V našich končinách sa v jarných mesiacoch odohráva pozoruhodné divadlo s viacerými dejstvami - ťah a rozmnožovanie ropúch. Toto predstavenie je možné sledovať v priamom prenose aj v lokalitách ako Sninské rybníky pri Snine. Prírodné prostredie v týchto lokalitách poskytuje ropuchám vhodný životný priestor. V období „zásnub žiab“ sa tu stovky jedincov zo všetkých strán zliezajú k zamokreným miestam a rybníkom, hnané pudom rozmnožovania.
Charakteristika a rozšírenie ropuchy zelenej
Ropucha zelená (Bufotes viridis) je druh žaby z čeľade ropuchovité (Bufonidae). Je charakteristická svojím „maskáčovitým” sfarbením - svetlý podklad je husto pokrytý ostro ohraničenými zelenými škvrnami. Tento druh je typickým stepným a lesostepným druhom, ktorý sa vyskytuje najmä v nížinách. Môžeme ju nájsť na poľnohospodársky obrábaných plochách, na poliach, lúkach, pasienkoch, v záhradách a parkoch, ale aj na staveniskách a často aj na sídliskách veľkých miest.
Zo všetkých našich obojživelníkov je ropucha zelená najodolnejšia voči suchu a mimo obdobia rozmnožovania žije ďaleko od vody. Z našich obojživelníkov sa najlepšie adaptovala na život v kultúrnej krajine. Je aktívna za súmraku a v noci, cez deň sa ukrýva pod kameňmi alebo v plytkých norách. Na rozmnožovanie využíva plytké vodné nádrže, ktoré však musia byť dobre osvetlené.
Ropucha zelená je schopná prežívať aj v silne urbanizovanom prostredí, a preto ju môžeme považovať v porovnaní s väčšinou ostatných druhov našich obojživelníkov za menej ohrozenú. V Česku aj na Slovensku je v takmer súvislých oblastiach, inak je rozšírená po strednej, južnej a východnej Európe a zasahuje až do Arábie a strednej Ázie. Na Pyrenejskom polostrove boli nájdené fosílie tohto druhu datované do obdobia raného pleistocénu (1,1 až 1,2 mil. rokov). Vyhýba sa chladnejším a horským oblastiam. Objavuje sa najčastejšie v polohách do 450 m n. m., najviac do 1 000 m n. m., na Balkáne do 2 000 m n. m. Žije v lesoch, lesostepoch, pastvinách, alpínskom pásme, otvorenej krajine, t. j. aj záhradách, parkoch, poliach a v okolí jazierok a rybníkov.
V Európe sa typicky vyskytuje v nížinách, ale môžeme ju nájsť až do výšky 2400 m nad morom. Mimo Európy sa ropuchy zelené vyskytujú až do výšky 4500 m n. m. Ropucha zelená býva často oprávnene označovaná ako stepná žaba a vyžaduje tak pre svoj výskyt otvorenú, nezarostlú krajinu s prítomnosťou obnaženej pôdy.
Ropucha zelená sa v Slovenskej republike vyskytuje súvisle len v niektorých nížinných oblastiach. Najvyššie položené lokality tohto druhu na Slovensku sú vo výške 740 m.n.m., väčšinou však svojim výskytom nepresahuje nadmorskú výšku 450 m.n.m. Ide teda o typicky nížinný druh žaby. Medzi hlavné oblasti rozšírenia u nás patria južné oblasti a Polabie, v ostatných častiach republiky je jej výskyt skôr ostrůvkovitý.
Na rozdiel od skoro všetkých ostatných druhov našich obojživelníkov dobre odoláva suchu, teplu, chladu a nevadí jej ani zvýšená slanosť vody v nádrži pre rozmnožovanie. Je jediným druhom, ktorý je odolný voči suchu a teplu okrem ropuchy krátkonohé. Ropucha zelená znesie aj teploty okolo +40 °C a je veľmi tolerantná aj voči vysokému stupňu sucha (smrť nastane až pri strate 50% obsahu vody z tela). Aj preto sa tento druh, ako jediný obojživelník, doposiaľ vyskytuje dokonca aj v oázach na Sahare. V suchých oblastiach ropuchy v noci pravidelne navštevujú vodné telesá, kde telo opäť zavodňujú (rehydratujú). Vo strednej Európe osídlujú často suché a polosuché pastviny a svieže oslnené lesy.
