Rosnička zelená, vedecky známa ako Hyla arborea, je náš jediný druh stromovej žaby a zároveň jeden z najznámejších a najpôvabnejších obojživelníkov v Európe. Tento malý, nenápadný tvor, dorastajúci do dĺžky maximálne 50 mm (bežnejšie 30-40 mm), fascinuje svojimi prispôsobeniami a životným cyklom. Vyznačuje sa zaobleným ňufákom, horizontálne eliptickými zornicami a typicky zploštenými koncami prstov, ktoré slúžia ako dokonalé prísavky na akomkoľvek povrchu. Zadné končatiny má pomerne dlhé, s prstami spojenými plávacími blanami.
Povrch jej kože je hladký a lesklý. Základné sfarbenie je jednofarebne zelené, no v závislosti od teploty a nálady sa môže meniť na bodkované, tmavohnedé, čierne, sivé alebo nažltlé. Charakteristickým znakom je svetlý či tmavohnedý pruh tiahnuci sa po stranách tela od nozdier cez bubienok až po oblasť slabín, ktorý je ohraničený jemným svetlým prúžkom. Brucho a hrdlo samičky bývajú biele alebo nažltlé. Samce, na rozdiel od samíc, disponujú vonkajším rezonančným vakom na hrdle, ktorý sa počas obdobia párenia výrazne nafukuje.
Výskyt a biotop rosničky zelenej
Rosnička zelená obýva prevažnú väčšinu územia Slovenska, no v niektorých oblastiach, ako napríklad v Křivoklátsku či v horských a podhorských oblastiach Krkonôš, Šumavy a Krušných hôr, úplne chýba. Preferuje nižšie až stredné polohy, približne do 550 metrov nad morom, s hornou hranicou rozšírenia v Českej republike do 750 metrov nad morom. Je dôležité poznamenať, že obsadené mapovacie polia nemusia vždy znamenať súvislé rozšírenie; často ide o niekoľko izolovaných lokalít.
Tieto žabky sú prispôsobivé a vyskytujú sa na rôznych miestach: od mokradí, okrajov lesov, polí, lúk a pasienkov až po záhrady a parky. Nevyhýbajú sa ani ľudským sídlam či oblastiam dotknutým ťažobnou činnosťou, kde často nachádzajú vhodné podmienky. Zejména samci sa počas roka zdržiavajú v blízkosti vodných plôch, kde ich môžeme nájsť sedieť na zemi alebo neskôr v stromovom či krovitom poraste, pričom niektoré jedince boli objavené až vo výške 10 metrov nad zemou v korunách stromov.
Najvhodnejším biotopom pre rozmnožovanie rosničky sú menšie rybníky s bohatou vegetáciou a minimálnym množstvom rýb. Okrem rybníkov využívajú aj rôzne jazierka, kaluže, tŕne v poliach, lesné jazierka, lomy, pieskoviská, výsypky, zvodnené tankodrome, vodné kanály, kúpaliská, požiarne nádrže, záhradné jazierka, bazény či sudy s vodou. Počas horúcich dní a pri nedostatku vlahy sa rosničky ukrývajú pod kameňmi alebo v trouchnivom dreve.
Rozmnožovanie a vývoj
Obdobie rozmnožovania rosničky zelenej vo strednej Európe závisí od klimatických podmienok a zvyčajne trvá od polovice apríla do polovice júna, niekedy až do júla. Samice kladú 200 až 1400 vajíčok za sezónu. Vajíčka, merajúce približne 1,5-2 mm v priemere s rosolovitým obalom 3-4 mm, sú usporiadané do malých zhlukov obsahujúcich najčastejšie niekoľko desiatok, maximálne do 100 vajíčok. Tieto zhluky, ktoré po namočení nabobtnajú do veľkosti vlašského orecha (4 cm), sú vždy pripevnené k vegetácii.
Zhluky vajíčok sú pripevnené k vodnej vegetácii, vetvičkami alebo iným predmetom vo vode, pričom obvykle obopínajú stonku či vetvičku. Vajíčka sú spočiatku dvojfarebné: horná časť je svetlohnedá, spodná nápadne biela, čo ich odlišuje od vajíčok iných druhov žab. Neskôr sa menia na jednofarebné, okrové až svetlohnedé. Vajíčka sú nápadne menšie ako napríklad vajíčka kuniek či skokanov.
