Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je opadavý ker alebo malý strom, ktorý si v posledných rokoch získava čoraz väčšiu popularitu medzi záhradkármi a milovníkmi zdravého životného štýlu. Tento nenáročný, no mimoriadne liečivý ker, pôvodom z Himalájí, ponúka nielen dekoratívny vzhľad, ale predovšetkým bohatstvo vitamínov a zdraviu prospešných látok vo svojich oranžových plodoch.
Charakteristika a pôvod
Rakytník rešetliakový je známy svojou odolnosťou voči nepriaznivým podmienkam. Zvláda mrazy až do -40 °C, vietor, sucho a dokonca aj chudobnú pôdu. Nie je náchylný na choroby ani škodcov, čo z neho robí ideálnu rastlinu pre menej skúsených pestovateľov. Jeho prirodzený výskyt siaha od pobrežia západnej Európy a Škandinávie cez Alpy, Apeniny, Karpaty až po Malú Áziu, Kaukaz, strednú Áziu a Mongolsko, Himaláje a severnú Čínu. Na území Slovenska rastie druhotne.
Tento ker dorastá do výšky 3-5 metrov a jeho koreňový systém je široký a hlboký, čo mu umožňuje stabilizovať pôdu. Vďaka symbióze s baktériami na koreňoch (aktinomycétová symbióza) viaže dusík zo vzduchu, čím obohacuje pôdu a nepotrebuje tak dodatočné dusíkaté hnojenie. Vyrastené kríky majú často okrúhly tvar a staršie kmene sa časom menia na šupinatú borku.
Kvitnutie a opelenie
Rakytník rešetliakový je dvojdomá rastlina, čo znamená, že existujú samostatné samčie a samičie jedince. Kvety sú nenápadné, hnedasto zelené a objavujú sa skoro na jar, v marci až apríli, ešte pred rašením listov alebo zároveň s nimi. Kvitnutie sa zvyčajne začína pri priemernej dennej teplote 7 - 12 °C. Samčie kvety sú prašnicové, striebristo hnedé, usporiadané v krátkych kláskoch, zatiaľ čo samičie kvety sú žltavé a usporiadané v listovej pošve. Peľ sa prenáša výlučne vetrom.
Pre úspešné opelenie a následnú tvorbu plodov je nevyhnutné mať v blízkosti samčiu rastlinu. Odporúča sa vysadiť aspoň 1 samčiu rastlinu na 5-7 samičích. Samčie a samičie rastliny vyzerajú podobne, pohlavie sa dá rozlíšiť až po niekoľkých rokoch podľa púčikov - samčie sú väčšie a viaclupaté (s 6-8 šupinami), zatiaľ čo samičie sú menšie, oválne a pritisnuté k vetvičke (s 2 šupinami). Pri nákupe je preto dôležité zvoliť označené sadenice. Jeden samčí ker dokáže efektívne opeliť až osem samičích rastlín.
Pestovanie a výsadba
Výber miesta a pôdy
Rakytník miluje slnečné stanovištia a na tienistých miestach by neprinášal uspokojivú úrodu. Znáša rôzne typy pôd, ale najlepšie sa mu darí v dobre priepustnej, ideálne piesočnato-hlinitej zemine. Preferuje ľahšie, priepustné pôdy s dostatkom vápnika. Nevyhovujú mu ťažké, ílovité a príliš vlhké pôdy, kde by mohlo dochádzať k hnilobe koreňov. Vo všeobecnosti nepotrebuje hnojenie, pretože vďaka koreňovým baktériám viaže dusík.
Čas výsadby
Najvhodnejší čas na výsadbu rakytníka je obdobie od marca do apríla, po rozmrznutí pôdy, ale ešte pred vyrašením listov. Alternatívne je možná aj jesenná výsadba, kedy je pôda dostatočne vlhká.
Proces výsadby
Pri výsadbe nechajte priestor aspoň 2 - 3 metre medzi jednotlivými rastlinami, keďže dorastajú do značnej veľkosti. Jemné rastliny vysádzajte do jamy s priemerom a hĺbkou približne 50 cm, pričom koreňový krčok by mal byť v úrovni pôdy alebo mierne nad ňou. Samčí ker umiestnite do vzdialenosti maximálne 10 metrov od samičích rastlín, ideálne tak, aby prevládajúce vetry pomáhali prenášať peľ.
Starostlivosť o rakytník
Zálievka
Po vysadení pravidelne kríky polievajte, kým sa ujmú. Následne je rastlina veľmi odolná voči suchu. Mladé rastliny (2-3 ročné sadenice) vyžadujú dostatočnú zálievku, najmä počas suchých období, no denná zálievka nie je nutná. V prípade starších rastlín zálievka nie je takmer potrebná.
Hnojenie
Rakytník si zvyčajne nevyžaduje hnojenie vďaka svojej schopnosti viazať dusík. Ak chcete pôdu obohatiť, postačí pridať kompost alebo organické hnojivo. Príliš vysoké dávky dusíkatých hnojív môžu dokonca znižovať mrazuvzdornosť rastliny. Fosfor je látka, ktorá rakytníku prospeje azda najviac, najlepšie sa ujíma pri prvotnom sadení.