Ropuchu zelenú môžeme často nájsť v mestskej zástavbe, a to niekedy aj vo veľkých počtoch. Dokonca takýmto biotopom (parky, záhrady, sady, vinice..) dáva prednosť pred voľnou krajinou, ktorá je často viac zarastená. Ropuchy chodia často do miest loviť hmyz okolo pouličných lámp.
Spôsob života a správanie
Denná a nočná aktivita
Ropucha zelená je typicky nočný druh. Cez deň sa ukrýva pod kameňmi, starými pňami, v húštinách alebo pod hromadami konárov. S príchodom noci však ožíva. Vyjde zo svojich úkrytov a s neuveriteľnou obratnosťou loví.
Potrava
Potravou ropuchy sú mravce, pavúky, mnohonôžky, chrobáky, slimáky a dážďovky, ktoré loví svojím vychlípiteľným jazykom. Veľké jedince dokážu uloviť aj menšie druhy stavovcov, žabky, či myši (hlavne ich mláďatá). Je veľmi užitočná, ničí veľké množstvo hmyzu a slimákov.
Potrava mladých jedincov sa skladá predovšetkým z chvostoskokov, mšíc, menších druhov broukov, roztočov a klíšťat. Pulci požírají často rôzne riasy a detrit, ale aj jemný piesok s kalom.
Odolnosť a prispôsobivosť
Ropucha zelená je mimoriadne verná svojmu stanovisku. Je takmer na celom území SR hojná. Rozhodne je to z našich obojživelníkov druh najviac odolný proti suchu a teplu, vďaka čomu ju možno zazrieť na miestach, kde by sme ju určite nečakali.
Zimovanie
Vo strednej Európe tento druh prezimuje od septembra-októbra do marca. Na jeseň sa začínajú pripravovať na zimný odpočinok, ktorý prežijú v stave strnulosti - bez pohybu, vody či potravy. K prezimovaniu vyhľadáva rôzne miesta na súši, ktoré nepremŕzajú - rôzne hromady vetiev či kameňov, opustené nory a pod. Ropuchy zelené môžu zimovať jednotlivo či po skupinkách. V južných častiach jej areálu výskytu je často obdobie zimovania úplne vynechané a ropuchy sú tak aktívne po celý rok. Zvláštnosťou je, že ropuchy zelené môžu mať v niektorých púštnych oblastiach tzv. letný spánok (aestiváciu), ktorý sa u nich môže prejaviť pri nedostatku vlhkosti či pri vysokých teplotách.
Na pomoc pri prečkaní zimy im môžete na nakyprenú pôdu nasypať hromadu lístia a konárov, pod ktorú sa ropuchy môžu zahrabať. Vhodné sú aj suché kamenné múriky s väčšími škárami, ideálne tie, ktoré stoja pri svahu alebo sú z oboch strán otvorené. Ak ich vyplníte čiastočne zeminou, drobnými kamienkami a kúskami zhnitého dreva, vytvoríte dokonalý zimný úkryt.
Rozmnožovanie
Výber miesta na rozmnožovanie
Pre obdobie rozmnožovania vyhľadáva ropucha zelená plytké, preslnené a veľmi málo zarastené vodné telesá, rôzne v krajine (hlavne tam, kde je obnažená pôda). Typicky ide o malé tŕne či kaluže, často sa ale tiež rozmnožuje v požiarnych a iných technických nádržiach, v kúpaliskách a tiež v rybníkoch - najmä pozvoľne napúšťaných plôdkových rybníkoch.
