Páv korunkatý: Informácie o chove a rozmnožovaní

Páv korunkatý (lat. Pavo cristatus), nazývaný aj páv modrý, patrí do čeľade bažantovitých medzi hrabavé vtáky. Je to jeden z najznámejších a najrozšírenejších vtákov vďaka polodivému chovu v rôznych krajinách. Jeho kráse prepadol už severný Egypt, kde sa dodnes chovajú v hojnom počte, a tiež grécke záhrady a súkromné ostrovy, ako napríklad na Knosse. V minulosti bol chov pávov výsadou šľachty a v Indii sú tieto vtáky uctievané a posvätné.

Pôvod a charakteristika páva korunkatého

Pôvod a rozšírenie

Páv korunkatý pochádza z južných džunglí Indie, kde je národným vtákom, a zo Srí Lanky. Pôvodnou domovinou tohto páva sú tropické pralesy a horské lesy v Indii a na Srí Lanke do nadmorskej výšky 2000 m. Nádjete ich v otvorených listnatých lesoch, krovinách, trávnatých porastoch a v kultúrnej krajine. Vyhýba sa zalesneným miestam. Na Slovensku sa bežne stretávame s chovom pávov korunkatých v záhradách, parkoch, v okolí vidieckych sídel a u mnohých súkromných chovateľov.

Vzhľad a jedinečnosť

Charakteristická korunka z pier na hlave samca aj samice prispela k pomenovaniu druhového názvu - korunkatý. Prekrásne sfarbené telo robí páva jedinečným a možno najkrajšie sfarbeným vtákom na Zemi.

• Samec: Má hlavu modrú, krk a prsia zelenomodré s purpurovým leskom. Chrbát zelenkastý, brucho čierne, chvost a letky hnedé, krídlo čierno-biele s vlnkovaným vzorom. Na dlhých perách má charakteristický vzor pripomínajúci oko, tzv. „pávie oká“, nachádzajúce sa na konci chvosta. Dlhé zelenomodré nadchvostové perá s dúhovými okami môžu dosahovať dĺžku až 150 cm, pričom ich počet presahuje 200 kusov. Oká majú v spodnej časti hnedého poľa so zlatožltým a bronzovým lemom a sú v tvare písmena „V“. Samec môže merať aj s vlečkou viac ako 220 cm, váži 4 - 6 kg.
• Samica: Je prevažne hnedá a možno ju rozoznať podľa zeleno vyfarbeného krku a pŕs. Samice sú dlhé približne 85 cm, vážia 2,8 - 4 kg a sú ľahšie a menšie ako kohúty. Aj pávice môžu v prípade ohrozenia roztiahnuť svoje nadchvostové perie, to je však oveľa menšie.

Potrava a správanie

Veľmi cenená vlastnosť pávov je ich všežravosť. Sú málo náročné na chov a neštítia sa pochutiť si ani na hadoch, iných plazoch a obojživelníkoch, čo je najmä v parkoch veľmi užitočné. Ich potravu tvoria rôzne semená, bobule, plody a hmyz. Cez obedňajšie horúčavy sa páv schováva v tieni. Páv je skôr samotár a od ostatných zvierat a ľudí si drží bezpečný odstup. Vznešený, hrdý a rezervovaný páv má byť na čo pyšný. Nie je príliš dobrý letec aj pre šírku a neobratnosť chvosta, ale dokáže lietať na celkom dobré vzdialenosti.

Ak páv tigra spozoruje (v prírode), okamžite spustí svoj výstražný krik. Pred nebezpečenstvom najprv uteká do úkrytu, len v núdzi vzlieta. Rovnako rýchlo aj zosadá.

Chov páva korunkatého

Sociálna štruktúra a životný priestor

Pávy korunkaté sú polygamné. Spravidla žijú v skupinách, ktoré tvorí jeden kohút a niekoľko sliepok (väčšinou tri až päť samíc), čo by malo byť zachované aj u chovaných vtákov. Kohútovi prideľujeme 3 - 5 sliepok. Pávy silno priľnú k prostrediu, v ktorom žijú, preto ich možno držať voľne v parkoch a záhradách. Najlepšie vyniknú na slobode. Pre chov pávov korunkatých sú ideálne veľké záhrady a parky, kde sa dajú chovať voľne, v poloprirodzenom prostredí. Dospelé pávy oddychujú a nocujú na stromoch alebo iných vysokých hradoch. Tiež je možné ich chovať vo veľmi veľkých voliérach, pričom odporúčaná minimálna veľkosť voliéry je 50 m².

Riziká voľného chovu a ochrana

Pokiaľ si pávy na záhradu či park zvyknú a budú ju považovať za svoje teritórium a pokiaľ im bude poskytovať dostatok priestoru a potravy, tak by na dlhú dobu nemali utiecť či uletieť mimo domov. Aj pri voľnom chove hrozí pávom riziko od predátorov, ktoré možno čiastočne eliminovať oplotením pozemku, zabezpečením dostatočného počtu stromov a úkrytov. Je vhodné, ak pávy majú k dispozícii kryté miesto, kam sa môžu schovať aj pred nepriaznivým počasím v priebehu celého roka.

Pri voľnom chove pávov v záhradnom centre existuje riziko poškodenia rastlín. Pávy sa živia aj zelenými časťami rastlín. V jarnom období, keď sú rastliny pestované v záhradách najcitlivejšie, pávy by ich mohli veľmi ľahko poškodiť. Z tohto dôvodu sa odporúča zaobstarať voliéru, kam pávy možno uzavrieť v tomto kritickom období.

