Rododendrony (Rhododendron) patria medzi najobľúbenejšie okrasné kríky, ktoré očaria svojimi nádhernými kvetmi a bohatou zeleňou. Sú ideálnou voľbou pre záhrady, ktoré chcú vyniknúť farbami počas jari a leta. Tieto vždyzelené kríky rôznych tvarov a veľkostí s bohatými kvetmi v odtieňoch od čisto bielej cez rôzne tóny žltej a ružovej farby až po fialovú dokážu rozžiariť každý kút. Pestovanie rododendrónu vyžaduje trochu trpezlivosti a znalostí, pretože táto rastlina má svoje špecifické potreby. Rododendrony pochádzajú z Ázie, ale rastú po celom svete. Rod zahŕňa až 900 druhov vždyzelených až opadavých stromov a kríkov. Typické sú pre ne kopijovité, lesklé, tmavozelené listy rôznej dĺžky. Pestujú sa najmä pre atraktívne a voňavé kvety, ktoré vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch od konca jari do leta.

Rododendrony a Azalky: Rozdiely a Podobnosti
Azalky a rododendrony patria medzi najkrajšie kvitnúce záhradné kríky. Spolu s vresmi a vresovcami patria medzi vresovcovité rastliny. Z biologického hľadiska majú azalky a rododendrony veľa spoločného. Oba druhy rastlín tvoria kríky pokryté lesklými sukulentnými listami. Z kvetov často vychádza silná medová aróma. Ich farba je rôznorodá: biela, žltá, fialová, malinová či tmavoružová. Botanicky patria rododendrony aj azalky do rodu Rhododendron. Je to veľký a rozšírený rod, ktorý má viac ako 1 000 druhov. Rododendron (patriaci do čeľade vresovcovité) predstavuje vyše tisíc druhov rôznych veľkostí, tvarov a vlastností. Celý rod rhododendron sa rozdeľuje do ôsmych hlavných skupín, z ktorých dve skupiny (Tsutsusi a Pentanthera) sú známe ako azalky. Platí teda, že všetky azalky sú rododendrony, no nie všetky rododendrony sú azalky.
Hoci sú tieto rastliny veľmi podobné, kľúčový rozdiel je v tom, že väčšina druhov azaliek v zime zhadzuje lístie. Klasické rododendrony to naopak nerobia. Azalky a rododendrony sa líšia aj tvarom kvetenstva. Azalky majú voľné, často polkruhové kvetenstvo, zatiaľ čo rododendrony majú kompaktné a sférické kvetenstvo. Listy azaliek sú menšie a špicaté, zatiaľ čo listy iných rododendrónov sú väčšinou kožovité a väčšie. Záhradkári často označujú pojmom rododendron ďalšie dve skupiny rastlín v rámci rodu Rhododendron (Rhododendron a Hymenanthes).
Výber Stanoviska pre Rododendron
V prvom rade je potrebné vybrať ideálne miesto, kde sa im bude dariť. Pri výbere stanoviska je nutné mať na pamäti, že sú to typické podrastové dreviny, ktoré potrebujú trvalé pritienenie. Rododendrony uprednostňujú polotienisté miesta, kde sú chránené pred priamym, popoludňajším slnkom, ktoré môže spôsobiť popálenie listov a oslabenie rastliny. Najlepšie v našich podmienkach je tienisté alebo polotienisté stanovište, chránené pred studeným vetrom a vysychaním, ideálne sever, severozápad a severovýchod, vždy na záveternej strane. Miesto výsadby by malo byť chránené pred silným vetrom. Vietorné miesta môžu byť pre rododendrony nebezpečné, pretože vietor môže vysušovať ich vždyzelené listy.
Rododendrony znesú na pár hodín aj priame slnko, pričom platí, že rododendrony s menšími listami (napr. azalky) znášajú slnko lepšie. Stanovište v úplnom tieni by spôsobilo, že rododendrony by nekvitli. Pokiaľ sa pestujú vo vhodnom substráte s dostatočným množstvom vody, je možné ich bez problémov pestovať aj na slnečnom stanovisku. Pri výbere miesta zvážte aj rozmery, do ktorých ker vyrastie, a ubezpečte sa, že mu v raste nebudú zavadzať iné kry či stromy.

