Rašelina: Význam pre krajinu a environmentálne dôsledky jej ťažby

Rašelina je dlhodobo obľúbeným materiálom medzi záhradkármi pre svoje výborné fyzikálne vlastnosti. Je to tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká procesom zvaným rašelinenie (ulmifikácia) - ide o nedokonalý rozklad odumretých rastlín (machov, tráv, drevín) vo vlhkom prostredí bez prístupu kyslíka. Hoci sa v záhradníctve využíva na vylepšenie štruktúry pôdy a zadržiavanie vlahy, jej používanie so sebou nesie vážne ekologické následky.

Schéma vzniku rašeliny v rašeliniskách: proces akumulácie organickej hmoty v trvalo zamokrenom prostredí.

Význam rašelinísk pre životné prostredie

Rašeliniská sú nenahraditeľnou súčasťou krajiny a zohrávajú kľúčovú úlohu v globálnom ekosystéme:

  • Prírodné zásobníky vody: Absorbujú veľké množstvo dažďových zrážok, ktoré následne postupne uvoľňujú, čím významne pomáhajú predchádzať povodniam.
  • Skladiská uhlíka: Hoci rašeliniská zaberajú len zlomok plochy svetových lesov, uchovávajú až dvojnásobok uhlíka. Už 30 cm hrubá vrstva rašeliny na jednom hektári uloží viac uhlíka než hektár amazonského pralesa.
  • Biodiverzita: Sú domovom pre mnohé vzácne rastlinné a živočíšne druhy, ktorým hrozí vyhynutie práve kvôli ničeniu ich prirodzeného prostredia.

Ekologické následky ťažby

Najväčším problémom je pomalosť vzniku rašeliny - vrstva hrubá len 10 centimetrov sa vytvára až 100 rokov. Moderné stroje na ťažbu dokážu naraz odstrániť až 22-metrovú vrstvu, čo znamená, že by trvalo približne 22 000 rokov, kým sa toto množstvo obnoví. Ťažba navyše uvoľňuje viazaný uhlík do atmosféry, čo urýchľuje klimatické zmeny a zvyšuje riziko povodní a lesných požiarov v dôsledku vysychania krajiny.

Záhradníčenie bez rašeliny: Je to možné?

Britská Kráľovská záhradnícka spoločnosť (RHS) úspešne dokázala, že pestovanie bez rašeliny je možné a efektívne. Ich experimenty ukázali, že rastliny v bezrašelinových substrátoch majú rovnakú kvalitu ako tie v tradičnej rašeline. Cieľom RHS je stať sa úplne bezrašelinovou organizáciou do konca roka 2025.

Alternatívne zložky substrátov

Na trhu sú dostupné kvalitné substráty založené na organických a anorganických materiáloch:

Materiál Hlavná vlastnosť
Drevná štiepka Ľahká a dobre prevzdušňuje substrát.
Borovicová kôra Stabilná, porézna, ideálna na vzdušnosť.
Kokosové vlákno Skvele drží vlhkosť, odpad z kokosových orechov.
Rašelinník Väzba vody až do 20-násobku svojej hmotnosti.
Zelený kompost Bohatý na živiny.

Ako začať s ekologickým pestovaním

Záhradkári si môžu pripraviť domáci substrát zo záhradného kompostu, listovky, piesku a bežnej zeminy. Je to lacnejšia a ekologickejšia cesta. Odborníci, ako napríklad známy záhradník Monty Don, varujú, že používanie rašeliny je neospravedlniteľné. Alternatívou pri pestovaní kyslomilných rastlín môže byť aj kávová usadenina, ktorá prirodzene znižuje pH pôdy.

„V našej oblasti sa kyslé stanovištia nevyskytujú prirodzene, preto nebudeme meniť kvalitu a zloženie pôdy umelo,“ radí Alena Paššová Pohorencová, majiteľka certifikovanej prírodnej záhrady na Slovensku. Najlepším riešením pre ochranu prírody je podľa nej výber rastlín, ktoré sú prirodzene prispôsobené miestnym podmienkam.

tags: #raselina #mesiac #krajiny