Prajete si doplniť vysadené ihličnany o nové rastliny alebo sa vám páči susedova jedlička? Nemusíte hneď nakupovať drahé výpestky. S trochou času a správnymi technikami si ich môžete rozmnožiť sami. Tento článok vám poradí, ako na to.
Všeobecné vlastnosti reprodukcie ihličnanov
Ihličnaté rastliny sa v prírodnom prostredí vyznačujú prevažne rozmnožovaním semenami, čo sa odborne nazýva generatívne rozmnožovanie. Len v ojedinelých prípadoch sa rozmnožujú vegetatívne, napríklad tuja riasnatá, ktorej dolné konáre sa zakoreňujú a postupne okolo materského stromu vyrastú nové stromy. Podobne sa tento spôsob rozmnožovania často vyskytuje pri poliehavých borievkach a niekedy aj pri kríkovitých boroviciach, ktorých konáre sa na miestach styku so zemou zakoreňujú a takto sa môžu rozrastať.
Pri pestovaní sú oba spôsoby rozmnožovania rovnocenné. V lesníckej praxi sa využíva vo väčšej miere generatívne rozmnožovanie, kým v sadovníckom škôlkarstve má veľký význam vegetatívne rozmnožovanie. Semenné potomstvo sa vyznačuje vyššou vitalitou, odolnosťou a prispôsobivosťou, obyčajne aj mohutnejším vzrastom, ale najmä väčšou variabilitou potomstva.
Vegetatívne rozmnožovanie pomocou častí rastlín sa používa pre dreviny, ktoré nevytvárajú dostatok klíčivého semena alebo majú nepravidelné semenné roky. Vegetatívne sa rozmnožujú aj všetky vzrastové, farebné a iné kultivary s vlastnosťami, ktoré sa v semennom potomstve nededia, ako aj všetky druhy drevín, pri ktorých je vegetatívne rozmnožovanie z ekonomických a technologických príčin výhodnejšie.
ROUBOVÁNÍ – kopulace (sdružování, plátování), anglická kopulace, roubování do boku a za kůru
Rozmnožovanie ihličnanov semenom
Základom generatívneho rozmnožovania sú dobre vyvinuté, zrelé a zdravé semená, ktoré dozrievajú na stromoch väčšinou v prvom roku. Iba semená borovice, cyprušteka nutkanského, borievky obyčajnej a niektorých ďalších druhov dozrievajú v druhom roku.
Zber a príprava semien
Prvé dozrievajú rozpadavé šišky jedlí a pasmrekovca (september-október), neskôr na jeseň a v zime šišky cypruštekov, tují, borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedľovcov. Dôležité je včas pozbierať plody - šišky, inak hrozí, že sa semená z nich uvoľnia a vypadnú. Šišky zbierame v októbri až novembri. Aj pri koncoročných potulkách v parkoch a prírode nájdeme spadnuté šišky - ideálne polootvorené, ktoré ešte zopár semien obsahujú. Uzatvorené šišky sa zberajú za suchého počasia ihneď po dozretí.
Navlhnuté šišky sú zavreté, preto ich pred vytrasením semien necháme preschnúť. Ako z vonkajších buniek šiškových lamiel mizne voda, zmršťujú sa, lamely sa ohnú smerom von, čím sa šiška otvorí a semeno má cestu voľnú. Semená opatrne vytrasieme zo šišiek nad rozprestretým papierom. Nemiešame spolu viac druhov.
Olejnaté semená ihličnanov pri nevhodnom uskladnení rýchlo strácajú klíčivosť, preto sa najlepšie uchovávajú v šiškách vo vzdušných a chladných miestnostiach. Semená sa lúštia tesne pred sejbou, alebo sa vylúštia ihneď po zbere šišiek a uskladňujú sa v jutových vreciach voľne zavesených v suchých vzdušných a chladných miestnostiach alebo v chladiarňach.
Dužinaté plody ginka, borievok, tisov, patisov a toreje sa zbierajú ihneď po vyfarbení, zbavujú sa osemenia (nakvasením) a hneď sa stratifikujú. Inak rýchlo strácajú klíčivosť. Semená borovíc, smrekov, smrekovcov, duglasky a jedlí možno v hermeticky uzavretých nádobách uskladňovať aj niekoľko rokov za predpokladu zníženia obsahu vody v semenách na 5-6 % (pri jedli 7-9 %) pri teplote -4 až -10 °C (jedle -10 až -15 °C).