Pôda a Substrát: Kľúč k Úspechu
Zloženie a priepustnosť pôdy je pre rododendrony veľmi dôležitá. Rododendrony potrebujú kyslý, humózny substrát s pH 4-5 (alebo 4,5 - 6). Ideálna je kyslá rašelina vo vláknitej štruktúre. Ak je pôda na vašej záhrade príliš zásaditá, môžete ju okysliť pridaním rašeliny, síranu železitého alebo síry. Drenáž a prevzdušnenie pôdy sú mimoriadne dôležité, pretože rododendrony nesmú stáť v premočenom substráte. To môže viesť k hnitiu koreňov. Uistite sa, že pôda je dobre priepustná. Pre rododendrony nie sú vhodné ťažké, ílovité pôdy, lebo koreňový systém potrebuje vzduch.
Ak do takejto pôdy vykopeme výsadbovú jamu a naplníte ju priepustným substrátom, nadbytočná vlaha sa aj tak dostane ku koreňom. V takom prípade je vhodné vysádzať azalky na kopčekoch (vyvýšených miestach), aby mohla prebytočná voda odtiecť. Substrát by mal obsahovať minimálne polovicu organickej zložky (vyzretý kompost, rašelina, suché lístie, borovicová kôra) a mal by byť priepustný, keďže rododendrony a azalky potrebujú pre zdravý rast koreňovej sústavy kyslík. Na prevzdušnenie pôdy môžeme použiť napríklad rozkladajúcu sa borovicovú kôru, ktorá navyše pôsobí proti hubovým ochoreniam koreňov.
Výsadba Rododendrónov
Termín výsadby
Najlepší čas na výsadbu rododendrónov je na jar (marec-máj) a na jeseň (september-október), keď už nehrozia mrazy. Rododendrony a azalky môžeme vysádzať počas celého roka. Môžu sa tiež vsádzať v lete, iba počítajte s výdatnou závlahou, alebo v zime, v čase, keď nemrzne.
Postup výsadby
Pred výsadbou by mali byť rastliny výdatne polievané. V priepustných pôdach vykopeme čo najširšiu dieru s hĺbkou 30-40 cm so zubatými okrajmi. V ťažkých, nepriepustných a ílovitých pôdach vykopeme plytšiu a širšiu dieru a sadíme nad pôvodný terén. Výsadbová jama by pri veľkosti koreňového balu 20-30 cm mala mať v priemere okolo 60-80 cm a hĺbku 60 cm. Pred výsadbou je potrebné jamu naplniť vodou, aby nasiakla do okolitého terénu.
Rastlinu zasadíme tak hlboko, ako rastie v kontajneri. Pri výsadbe je dôležité, aby vrch koreňového balu nebol pod úrovňou pôdy, do ktorej sa sadí (je lepšie, ak je o 1-2 cm vyššie). Koreňový systém rododendrónu potrebuje vzduch, takže nepoužívame fólie a podobne. K jednému kríku si musíme pripraviť najmenej 100 l substrátu. Vzdialenosť medzi kríkmi by mala byť aspoň 1 m. Kontajnerované rastliny pred výsadbou vyberieme z kontajnera a koreňovú sústavu mierne poprestriháme a rukami uvoľníme.
Kedysi záhradníci dávali na dno výsadbovej jamy starý zletený hnoj a ten potom zasypali kyslou rašelinou. Ale v žiadnom prípade by sa nemali používať organické zvyšky zo záhrady ako lístie či zhrabaná tráva. Po výsadbe odporúčame rododendrony zamulčovať (piliny, ihličie, kôra).
