Spôsoby rozmnožovania rastlín

Rozmnožovanie patrí medzi základné prejavy života a je kľúčové pre zachovanie druhu, prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov a vznik nových druhov v procese evolúcie. Pochopenie rôznych metód a techník rozmnožovania rastlín umožňuje záhradkárom a milovníkom rastlín nielen rozšíriť svoje zbierky, ale aj zachovať zdravie a vitalitu rastlín. Táto oblasť zahŕňa široké spektrum postupov, od jednoduchého výsevu semien až po zložitejšie vegetatívne metódy.

Z fyziologického hľadiska rozdeľujeme spôsoby rozmnožovania rastlín do dvoch hlavných skupín:

• Pohlavné (generatívne) rozmnožovanie
• Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie

Pohlavné (generatívne) rozmnožovanie rastlín

Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Nová rastlina vzniká zo zygoty, produkovanej splynutím dvoch haploidných gamét. Pri pohlavnom rozmnožovaní ide o množenie semenom, ktoré v záhradníctve môže byť nevýhodné, ak chceme, aby si pestované rastliny uchovali určité vlastnosti, pretože jednotlivé rastliny rozmnožované semenami reagujú veľmi rozdielne.

Proces rodozmeny (metagenézy)

Rodozmena predstavuje životný cyklus charakterizovaný striedaním dvoch geneticky odlišných generácií. Fúziou haploidných gamét vzniká diploidná zygota, čím sa cyklus neustále opakuje a generácie sa striedajú.

• Gametofyt (pohlavná generácia) tvoria bunky s jedným súborom chromozómov (haploidný počet, n). Vzniká mitotickým delením zo spóry. Neskôr vytvára pohlavné orgány (gametangiá), ktoré mitózou produkujú pohlavné bunky (gaméty): plemenníčky (anterídiá) tvoria samčie gaméty (často bičíkaté spermatozoidy vyžadujúce vodu) a zárodočníky (archegóniá) tvoria samičiu bunku (oosféra).
• Sporofyt (nepohlavná generácia) disponuje homologickými chromozómami (diploidný počet, 2n). Vzniká mitotickým delením zygoty.

Prechod rastlín na súš znamenal evolučný tlak na ochranu citlivých fáz. Vývoj smeroval k posilneniu diploidného sporofytu a redukcii haploidného gametofytu. Prvé suchozemské rastliny, ako ryniorasty, mali ešte primitívnejšiu rovnakotvarú rodozmenu.

Výraznou evolučnou výnimkou sú machorasty (Bryophyta), u ktorých dominuje haploidný gametofyt (zelený mach). Sporofyt (stopka s výtrusnicou) je fyziologicky úplne závislý od gametofytu. U cievnatých výtrusných rastlín už dominuje mohutný diploidný sporofyt, pričom ich drobný gametofyt (prvorast) je síce zredukovaný, ale žije nezávislým životom. Pri semenných rastlinách je gametofyt extrémne zredukovaný a trvalo ukrytý v materskom sporofyte.

Zaujímavosť: Samičí gametofyt krytosemenných rastlín je zredukovaný len na 7 buniek (zárodočný vak) a samčí gametofyt dokonca len na 2-3 bunky (peľové zrnko).

Opelenie a oplodnenie

Peľové zrná (samčí gametofyt) vznikajú v peľniciach. Ich povrch chráni pevná vonkajšia exina a vnútorná tenká intina. Zrelé peľové zrnko krytosemenných rastlín tvoria tri bunky: jedna vegetatívna bunka (zabezpečuje rast peľovej trubice) a dve samčie neobrvené bunky, takzvané spermácie.

Zárodočný miešok (samičí gametofyt) sa vyvíja vo vajíčku semenníka. Prenos peľu na bliznu označujeme ako opelenie. Podľa pôvodu peľu rozlišujeme samoopelenie (autogamiu) a cudzoopelenie (alogamiu). Rastliny sa samoopeleniu bránia autoinkompatibilitou (biochemický blok) alebo časovým nesúladom dozrievania orgánov. Dômyselný priestorový mechanizmus na podporu cudzoopelenia využíva napríklad prvosienka jarná, ktorej jednotlivé rastliny tvoria buď kvety s dlhými čnelkami a krátkymi tyčinkami, alebo presne naopak, čo priamo núti hmyz prenášať peľ výhradne medzi rôznymi jedincami.

