Jahody patria k rastlinám, ktoré sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom - pomocou poplazov. Tento prirodzený proces umožňuje jednoduché získanie nových rastlín z existujúcich porastov.
Vegetatívne rozmnožovanie jahôd
Vegetatívne rozmnožovanie jahôd je najbežnejším a najjednoduchším spôsobom získania nových rastlín. Materská rastlina vytvára poplazy, ktoré sa rozrastajú do dĺžky a na ich koncoch sa vyvíjajú nové, dcérske rastliny. Tieto poplazy môžu dorásť až do dĺžky 1,5 metra a na tejto dĺžke sa môže vytvoriť aj viacero nových rastlín. Pri tomto type rozmnožovania je dôležité získať zdravé a silné rastliny, ktoré sú zvyčajne prvé dve dcérske odnože od materskej rastliny. Výhodou tohto spôsobu je možnosť okamžitého zasadenia získaných sadeníc bez čakania na vyklíčenie zo semena.
Nepotrebné poplazy, ktoré nadmerne vysiľujú materskú rastlinu, je potrebné pravidelne odstrihávať, nie trhať. Toto je dôležité pre udržanie vitality pôvodného porastu a podporu tvorby kvetov a následnej úrody.
Výber vhodných poplazov na rozmnožovanie
Na presádzanie sú najvhodnejšie prvé dve rastliny rastúce priamo od materskej jahody. Ak už tieto sadenice vytvorili korene, je možné ich zasadiť priamo do pôdy. V prípade, že nemajú dostatočné korene, je vhodné ich predpestovať v debničke.
Pri výbere rastlín na rozmnožovanie je dôležité skontrolovať, či je rastlina dostatočne rozvinutá pre ďalšiu výsadbu. Silné, dobre vyvinuté poplazy sú ideálne. Malé rastlinky, ktoré vznikajú na ich koncoch, sa v kvalitnej zemine zakorenia samy. V prípade, že poplazy ešte nemajú vyvinuté korene, dajú sa zasadiť aj nezakorenené, pretože väčšina z nich aj tak neskôr zakorení.
Zakladanie nového jahodoviska
Pri zakladaní nového jahodového záhonu je dôležité dodržať odporúčané časové obdobie pre výsadbu. Neskoršia výsadba zvyšuje riziko, že sa jahody nestihnú dobre zakoreniť a vytvoriť kvalitnú listovú hmotu, čo môže ovplyvniť ich prezimovanie. Nový jahodový záhon by sa nikdy nemal zakladať na mieste pôvodného záhonu.
Výber vhodného miesta a pôdy
Jahodám sa najviac darí na slnečných miestach s hlinitopiesočnatou pôdou, s dostatkom humusu a živín, s neutrálnou až mierne kyslou pôdnou reakciou. Nevyhovujú im príliš úpalové miesta s vysychavou pôdou. Darí sa im síce aj v polotieni, ale nie až tak dobre ako na slnečnom mieste. Jahody pestujeme na samostatnej hriadke, ale v prípade nedostatku miesta ich môžeme vysadiť aj pod ovocné kríky (najmä ríbezle) alebo vedľa chodníka.
Pôdu je potrebné pred výsadbou odburiniť a dobre prekypriť. Jahody obľubujú pôdu obohatenú o organické látky, preto je dôležité do pôdy zapracovať hnojivo alebo kompost minimálne mesiac pred výsadbou. Odporúča sa použiť hnojivo na jahody, ktoré obsahuje okrem základných živín aj organickú hmotu.
Postup výsadby
Jahody sa vysádzajú ideálne do riadkov, čo uľahčuje následnú údržbu, alebo do trojsponu. Odporúča sa vysádzať do riadkov vzdialených od seba asi 40 cm, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené aspoň 25-30 cm. Pri výsadbe je dôležité dodržať správnu hĺbku, aby srdiečko rastliny bolo tesne nad povrchom pôdy. Koreňový krček by mal byť v úrovni pôdy. Po výsadbe je potrebné rastliny dôkladne zaliať.
Pri výsadbe je vhodné využiť čiernu netkanú textíliu, ktorá zabráni rastu buriny, ochráni plody pred zablatením a udrží potrebnú vlhkosť. Do textílie sa urobí krížový rez na mieste, kde sa vloží sadenica. Do pripravenej jamky sa naleje trochu vody a nechá sa vsiaknuť do zeme. Sadenice sa pred vložením do zeme skontrolujú - kvalitná sadenička má pekné korene, najmenej tri listy a neporušené listové srdiečko.
Starostlivosť o jahody
Okrem pravidelného polievania je dôležité odstraňovať staré listy a väčšinu vyrastajúcich poplazov, aby rastliny zostali silné. Mulčovanie záhonov, napríklad čiernou mulčovacou netkanou textíliou alebo fóliou, pomáha udržať substrát dlhšie vlhký a bez burín.