Ropuchy potrebujú vodu iba v období jarného rozmnožovania. Vtedy do nej kladú svoje vajíčka spojené do dlhých, slizovitých reťazcov, ktoré môžu mať aj niekoľko metrov. Samičky ich omotávajú okolo vodných rastlín, aby sa vajíčka udržali v teplejšej vode blízko hladiny - ďalej od chladného, bahnitého dna, kde by sa ich vývoj mohol spomaliť alebo prerušiť.
Párenie
Párenie a kladenie vajíčok v strednej Európe prebieha najčastejšie od apríla do júna, ale výnimkou nie je ani párenie v júli. Ropuchy zelené sa vo vode objavujú viac-menej iba v tomto období, inak sú výlučne suchozemské. Pri párení samec drží samicu za predné nohy, majú teda axilárnu amplexus.
Samičky ropúch bývajú spravidla väčšie a robustnejšie ako samce - a to nie náhodou. Samce si ich často nesú na chrbte až k vode, čím šetria čas a energiu. Keď samička začne klásť vajíčka, samec ju pevne objíma a vypúšťa spermie priamo do vody - oplodnenie teda prebieha vonkajším spôsobom.
Niekedy sa však stane, že iný samec súpera jednoducho z chrbta zhodí a zaujme jeho miesto. Tí, ktorí ostanú „na ocot“, sa zvyknú chytať iných samcov - zrejme v snahe nezostať úplne bokom od diania.
Samec oblapí samicu ešte mimo vody. Na prvých troch prstoch predných nôh majú samce v období rozmnožovania zrohovatené mozoľovité výrastky, pomocou ktorých sa na tele samice lepšie udržia.
V populácii sústredených žiab je výrazná prevaha samcov, na jednu samicu pripadajú priemerne asi 3 samce. Samce o samice bojujú tak, že odkopávajú zadnými končatinami každého iného záujemcu o „jeho“ partnerku. Je to neľútostný súboj o samičku. Hneď ako sa v ich blízkosti objaví samica, vrhajú sa na ňu, snažia sa jej vyliezť na chrbát a zaujať tak výhodnú kopulačnú polohu. Samica sa takýmto útokom všemožne bráni a nepozvaných milencov energicky odhadzuje prudkými pohybmi zadných nôh. V mnohých prípadoch sa však nedokáže ubrániť výraznej presile a rozvášnené samce ju pod ťarchou svojich tiel udusia. Ich pohlavný pud je tak silný, že na takto usmrtenej samičke zotrvávajú v pevnom objatí ešte niekoľko ďalších dní. Silu tohto pudu je obrovská. V čase vrcholiaceho párenia sa samce snažia prichytiť o akýkoľvek predmet vo vode, ktorý často ani vzdialene nepripomína samičku.
Kladenie vajíčok
Samica prichytáva šnúry vajíčok na rastliny. Samička kladie dve paralelné rosolovité šnúry vajíčok o dĺžke 2-5 m a šírke 4-6 mm. Samotné vajíčka sú jednofarebne čiernohnedé a majú priemer 1-1,5 mm, v povraze sú uložené v 1-3 pravidelných radoch. Ich počet v znáške (šnúre) sa pohybuje najčastejšie medzi 2000-6000 ks (údajne až 15000 ks).
Vajíčka ropúch sú pochúťkou pre mnohých obyvateľov jazierok a tŕní - od hmyzu až po malé rybky. Preto ich samičky kladú tisíce, aby aspoň niekoľko jedincov prežilo a dospelo.
Tenké povrazce (šnúra) vajíčok, obvykle 2-5 m dlhé a 4-6 mm široké. Vajíčka sú čierne až čiernohnedé, s rôzne veľkou, belavou škvrnou na spodnom póle. V ďalšom vývoji sú potom vajíčka jednofarebné, čierne až čiernohnedé. Priemer vajíčka 1-1,5 mm.
