Rozmnožovanie a životný cyklus lúčneho koníka

Pri letnej prechádzke v prírode nás láskajú teplé lúče slnka, ovieva jemný vánok a počujeme bzukot rôzneho hmyzu. Lúčne koníky pozná väčšina z nás od útleho detstva. Majú zvyčajne podlhovasté telo s veľkými zadnými nohami, vďaka ktorým dokážu skákať. Skákanie využívajú na pohyb a na únik do bezpečia pred nepriateľom.

Ochranné mechanizmy a zmysly

Ako ochrana im zároveň slúži sfarbenie v odtieňoch podkladu, na ktorom žijú. Obvykle sú zelené alebo hnedé, no sú aj také, ktoré dokážu meniť farbu tela podľa podkladu, na ktorom dlhodobejšie žijú, inak by boli úplne bezbranné. V obrane im pomáha dobrý zrak. Dve veľké oči na bokoch hlavy im umožňujú vidieť nielen vpred, ale okolo takmer celého tela. Tieto životné stratégie im vychádzajú celkom dobre.

Výskyt a rozmanitosť

Koníky určite nájdeme v prírodných záhradách, ale i na lúkach, sú ich súčasťou. Zaujímavosťou je, že medzi koníky radíme aj známe biblické kobylky, rozšírené prevažne v Afrike a Ázii. Tieto sú jedným z mála druhov spôsobujúcim rozsiahle hospodárske škody. Tvoria mnohomiliónové roje, ktoré tiahnu krajinou a žerú všetko, čo im príde do cesty. V minulosti sa vyskytovali aj na našom území. Posledné migrujúce roje boli u nás zaznamenané začiatkom 19. storočia.

Potrava a vývojové štádiá

Skoro všetky druhy koníkov sú bylinožravce. Majú silné ústne ústrojenstvo. Ním požierajú celé listy a steblá trávy, ktorá v ich potrave prevažuje. Živia sa ňou všetky vývojové štádiá. Výnimočne požierajú aj mŕtvolky iného hmyzu, prípadne iný organický materiál.

Rozmnožovanie a kladenie vajíčok

Samice koníkov kladú vajíčka do pôdy alebo do suchých stebiel. Vývin trvá v závislosti od druhu niekoľko týždňov až mesiacov. Zo zeme sa potom liahnu malé koníky, ktoré sú vernou zmenšeninou ich rodičov.

Zvuková komunikácia - Stridulácia

Veľká časť lúčnych koníkov má v dospelosti krídla, i keď nie sú veľmi dobrí letci. Ako vzniká cvrlikanie, odborne nazývané stridulácia? Na krídlach koníkov sú vystúpené žilky, o ktoré obtierajú hrebeň výrastkov nachádzajúci sa na zadných nohách. Pohybom nôh o krídla či bruško vzniká známy zvuk. Každý druh má pritom jedinečný zvukový prejav, ktorým sa dorozumieva.

Rozpoznávanie druhov a ich lokality

V záhradách sa môžeme stretnúť so zeleno sfarbeným koníkom fialovonohým (Chrysochraon dispar), ktorý miluje neudržiavané trávnaté porasty. Na intenzívnejšie kosených plochách zase stretneme skôr koníka obyčajného (Chorthippus biguttulus). Naším najväčším a zároveň jedným z najvzácnejších druhov je koník stepný (Acrida ungarica), ktorého dĺžka tela dosahuje až 6 cm.

Význam koníkov v ekosystéme a ochrana

Koník lúčny a jeho význam v prírode. Chorthippus parallelus, kobylka lúčna, je bežný druh kobylky vyskytujúcej sa v ne suchých trávnych porastoch v dobre vegetovaných oblastiach Európy a niektorých priľahlých oblastiach Ázie. Je to dobre preštudovaný organizmus v disciplíne evolučnej biológie a bol raným a dôležitým modelovým systémom pre štúdium európskej fylogeografie. Rozsah siaha od atlantického pobrežia Európy po Ural. Nachádza sa zo Škandinávie na severe k južnému Španielsku a Anatólie na juhu. Uprednostňuje vlhkú vegetáciu a v južných oblastiach sa zvyčajne vyskytuje v údoliach riek a v nadmorskej výške (do približne 2000 m), ktoré sa nenachádzajú v suchých oblastiach. Kvôli vysokej hustote tohto hmyzu v západnej Európe navrhli niektorí vedci aj ich možné využitie ako potrava pre ľudí. Tento hmyz obsahuje 69% bielkovín v sušine s vynikajúcim profilom aminokyselín a stráviteľnosťou.

