Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené. V posledných rokoch sú čoraz populárnejšie cherry rajčiaky, ktoré si môžete dopestovať aj na balkóne či terase. Vlastný zber bude bio a chuť ako od babičky. Paradajky vypestované doma sú často chutnejšie a čerstvejšie ako tie z obchodu, navyše môžete použiť organické metódy a vyhnúť sa chemikáliám. Okrem toho, rastliny paradajok dodajú vášmu balkónu zelený a živý vzhľad.
Cherry paradajky sú obľúbené najmä v priestoroch ako sú terasy či balkóny bytových domov. Ich chuť je jemnejšia a sladšia. Primárnym rozdielom je však ich veľkosť, vďaka ktorej sú skvelou ingredienciou záhradných šalátov. Pestovanie cherry paradajok je pomerne nenáročné, ak vieme, čo značia vizuálne zmeny na listoch rastliny.
1. Výber Odrôd Cherry Paradajok
Na pestovanie cherry paradajok je dôležité zvoliť správnu odrodu. Ak chcete pestovať paradajky na balkóne alebo v interiéri, vhodné sú nižšie odrody, teda kríčkové alebo trpasličie rajčiny, ktoré nevyžadujú toľko priestoru. Odrôd mini paradajok existuje viac, niektoré je možné bez problémov pestovať v kvetináči na okennom parapete.
Vynikajúca je napríklad oranžová Venus, červená Bajaja alebo žltá Aztek. Medzi previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi patria napríklad Tumbling Tom Red (červené) a Tumbling Tom Yellow (žlté), ktoré sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré odrody s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi sú Minigold so žltými plodmi a Rubinek. Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi sú Šejk, Orbit a Diana (odolná voči plesni). Odroda paradajok Cherrola je skorá kolíková hybridná odroda cherry paradajok, ktorá rýchlo rastie a je vysoko výnosná. Má tmavočervenú farbu a perfektnú rovnováhu sladkosti a kyslosti, ktorá dáva plodom vynikajúcu chuť. Ak si nebudete vedieť vybrať, vyskúšajte si dopestovať hneď niekoľko odrôd.
2. Predpestovanie Sadeníc zo Semien
Cherry paradajky sa v našich zemepisných šírkach sadia z predpestovaných priesad. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžu mať paradajky rôznych odrôd, ktoré majú už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.
2.1. Výsev semien
Pre čo najväčšiu úrodu je ideálne začať so siatím semien už v januári až februári. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. So sadením semienok začnite už vo februári až marci. Ak máte otvorený balkón bez presklenia, vysievajte 6 až 8 týždňov pred poslednými predpokladanými mrazmi.
Plastovú nádobu hlbokú 5 cm zľahka naplňte substrátom takmer doplna. Urobte asi 1 cm hlboký riadok a doň nasypte semienka rajčín, približne 1 ks na 1 cm. Následne treba výsev zavlažiť rozprašovačom, aby sa zabránilo vyplaveniu semienok na povrch. Takto pripravenú misku je ideálne zakryť, napríklad potravinárskou fóliou či mikroténovým vreckom, čo pomôže udržať rovnomernú klímu pre výsev. Semená klíčia 7 až 14 dní, potrebujú vlhko a dostatok svetla.
Na predpestovanie priesad môžete zvoliť zakoreňovače, pareniská, tégliky od jogurtov, umelé poháriky alebo aj obal z vajíčok. Nádobky naplňte substrátom takmer po okraj, vložte aspoň 2 semienka (pre prípad, keby jedno nevyklíčilo) a prikryte tenkou vrstvou 0,5 - 1 cm substrátu. Jemne substrát utlačte a zalejte odstátou vodou. Takto pripravené budúce sadenice umiestnite na svetlé miesto, najlepšie na okenný parapet, kde sa príliš nekúri. Teplota by sa mala pohybovať okolo 18 - 22 °C. Ak pestujete viac odrôd, nezabudnite si ich označiť.
2.2. Starostlivosť o priesady
Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C. Rajčiny po výseve presádzajte v čase, keď majú prvý pár pravých listov, najneskôr pri druhom. Keď majú rastlinky vyvinuté klíčne listy, môžete začať s pikírovaním. Pikírovanie robíme vtedy, ak máme v nádobe vzídených viac rastlín, prípadne ak sme semienka zasadili do menšej nádobky. Keď sadenice dosiahnu výšku asi 10 cm a majú aspoň dva páry pravých listov, presádzajte ich do väčších nádob. Počas celého procesu udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú.