Na jar vyhľadáva menšie prehriate nádrže, nevyhýba sa i väčším kalužiam. Šnúry ropuchy zelenej sú kratšie než u ropuchy bradavičnatej. Vajíčka v počte 10 000-12 000 kusov samička odkladá v dlhých šnúrach, ktoré obmotáva na vodné rastliny.
Vývoj a metamorfóza
Larvy sú malé, majú len 5 mm. K metamorfóze dochádza za 2 - 2,5 mesiaca, v horách 3,5 až 4 mesiace. Veľkosť metamorfovaných žabiek je od 0,6 až 0,8 cm. Žabky vzhľadom pripomínajú miniatúry dospelých žiab, vyliezajú z vody a v desiatkach, stovkách, či dokonca tisícoch vyliezajú hromadne z vody a vydávajú sa na svoje „loviská“. Počas masového presunu sú zase nápadné.
Po vykulení z vajíčka sú pulci veľkí 3-4 mm a vyvíjajú sa až do 50 mm. Pulci si často hĺbia vo dne individuálne jamky, kvôli väčšej šanci na prežitie vo vysychajúcich kalužiach. Premena (metamorfóza) v malú žabku je dokončená obvykle po 2-3, niekedy až po 4 mesiacoch od nakladenia. Po premene (jún-august) sú ropuchy veľké cca 17 mm.
Larvy sú väčšie ako larvy ropuchy obyčajnej. Tesne pred metamorfózou dosahujú do 45 mm. Análny otvor je v strede línií tela na báze chvosta. Zvrchu sú olivovohnedé alebo tmavosivohnedé. Ventrálna strana tela sivobelavá, silne hnedo bodkovaná. Sivobelavé lemy sú husto bodkované. Metamorfóza žubrienok na žabky nastáva po 2-3 mesiacoch, v plytkých, dobre prehrievaných mlákach aj skôr.
Pri pohľade zhora majú oči umiestnené nápadne bližšie k stredu trupu a majú priehľadný okraj trupu s viditeľným „piškotovitým“ zaškrcením v strednej časti. Pulci majú jednoduché (jednořádkové) rady retných zúbkov. Zubný vzorec 2/3. Ústny disk dosahuje zhruba šírky rozostupu očí. Druhá horná rada zúbkov uprostred s menším prerušením. Pomer dĺžky prvej dolnej zubnej rady ku dĺžke prerušenia druhej hornej zubnej rady (DŘZ 1/ prerušenie HŘZ 2) je menší ako 6. Sfarbenie hornej strany trupu je svetlo šedozelené až tmavo olivovo zelené (časté je mramorovanie), brucho je obvykle belavé. Plavecké lemy sú vždy zreteľne priehľadné, s výraznejším tmavým škvrnením horného lemu. Bez bronzového škvrnenia i „vlnkovania“ na trupe.
Pulci ropuchy zelenej si v dne periodických kaluží a tŕní často hĺbia jamky, ktoré bývajú viditeľné aj po vyschnutí tŕní.
Představujeme vám ROPUCHU OBECNOU, Žáby na tahu, rozmnožování ropuch, ropucha obecná, toad mating...
Ochrana a ohrozenie
Ohrozenie
Ich ohrozenie pramení práve z úbytku prirodzených vodných plôch, znečistenia a dopravnej premávky, ktorá často prekáža ich jarným migráciám za rozmnožovaním. Dospelá ropucha počas krátkeho obdobia párenia sa vo vode neprijíma potravu, hneď po nakladení vajíčok a ich oplodnení sa vracia na súš.
Ropucha zelená je stepným a pionierskym druhom, podobne ako ropucha krátkonohá či kunka žltobruchá. Ropucha zelená tak potrebuje otvorenú krajinu s obnaženým pôdnym povrchom, v ktorej sa vyskytujú plytké a nezarastené vodné telesá. V našej krajine sa tak často jedná o polia, rôzne technické nádrže, kúpaliská, vojenské a ťažobné priestory. Z rybníkov tejto ropuche vyhovujú iba plôdkové rybníky s jarným vypúšťaním a nasadzovaním váčkového plôdku.
