Rak riečny: Život, rozmnožovanie a ochrana

Rak riečny (Astacus astacus) patrí medzi kôrovce a je naším najväčším prirodzene sa vyskytujúcim druhom raka. V minulosti bol bežnou súčasťou našich potokov a riek, no dnes je jeho výskyt čoraz zriedkavejší, pričom v niektorých biotopoch mu hrozí vyhynutie. Medzi aktivity na jeho záchranu patria napríklad račie farmy či odborný odchyt, chov, rozmnožovanie a vypúšťanie do prírody.

Charakteristické znaky a rozšírenie

Rak riečny dorastá do dĺžky približne 10 centimetrov a má tmavohnedé sfarbenie, ktoré môže občas prechádzať do modra. Charakteristické sú jeho mohutné klepetá, ktoré slúžia na lov, obranu, stavbu úkrytu a udržanie potravy. Zaujímavosťou sú jeho oči na stopkách, ktoré mu umožňujú vnímať okolie. Na hlave má dva páry tykadiel - dlhšie slúžia ako hmatový orgán a krátke ako čuchový orgán. Pancier raka nerastie spolu s ním, ale približne raz za rok ho zhadzuje počas procesu zvaného lienenie, kedy si vytvára nový, tvrdší pancier. Tento proces je pre raka kritický, pretože počas neho je mimoriadne zraniteľný.

Rak riečny sa vyskytuje v celej Európe s výnimkou Pyrenejského polostrova a severného Anglicka. Na Slovensku obýva predovšetkým horské a podhorské potoky s kamenistým dnom, ale možno ho nájsť aj v Dunaji a jeho ramenách. V Bratislavskom kraji je jeho výskyt potvrdený vo viacerých potokoch v južnej časti Malých Karpát, napríklad vo Vydrici či Jurskom potoku.

Spôsob života a potrava

Raky nie sú spoločenské tvory, sú to samotári, ktorí si vybudujú vlastný úkryt. Po spoločnosti zatúžia len na jeseň v období párenia. Rak je výborný lovec, ktorý dokáže dlho a trpezlivo čakať na svoju korisť. Využíva na to svoje silné klepetá. Najčastejšie sa živí žabami, mlokmi, ale nepohrdne ani korienkami vodných rastlín. Taktiež konzumuje detrit, mŕtve lastúrniky a je známy aj kanibalizmom, keď požiera svojich druhových príbuzných. Týmto správaním prispieva k udržiavaniu čistoty vôd, pretože odstraňuje mŕtve a choré organizmy.

Rak sa pri pohybe správa rôzne. Ak sa cíti ohrozený, cúva smerom k svojmu úkrytu. Pri love sa však pohybuje obratne vpred. Optimálna teplota vody v letných mesiacoch pre raka riečneho je od 18 do 21 stupňov Celzia. Je chúlostivý na rozkolísanie prietokov a vysychanie tokov počas extrémnych letných teplôt, ako aj na zmeny chemického zloženia vody, najmä na obsah rozpusteného kyslíka.

Rozmnožovanie

Párenie rakov prebieha spravidla v októbri až novembri, keď sa teplota vody ochladí na približne päť stupňov Celzia. Zvýšená pohybová aktivita samcov je v tomto období badateľná aj počas dňa. Samček uchopí samičku za klepetá a po obrátení sa samičky na chrbát dôjde k prenosu spermií. Po kopulácii samice kladú drobné, okrúhle, červenohnedé vajíčka, ktoré sú lepkavé a pomocou vláken sa prichytávajú na zadočkové panôžky alebo na pancier zadku. Samice opatrujú vajíčka pod zadočkom počas celej zimy až do ich liahnutia, ktoré nastáva v máji alebo júni.

Vyliahnuté raky sú takmer priesvitné a prvé dni sa držia tela matky. Približne po ôsmich až desiatich dňoch sa prvýkrát zvliekajú a začínajú aktívne prijímať potravu. Do zimy dosiahnu dĺžku asi štyri centimetre. Priemerná dĺžka života raka riečneho sa udáva 7 až 10 rokov.

Ohrozenie a ochrana

Populácia riečnych rakov klesá nielen na Slovensku, ale celosvetovo. Hlavnými príčinami sú znečistenie vôd, najmä insekticídmi z polí a priemyselnými odpadovými vodami, ako aj regulácie vodných tokov. Veľkým nebezpečenstvom je aj račí mor, hubové ochorenie spôsobené hubou Aphanomyces astaci, ktoré sa šíri spórami a môže byť prenášané z nepôvodných druhov rakov. Rak riečny je veľmi citlivý na zmeny chemického zloženia vody a teploty.

Na Slovensku žijú tri pôvodné druhy rakov: riečny, bahenný a skalný. Rak riečny je chránený v zmysle rybárskych predpisov a predpisov ochrany prírody a krajiny. Patrí medzi druhy národného významu a európskej smernice o biotopoch. Základom jeho aktívnej ochrany je zachovanie charakteru prírodných podmienok jeho pôvodných vodných stanovíšť s dostatkom vhodnej pobrežnej vegetácie a zabránenie reguláciám vodných tokov.

Dobrou správou je, že na Slovensku existujú aktivity na záchranu rakov. Zaujímavým spôsobom sú takzvané račie farmy, ktoré slúžia ako chránené územia s ideálnymi podmienkami pre chov a rozmnožovanie rakov. Tieto farmy sú často prístupné verejnosti, čím približujú ľudí k prírode a vzdelávajú o chránených druhoch. Okrem toho existujú projekty zamerané na chov, rozširovanie populácie a vypúšťanie rakov do voľnej prírody.

Chov rakov v akváriu

Chov sladkovodných rakov v akváriu môže byť zaujímavým koníčkom, ktorý si však vyžaduje určité znalosti. Pre veľké raky, ako napríklad Cherax, je vhodné akvárium s objemom od 80 litrov pre jeden kus, s minimálnou dĺžkou 60 cm. Mini ráčiky si vystačia s akváriami od 25 litrov. Akvárium by malo mať jemné dno (piesočnaté alebo jemný štrk) a dostatok úkrytov v podobe skál, koreňov či keramických trubíc. Voda by mala byť odstáta, bez chlóru, s teplotou okolo 20-22 °C, pričom je dôležitá stabilná teplota a pravidelná filtrácia a prekysličovanie.

Raci sú všežravce a ich strava zahŕňa rôzne komerčné krmivá pre raky, ryby žijúce na dne, mrazené krmivá ako Artemia či patentka, ale aj zeleninu ako mrkvu, špenát alebo čínsku kapustu. Kŕmenie by malo byť pravidelné, v množstve, ktoré rak skonzumuje do pol hodiny, aby sa predišlo zníženiu kvality vody. V akváriu by sa mali vyhýbať kombinácii s inými druhmi rakov, krabmi, dlhoplutvými rybami a slimákmi, aby sa predišlo konfliktom a stratám.

tags: #rozmnozovanie #raka #riecneho