Stratifikácia semien
Semená pred výsevom musia prejsť obdobím chladu, čomu sa odborne hovorí stratifikácia. Semená zabalené napríklad v plátennom vrecúšku stačí nechať asi dva mesiace v chlade, napríklad v chladničke alebo aj vonku. Pri cédroch je lepšie nechať semená až do výsevu v šiškách.
Semená s dužinatým osemením, ako aj semená niektorých ďalších druhov, napr. borovice limbovej, sa po zbere stratifikujú, t.j. zmiešané s vhodným vlhkým substrátom (piesok, perlit, rašelina, piliny a ich zmes) sa uskladňujú v nádobách pri teplotách približujúcich sa bodu mrazu počas celého zimného obdobia. Stratifikované semená riedko rozprestrieme na substrát a zasypeme vrstvou piesku, ktorá by nemala byť hrubšia ako dvoj až trojnásobok priemeru semien. Ak vysievame iba malé množstvo semien, dávame do kvetináčov každé zvlášť, viac semien umiestnime napr. do väčších kvetináčov.
Výsev a starostlivosť o semenáčiky
Najvhodnejším obdobím na sejbu semien je jar. Nestratifikované semená sa sejú už od marca, stratifikované až vtedy, keď začali klíčiť. Semená vysievame koncom februára až začiatkom apríla do sterilného prostredia, do perlitu. Ten bežne kúpime v predajniach so záhradkárskymi potrebami. Vysievame do výsevných misiek alebo črepníkov, priamo na prevlhčený perlit. Perlit v miske dôkladne zvlhčíme vodou a necháme ho nasiaknuť.
Semená ihličnanov klíčia po asi dvoch až troch týždňoch od výsevu. Niektoré druhy majú nižšiu klíčivosť, napríklad cypruštek nutkanský, preto vysejeme výrazne viac semien, ako potrebujeme rastlín. Iné, napríklad z tují, zasa klíčivosť veľmi rýchlo strácajú, preto ich vysievame čo najskôr - ideálne hneď skoro na jar. Nie všetky ihličnany možno jednoducho rozmnožiť výsevom semien. Napríklad semená tisu klíčia veľmi dlho, niekedy až rok. Počas celého tohto obdobia musíme substrát udržiavať mierne vlhký.
Chúlostivejšie druhy sa sejú do skleníkov alebo do fóliovníkov do nádob (pri menšom počte semien), prípadne na záhony. Výsevy zatiename, podľa potreby rosíme a po vyklíčení dostatočne vetráme. Semenáče ihličnanov bývajú napádané plesňami, preto je lepšie výsevný substrát sterilizovať. Proti sypavke (opadávaniu a usychaniu ihličia) semenáčiky postrekujeme fungicídnymi prípravkami.
Po vyklíčení, spevnení a zdrevnatení hlavnej stonky môžeme jednotlivé rastlinky ihličnanov v priebehu leta porozsádzať. Vyberáme len tie najpevnejšie. Pripravíme malé črepníky a substrát určený na pestovanie drevín alebo si ho namiešame z kvalitnej rašeliny, preosiateho kompostu, záhradnej zeminy a piesku. Vyberieme rastlinu z perlitu a opatrne ho z korienkov opláchneme. Substrát po presadení udržiavame stále mierne vlhký, nie však premáčaný.
Priesady nechávame v nasledujúcom období v parenisku alebo v skleníku, pretože sú citlivé na chlad. Von ich vyložíme až po zakorenení, obvykle v lete. Nasledujúcu jar mladé ihličnany presadíme do väčších črepníkov.
Rozmnožovanie ihličnanov odrezkami
Rozmnožovanie ihličnanov odrezkami je jednou z najbežnejších metód. Ideálny čas na vegetatívne rozmnožovanie ihličnatých drevín odrezkami je od druhej polovice augusta do polovice septembra, v prípade priaznivého počasia až do začiatku októbra. Záhradkári, ktorí majú k dispozícii vykurovaný skleník, môžu ihličnany rozmnožovať počas celej zimy. Zakoreňovanie odrezkov trvá v závislosti od druhu dreviny 6 až 24 týždňov. Najpomalšie zakoreňujú tisy, najhoršie šľachtené odrody smrekov, jedlí, jedľovcov a borovíc, preto buďte trpezliví.