3. Príprava Miesta a Nádob na Pestovanie
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú rady slnečné stanovište. Potrebujú priame slnečné žiarenie, ktoré zväčša dopadá z južnej či juhovýchodnej strany, a to minimálne po dobu 8 až 10 hodín denne. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je podmienené dostatkom slnečného žiarenia. Svetlo aj teplo môžete čiastočne nahradiť umelým osvetlením, ale parapet na južnej strane by mal byť dostačujúci. Dôležité je rastliny pestované na parapete často otáčať tak, aby všetky strany dostávali potrebnú dávku slnka.
Pokiaľ nemáte záhradku, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Keď sa rozhodnete pestovať rajčiny na balkóne, mali by ste si zistiť jeho únosnosť, keďže pestovateľské nádoby so substrátom niečo vážia. Pre interiér platí, že akonáhle paradajky začnú kvitnúť, vyžadujú zvýšenie teploty a jej zmenu pre deň a noc. Cez deň sa vhodná teplota pohybuje v rozmedzí 22-28 °C, v noci potom medzi 17 °C a 21 °C. Cez deň je nutné zaistiť svetlo s vysokou intenzitou, inak sa výrazne spomalí vývoj a dozrievanie plodov. Nedostatok svetla možno spoznať z vyťahovania a vyblednutia stoniek.
3.1. Výber nádob
Na výsadbu sú vhodné väčšie nádoby (kvetináče, vedrá, hrantíky a truhlíky, veľké plastové alebo konopné tašky či vrecia). Na dne by mali mať niekoľko odvodňovacích otvorov. Pre cherry paradajky na balkóne je odporúčaný minimálny objem 10-15 litrov. Veľkosť závisí od výšky, do akej má rajčiak vyrásť; vyššie odrody budú potrebovať viac miesta (aj okolo 60 l), nižšie si vystačia s menšími črepníkmi. Špeciálne trpasličie paradajky, ktoré dorastú len do výšky 30 cm, dopestujete v nádobách s hĺbkou okolo 20 cm. Najlepšia je samozavlažovacia nádoba, ktorá je ideálna na pestovanie zeleniny a má zásobník na vodu. Mala by byť aj dostatočne veľká (aspoň 30 x 30 cm) a hlboká (cca 35 cm).
3.2. Príprava substrátu
Na dno nádoby vložte dvoj- až trojcentimetrovú vrstvu keramzitu alebo štrku pre lepší odvod nadbytočnej vody, prípadne 5 - 7 cm hrubú drenážnu vrstvu z keramických črepov či nalámaného polystyrénu. Na túto vrstvu položte kus netkanej textílie, ktorá zabráni upchávaniu drenáže substrátom. Rajčiny sú náročné na substrát bohatý na humus. Použite kvalitnú záhradnú zeminu obohatenú o kompost. Pre ešte lepšie výsledky pridajte organické hnojivá bohaté na draslík a fosfor. Ako zeminu môžete použiť univerzálny záhradný substrát alebo špeciálnu zeminu na pestovanie paradajok. Substrát nech tvorí záhradná zemina bez pridania hnojív, ktoré by mohli spáliť jemné korienky mladej planty.
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Ak rajčiny na danom mieste netrpeli žiadnymi chorobami, tak znesú pestovanie po sebe 2 až 3 roky.
4. Výsadba Sadeníc
Rajčiny vždy pestujeme z priesad. Sadenice vysádzame do záhrady aj na balkón až po jarných mrazíkoch. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Odporúčame vysádzať priesady až po 15. máji, kedy už nehrozia posledné mrazy, a aj pôda by už mala byť dobre prehriata. Ideálny čas na výsadbu priesad do záhrady je podvečer. Plantu vysádzame priamo do zeminy v období teplých dní mesiaca máj a doprajeme výdatnú zálievku. Po presadení sadeničkám nechajte medzi sebou rozostup aspoň cca 30 cm. Nedávajte príliš veľa sadeničiek do jedného črepníka, výsadba tak nebude prevzdušnená. Do spomínanej 30 x 30 cm nádoby stačia 2 priesady.