Ak na bliznu dopadne správny peľ, prítomný vápnik, bór a fytohormóny ho okamžite stimulujú ku klíčeniu. Proces dvojitého oplodnenia je unikátom krytosemenných rastlín. Po vniknutí trubice do vajíčka prebehnú dve splynutia súčasne:

1. Prvá spermácia splynie s oosférou, čím vzniká diploidná zygota (budúce embryo).
2. Druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou, čím vzniká bunka s triploidným jadrom. Z nej sa sformuje zásobný triploidný endosperm vyživujúci embryo.

Vývoj a klíčenie semena

Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené pevným osemením (testa), ktoré vzniklo z pôvodných vajíčkových obalov. Pre úspešný vývin a následné klíčenie sa v semene, predovšetkým v endosperme, koncentrujú kľúčové živiny a veľké množstvo fosforu. Semeno následne stratí väčšinu vody (jej obsah klesne na 5-20 %) a prechádza do ochranného stavu spánku (dormancie). Výnimočne môže semeno vzniknúť aj úplne bez oplodnenia; tento jav produkcie klonálneho semena označujeme ako apomixia.

Množenie semenom v praxi

Semená by sme mali zberať z rastlín hneď po dozretí a uskladňovať na suchom, tmavom a vzdušnom mieste. Určité semená sú životaschopné iba veľmi krátky čas, iné sa môžu uskladňovať veľmi dlho pri nízkych teplotách bez straty životaschopnosti.

Pred vybratím semien z dužinatých plodov by sa mali plody namočiť do vody, aby dužina zmäkla. Jej cieľom je rozrušiť osemenie a umožniť príjem vody, čím sa urýchli klíčenie. Niektoré semená vyžadujú stratifikáciu - zmiešame ich so substrátom, naplníme ním nádobu a uložíme ju do pivnice alebo pareniska na 4 až 12 týždňov, kým semená nezačnú klíčiť.

Hybridy F1 vznikajú pri usmerňovanom krížení dvoch starostlivo udržiavaných geneticky čistých línií rovnakého druhu. Na získanie takého osiva treba použiť komplexnú šľachtiteľskú techniku, a preto je omnoho drahšie. Vznikajú semená s vyššou životaschopnosťou než ich rodičia.

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie rastlín

Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie vyžaduje len jeden materský organizmus. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia bez závislosti od opeľovačov. Nepohlavné rozmnožovanie je kľúčové pre druhy s poruchami meiózy, napríklad pri zmnožení chromozómových sád (polyploidia).

Základné formy nepohlavného rozmnožovania

Jednoduchšie organizmy využívajú na množenie základné fyziologické formy:

• Bunkové delenie - typické pre sinice a jednobunkové riasy.
• Fragmentácia stielky - rozpad stielky na životaschopné časti. Využívajú ju napríklad mnohobunkové sladkovodné spájavky, ktorých vlákno po roztrhnutí jednoducho dorastie na novú riasu.
• Výtrusy - jednobunkové útvary na šírenie, u nižších húb a organizmov tvorené aj mitoticky.

Zložitejšiu stratégiu na nepohlavné šírenie majú niektoré machorasty.

