináči. Hybridy, ako je napríklad Brioso, sú krížence rôznych odrôd s výhodami vysokej produktivity, skoršieho dozrievania a vyššej odolnosti proti chorobám.
Medzi najvyhľadávanejšie odrody na trhu patria:
- Tramezzino: Cherry paradajky sýtočervenej farby a lahodnej chuti.
- Mc Dreamy: Cherry paradajky slivkového tvaru, oberané na vetvičke, s hrubšou šupkou a bohatou dužinou, čo umožňuje dlhšie skladovanie.
- Brioso: Kokteilová paradajka s tmavočervenou dužinou, plná antioxidantov a lykopénu, sladká a aromatická, s pravítkovo presnou korunkou.
- Storia: Malé paradajky slivkového tvaru so sýtočervenou dužinou a sviežou sladkou chuťou vďaka vysokému obsahu cukru, zberané voľne.
- Maxxiany: Menšie cherry paradajky červenej farby, vynikajúce sladkou chuťou (až 10 brixov), oberané na strapci pre dlhšiu čerstvosť.
- Prodelle: Malé datľové paradajky, zberané bobuľovito, bohaté na betakarotén a vitamín C, s jemným kyselkavým dozvukom.
- Saluoso: Významná odroda kokteilových paradajok s guľatým tvarom a sladkou chuťou (až 6 brixov), s vysokým obsahom vitamínov a minerálov.
Zber a Skladovanie
Paradajky väčšinou dozrievajú postupne, takže aj ich zber je postupný. Plody paradajok nechajte na rastline dozrievať, až kým sa úplne nevyfarbia. Ak niektoré plody dozrievajú príliš pomaly, môže to byť následkom častého polievania. Rajčiny sú ideálne na okamžitú spotrebu.
Paradajky sa najjednoduchšie zberajú odstrihnutím nožničkami aj so stopkou. Čerstvé vydržia v chladničke niekoľko dní. Ak chcete skladovať plody dlhšie, vyberte si chladné a tmavé miesto. Ak ste na konci sezóny pozberali zelené, nedozreté plody, uložené napríklad na okennom parapete, rýchlo dozrievajú.
Kompatibilné rastliny
Paradajkám sa darí lepšie v spoločnosti niektorých druhov rastlín, ktoré im poskytujú ochranu od hmyzu či inak profitujú z ich prítomnosti. Môžeme spomenúť napríklad rastliny ako bazalka, borák, šalvia, rozmarín, horčica a mnoho iných.