Pulce rosničiek sa pri vyliahnutí pohybujú vo veľkosti 3-5 mm a dosahujú maximálnu veľkosť okolo 50 mm. V závislosti od teploty vody a kvality výživy sa pulec premení na metamorfovaného jedinca po 78 dňoch (pri 17°C) alebo po 50 dňoch (pri 20°C). Mladé jedince merajú 12-21 mm. Väčšina lariev sa vo strednej Európe premieňa od júla do augusta.
Predátormi rosničiek sú najmä vtáky (výr skalný, sovka plamienková, haja hájová, kvakoš nočný, škovránok obyčajný, čajka smiešna), dravý vodný hmyz a „zelené“ skokany. Pri ohrození rosnička vypúšťa obranný hlien a vydáva únikové zvuky.
Hlasové prejavy a správanie
Za súmraku a v noci sa rosničky ozývajú hlasným a drsne znejúcim „ke-ke-ke“, ktoré sa často ozýva v zbore. Hlas jednotlivého samca sa opakuje 4-6x za minútu. Samci počas skrehotania často sedia v plytkej vode na hladine, kde ich drží mäkká vodná vegetácia. Individuálna vzdialenosť medzi samcami je 30-60 cm. V bezvetrí môže skrehotanie veľkého zboru rosničiek zaznieť až do vzdialenosti jedného kilometra.
Často dochádza k javu sexuálneho parazitizmu, kedy silní a hlasní samci bránia svoje teritórium a slabší samci sa medzitým skryto spária so samičkou. Krátko po polnoci väčšina samcov opúšťa vodnú plochu. Vo strednej Európe je možné volanie rosničiek počuť niekedy aj počas dňa, dokonca aj mimo obdobia rozmnožovania, napríklad z krovinných porastov koncom leta. Skrehotanie môže byť vyprovokované dažďom, letiacim lietadlom či klopaním datľa.
Rosničky sú aktívne najmä v noci, zatiaľ čo cez deň sa intenzívne slnia a odpočívajú. Počas dňa sa zvyčajne zdržiavajú v blízkosti vodnej plochy na širokolistej vegetácii alebo v rozsiahlych trávnych porastoch. V horských oblastiach môžu byť aktívne aj cez deň. Najdlhšia zaznamenaná migrácia bola 12,6 km v Holandsku.
Potrava
Potrava rosničky zelenej sa skladá prevažne z broukov, pavúkov a blanokrídleho hmyzu. V letnom období konzumujú viac škvorov a dvojkrídlovcov. Pulce sa živia riasami, vyššími rastlinami, odumretými vodnými živočíchmi a detritom.
Pohlavná dospelosť a ochrana
Samci rosničiek môžu byť pohlavne dospelí už v prvom roku života po prezimovaní, ale zvyčajne až v druhom či treťom roku. Samice sú väčšinou pohlavne zrelé po druhom prezimovaní. Rosnička zelená je na Slovensku zákonom chránený druh s hodnotou 300 € podľa Vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. Je zaradená do Prílohy IV Smernice EÚ o biotopoch a je súčasťou Bernského dohovoru.
Ochrana rosničky spočíva najmä v vhodnej starostlivosti o jej biotopy a vytváraní nových. Dôležité je udržiavať krajinnú mozaiku s extenzívnejšie obhospodarovanými plochami, podporovať extenzívnu pastvu či kosenie a vytvárať viacero malých vodných prvkov rôznych veľkostí. Taktiež je potrebné znižovať rybiu obsádku v rybníkoch a obnovovať starostlivosť o brehové porasty, ktoré by mali byť pravidelne prerezávané.
Fascinujúci život žiab | 4K
Zaujímavosti
- Rosnička zelená je historicky známa ako "barometer", pretože reaguje na zmeny tlaku, ktoré často predchádzajú dažďu.
- Jej farba sa môže meniť od svetlozelenej po žltkastú, sivú alebo hnedú v závislosti od teploty a vlhkosti.
- Na koncoch prstov má špeciálne prísavky, ktoré jej umožňujú bezproblémové lezenie po vegetácii, dokonca aj po hladkých listoch či sklenených povrchoch.
- Najmenšia úniková vzdialenosť spomedzi našich druhov žiab; pri ohrození skôr nehybne sedí a splýva s podkladom.
- V prípade melanizmu sa môžu objaviť čierne exempláre, zatiaľ čo modré sfarbenie je ešte vzácnejšie.
- V teplých jesenných dňoch sa môžu ozývať hlasy rosničiek aj mimo hlavného obdobia rozmnožovania.
tags: #rosnicka #zelena #rozmnozovanie