Špecializované orgány pre vegetatívne rozmnožovanie

Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:

• Rozmnožovacia cibuľka - pozostáva z podcibulia a zdužnatých zásobných listov. Tento typ množenia je charakteristický pre čeľaď ľaliovité (napríklad tulipán alebo cesnak, ktorý vytvára zložené dcérske cibuľky) a skorú jarnú čeľaď amarylkovité (snežienka, narcis).
• Podzemok (rizóm) - je vodorovne rastúca podzemná stonka. Z jej uzlov rastú korene a púčiky formujúce nové rastliny. Je to bežný jav predovšetkým u papradí, z kvitnúcich rastlín ho využíva napríklad liečivý kostihoj alebo mimoriadne odolný burinný pýr.
• Hľuzy - môžu byť podzemkové alebo stonkové.
  • Podzemková hľuza je zhrubnutý zásobný podzemok stonkového pôvodu. Najlepším príkladom je zemiak, ktorého známe „očká“ sú v skutočnosti pazušné púčiky novej rastliny. Georgíny sa tiež rozmnožujú hľuzami.
  • Stonková hľuza je nadzemná alebo podzemná metamorfóza plniaca zásobnú aj reprodukčnú funkciu. Typickým zástupcom s nadzemnou hľuzou je kaleráb. Veľmi podobný mechanizmus, avšak vo forme koreňovej hľuzy, si vytvorila reďkovka.
• Poplaz (stolón) - ide o horizontálnu plazivú stonku, ktorá rastie po povrchu a zakoreňuje priamo vo svojich uzloch. Tento efektívny mechanizmus plošného šírenia má jahoda.
• Listy - na nepohlavné rozmnožovanie môžu slúžiť priamo aj listy, čo je efektívny spôsob pre množenie napríklad pri sukulentoch.

Praktické metódy vegetatívneho rozmnožovania

V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom sa využívajú rozličné časti rastlín schopné zakoreniť v krátkom čase. Množenie izbových rastlín je skvelý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku bez toho, aby ste museli kupovať nové rastliny. Tento proces nielen šetrí peniaze, ale je aj zábavný a poskytne vám možnosť vidieť, ako rastlinky rastú od samého začiatku.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie pomocou odrezkov je jednou z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód množenia izbových aj záhradných rastlín. Umožňuje získať väčšie množstvo obľúbených rastlín a je najlepším spôsobom množenia odrôd i kultivarov, pretože nová rastlina má rovnaké genetické vlastnosti ako pôvodná materská rastlina.

Výhody a praktické tipy

Môžeme množiť len to, čo už pestujeme, prípadne čo objavíme v záhradách priateľov a rodiny, ak nám dovolia niečo odštipnúť. Nie všetky druhy je však možné množiť práve takto. Ak je sadenica v záhradnom centre alebo škôlke drahá, je pravdepodobné, že ju v domácich podmienkach z odrezkov nerozmnožíme. Stále je však dostatok úžasných rastlín, s ktorými to pôjde jednoducho, napríklad brečtan, ktorý tam, kde sa dotkne zeme, hneď púšťa korienky. V prírode sa tiež stáva, že keď sa nalomí konárik muškátu či fuksie a dotkne sa zeme, v mieste dotyku a za vhodných podmienok za istý čas zakorení. Rastliny totiž produkujú hormóny, ktoré nakoniec „rozhodnú“, kde a kedy tvoriť korene. Keď napríklad vznikne rana, z uzla, z ktorého vyrastá list, sa môžu začať tvoriť korene. Rozmnožovanie živého plota odrezkami je rýchle, jednoduché a značne znižuje náklady na záhradu.

Výber a príprava odrezkov

Vhodné obdobie na odber odrezkov je kľúčové pre úspešné zakorenenie. Jar, leto a skorá jeseň sú ideálne, pretože v tomto období rastliny vstupujú do nového obdobia rastu a predlžujúce sa dni s viac svetla pozitívne vplývajú na ich rast.