Kŕmenie a potreby výživy

Pávy sú všežravé a v potrave potrebujú mať jednak zelenú zložku, ale aj živočíšne bielkoviny. Pávy si väčšinou nájdu v záhradách dostatok potravy. V ostatnom období počas roka sú pávy pri chove v záhradách a parkoch väčšinou schopné zaobstarať si dostatok potravy sami. Kŕmenie pávov je potrebné hlavne v zime, kedy ich treba prikrmovať zrninami a bežnými kŕmnymi zmesami pre bažantovité vtáky alebo pre morky. Špeciálne kŕmenie je potrebné aj v období odchovu mláďat.

Pávia mláďatá: Zraniteľnosť a starostlivosť

Kurčatá sú v dôsledku nedostatočne vyvinutej termoregulácie prvé dva mesiace chúlostivé, preto je lepšie ich za chladnejšieho počasia premiestniť s matkou na chránené miesto. Mláďatá sú počas prvých týždňov života navyše chúlostivé aj na prechladnutie a vlhko (pozor na rannú rosu). Pre mláďatá sú hrozbou aj dravé vtáky. Znášky môžu byť pri voľnom chove ohrozené kunami, lasicami, líškami a podobne. Preto je v období odchovu mláďat vhodné uzavrieť samicu a potomstvo do krytej voliéry. Počas prvých týždňov života je pávy potrebné prikrmovať vaječnou miešanicou alebo špeciálnymi potravinovými bielkovinovými zmesami a granulami, aby mali v potrave dostatok bielkovín.

Spolužitie s inými zvieratami

Čo sa týka spolužitia pávov s inými domácimi zvieratami, sú veľmi neznášanlivé. Spoločenský je výhradne len k svojmu druhu. Páv je skôr samotár a od ostatných zvierat a ľudí si drží bezpečný odstup. V prípade prítomnosti divých bažantov v okolí je nepravdepodobné, že by mladé pávy s nimi „paktovali“. Pávy môžu byť voči iným vtákom agresívne, zvlášť kohúty, ktoré sa môžu pokúšať bojovať napríklad aj cez pletivo. Pri chove viacerých kohútov na jednej ploche súperenie môže vyústiť až do potreby porazeného kohúta hľadať nové územia či partnerky.

Rozmnožovanie páva korunkatého

Tok a párenie

Obdobie párenia vyvrcholuje v apríli až máji, kedy samce súperia o samice. Páv je známy kvôli svojmu veľmi nápadnému toku, pri ktorom samec predvádza svoje prekrásne chvostové perá a často vydáva aj hlasné charakteristické volanie. Nadchvostové perie slúži samcom ako lákadlo pre samičky v období párenia, ale má aj obrannú funkciu. Počas toku samce rozťahujú do vejárov svoje prekrásne chvostové perá s typickými kovovo sfarbenými „okami“. Po tanci kohút napári samicu a viac sa o ňu nestará.

Znáška a inkubácia

Samice znášajú 4 - 8 svetlohnedých vajec. Hniezdo býva umiestnené zvyčajne v hustých kríkoch alebo na zemi v chránenom mieste. Mláďatá sa liahnu po 28 až 30 dňoch inkubácie. Matka sa o svoje potomstvo stará sama, vodí ich za potravou a ochraňuje ich.

Vývoj a dospievanie

Samce dospievajú približne v treťom roku života, samice v druhom. Dospelé sfarbenie a vývoj peria vlečky kohútov sa vyvíja až do 6. roku. Pávy sa dožívajú veku až pätnásť, prípadne aj dvadsať rokov.

Zaujímavé farebné mutácie

Okrem divokej formy páva korunkatého existujú rôzne farebné mutácie, ktoré sú tiež často chované ako okrasné vtáky.

• Páv korunkatý biely: Jedná sa o albinotickú formu páva korunkatého, kde operenie, koža a jej útvary sú bez pigmentácie. Koža je svetloružová, zobák a nohy svetlorohovinové a perie je čisto biele. Štruktúra oka na vlečke je viditeľná. Kuriatka sa podobajú bielym.
• Páv korunkatý čiernokrídly (alebo čiernoramenný): Je to najstaršia a najznámejšia mutácia páva korunkatého. Kohúty sa líšia modrým leskom na krídlach, kde sú ručné letky čierno tónované. Chvostové krovky sú zlatobronzové a lýtka sú tmavšie. Sliepky sú krémovobiele so stopami hnedej po tele. Kuriatka stmavnú ochranným strakatým sfarbením, ale do dospievania opäť zosvetlejú.
• Páv korunkatý strakoš: Prejavuje sa svetlorohovinovými miestami na nohách a zobáku. Farba očí nie je ovplyvnená a zostáva ako pri divej forme. Perie je strakaté.
• Ďalšie mutácie a krížence: Existujú aj ďalšie farebné formy, ako napríklad páv korunkatý škoricový. Vznikajú aj medzidruhové krížence s pávom chochlatým (Pavo muticus), tzv. spaldingy, ktoré sú dosť početné a vzhľadom viac pripomínajú páva chochlatého. Očakáva sa nárast vzniku mutácií a ich kombinácií.

tags: #rozmnozovanie #pava #korunkateho