Rez
Prvé roky po zasadení rakytník netreba rezať. Po 4. roku od zasadenia sa odporúča rez na zmladenie a prevzdušnenie koruny. Rez sa vykonáva len do 3-ročného dreva, nikdy sa nezasahuje do starších častí, ktoré sú pre rakytník nosné. Pri reze odstraňujeme všetky poškodené, preschnuté či neperspektívne výhonky, ako aj zahusťujúce výmladky a odrodené výhony. Najlepším obdobím na rez je začiatok jari.
Zimná ochrana
Hoci rakytník znáša aj slovenské zimy, pri jeho koreni môžeme rozložiť dostatok čečiny, slamy či iného separačného materiálu. Nebezpečné môžu byť jarné mrazy, keď sa rastlina začína prebúdzať a pučia listy.
Plody a ich využitie
Zber plodov
Prvé plody sa objavujú približne po 3 až 4 rokoch od výsadby, pričom najvyššiu úrodu dosahuje rakytník okolo 7 - 10. roku. Dozrievajú od polovice augusta až do septembra, no na kroch môžu zostať aj cez zimu. Zber plodov patrí k najnáročnejším aspektom pestovania, nakoľko sú drobné, pevne prichytené a ker je často tŕnistý. Metódy zberu zahŕňajú ručné odtrhávanie, odstrihávanie celých plodonosných vetvičiek, ktoré sa následne zmrazia a z ktorých sa bobule ľahšie oddeľujú, alebo striasanie plodov na podloženú plachtu po prvých mrazoch.
Obsah a účinky
Plody rakytníka sú skutočnou vitamínovou bombou. Obsahujú až 10-krát viac vitamínu C ako citróny, ako aj vitamíny A, E, K, B-komplex, minerálne soli a omega mastné kyseliny (3, 6, 7, 9). Flavonoidy a karotenoidy pôsobia protizápalovo. Rakytník podporuje tvorbu bielych krviniek, posilňuje obranyschopnosť organizmu a pomáha pri liečbe nachladnutia, chrípky, infekcií či ekzémov. Pozitívne vplýva aj na kardiovaskulárny systém - bojuje proti zlému cholesterolu (LDL), podporuje pružnosť ciev a znižuje krvný tlak. Olej z plodov priaznivo vplýva na pokožku, urýchľuje hojenie rán a spomaľuje starnutie pokožky. Podporuje tvorbu serotonínu - hormónu dobrej nálady.
Spracovanie a recepty
Oranžové bobule rakytníka zúžitkujete na:
- Šťavy a sirupy: Plody rozmixujte alebo rozmačkajte, preceďte a dochuťte.
- Džemy a marmelády: Často sa kombinujú s jablkami či hruškami pre vyváženú chuť.
- Olej: Získať ho možno lisovaním zo semien a šupiek plodov.
- Mrazenie: Najjednoduchší spôsob uchovania - celé plody alebo odstrihnuté vetvičky.
- Sušenie: Plody sušte pri teplote 40 - 45 °C na zachovanie vitamínu C.
- Čaje: Z listov, kôry vetvičiek aj plodov.
- Vitamínové maslo: Vyšľahané maslo s podrvenými plodmi.
- Omáčky a marinády: K mäsu alebo ako príloha.
- Víno: Fermentáciou šťavy s cukrom a vodou.
- Pyré: Z plodov a jabĺk.
- Želé: Z varenej šťavy s cukrom.
Rakytník je možné konzumovať aj čerstvý, no jeho chuť je pomerne kyslá a mierne trpká. Na zjemnenie chuti sa odporúča pridať med alebo hrušku.
Výroba sirupu z rakytníka rešetliakového
Odrody rakytníka
Existuje mnoho odrôd rakytníka, ktoré sa líšia veľkosťou plodov, chuťou, obsahom vitamínov a celkovým habitusom rastliny. Medzi obľúbené patria napríklad 'Leikora', 'Hergo', 'Botanika', 'Altajská', 'Krasavice' či 'Aromat'.
Rakytník ako živý plot
Vďaka rýchlemu rastu a tŕňom môže rakytník výborne poslúžiť aj ako živý plot, ktorý ochráni pozemok.
Zaujímavosti
Rakytník je nazývaný aj "citrónovník severu" alebo "rastlina budúcnosti". Jeho história využívania v medicíne siaha až do starovekého Grécka a Ríma, ako aj do mongolskej a tibetskej liečiteľskej praxe. Vojaci Alexandra Macedónskeho ho vraj používali proti únave. V Indii je džem z plodov považovaný za prostriedok proti chudokrvnosti. Starovekí Gréci a Rimania poznali jeho povzbudzujúce účinky. Dokonca aj v starovekej veterinárnej praxi bol cenený - po jeho použití sa koňom viac leskla srsť, čo naznačuje aj jeho botanický názov.
tags: #rakytnik #resetliakovy #kvitnutie