• Typy odrezkov podľa vyzretosti:
  • Bylinné odrezky: Skoré jarné bujné výhonky sú mäkké a slabé, takže odrezky skôr zvädnú a odumrú, než stačia zakoreniť. Bylinné odrezky sa odoberajú na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov (vrcholové odrezky) alebo z mladých bazálnych častí (bazálne alebo stonkové odrezky). Pri ihličnanoch sa získavajú vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý. Zo spodnej časti odstránime listy a ponechané skrátime na polovicu, aby zostala menšia odparovacia plocha.
  • Polodrevité odrezky: Neskôr v lete výhonky trochu spevnejú, v spodnej časti jemne drevnatejú.
  • Drevnaté odrezky: Čím neskoršie leto, tým viac výhonky vyzrievajú a drevnatejú. Drevnaté odrezky sa režú po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Režú sa dlhé 12 až 15 cm a mali by mať najmenej 2 páry očiek.
  • Koreňové odrezky: Režú sa na jeseň pri vykopávaní rastliny. Majú byť hrubé ako ceruzky a dlhé 8 až 10 cm.
• Technika rezu:

  Základný „recept“ na odber akéhokoľvek odrezka je rovnaký: ostrým nožom odrežeme stonku pod uzlom / kolienkom - táto časť je mimoriadne dôležitá, nakoľko z miest v uzle časom vyrastú korene. Rezná hrana by mala byť čistá. Na dezinfekciu môžete nôž vopred namočiť do alkoholu. Dbajte na to, aby mal odrezok aspoň 1 - 2 listy a aby ste ho odrezali približne 5 - 10 cm pod spodným listom. Pri drevnatých odrezkoch upravíme jednoročné výhonky na dĺžku 15 - 20 cm tak, aby sme spodný rez urobili tesne pod púčikom. Režeme tak, aby horná časť odrezku bola zrezaná rovno a v takej výške, že chráni vrchný pupeň, a v spodnej časti použijeme šikmý rez. Vďaka tomu spoľahlivo rozoznáme hornú a spodnú stranu odrezka. Zo spodnej časti odrezka odstránime listy. Pri rozmnožovaní stromov odrezkami je lepšie ich odlamovať než rezať nožom alebo nožnicami, lebo takto nepomliaždime ich pletivo, a na konci odlomeného konárika - odrezku takto zostane trochu staršieho dreva.

  Pre ihličnany získavame vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý. Zo spodnej časti odstránime listy a ponechané skrátime na polovicu, aby zostala menšia odparovacia plocha.

• Použitie stimulátorov rastu:

  Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú pri práci nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, vždy kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

Metódy zakoreňovania odrezkov

Odrezky môžeme umiestniť do pohára s vodou, do substrátu alebo hydroponického roztoku. Vždy používame len zdravé a vitálne rastliny, aby sme nešírili vírusy a iné choroby. Vyhneme sa tiež kvitnúcim výhonkom, pretože obsahujú najmä hormóny podporujúce kvitnutie a dozrievanie.

Zakoreňovanie vo vode

Mnohé rastliny ľahko a rýchlo zakorenia vo vode (napr. vŕba, mäta, citrónová tráva, ťahavé rastliny ako Epipremnum aureum). Základný postup je:

1. Vyčistite spodok listu alebo stonky a ponorte ho do vody tak, aby ⅔ trčali von.
2. Odrezkom odstráňte spodné listy až po hladinu vody.
3. Vložte ich do pohára a umiestnite na svetlé, nie príliš tienisté miesto (napr. na parapete), ale mimo priameho slnečného žiarenia. Počas chladných mesiacov však dávajte pozor, aby rastlina nenachladla, keď sa parapet ochladí. V takomto prípade môže ako pomôcka poslúžiť miska pod kvetináč.
4. Vodu je potrebné aspoň 1x za 2 týždne, ideálne dvakrát týždenne, vymeniť, aby ste sa vyhli riasam a odhnívaniu stonky.

Niektoré odrezky začnú púšťať nové korene už po niekoľkých dňoch, pri iných môže tento proces trvať niekoľko týždňov.

Zakoreňovanie v substráte

Alternatívou k metóde pohára s vodou je zasadenie odrezaného výhonku priamo do vlhkej pôdy. Ideálne je použiť najskôr substrát chudobný na živiny, aby silné hnojivo nemohlo napadnúť jemné korienky. Neskôr ho vymeníte za pôdu vhodnú pre rastlinu. Efektívny je pre množenie odrezkov listov (napr. Zamioculkas, Senpólia/Fialka), stoniek (Peperomia, Pilea, Fikus lyrata).

