Vedecká klasifikácia a názvoslovie
Rajčiak jedlý (lat. Solanum lycopersicum, staršie aj Solanum esculentum, Lycopersicon esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum) je druh z rodu ľuľok (Solanum).
Vedecké zaradenie
Do rodu ľuľok patrí napríklad aj zemiak. Rod ľuľok patrí do čeľade ľuľkovité, do ktorej patrí napríklad aj mandragora alebo petúnia.
Vedecký názov tohto druhu je Solanum lycopersicum L., 1753, so synonymom Lycopersicon lycopersicum (L.) H.
Pôvod názvu
Plod tohto druhu sa volá rajčiak a mimo odbornej botaniky aj rajčina alebo paradajka. V potravinárstve sa plod označuje aj ako tomat, pričom toto slovo sa často používa v spojení "v tomate" (napr. ryby v tomate).
Slová rajčiak a rajčina vznikli skrátením názvu rajské jablko, ktorý vznikol pravdepodobne doslovným prekladom nemeckého názvu Paradiesapfel (rajské jablko).
Botanický opis rastliny
Všeobecné charakteristiky
Rastliny rajčiaka jedlého sú jednoročné, dvojročné a v zriedkavých prípadoch i trvalé rastliny. Najskôr vyrastajú rovno zo zeme, v neskoršom štádiu vývoja však majú sklon k plazivosti.
Stonky
Jednotlivé stonky tejto rastliny môžu dosahovať dĺžku až 4 m. Blízko miesta vyrastania majú stonky priemer 10 až 14 mm, sú zelené, majú jemné ochlpenie a smerom ku koncom majú väčšinou akoby plstenú pokrývku. Sympodiálne jednotky majú väčšinou tri listy, internódie sú dlhé 1 až 6 cm, príležitostne aj dlhšie.
Listy
Listy rajčiaka jedlého bývajú usporiadané nepárne a prerušovane. Môžu dorastať až do dĺžky 10 až 35 cm a ich šírka je 7 až 10 cm. Listy hlavnej rastliny vytvárajú dohromady tri až štyri páry (niekedy ich môže byť aj päť). Majú eliptický tvar, ich základňa je šikmá. Okraje listov bývajú najmä v blízkosti miesta ich vyrastania ozubené alebo vrúbkované. Vrúbky sú však len veľmi jemné, hrubšie vrúbkovanie sa vyskytuje iba zriedkavo. Konce listov sú zašpicatené. Bočné lístky rajčiaka jedlého bývajú dlhé 2 až 4,5 cm a široké 0,8 až 2,5 cm. Medzi hlavnými listami rajčiaka jedlého vyrastá 6 až 10 ďalších listov.
Kvety a súkvetie
Súkvetie je dlhé až 10 cm; pozostáva z 10 až 15 kvetov, ktoré sú väčšinou nerozdelené. V zriedkavých prípadoch sa môžu kvety deliť do dvoch vetiev. Stonka kvetov je kratšia ako 3 cm a podobne ako klasické stonky tejto rastliny, je ochlpená. Vonkajšia časť stonky býva oddelená.
Puky sú dlhé 0,5 až 0,8 cm a široké 0,2 až 0,3 cm. Majú kónický tvar a pred rozkvitnutím spolovice vyčnievajú z kalichových lístkov. Kalichy sú v čase kvitnutia veľmi jemné a na ich konci sa nachádzajú kalichové lístky, dlhé až 0,5 cm. Tieto lístky sú vytvarované lineárne. Smerom dopredu sú zašpicatené a bývajú pokryté dlhými a krátkymi, jednoduchými, jednoradovými trichómami.
Svetložlté, päťramenné kvety majú priemer 1 až 2 cm, často sa skladajú z viacerých vrstiev. Niektoré druhy rajčiaka jedlého môžu mať aj viaccípe kvety. Tyčinky kvetov sú prirastené k stredu kvetu a majú dĺžku 0,6 až 0,8 cm a šírku 0,2 až 0,3 cm. Majú úzky, kónický tvar a sú rovné. Peľnice rajčiaka jedlého sú dlhé 0,4 až 0,5 cm a na konci majú sterilný prívesok, ktorý je dlhý 0,2 až 0,3 cm a nikdy netvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky peľnice. Semenníky v kvetoch sú kónické a jemne ochlpené. Čnelka je dlhá až 0,6 cm a má priemer menší ako 0,5 mm a väčšinou nevyčnieva nad tyčinky.
Plody
Plody merajú väčšinou priemer 1,5 až 2 cm. Pri kultivovaných rastlinách môžu byť veľké až 10 cm. Väčšinou sú guľaté a rozdelené na dve komory. Tvar a počet komôr sa však môže líšiť v závislosti od odrody rajčiaka. Po dozretí sú plody červenej farby, môžu však byť aj žlté alebo tmavo-oranžové. Rajčiak je väčšinou guľatý a sladký.
Spočiatku majú taktiež mierne ochlpenie, po dozretí však chĺpky opadnú. Stonky plodov sa pri dozrievaní plodov predĺžia až na 1 - 3 cm, pri odrodách s väčšími plodmi často i zhrubnú. Plody rastú buď pozdĺž rastliny, alebo sa mierne odchyľujú od rastliny. Kalich sa na plode vždy zväčší a kalichové lístky vyrastú do dĺžky 0,8 až 1 cm.