Pôda by mala byť dobre prekyprená. Rajčiaky sadíme na slnečné miesta do jamky hlbokej aspoň 15 - 20 cm. Priesadu paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny nechajte v pôde a zasypte ju hlinou, ktorú následne pritlačte a opäť zalejte vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Opora by mala byť zatlčená do zeme ešte pred sadením rastliny. Pred sadením vysokých rajčín najprv zatlčte oporný kolík a rajčinu s neporušeným koreňovým balom zasaďte hlbšie do zeme. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky.
5. Starostlivosť o Cherry Paradajky
5.1. Polievanie
Paradajky potrebujú veľa vlahy a sú náročné na vodu. V kvetináčoch budú potrebovať vašu pravidelnú pozornosť. Keďže ich životný priestor je dosť obmedzený, je vhodné ich polievať každý deň, aby bol substrát stále jemne vlhký. Cherry paradajky vo voľnej pôde zalievame počas suchých období, inak stačí dopriať zálievku 3-krát do týždňa. Paradajky zalievame len ku koreňom dostatočným množstvom vody, nepolievame na listy! Ideálny čas na polievanie je skoro ráno a večer, kedy slnko už tak nepáli. V dobe dozrievania plodov zalievame opatrne, aby nedochádzalo k praskaniu plodov. Zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Polievanie ráno alebo večer minimalizuje odparovanie vody. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom. Pozor si dajte na preliatie, ktoré by sa mohlo stať príčinou hniloby.
5.2. Hnojenie
Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Počas rastu a tvorby plodov spotrebujú pomerne veľa živín, takže im zásoby prístupné v substráte nebudú stačiť. Hnojte približne každé dva týždne, podľa toho, aké hnojivo zvolíte. Prihnojovanie dvakrát mesačne je dostatočné na zaistenie optimálnych živín pre vašu rastlinu. Hnojte vyváženým tekutým hnojivom každé dva týždne predtým, než rastlina začne produkovať kvety. Akonáhle uvidíte kvety, začnite používať hnojivo s vysokým obsahom draslíka. Používajte organické, vo vode rozpustné hnojivá, ale iba do času, pokiaľ nenahodia prvé kvety. Hnojenie paradajok vo všeobecnosti môžeme vykonať chemickými hnojivami zakúpenými v záhradníctve, alebo prírodnou cestou a rôznymi babskými trikmi. Hnojíme počas vegetačného obdobia. Ideálny je výluh šupky z banánov, môžete pridať do zeminy prášok vaječných škrupín, kávy, čaju a podobne. Na prihnojovanie (draslíkom a dusíkom) je vhodné použiť zákvas z kostihoja, žihľavy, paprade alebo nimi aspoň namulčovať pôdu okolo rajčín.
5.3. Opora a vylamovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať takzvané zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Odstraňujeme ich, aby rastlinu príliš neoslabili, pretože na nich by sa mohli tvoriť plody, ktoré rastlina už nevládze vyživovať a trvá veľmi dlho, kým vôbec dozrejú. Rastlina by tak mala všetku silu dať do jednej hlavnej stonky a mala by vyrásť čo najvyššie, aby kvety, ktoré vykvitnú priniesli plody. Okrem toho je veľmi dôležité paradajky podoprieť, aby sa nezlomili. Rastliny sa tak budú mať o čo oprieť a po čom rásť.
Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. poschodím. Pri všetkých druhoch paradajok je potrebné zabezpečiť, aby sa spodné listy a plody nedotýkali zeme. Vlhkosť z pôdy a málo prúdiaceho vzduchu tvoria ideálne prostredie na vznik hubových ochorení. Pravidelne odstraňujte spodné listy, ktoré sú v kontakte s pôdou, aby ste predišli chorobám. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikajte všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránite listom a plodom dotyku s pôdou.
5.4. Opelenie
Pretože ide o pestovanie v interiéri, akonáhle paradajky rozkvitnú, musíte sa postarať o ich opelenie. Keďže túto prácu za vás nespravia žiadne včely ani iný hmyz, prírodu musíte nahradiť napríklad pomocou vatovej tyčinky. Tyčinkou stačí len ľahko prejsť vo vnútri kvetu. Opelenie vykonávajte priebežne podľa toho, kedy sa budú otvárať ďalšie kvety. Nezabúdajte, že aj rajčiny pestované vonku potrebujú opeľovače, preto je dobré pri nich pestovať kvety, ktoré lákajú čmeliaky.