Starostlivosť o Rododendrony
Zálievka
Rododendrony sú relatívne náročné na vlahu. Neznášajú sucho, no potrebujú dobre priepustnú pôdu, ktorá nebude zamokrená. Krátko po výsadbe zalievame často. Pôda by mala byť neustále vlhká. V horúce letné dni zalievame najmenej raz týždenne. Ideálna je zálievka dažďovou vodou. Pri polievaní sa snažte vyhnúť zmáčaniu listov, pretože nadmerná vlhkosť na listoch môže podporiť rozvoj plesní a hubových ochorení. Plytká koreňová sústava rododendrónov obľubuje vlhké, no nie premočené pôdy. Rododendrony a azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú plytkú koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a je ich potrebné častejšie polievať (najmä počas obdobia teplých slnečných dní).
3-minútový záhradník - Rododendrony
Hnojenie
Rododendrony si potrpia na množstvo živín, preto to bez dodatočného hnojenia nepôjde. Rododendrony vyžadujú špeciálne hnojivá pre kyslomilné rastliny, ktoré obsahujú živiny ako železo, síru a horčík. Tieto živiny pomáhajú udržať kyslosť pôdy a podporujú zdravý rast. Hnojivá nesmú obsahovať vápnik. Rododendrony a azalky nie sú náročné ani na hnojenie. Ak majú výživnú pôdu, zaobídu sa úplne bez hnojenia. V menej výživných pôdach môžeme aplikovať hnojivo v predjarnom období, no len vo veľmi obmedzenom množstve v porovnaní s inými rastlinami, pretože nadbytočné hnojenie by mohlo viesť k poškodeniu koreňov a listov.
Rastliny by mali byť prihnojené na konci apríla, ale nie skôr ako 3-4 týždňov po výsadbe, hnojivom pre vresoviskové rastliny s prídavkom síranu amónneho. Hnojiť rododendrón sa odporúča najskôr 4 týždne po výsadbe. Ak má však výživnú pôdu, hnojiť netreba, alebo len minimálne. Dodatočné hnojenie sa vykonáva v prvej polovici júla. Následné neskoré hnojenie môže spôsobiť nesprávny vstup rastlín do zimného spánku. Môžete tiež použiť hnojivá s pomalým uvoľňovaním (obdobie uvoľnenia nie viac ako 4 mesiace). Veľkokveté rododendrony potrebujú živiny niekoľkokrát do roka: pred kvitnutím (marec), po odkvitnutí (jún) a koncom leta (koniec augusta). Prihnojujeme špeciálnymi hnojivami pre rododendrony, použiť môžeme aj univerzálne hnojivo s nízkym obsahom vápnika. Spomedzi živín hrá dôležitú úlohu dusík. Jeho nedostatok vedie k spomaleniu rastu a žltnutiu listov.
Mulčovanie
Po vysadení je najlepšie obsypať kmeň rastliny mulčovacou kôrou, ktorá udrží pôdu vlhkú. Pôdu okolo rododendronov môžeme pokryť mulčom, ktorý ju zachová vlhkú a chladnú. Rododendrony a azalky nie sú náročné na starostlivosť, no keďže majú plytkú koreňovú sústavu, sú náchylnejšie na dlhšie obdobia sucha a je ich potrebné častejšie polievať (najmä počas obdobia teplých slnečných dní). Preto je vhodné okolo rastliny nastlať mulč z borovicovej kôry (5-10 cm hrubá vrstva, ktorá sa však nedotýka kmeňa), ktorý zabraňuje vysušovaniu pôdy. Na ochranu koreňov pred mrazmi môžete okolo rododendrónu na jeseň pridať vrstvu mulča (napríklad z kompostu, rašeliny alebo drevnej kôry). Na jeseň je dobré nahrnúť k rododendrónom mulč zo zhrabaného lístia, ktorý zabráni premrznutiu substrátu a rododendrónu zaistí dostatok vody. Ak by ste nedodali kríku dostatočnú ochranu, voda by sa v rastline zmenila na ľad a rododendrón by uschol. Vzhľadom k plytkému koreňovému systému rododendrónov odstraňujeme burinu ručne.