Zavlažovanie a hnojenie
Jahody vyžadujú menej častú, zato výdatnú zálievku. Výdatne treba zalievať tesne po výsadbe, aby dobre zakorenili. V čase kvitnutia a nasadzovania plodov je vlaha tiež dôležitá. Po každom kole plodenia je vhodné rastlinu prihnojiť tekutým organickým hnojivom. Nikdy nehnojte priamo po výsadbe. Jesenné výsadby môžete pohnojiť pred kvitnutím na jar.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Je potrebné pravidelne kontrolovať rastliny na prítomnosť buriny, chorých alebo odumierajúcich listov a plodov. V prípade potreby je možné použiť granulované prípravky proti slimákom alebo chemickú ochranu proti roztočíku jahodovému či iným ochoreniam. V daždivých rokoch treba byť na pozore pred škvrnitosťou listov. Mravce v poraste jahôd často signalizujú nízku a nepravidelnú zálievku.
Obnova jahodoviska
Jahody sú rastliny s pomerne krátkou produkčnou životnosťou, čo znamená, že sa rýchlo vyrodia. Po troch až štyroch rokoch sú plody zvyčajne veľmi malé a bez typických odrodových znakov. Preto je potrebné jahodovisko pravidelne obnovovať. Optimálna životnosť jahôd sú 2 až 4 roky pri dobre zvládnutej starostlivosti. Pre zabezpečenie dostatku chutných plodov sa odporúča obnovovať jednotlivé jahodoviská každé dva roky.
Rozmnožovanie pomocou meristémovej kultúry (in vitro)
Okrem prirodzeného rozmnožovania pomocou poplazov existuje aj pokročilejšia metóda - rozmnožovanie pomocou meristémovej kultúry. Táto metóda sa využíva predovšetkým v šľachtiteľstve a pri produkcii certifikovaného sadbového materiálu, ktorý je zbavený vírusov a iných patogénov.
Princíp meristémovej kultúry
Základom tejto metódy je využitie poznatku, že vírusy infikujúce rastlinu sa nenachádzajú v meristémových pletivách vegetačného vrcholu, alebo len vo veľmi malom množstve. Taktiež sa využívajú totipotentné vlastnosti meristémových buniek, ktoré majú schopnosť v ranom štádiu vývoja vytvoriť všetky druhy tkanív. Meristémové pletivá, oddelené od rastliny, sa kultivujú v špeciálnych podmienkach "in vitro" (mimo živého tela, v skúmavke).
Postup meristémového rozmnožovania
Proces začína izoláciou meristémového pletiva z vegetačného vrcholu pod binokulárnou lupou. Vyizolované explantáty, veľké 0,2 až 0,8 mm, sa kultivujú na živných agarových médiách v skúmavkách. Tieto médiá obsahujú potrebné makro- a mikroelementy, vitamíny, cukry, rastové látky a agar. Najčastejšie sa používa médium podľa Murashigeho a Skooga (1962).
Skúmavky s explantátmi sa umiestňujú do kultivačnej miestnosti s kontrolovanou teplotou (25°C) a fluorescenčným osvetlením (3000 luxov po dobu 16 hodín denne). Už po niekoľkých dňoch dochádza k regenerácii pletiva a organogenéze. Vývin prvého listu sa pozoruje na 20. deň a prvého koreňa na 45. deň. Celá nová rastlina sa vyvinie približne za tri mesiace.
Presádzanie a testovanie rastlín
Rastliny s dostatočnou koreňovou sústavou a listovou plochou sa presadia do črepníkov so sterilnou zeminou a perlitom v pomere 2:1. V prvých dňoch po presadení sú črepníky prikryté sklenenými pohármi a udržiavané pod fluorescenčným osvetlením. Po štyroch týždňoch sa rastliny prenesú do izolovanej časti skleníka.
Keď rastliny dosiahnu veľkosť 100 až 150 mm, testujú sa na vírusové choroby. Choré rastliny sú zlikvidované a zdravé dostanú nové číslo a vysadia sa do sieťového izolátu. Izolát slúži na udržovanie zdravého materiálu. Pôda v izoláte musí byť vydezinfikovaná proti pôdnym nematódam a vysadené klony sa udržujú pod insekticídnou clonou.
Klonové rozmnožovanie v skúmavke
Ďalšou metódou rozmnožovania "in vitro" je klonové rozmnožovanie, ktoré využíva stimulačný účinok cytokinínu (6-benzylaminopurínu). Tento hormón v médiu stimuluje tvorbu axilárnych (pazuchových) pukov. Metodiku pre klonové rozmnožovanie "in vitro" vypracoval Boxus (1974).
Proces klonového rozmnožovania
Rozmnožovanie vychádza z rastlín dopestovaných z meristémového pletiva a udržiavaných v skúmavkách na základnom médiu. Tieto rastliny sa testujú na vírusové choroby. Zdravé rastliny sa vyberú, zmladia a prenesú na živné agarové médiá s vyššími dávkami 6-benzylaminopurínu. Na tomto médiu sa meristém premení na masu pazuchových výhonkov. Výhonky sa oddelia a prenášajú opätovne na médiá, čo sa niekoľkokrát opakuje. Týmto spôsobom je možné získať milióny rastlín z jedného meristému za rok.
Zakoreňovanie výhonkov sa dosiahne na médiu, ktoré 6-benzylaminopurín neobsahuje. Tento spôsob rozmnožovania je prácny a náročný, vyžaduje špeciálne vybavenie a priestory, ale zaručuje úplne zdravý výsadbový materiál.
tags: #rozmnozovanie #jahod #poplazmi