• V rašelinníku: Vyčistite spodok listu alebo stonky a ⅓ vložte do nádoby s rašelinníkom. Ak použijete nádobu bez krytu, je potrebné rašelinník pravidelne zvlhčovať. Pokiaľ bude nádoba uzatvárateľná, vlhkosť sa v nej bude držať sama, no pozor na plesne - nádobu je potrebné pravidelne vetrať alebo v nej vytvoriť malé otvory.
• V perlita alebo piesku s rašelinou: Vyčistite spodok listu alebo stonky a ⅓ ponorte do nádoby s perlitom. Na zakoreňovanie bylinných odrezkov sa často používa piesok alebo perlit s rašelinou.
• V živnom roztoku: Vyčistite spodok listu alebo stonky a ⅓ vložte do živného roztoku (voda + hydroponické hnojivo).

Pred samotným zakoreňovaním pôdu dôkladne pripravíme: záhony zrýľujeme a urovnáme. Namiešajte si vlastný substrát z viacúčelového substrátu a ostrého piesku (alebo záhradníckeho vermikulitu). Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť primiešajte cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšte podiel piesku či vermikulitu na 25 %.

Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto, avšak mimo priameho slnečného žiarenia. Natiahnite na odrezok, prípadne na celý kvetináč, igelitové vrecko, aby sa voda neodparovala príliš rýchlo. Vrecko však pravidelne odstraňujte, aby sa pod ním nevytvorila pleseň.

Odrezky napicháme do pôdy mierne šikmo, nad povrchom má vyčnievať iba najvyššie položené očko. Do kvetináča s priemerom 8 cm zapichneme najmenej 4 - 5 odrezkov tak, aby sa vzájomne nedotýkali, pokojne i po obvode kvetináča.

Starostlivosť o zakoreňujúce odrezky

Substrát počas zakoreňovania musí byť stále vlhký. Drevnaté odrezky z kríkov drobného ovocia alebo ruží môžeme nechať zakoreniť vo vonkajšom záhone v dobre spracovanej pôde. Odrezky denne kontrolujeme. Zalievame ich tak, aby bol substrát vlhký a aby nezvädli, avšak nie príliš, aby nezačali hniť.

To, že zakorenili, spoznáme zvyčajne podľa toho, že začnú tvoriť nové výhonky. Kým odrezky v kvetináči vyzerajú čulo a zdravo, hoci nerastú, buďte trpezliví a čakajte. Do jari vytvoria kalus (hojivé pletivo), ktorý podporí rýchlejšie zakorenenie.

Presádzanie zakorenených odrezkov

Po narastení korienkov môžete rastlinu zasadiť do substrátu alebo rastlinu môžete pestovať priamo v rašelinníku. Keď si odrezok vytvorí dostatok koreňov, môžete ho opatrne zasadiť do pôdy, jemne utlačiť a udržiavať ho v dostatočnej vlhkosti. Mali by ste sa však vyhnúť podmáčaniu. Keď vyženú nové výhonky, igelitové vrecko možno odstrániť natrvalo. Ak sú mladé rastliny dostatočne silné, môžu sa presadiť do vhodného substrátu.

Keď odrezky zakorenia, presadíme ich jednotlivo do kvetináčov. Mladým rastlinkám vytvárame optimálne prostredie v polotieni. Pravidelne zalievame a občas zľahka prihnojíme tekutým hnojivom. Keď podrastú a bude to potrebné, presadíme ich ešte raz do o niečo väčšieho kvetináča. Na výsadbu von do záhona či na rozdanie známym je najlepší moment vtedy, keď majú približne rovnakú veľkosť, ako majú rastliny predávané v záhradnom centre.

Rozmnožovanie delením rastlín a odnožami

Delenie rastlín je ideálnou metódou pre rastliny, ktoré vytvárajú nové výhonky alebo odnože priamo z koreňového systému. Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí.