Rez a Tvarovanie
Rododendróny po výsadbe nevyžadujú strihanie - vykonávame, iba ak je to nevyhnutné. Rez sa vykonáva pred začiatkom vegetácie. Po odkvitnutí môžete opatrne odstrániť odkvitnuté kvety, čím zabránite tvorbe semien, ktoré by mohli odčerpávať energiu z rastliny. Aj keď rododendrony nepotrebujú pravidelný rez, je dobré odstrániť poškodené, choré alebo slabé výhonky, aby sa podporil zdravý rast. Rododendrony tiež nemajú rady rez. Ak ho už musíme urobiť, odstráňte iba suché, poškodené a zlámané vetvy a režte vždy do rozvetvenia, aby na rastline zostal dostatok listov. Neodporúčame ani jednorázový zmladzovací rez. Väčšina stálozelených rododendrónov by ho neprežila. Výnimkou by mohli byť opadavé azalky, ktoré cez zimu nemajú listy.
Najvhodnejším obdobím na strihanie rododendrónov a azaliek je ihneď po ich odkvitnutí. Najvhodnejším obdobím pre omladzovací rez rododendrónu býva okamih chvíľu po odkvitnutí, to znamená v priebehu júna a začiatku júla. Ak by ste rez vykonali príliš skoro na jar, mohli by ste nové výhony vystaviť riziku omrznutia a zaschnutia. Vetvičky, ktoré budete strihať, skráťte na dĺžku 30 až 60 cm. Pamätajte na to, aby ste na vetvách ponechali čapíky, z ktorých bude môcť rastlina neskôr vyrašiť a vytvoriť zhluk nových výhonov. Dajte si pozor na to, aby ste rododendrón nevystavovali radikálnemu rezu. Vždy rez vykonávajte postupne. Po odkvitnutí odstraňujte odkvitnuté súkvetia, vylúpnutím. Počas kvitnutia doprajte drevinám hnojivo určené pre rododendrony. Na jar môžete dlhé výhony odstrániť strihaním.
Zimná ochrana
Ak rastline doprajete miesto v závetrí a koncom jesene ju správne zazimujete, bez problémov vydrží vonku na záhrade aj počas chladných mesiacov. Rododendrony je vhodné v zimných mesiacoch chrániť pred mrazmi. Správne vysadené a opečovávané kríky sú dostatočne odolné proti mrazu. V prípade mladých rastlín, najmä vysadených na slnku a vetre, je dobré použiť cez zimu ochranu proti slnku a vetru. Mrazuvzdornosť je dôležitým faktorom pri pestovaní rododendrónov, najmä ak žijete v oblastiach so studenými zimami. Nie všetky druhy a odrody rododendrónov sú rovnako odolné voči mrazu. Závisí to od ich pôvodu a genetických vlastností.
Na zimu je vhodné nastlať rododendron v koreňovej časti lístím alebo čečinou. Najmä mladé výsadby tento krok naozaj potrebujú, nakoľko rododendrón má veľmi plytké korene náchylné na vymrznutie. Kmene starších rastlín je vhodné omotať vrecovinou. Najdôležitejšia je zimná zálievka počas dní, keď nemrzne. Rastlinám môžete dopriať čerstvú rašelinu alebo mulč. Vďaka tomu ochránite veľmi plytké korene rastliny. Pokiaľ sa rozhodnete v zime rododendron zalievať, vždy sa rozhodnite pre veľmi malé dávky vody.
Rozmnožovanie
Ak už máte rododendron v záhrade, môžete vyskúšať jednoduchý postup na jeho rozmnožovanie. Odoberte z rastliny asi 5 cm dlhé bočné letorasty a nechajte ich zakoreniť v parenisku alebo v skleníku. Využiť môžete aj trik s kvetináčom a plastovou fľašou, z ktorej odrežete dno. Odrezky vložte asi 1 cm hlboko do malých črepníkov naplnených zmesou odvápneného piesku a perlitu. Dobre ich zalievajte a udržiavajte v uzatvorenom priestore až do konca jesene. Potom ich preneste na chladné, ale pred mrazom chránené miesto v skleníku alebo v pivnici.
Pestovanie Rododendrónov v Kvetináči
Áno, rododendróny je možné pestovať v kvetináči, a to aj napriek ich pomerne veľkým rozmerom, ktoré dosahujú voľne vysadené v pôde. Pestovanie v kvetináči má výhodu, že si môžete vychutnávať krásu rododendrónov aj v prípade, že nemáte k dispozícii veľkú záhradu alebo vhodné pôdne podmienky.