Plody obsahujú veľký počet semien. Tie sú dlhé 2,5 - 3,3 mm a široké 1,5 až 2,3 mm. Hrúbka dosahuje maximálne 0,8 mm. Sú usporiadané do elipsy.
Rajčiak z kulinárskeho a botanického hľadiska
Paradajky sa považujú za ovocie alebo zeleninu v závislosti od kontextu. Z botanického hľadiska je rajčiak ovocie - bobuľa, pozostávajúca zo semenníka, spolu s ich semenami, kvitnúcej rastliny. Paradajka sa však považuje za „kulinársku zeleninu“, pretože má oveľa nižší obsah cukru než kulinárske ovocie; bežne sa používa ako súčasť šalátu alebo hlavného jedla, a nie ako dezert.
Nutričné zloženie
Plody rajčiaka jedlého tvorí z viac ako 90% voda, 5% sacharidy a 2,5% bielkoviny. Má vysoký podiel vlákniny a neobsahuje takmer žiadne tuky. Zrelé plody rajčiaka jedlého sú bohaté na betakarotén a vitamín C, v menšej miere obsahuje aj vitamín B, lykopén, chróm a draslík.
Pôvod a história rozšírenia
Rajčiak jedlý pochádza zo Strednej Ameriky a Južnej Ameriky, pričom divorastúce formy rajčiaka sa vyskytujú od severu Čile po Venezuelu. Najväčšia rozmanitosť kultúrnych foriem sa nachádza v Strednej Amerike. Tam ich kultivovali Aztékovia a Mayovia, približne od roku 200 pred naším letopočtom. Pri vykopávkach južne od mesta Mexiko, v jaskyniach v údolí Tehuacán sa našli misky so zvyškami zeleniny (aj paradajok).
Rajčiak doviezol do Európy v roku 1498 Krištof Kolumbus, konkrétne to bolo do Španielska a Portugalska. Počiatočné opisy rastliny pochádzajú z prvej polovice 16. storočia, predovšetkým z Talianska. V roku 1544 popísal Pietro Andrea Matthioli túto rastlinu najskôr ako Pomi d'Oro (zlaté jablko) a v roku 1554 zaviedol latinský názov Mala aurea. Ostatné prvé opisy a nákresy rastliny pochádzajú od Georga Oelingera (1553), Leona Hart Foxa (1561) a Conrada Gesnera (1561).
Pretože v tejto dobe ešte nebol zaužívaný žiaden jednotný systém vedeckého pomenovávania rastlín, vyskytuje sa rajčiak vo vtedajšej literatúre aj pod mnohými inými názvami. Už na začiatku tohto obdobia sa v botanike zaviedlo pripojenie tejto rastliny k rodu Solanum, často sa teda začal vyskytovať názov Solanum pomiferum. V roku 1694 použil Joseph Pitton de Tournefort prvýkrát názov Lycopersicon. Carl von Linné vo svojej práci Species plantarum opäť zaradil Rajčiak jedlý k rodu Solanum a opísal kultivovaný rajčiak názvom Solanum lycopersicum.
V 17. a 18. storočí bol rajčiak považovaný najmä za okrasnú rastlinu, je známych len niekoľko prípadov využitia tejto rastliny v medicíne. Anglický preklad knihy The Complete Herbal však uvádza, že v roku 1719 sa Rajčiak jedlý používal najmä v Taliansku.
Tomatín: Toxické vlastnosti a ochrana rastlín
Prítomnosť a toxicita tomatínu
Nielen listy, ale aj stonky rajčiakov a taktiež zelené nedozreté plody obsahujú alkalické jedy, ktoré môžu človeku spôsobiť žalúdočné problémy. Pre smrteľný účinok by ste síce museli skonzumovať veľké množstvá, avšak prečo túto vlastnosť nevyužiť proti škodcom?
V ľuľkovitých rastlinách, obzvlášť v rajčiakoch, sa nachádza látka tomatín. Ide o steroidný glykosidový alkaloid, ktorý je toxický. Vyskytuje sa hlavne v stonkách, listoch, ale aj v nezrelých (zelených) rajčiakoch.
V zrelých rajčiakoch je obsah tomatínu nízky, približne 0,03 až 0,08 mg na 100 gramov. V nezrelých sa jeho obsah ale pohybuje na hodnotách až do 55 mg na 100 gramov. Toto množstvo už môže ohroziť aj ľudské zdravie, otrava sa totiž preukázala už po požití 25 mg tejto látky a smrteľná môže byť dávka 400 mg.
Využitie tomatínu v ochrane rastlín
Tomatín je škodlivý nielen pre ľudí, ale aj pre škodcov rastlín. Rastliny rajčiakov sú vďaka tejto látke obsiahnutej v ich listoch, stonkách a ešte nezrelých plodoch chránené proti hmyzím škodcom vrátane lariev pásavky zemiakovej. To je jeden z dôvodov, prečo by ste rajčiaky mali vysádzať v blízkosti zemiakov.
Tomatín navyše pôsobí ako prírodný fungicíd. Vďaka tomu sú rajčiaky odolnejšie voči plesniam. Takýto prírodný fungicíd si môžete pripraviť aj vy. Stačí, ak listy rajčiakov rozmixujete a pripravíte si z nich nálev. Po vylúhovaní za pomoci rozprašovača postriekajte rastliny napadnuté plesňami či inými škodcami.