Výber a príprava odrezkov
Odrezkami si môžete rozmnožiť takmer všetky druhy z čeľade cyprusovitých (Cupressaceae), teda borievky, tuje, cyprušteky, cédrovce, cyprusy, ale aj tisy, tisovce, nízke odrody smrekov, jedlí a borovíc. Odrezky odoberajte z oslnenej strany koruny, vždy zo zdravých, dobre vyzretých bočných výhonkov. Dĺžka odrezka závisí od druhu a odrody dreviny. Napríklad pri zakrpatených smrekoch to nebude viac ako 1,5 až 3 cm, pri tujách 8 až 10 cm.
Dôležité je, aby na báze odrezka zostala takzvaná pätka starého dreva. Existujú však aj výnimky. Pri stĺpovitých odrodách tisov a borievok treba odoberať vrcholové odrezky bez pätky starého dreva a na báze spraviť dlhší šikmý rez. V dĺžke 1,5 až 2 cm nad bázou odrezka opatrne odstráňte ihličie, aby po zastrčení do substrátu zbytočne nezahnívalo. Bázu odrezka navlhčite vodou a vložte do stimulátora zakoreňovania. Prebytočný prášok jemne oklepte.
Výsadba a starostlivosť
Aby sa stimulátor nezotrel, do substrátu urobte kolíkom jamku, až potom vložte odrezok. Vrstva pôdy v zakoreňovacej miske by mala byť vysoká najmenej 5 cm. Substrát okolo odrezkov jemne pritlačte, ak treba, dosypte.
Najlepšie bude, ak si substrát na zakoreňovanie namiešate sami z rašeliny a piesku v pomere 1:1. Môžete však použiť aj čistý agroperlit, prípadne hotový substrát určený na vysievanie a zakoreňovanie. Odrezky zavlažte vodou z rozprašovača a umiestnite do pareniska alebo skleníka, prípadne ich prekryte fóliou, pravidelne vetrajte a substrát rosením udržiavajte stále mierne vlhký.
Najdôležitejším faktorom úspešného zakoreňovania ihličnatých odrezkov je vlhkosť a teplota. V dokonalých podmienkach by mala byť teplota pôdy pri zakoreňovaní v skleníku 16 °C, teplota vzduchu 12 až 15 °C. V januári až vo februári by ste mali teplotu substrátu znížiť na 8 až 10 °C, teplotu vzduchu na 5 až 6 °C.
Aby ste predišli rozvoju hubových chorôb, každé tri týždne ošetrite zakoreňujúce odrezky fungicídnym prípravkom. V prípade, že odrezky zakoreňujú v studenom parenisku, počas zimy ich chráňte rohožami. Hoci premrznutiu nezabránite, oveľa nebezpečnejšie je rýchle zamŕzanie a opätovné rozmŕzanie substrátu.
Zakorenené odrezky môžete v polovici mája presadiť do samostatných črepníkov. Po zakorenení je najkritickejším obdobím začiatok pučania. Vtedy treba udržiavať nižšiu teplotu, často vetrať, no zároveň zabezpečiť vysokú vzdušnú vlhkosť.
Rozmnožovanie ihličnanov hrižením
Rozmnožovanie ihličnanov hrižením alebo, ako sa táto metóda nazýva aj rozdelením kríkov, sa používa pomerne zriedka. Metóda nie je vhodná pre všetky ihličnany, ale iba pre mladé, stonkové, huňaté rastliny s dlhými výhonmi, ktoré sa dotýkajú zeme alebo majú plazivý či poliehavý rast. Tento spôsob rozmnožovania je pre materskú rastlinu absolútne neškodný, považuje sa však za najmenej produktívny.
Postup hriženia
Stačí si vybrať mladý a dostatočne dlhý výhon, ktorý dosiahne až k pôde. Ten jemne ohnite a uložte do pripravenej ryhy v zemi. Následne ho zasypte - ideálne substrátom bohatým na živiny. Aby sa výhon nevytiahol späť zo zeme, pripevnite ho napríklad drôtom alebo kolíkom. Aby sa vetvy rýchlejšie zakorenili, na výhonku pod púčikom sa urobí plytký rez, všetky malé konáriky sa odstránia.
Okrem toho by ste mali sledovať vlhkosť v mieste, kde výhonky prichádzajú do styku s pôdou. Asi po roku, keď sú korene už dostatočne vyvinuté, sa vetvy oddelia od materského kríka a presadia sa. Vytvorenie nezávislého koreňového systému môže niekedy trvať dlhšie. Prvú zimu po odstúpení by mala mladá ihličnatá rastlina prezimovať spolu s materským kríkom.