- Veľkosť kvetináča: Rododendrony majú rozsiahly koreňový systém, preto je dôležité zvoliť dostatočne veľký kvetináč. Optimálna veľkosť kvetináča závisí od veľkosti konkrétneho druhu alebo odrody. Na začiatok odporúčame kvetináč s priemerom minimálne 40 až 60 cm.
- Drenáž: V kvetináči by ste mali mať dobrú drenáž, aby sa predišlo nadmernému zadržiavaniu vody. Je to dôležité, pretože rododendrony potrebujú síce vlhkú, ale nie premokrenú pôdu.
- Pôda: Rododendrony sú kyslomilné rastliny a vyžadujú pôdu s nízkym pH (kyslou).
- Stanovisko: V kvetináči by mal byť rododendrón umiestnený na mieste s polotieňom. Priame slnko môže poškodiť listy aj kvety, ale môže spôsobiť aj prehriatie koreňov.
- Zavlažovanie: Rododendrony potrebujú pravidelné zavlažovanie. Zem v kvetináči by nemala nikdy úplne vyschnúť, ale zároveň by nemala byť premočená. Ideálne je udržiavať vlhkosť na konzistentnej úrovni.
- Hnojenie: Pravidelné hnojenie je dôležité pre správny rast a bohaté kvitnutie rododendrónov. Použite hnojivo určené špeciálne pre kyslomilné rastliny a dodržiavajte návody na aplikáciu.
- Zimné obdobie: Ak žijete v oblasti s chladnými zimami, mali by ste zabezpečiť, aby váš rododendrón v kvetináči prežil zimu.
Presádzanie Rododendrónov
K otázke ako pestovať rododendron patrí aj nutnosť presádzania. Kedy presadiť rododendron? Jednoducho vtedy, ak už prerástol stanovište, alebo sa mu napríklad na vami zvolenom stanovisku nedarí. Táto rastlina znáša presadenie dobre v prípade, že ho urobíte na jeseň alebo na jar. Rododendrony tiež nemajú radi presádzanie, je rizikové, stačí presádzať raz za dva až tri roky, keď je to kvôli rozširovaniu rododendrónu nevyhnutné.
A ako presadiť rododendron? Pri presádzaní rastliny postupujte tak, že zviažete vetvy, aby sa vám pri prenášaní nezlomili. Následne opatrne rýľom obryte koreňový bal. Akonáhle sa celý uvoľní, rastlinu presuňte na dostatočne veľkú plachtu. Jej prostredníctvom potom môžete rastlinu pretiahnuť na nové miesto. Kríky presádzame vždy s koreňovým balom, pred vyrytím dostatočne zalejeme a vyryjeme rýľom.
Bežné Problémy a Riešenia
Žltnutie listov a slabý rast
Niekedy sa stáva, že listy žltnú a celkovo kríky zle rastú. Obvykle je to spôsobené buď zle zvoleným miestom výsadby, alebo málo kyslou pôdou. Žltnutie listov môže byť spôsobené nedostatkom železa alebo nadmernou alkalitou pôdy. Indikátorom nedostatočne kyslej pôdy sú žltnúce listy so zelenými žilkami. Ak sa takéto príznaky objavia, substrát môžete okysliť napríklad okyslovačmi na báze sulfidov železa (vyhnite sa sulfidom hliníka, ktoré sú pre rododendróny toxické). Jediná možnosť je rododendron presadiť na vhodnejšie miesto a do vyhovujúceho substrátu. Nedostatok dusíka vedie k spomaleniu rastu a žltnutiu listov.
Rododendrón nekvitne
Aj keď sa snažíte rastline zaistiť tie najlepšie možné podmienky, môže sa stať, že vám nebude kvitnúť. Dôvodom môže byť napríklad situácia, kedy rastline odstraňujete opadané listy. Druhým dôvodom, prečo rododendron nekvitne, môže byť nezaštipovanie odkvitnutých kvetov. Tie treba odstraňovať vždy po odkvitnutí, aby ste dosiahli lepšiu násadu kvetov v nasledujúcej sezóne. Stanovište v úplnom tieni by spôsobilo, že rododendrony by nekvitli. Rododendrony najlepšie kvitnú v kyslej, dobre priepustnej pôde a v polotieni. Dôležité je aj pravidelné hnojenie a zalievanie počas suchých období.
