Z fyziologického hľadiska rozdeľujeme spôsoby rozmnožovania rastlín do dvoch základných skupín: nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie a pohlavné rozmnožovanie. Každá z týchto stratégií má svoje evolučné opodstatnenie a špecifické mechanizmy.
Nepohlavné (vegetatívne) rozmnožovanie
Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nová rastlina z časti tela materského organizmu. Bunkové delenia prebiehajú výlučne mitózou, vďaka čomu vznikajú geneticky identické klony. Je to energeticky výhodná stratégia na rýchlu kolonizáciu stabilného prostredia, ktorá nevyžaduje prítomnosť opeľovačov.
Základné formy nepohlavného rozmnožovania
- Bunkové delenie: Typické pre sinice a jednobunkové riasy.
- Fragmentácia stielky: Rozpad stielky na životaschopné časti, ktoré dorastú na nové jedince (napr. sladkovodné spájavky).
- Výtrusy: Jednobunkové útvary na šírenie, vznikajúce vo výtrusniciach (typické pre machy, paprade a prasličky).
Špecializované vegetatívne orgány vyšších rastlín
Vyššie rastliny si na vegetatívne rozmnožovanie vyvinuli špecializované orgány vzniknuté premenou stonky, koreňa či listov:
| Orgán | Príklad |
|---|---|
| Rozmnožovacia cibuľka | Tulipán, cesnak, snežienka |
| Podzemok (rizóm) | Pýr, kostihoj, paprade |
| Podzemková hľuza | Zemiak (s pazušnými púčikmi - „očkami“) |
| Poplaz (stolón) | Jahoda |
Pohlavné rozmnožovanie a rodozmena
Pohlavné rozmnožovanie spája genetický materiál dvoch jedincov, čím zabezpečuje nevyhnutnú genetickú variabilitu. Základom je rodozmena (metagenéza), predstavujúca striedanie dvoch geneticky odlišných generácií:
- Gametofyt (pohlavná generácia, n): Vzniká zo spóry, produkuje gaméty (samčie v plemenníčkach, samičie v zárodočníkoch).
- Sporofyt (nepohlavná generácia, 2n): Vzniká z zygoty, disponuje diploidným počtom chromozómov.
Vývoj smeroval k posilneniu diploidného sporofytu a redukcii haploidného gametofytu. U semenných rastlín je gametofyt extrémne zredukovaný a trvalo ukrytý v materskom sporofyte. Samičí gametofyt krytosemenných rastlín tvorí len 7 buniek (zárodočný vak) a samčí len 2-3 bunky (peľové zrnko).
Opelenie a oplodnenie kvetov
Prenos peľu z tyčinky na bliznu označujeme ako opelenie. Podľa pôvodu peľu rozlišujeme:
- Samoopelenie (autogamia): Peľ z toho istého kvetu. Rastliny sa mu bránia biochemickým blokom (autoinkompatibilita) alebo časovým nesúladom dozrievania orgánov.
- Cudzoopelenie (alogamia): Peľ z iného kvetu tej istej alebo inej rastliny. Často je sprostredkované vetrom alebo živočíchmi (hmyz, vtáky).
Proces dvojitého oplodnenia
Ide o unikát krytosemenných rastlín. Po dopade správneho peľu na bliznu vyrastá peľová trubica, ktorá vniká do vajíčka, kde prebehnú dve splynutia:
- Zygota: Prvá spermácia splynie s oosférou (vzniká embryo).
- Endosperm: Druhá spermácia splynie s centrálnou bunkou (vzniká výživné triploidné pletivo).
Fertilization process Sperm Entering in to the ovum ( 3D Animation)
Z oplodneného vajíčka sa vyvíja semeno chránené pevným osemením. V stave dormancie semeno čaká na vhodné podmienky na klíčenie, pričom kľúčovú úlohu pri jeho vývoji zohrávajú živiny koncentrované v endosperme.
tags: #rozmnozovanie #rastlin #kvet #opelenie #rast #drazdivost