Mitóza (označovaná aj ako nepriame delenie) je zložitý spôsob delenia jadra eukaryotickej bunky, ktorého výsledkom sú dve dcérske bunky obsahujúce rovnaký počet a druh chromozómov ako materská bunka. Tento proces je základným spôsobom reprodukcie jadra, za ktorým nasleduje rozdelenie celej bunky, pričom zabezpečuje kontinuitu genetickej informácie.

Bunkový cyklus a jeho fázy
Život bunky od jej vzniku po ďalšie delenie nazývame bunkový cyklus. Ten sa skladá z dvoch základných období:
- Interfáza: Najdlhšia fáza, počas ktorej bunka rastie, plní metabolické funkcie a pripravuje sa na delenie. Delí sa na:
- G1-fáza (postmitotická): Začína vznikom bunky, prebieha syntéza RNA a bielkovín. Obsahuje hlavný kontrolný uzol cyklu.
- S-fáza (syntetická): Prebieha replikácia DNA, čím sa genetický materiál zdvojnásobí. Každý chromozóm následne pozostáva z dvoch identických sesterských chromatíd.
- G2-fáza (predmitotická): Finálna príprava na delenie, syntéza proteínov pre deliace vretienko a delenie organel (napr. mitochondrií).
- M-fáza (bunkové delenie): Samotný proces delenia jadra (karyokinéza) a následne cytoplazmy (cytokinéza).
Priebeh mitózy (Karyokinéza)
Mitóza je presne koordinovaný proces, ktorý rozdeľujeme do štyroch hlavných štádií:
1. Profáza
V jadre nastáva kondenzácia chromatínu pomocou bielkovín (histónov), čím vznikajú viditeľné chromozómy. Každý chromozóm sa skladá z dvoch sesterských chromatíd spojených v oblasti centroméry proteínom kohezínom. Jadierko mizne, jadrový obal sa rozpadá a centrozómy sa presúvajú k opačným pólom bunky, kde koordinujú syntézu mikrotubulov deliaceho vretienka.
2. Metafáza
Mikrotubuly deliaceho vretienka sa pripájajú na kinetochóry chromozómov. Vlákna dotlačia chromozómy do stredu bunky, kde sa vytvorí tzv. metafázová doštička (ekvatoriálna rovina). V tejto fáze sa aktivuje mitotický kontrolný uzol, ktorý overuje správne pripojenie vlákien.
3. Anafáza
Signálom pre začiatok anafázy je odbúranie kohezínu. Sesterské chromatídy sa oddelia a stávajú sa z nich samostatné dcérske chromozómy, ktoré sú ťahané k protiľahlým pólom bunky.
4. Telofáza
Dochádza k procesom opačným k profáze. Mitotické vretienko zaniká, okolo oboch sád chromozómov sa vytvárajú nové jadrové obaly. Chromozómy sa dešpiralizujú a opäť sa formuje jadierko.
Animácia mitózy
Cytokinéza: Rozdelenie bunky
Fyzické rozdelenie cytoplazmy a organel nasleduje bezprostredne po telofáze. Mechanizmus sa líši podľa typu bunky:
| Typ bunky | Spôsob delenia |
|---|---|
| Živočíšna bunka | Kontraktilný prstenec z aktínu a myozínu zaškrcuje membránu centripetálne (dostredivo). |
| Rastlinná bunka | V strede sa hromadia vezikuly z Golgiho aparátu, z ktorých vzniká nová deliaca plazmatická platnička. |
Význam mitózy
Mitóza je nevyhnutná pre rast viacbunkových organizmov, regeneráciu tkanív a nepohlavné rozmnožovanie. Výsledkom sú geneticky identické dcérske bunky (klony). Na rozdiel od mitózy, meióza je redukčné delenie, pri ktorom z jednej materskej bunky vznikajú štyri bunky s polovičným počtom chromozómov (gaméty), čo je kľúčové pre pohlavné rozmnožovanie.
tags: #rozmnozovanie #bunky #mitoza