Ak disponujete väčším pozemkom, nekoste ho naraz. Uplatnite tzv. mozaikové kosenie, čo znamená, že pokosíte napríklad jednu tretinu porastu, o niekoľko dní až týždňov ďalšiu časť a tak ďalej. Princíp je jednoduchý. Pokosením celej plochy prídu živočíchy naraz o zdroje potravy. Pri mozaikovom kosení sa aspoň časť z nich dokáže presunúť na dosiaľ nepokosené miesta a prežiť. Viete, že pomalý pohyb kosy dokáže ušetriť množstvo hmyzích životov? Vtáctvo a iné živočíchy tak neprídu o dôležité zdroje potravy. V neprodukčných častiach záhrady sa nebojte experimentovať s výsevom rôznych lúčnych a trávnych zmesí. Ešte pred kúpou osivovej zmesi si však overte jej zloženie, aby sa v nej nevyskytovali nepôvodné a invázne druhy. Ak je to technicky možné, pri obhospodarovaní (manažovaní) väčších pozemkov sa pokúste vyhnúť mulčovaniu a preferujte kosbu s odstraňovaním biomasy.

Koník lúčny a jeho charakteristika

Samice dorastajú na približne 2 cm a sú väčšie a menej aktívne ako samce, ktoré dorastajú na približne 1,5 cm. Obe pohlavia sú nelietajúce. U žien sa prípady krídel (pokrývajúce stopky) rozprestierajú iba krátko dole po bruchu, zatiaľ čo samce majú dlhšie prípady krídiel siahajúce takmer k špičke brucha. Môžu mať variabilnú farbu so zaznamenanými zelenými, hnedými, fialovo-červenými a ružovými formami, aj keď najbežnejšie sú zelené. Farebné formy sú geneticky určené a niektoré populácie môžu vykazovať vysokú frekvenciu ružových kobyliek. Chorthippus rovnobežník je od podobných druhov rozprávaný o približne paralelnej povahe tyčí (zámenné postranné kliny) na zadnej strane krku, ktoré dávajú tomuto názvu jeho meno.

Ďalšie druhy a zaujímavosti

Na území Slovenska žije asi 45 druhov, z nich sú ľahko poznateľné Oedipoda coerulescens (koník modrokrídly) a Psophus stridulus (koník červenokrídly), ktorý za letu vydáva vržavý zvuk. Na najteplejších lokalitách s piesčitým substrátom žije veľmi vzácne Acrida hungarica (koník stepný). Na slnečných stráňach v horách žije Arcyptera fusca (koník pestrý, vhodnejší názov by bol však koník sivokrídly). Zo subtropických druhov sem patrí povestná Locusta migratoria (saranča sťahovavá/koník sťahovavý, nesprávne nazývaná „kobylka“), ktorá pri premnožení môže spôsobiť holožery vegetácie.

Koník kŕdľový (iné názvy: saranča všežravá, staršie: koník sťahovavý egyptský; lat. Locusta migratoria migratorioides) žije v púštnych oblastiach medzi Západnou Afrikou a Indiou. Má dve fázy, samotársku a migračnú. Jedince migrujúce v rojoch sú nápadne čierno-žlté a väčšie ako izolované jedince, ktoré sú bledohnedé alebo zelené. Hlavný rozdiel je v správaní, v období recesie je to neškodný a samotársky druh, ale do rojov sú priťahované v miliónoch s veľkým apetítom po potrave. Vytvára obrovské roje, ktoré lietajú po vetre na veľké vzdialenosti a devastujú poľnohospodárstvo. Migračné roje sa vytvárajú na jar po výdatných dažďoch. Samice začnú vďaka dostatku potravy klásť väčšie vajíčka. Po hormonálnych zmenách vylučujú jedince feromóny, ktorými sa priťahujú a združujú.

tags: #rozmnozovanie #lucneho #konika