Ropucha zelená je teda jednoznačne závislá od hospodárenia v krajine, ak dôjde k opusteniu niektorých skôr udržiavaných plôch, z miesta mizne.
Je zaradená medzi ohrozené - chránené druhy.
Pomoc a ohľaduplnosť
V prípade individuálnych presunov môžeme byť ohľaduplní k týmto jedincom prechádzajúcim cez cestu. Stačí v miestach, kde žaby prechádzajú cez cestu pribrzdiť a možno ich aj obísť, ak to bezpečnosť dovoľuje. Prejsť sedem metrov širokú vozovku trvá u ropuchy bradavičnatej asi 28 minút.
Čo sme však zaznamenali, je uviaznutie ropúch v „pasciach“, ktoré pre nich človek neúmyselne pripravil zástavbou v ich životnom priestore. Sú to miesta na trase presúvajúcich sa žiab, kde spadnú a nemôžu sa dostať von a pokračovať tak v ťahu.
Ak by ste na takéto uviaznuté žaby teraz, alebo v budúcnosti, narazili, môžete im taktiež pomôcť vlastnými rukami. Je to jednoduché, len ich jednoducho aspoň z pasce vysloboďte, najlepšie presuňte a vypustite na vhodné miesto priamo do priestoru vodnej plochy. Pri prenose je vhodné mať na rukách rukavice. Rukavice preto, lebo ropucha má za očami zoskupené príušné jedové žľazy (parotidy). Druh je však len málo jedovatý, pri dotyku hrozí pre človeka malé riziko. Možnému podráždeniu kože zabránia práve rukavice.
Problémy môže ropucha v sebaobrane spôsobiť iným zvieratám, napr. psom. Stáva sa, že domáci miláčik vďaka loveckému inštinktu do ropuchy zahryzne a jej jed prehltne vo vyššej dávke. Môže to byť pre neho nebezpečné a takýto incident končí ošetrením u veterinára. Avšak, niet sa čo čudovať, keďže pri útoku psa ide ropuche doslova o život. Najlepšie, aj pre psíka, aj pre ropuchy, je takýmto stretnutiam predísť. Preto, prosím vás, v čase a na miestach ťahu a rozmnožovania žiab, dočasne zmeňte trasu prechádzky, toto obdobie trvá krátko.
V mestách, na ich okrajoch ale aj v iných častiach územia krajiny sa vyskytuje krásna ropucha zelená, ktorá v poslednom období zaznamenala zmenu svojho rodového názvu z Bufo na Pseudepidalea a v poslednom čase na Bufotes. U ropuchy zelenej ide o vyslovene stepný, suchomilný a teplomilný druh žaby, ktorý je takmer na celom území SR hojný. Zatiaľ. Rozhodne je to z našich obojživelníkov druh najviac odolný proti suchu a teplu, vďaka čomu ju možno zazrieť na miestach, kde by sme ju určite nečakali. Pritom je mimoriadne verná svojmu stanovisku.
V oblastiach výskytu ropuchy zelenej je nutné priebežne vykonávať zásahy, smerujúce k vzniku obnaženého pôdneho povrchu a plytkých tŕní či kaluží. K tvorbe obnaženého pôdneho povrchu je veľmi vhodná krátkodobá a maloplošná intenzívna pastva. Tú však môžu veľmi dobre nahradiť pojazdy vojenskej alebo off-roadovej techniky, pokiaľ sa však jazdí mimo hlavného obdobia jej rozmnožovania, alebo sa v dobe rozmnožovania jazdí len v menšom rozsahu. Ak tieto možnosti nie sú, je potrebné vykonávať občasné obnažovanie pôdy napr. za pomoci bagra alebo buldozéra. Pri rekultiváciách bývalých ťažobných priestorov je nutné vždy časť vyťaženého priestoru nezavážať a naopak tu naďalej vykonávať nejakú formu starostlivosti. Podporiť môžeme ropuchu zelenú ale aj ďalšími opatreniami, len je potrebné zmeniť pohľad na narušenie krajiny. Nelpieť na urovnaných a esteticky dokonalých tvaroch, ale naopak aspoň krátkodobo ponechávať vyjazdené koľaje na cestách a poliach.