Choroby a škodcovia
V dobrých podmienkach sú rododendróny spravidla dobre odolné voči chorobám a škodcom. Správne pestované rastliny sú veľmi odolné. U rastlín, ktoré sú v horšom stave, môže dôjsť k napadnutiu hubovými chorobami. Ich znakom je odumieranie výhonkov alebo nekrotické škvrny na listoch. Ako ochrana sa používa postrek vhodným širokospektrálnym fungicídom (napr. Dithane).
Z chorôb rododendrónov sú najbežnejšími hniloba koreňov spôsobená hubou fytoftóra (pri nedostatočne priepustnej pôde) a parazitická huba podpňovka obyčajná, ktorá pri vlhkom počasí napáda poškodené časti rastliny. Tá často vzniká pri nedostatočne priepustnej pôde. Na pozore by ste sa mali mať aj pred parazitickou hubou s názvom podpňovka obyčajná.
Najhorším škodcom na rododendrónoch je lalokonosec ryhovaný (Otiorrhynchus sulcatus), listy sú na okrajoch nepravidelne, oblúkovito vyhryznuté, niekedy sú uhryznuté aj púčiky. Larvy okusujú korene a rastliny postupne hynú. Ochrana spočíva v postreku parazitickými hlístami rodu Heterorhabditis. Larvy hlístic sa v pôde aktívne pohybujú a čuchom vyhľadávajú larvy lalokonoscov. Do nich sa dostávajú tráviacim či dýchacím ústrojenstvom. Napadnuté larvy do 48 hodín hynú. V uhynutých telách sa hlísty ďalej množia. Jedna samica produkuje asi 1500 vajíčok, z ktorých sa liahnu larvy, následne opúšťa hostiteľa a vyhľadávajú nového. Takto je zaistená ochrana po dobu cca 6 týždňov. Prípravok môžete zakúpiť napr. Na mladých výhonkoch sa niekedy objavujú vošky, piadivky a podobne.

Druhy a Odrody Rododendrónov
V súčasnosti zahŕňa rod rododendrónov viac ako 900 druhov ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Existujú tisícky variet pôvodných druhov rododendrónov a ich hybridov rôznych veľkostí, tvarov, farieb a vlastností. Na trhu sú dostupné rododendróny rôznych veľkostí od zakrpatených až po obrovské 4 metrové druhy. Odlišujú sa farbou, veľkosťou i tvarom kvetov a listov, no i odolnosťou proti mrazom, takže nimi môžeme oživiť akúkoľvek záhradu. Rododendróny nájdu uplatnenie v skalke či na záhonoch. Hodia sa tiež do tienistého kúta, na tvorbu živých plotov a neformálnych clôn a tiež ako solitéra. Niektoré odrody dorastajú maximálne do 100 cm, niektoré až do 10 metrov. Existujú taktiež klasické rododendróny, ale aj rododendróny na kmienku.
Medzi najčastejšie pestované druhy v našich končinách patria:
- Rhododendron Catawbiense (rododendron americký): Tento druh rododendrónu je pôvodom z východnej Severnej Ameriky a je veľmi obľúbený v záhradách po celom svete. Vyznačuje sa veľkými, fialovými alebo ružovými kvetmi, ktoré kvitnú na jar. Je to kompaktný a mrazuvzdorný druh.
- Pontský rododendron: Pochádza z južnej Európy a Ázie. Je to veľmi odolný druh, ktorý sa rýchlo šíri a dokáže vytvárať husté kríky. Kvety sú zvyčajne fialové a kvitnú na prelome jari a leta.
- Rhododendron micranthum: Kompaktný a mrazuvzdorný druh.
- Rhododendron Carolinianum (rododendron kalifornský).