Ak sa prirodzene vytvárajú dcérske rastliny (napríklad Pilea), ostrým nožom ich odrežeme. Snažíme sa pritom zachovať čo najviac nepoškodených koreňov. Odrezky posypeme práškom proti hnilobe a zasadíme ich. Dcérske cibuľky opatrne odtrhneme rukou, pričom je dôležité, aby na každej zostalo niekoľko korienkov. Pri niektorých rodoch však odnože držia pevne a treba ich opatrne oddeliť nožom.

Odnože vznikajú z hlavného výhonku materskej rastliny a často už majú vyvinuté vlastné korene a listy. V takom prípade viete, že odrezok vašej izbovej rastliny možno oddeliť. Opäť použite veľmi ostrý nôž, ktorý predtým vydezinfikujete v alkohole. Následne odrezok zasaďte do kvetináča so zeminou alebo substrátom, ideálne bez hnojiva, a jemne ho utlačte. Odrezok počas celej fázy rastu zalievajte len málo, aby mu nezačali hniť korene. Bezpodmienečne zabráňte podmáčaniu. Zalievajte teda len vtedy, keď izbová rastlina vodu potrebuje. Vaša sadenica preferuje bežnú izbovú teplotu približne 20 °C a nemá rada priame slnečné žiarenie.

Rozmnožovanie potápaním

Táto metóda sa používa hlavne pri kríkoch, ktoré na báze drevnatejú a nemajú žiadne prírastky. Na jar zahrnieme dolnú časť rastliny zeminou, čím podporíme tvorbu koreňov na nových výhonkoch. Stonka zostáva prikrytá pôdou, pričom je stále spojená s materskou rastlinou.

Pri jednoduchom potápaní jednotlivé výhonky ohneme do vykopaných jarčekov, priháčkujeme ich a zasypeme zeminou tak, aby vrcholčeky smerovali nad pôdu. Potopená časť výhonka v pôde nám za 1 - 2 roky dobre zakorení. Po oddelení od pôvodného kra môžeme nové kríky vysadiť na trvalé miesto v záhradke. Používa sa napríklad pri získavaní nových kríkov ríbezlí, viniča a iných drevín.

Štepenie a očkovanie

Štepenie je nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody (očko alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Ovocné dreviny sa nepohlavne rozmnožujú potápaním, vrúbľovaním alebo očkovaním. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) nie sú vhodné na množenie odrezkami, napríklad rozmnožovanie jabloní odrezkami nie je vhodné.

• Princípy: Štepenie spočíva v tom, že spájame časť ušľachtilej odrody (púčik alebo vrúbeľ) s vhodným podpníkom. Vhodná je pre rastliny, ako bonsaje či palmy.
• Techniky: Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga.
• Forkertovo očkovanie: Jednou z možností je Forkertov spôsob očkovania. Oproti klasickému očkovaniu do tvaru „T“ má veľkú výhodu, že nie sme závislí od toku miazgy a očkovať môžeme v období, keď miazga začína alebo prestáva prúdiť. To znamená skoro na jar, počas studeného a suchého obdobia, od polovice júla do polovice októbra a pri použití zimných vrúbľov aj v apríli a v máji.
• Materiály a postup: Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble. Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri spôsoboch, kde sa zatiera štepárskym voskom, vosk rozotrieme po celom obvode rezných plôch i na povrchu vrúbľa. Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy (sliznaté rastlinné pletivo vo vývoji) podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie. Štepenie funguje tak, že ostrým nožom šikmo odrežete výhonok a do rezu umiestnite klin. Rez s klinom udržujte rovnomerne vlhký. To dosiahnete tak, že na dané miesto natiahnete igelitovú fóliu, ktorá vytvorí teplé a vlhké podmienky. So stimulátorom rastu koreňov docielite rýchlejšiu tvorbu koreňov.
• Nikolovanie: Zvláštna forma očkovania je nikolovanie.

Mikropropagácia (in vitro kultivácia)

Tento spôsob rozmnožovania sa uskutočňuje kultiváciou v laboratóriách v skúmavkách. Zakladá sa kultúra buď apikálnej bunky, alebo iného delivého pletiva, prípadne celého púčika.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #firmy