Výskytu drobných vodných plôch a nadväzujúceho obnaženého pôdneho povrchu môžeme dosiahnuť napríklad občasným strojným strhnutím drnu, alebo vhodne vymedzeným pojazdom off-roadovej či vojenskej techniky.
Ak máte v záhrade jazierko s čerpadlom, ktoré uvádza vodu do pohybu (čo je žiaduce najmä pri kúpacích jazierkach), a ropuchy doň nakladú vajíčka, je dobré myslieť aj na ne. Od chvíle, keď sa začnú liať pulce, až do momentu, kým sa premenia na malé žabky, čerpadlo radšej vypnite. Vodu môžete počas tohto obdobia udržiavať čistú pomocou špeciálnych baktérií - tie pulcom neublížia a jazierku pomôžu. Navyše, samotné pulce robia výbornú prácu, pretože poctivo čistia kamene, steny i listy rastlín od rias. Keď sa neskôr menia na malé žabky, potrebujú možnosť pomaly sa dostať na breh - napríklad pomocou kamienkov či plytkého sklonu brehu.
Pre dospelé žaby už čerpadlo nepredstavuje žiadne riziko, pokiaľ nie je prúd príliš silný. Niektoré druhy - najmä skokany - dokonca radi posedávajú pri hladinovom prúdení ako v malej „vírivke“. Ropuchy však mimo obdobia rozmnožovania trávia väčšinu času na súši, kde nachádzajú potravu aj úkryt.
Ropucha zelená je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 90 €.
Porovnanie s inými druhmi ropúch
Ropucha krátkonohá (Epidalea calamita) - mámer takmer vždy výrazný citrónovo žltý či žltozelený pruh v stredovej línií chrbta (u niektorých r. zelených sa môže nevýrazný pruh výnimočne tiež vyskytnúť a niektoré r. krátkonohé ho naopak nemajú). Sfarbenie je celkovo iné, často svetlé s tmavším (zeleným) škvrnením, len málokedy je škvrnenie výrazne „maskáčové“. Má veľmi krátke zadné končatiny, vďaka čomu neskáče, ale behá. Parotidy má oproti r.zelenej a obecnej výrazne menšie, trojuholníkovitého tvaru a pri pohľade zhora navzájom rovnobežné.
Ropucha obyčajná (Bufo bufo) - sfarbenie tela je väčšinou jednofarebné, hnedé až načervenalé, bez stredového chrbtového pruhu. Parotidné žľazy nemá umiestnené pri pohľade zhora navzájom rovnobežne, ale roztvárajú sa, a sú tiež pomerne veľké. Má rovnako ako r. zelená dlhšie zadné končatiny, takže dokáže skákať, nebehí.
Ropucha zelená (Bufotes viridis) - drobná žabka s atraktívnym zelenkastým vzorovaním. Má rada teplé a suchšie prostredie - nájdeme ju v záhradách, vinohradoch aj na poliach. Na rozmnožovanie však potrebuje plytké nádrže s vodou. Obľubuje štrkové záhony, vresoviská a vyhriate lúky.
Ropucha obyčajná (Bufo bufo) - veľmi prispôsobivý druh, ktorý dokáže prežiť aj v záhradách bez jazierka. Po rozmnožovaní sa často presúva aj niekoľko kilometrov od vody, no každú jar sa vracia na miesto, kde sa sama narodila.
Ropucha krátkonohá (Epidalea calamita) - vyhľadáva piesočnaté brehy a suché pieskovne, kde sa cez deň zahrabáva. Ohrozujú ju však dobre mienené rekultivácie, ktoré jej berú útočisko. Ak jej pri jazierku pripravíte slnečné miesto z piesku a štrku, môže sa stať vašou vernou susedkou.
tags: #ropucha #zelena #rozmnozovanie