6. Ochrana pred Chorobami a Škodcami
Zdravotný stav priesad treba pravidelne kontrolovať. Paradajky môžu byť náchylné na rôzne škodce a choroby. Medzi najčastejšie problémy patria vošky, molice, pleseň paradajková a rôzne hubové ochorenia. Používajte ekologické metódy ochrany, ako sú prírodné insekticídy, biologická ochrana a správna starostlivosť o rastliny, aby ste minimalizovali riziko nákazy.
6.1. Najčastejšie choroby paradajok:
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Prevencia zahŕňa opatrné zavlažovanie a nevysádzanie nahusto, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Pomáhajú aj preventívne postreky hneď pri nástupe daždivého počasia.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Prejavuje sa drobnými bodkovitými škvrnami. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom je nižšia úroda.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri od spodných listov nahor, pre ktorú sú typické žlté škvrny a hnednutie listov. Prevenciou je dostatočné vetranie a likvidácia zvyškov napadnutých rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania plodov a nedostatok vápnika. Často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu pri intenzívnom slnečnom žiarení, najmä pri prudkej zmene počasia. Postihuje stonky a plody.
6.2. Najčastejší škodcovia paradajok:
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Napadnuté listy majú drobné bodkovité škvrny. Pomôžu modré lepové doštičky, ochranné siete a odstraňovanie burín.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Pochutná si nielen na zemiakoch, ale aj na paradajkách. Larvy vyhrýzajú listy. Odpudzuje ju mäta, šalvia, rasca, chren, nechtík a hluchavky.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Chemické ošetrenie je potrebné opakovať s prestriedaním prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Ak k rajčinám prisadíte aksamietnicu, uchráni ich pred voškami.
Pre prevenciu je dôležité zabrániť kontaktu plodov s pôdou a udržiavať pravidelnú vlhkosť pôdy. Pravidelne odstraňujte spodné listy, ktoré sú v kontakte s pôdou. Rastliny by nemali byť prehustené, aby medzi nimi mohol prúdiť vzduch, čo rýchlo osuší rastliny a minimalizuje vznik nebezpečných chorôb. Žltnutie listov môže byť spôsobené nedostatkom živín alebo nadmerným zalievaním. V prípade daždivých rokov je veľmi dôležité preventívne ošetrovanie porastov paradajok. V súčasnosti neexistujú odrody paradajok, ktoré by boli úplne odolné voči plesniam, avšak sú odrody, ktoré majú zvýšenú odolnosť voči nim, napríklad Orkádo F1, Tipo F1 alebo Bejbino F1, Sonet F1 či Diana.
7. Zber Úrody
Paradajky dozrievajú postupne. Sú pripravené na zber, keď dosiahnu plnú farbu a sú pevné na dotyk. Môžete tiež skontrolovať paradajky ich jemným stlačením - ak sú zrelé, budú mierne mäkké. Plody dozrievajú postupne, a tak rastlinu každé dva až štyri dni prezerajte a zrelé paradajky opatrne odtrhávajte smerom dole, alebo ich odstrihnite záhradnými nožnicami aj so stopkou. Pri strapcových paradajkách nečakáme, až dozrie celý strapec, ale zbierame postupne jednotlivé plody. Tým, že oberieme červené plody, čiastočne urýchlime dozrievanie tých ostatných.
Nezrelé plody paradajok sú jedovaté, a tak je ich konzumácia nevhodná. Našťastie ich však ľahko spoznať, sú totiž zelené. Šupka plodu musí byť ešte pevná, nenechávame paradajky na kríku do zmäknutia. Najlepšiu chuť majú paradajky vtedy, keď sú nejaký čas vystavené horúcemu letnému slnku. V závislosti od počasia ich môžete zbierať od júla do októbra. Koncom sezóny môžete urýchliť dozrievanie plodov tým, že paradajky prestanete polievať. Dlhšie sucho a schnutie listov paradajok umožní plodom rýchlejšie dozrieť. Zberajte paradajky, keď sú úplne zrelé a majú sýtu farbu. Vychutnajte si ich čerstvé, priamo z rastliny, alebo ich použite v rôznych receptoch.
Mikorrhiza: Tajná zbraň pre paradajky!
tags: #rajciny #miniroma #pestovanie