Rozmnožovanie ihličnanov vrúbľovaním
Rozmnožovanie ihličnanov vrúbľovaním sa vykonáva u tých plemien, ktoré sa zdráhajú množiť odrezkami alebo použitím semien. Táto metóda je široko používaná, keď je potrebné získať špeciálny tvar koruny rastliny. V špecializovaných okrasných škôlkach sa niektoré ihličnany vrúbľujú. Takto sa rozmnožujú všetky kultivary, ktoré nemožno rozmnožovať odrezkami. Vrúbľujú sa predovšetkým stromovité kultivary zástupcov z čeľade borovicovitých (jedľa, smrek, borovica, jedľovec, duglaska, smrekovec, céder), niektoré kultivary cyprušteka nutkanského a c. okrúhlolistého, borievok, tují, tujovky, tisov a pod. V škôlkarskej praxi sa často vrúbľujú aj niektoré pôvodné druhy, ktoré pre nedostatok semena nemožno rozmnožovať generatívne.
Príprava podpníka a vrúbľa
Ako podpník na množenie ihličnanov fungujú zdravé troj-, štvor- alebo päťročné sadenice. Vrúble sa odoberajú z jednoročných koncových konárikov, pri taxónoch s tenkými konárikmi aj z dvojročných (duglaska, jedľovce, tisy, tuje, ale aj niektoré taxóny borovice). Vrúble sa režú tesne pred vrúbľovaním, alebo sa uskladňujú v chladiarňach.
Techniky a starostlivosť pri vrúbľovaní
Ihličnany sa vrúbľujú v letnom období (august) vonku, alebo v zime už od novembra, ale najmä vo februári a v marci v skleníku. Vždy sa vrúbľujú na dobre zakorenené viacročné semenáče, ktoré musia byť vždy hrubšie ako vrúbeľ. Ako podpník sa používajú väčšinou semenáče pôvodných druhov, ale môžu sa použiť aj semenáče iných druhov, prípadne podpníky rozmnožované odrezkami alebo vlastné korene (dáždnikovec). Dvoj- až štvorročné podpníky hrubé 5-8 mm sa na jar (pre letné vrúbľovanie), alebo koncom leta (pre zimné) vysadia do črepníkov, ktoré sa zapustia do pôdy na záhony alebo do pareniska. Asi mesiac pred vrúbľovaním sa prenesú do poloteplého skleníka, v ktorom začnú pučať.
Najčastejšími spôsobmi vrúbľovania je bočné plátkovanie pri hrubých vrúbľoch (jedľa, borovica, smrek) a vrúbľovanie do boku (za kôru) s klinovým rezom vrúbľa pri tenkých vrúbľoch. Pri štepení sa skracujú len prerastené podpníky. Pred vrúbľovaním je dôležité rastliny výdatne zaliať vodou, pretože vrúbľovance sa dovtedy, kým nezrastú, nezalievajú. Zakladajú sa na záhon do vlhkej rašeliny šikmo tak, aby vrúbeľ stál kolmo.
ROUBOVÁNÍ – kopulace (sdružování, plátování), anglická kopulace, roubování do boku a za kůru
Pri letnom vrúbľovaní sa pareniská tesne uzavrú oknami a niekoľko týždňov sa nevetrá. Pri zimnom vrúbkovaní sa črepníky s vrúbľovancami ukladajú v skleníkoch podobne na stoly alebo na záhony pod fóliové tunely. V lete sa udržuje stála teplota 18-20 °C. V zime sa prvý týždeň udržiava teplota 10-12 °C a potom sa zvýši na 12-15 °C. Na vyššiu teplotu sú náročné najmä tisy, ale aj niektoré druhy borievok, duglaska a tuje.
Keď vrúbeľ zrástol s podpníkom (8-10 dní), podpníky sa skrátia asi o 1/3-1/2, uvoľní sa obväzový materiál, črepníky sa postavia kolmo a vrúbľovance sa začnú otužovať. Pri tisoch, borievkach a tujách zrastanie trvá asi o týždeň dlhšie. Hneď po zrastení sa celá časť podpníka nad miestom vrúbľovania odstráni, pri ostatných druhoch sa podpník odstráni až vtedy, keď vrúbeľ začne intenzívne rásť. Vrúbľovance sa v lete vysádzajú na záhony tak, aby miesto vrúbľovania bolo v zemi, jednoosové ihličnany sa vyväzujú o kolíky. Zo záhonov sa potom škôlkujú a za 3-5 rokov ich možno predávať.
tags: #rozmnozovanie #ihlicnatych #stromov #sistice