- Rododendron Jakutský: Obľúbený stálozelený druh vďaka hustým veľkým kvetom a skorému jarnému kvitnutiu. Je dostupný vo viacerých farbách podľa variety.
- Rhododendron 'Nova Zembla': Má vynikajúce dekoratívne vlastnosti a dobrú mrazuvzdornosť. Kvety sú ružovo-červené.
- Rhododendron 'Cunningham’s White': Dokáže vytvoriť až 2,5 m vysoký a 4 m široký hustý ker. Kvety v púčikoch sú fialové (levanduľové) s jemným červeným bodkovaním. Ker kvitne hojne v druhej polovici mája.
- Rhododendron Yakushimanum: Kompaktnejší druh rododendrónu pochádza z japonského ostrova Yakushima. Má tmavozelené, lesklé listy a jeho kvety sú biele alebo svetloružové. Husto rastúci druh vyznačujúci sa špecifickým sfarbením kvetov - sú bledoružové, po rozvinutí biele s jemným bodkovaním a výraznou, zeleno-žltou škvrnou na hornom okvetnom lístku. Ker kvitne hojne v druhej polovici mája. Tieto hybridy vynikajú krásnymi, voňavými kvetmi, kvitnúcimi v máji a júni.
- Žltý rododendron: Je jedným z mála druhov, ktoré majú jasne žlté kvety. Tento druh je pôvodom z juhovýchodnej Európy a je veľmi obľúbený pre svoje voňavé kvety.
- Rhododendron 'Blue Peter': Kompaktný a hustý ker, ktorý dorastá do výšky 50, maximálne 100 cm. Listy sú mierne lesklé a majú tmavozelenú farbu. Kvety sú modrej až fialovej farby.
- Rhododendron 'Purple Splendour': Je zakrpatený stálozelený ker, ktorý dorastá do výšky 1,5 m a kvitne v apríli a v máji fialovomodrými kvetmi.
- Rhododendron 'Scarlet Wonder': Je jeden z najpopulárnejších stálozelených trpasličích odrôd rododendrónov. Rastie viac do šírky ako do výšky (60 cm) a kvitne krvavo-červenými kvetmi, ktoré rastlinu husto pokrývajú v apríli a máji.
- Rhododendron 'Marcel Menard': Listy tohto rododendrónu sú lesklé a majú tmavozelenú farbu. Kvety sú v púčikoch červené, po otvorení rubínovoružové a neskôr svetloružové so žlto-zeleným vzorom na jednom okvetnom lístku.
- Azaleodendrony: Väčšinou ide o mrazuvzdorné druhy. Okrem skupiny Vireya, ktoré sa pestujú v zimnej záhrade alebo v studenom skleníku. Je potrebné ich vysádzať do polotieňa a plytko. Neznášajú hlbokú výsadbu a trvalý tmavý tieň. Tieto opadavé hybridy sa u nás označujú aj ako azalky veľkokveté a patria medzi najobľúbenejšie druhy (napr. varieta 'Homebush'). Rýchlo rastú a podľa variety dosahujú výšku v dospelosti 1,5 až 2 m.
- Ďalšie obľúbené azalky:
- Rhododendron occidentale (západná alebo kalifornská azalka) pôvodom zo západnej Severnej Ameriky.
- Rhododendron viscosum (azalka bažinatá) zo severu Spojených štátov.
- Stálozelené azalky: Veľmi obľúbené vďaka bohatým kvetom a kompaktným rozmerom (výška 1m). Sú dostupné vo viacerých farebných a tvarových varietách kvitnúcich v máji a júni.
- 'Cecile': Bujne rastúca azalka dorastajúca do 2 metrov, ktorá kvitne v máji lososovo ružovými kvetmi.
- Hybrid azalky s výškou 1,2 m, kvitne na jar purpurovo ružovými kvetmi.
- Trpasličie variety:
- Trpasličia varieta rododendrónu vhodná aj do skaliek, keďže po 10 rokoch dorastá len do výšky 30 cm.
- Len 10 až 25 cm vysoký rhododendron s celistvými kvetmi vo viacerých farbách podľa variety.

tags: #rododendron #tmavo #fialovy