Rozmnožovanie rastlín a význam pšenice

Rozmnožovanie rastlín je kľúčový proces pre ich prežitie a šírenie. Týmto spôsobom môžete značne znížiť vaše náklady vynaložené na záhradu a zadarmo získať viac rastlín. Jediná rastlina vám vie dať mnoho odrezkov bez toho, aby ste ohrozili jej zdravie. Ak máte susedov so záhradami, môžete si odrezky vymieňať. V tomto kontexte sa môžeme zamerať aj na pšenicu, jednu z najvýznamnejších obilnín, a preskúmať, ako sa dá využiť pri rozmnožovaní rastlín. Hoci priamy vplyv pšenice na rozmnožovanie iných druhov nie je hlavnou témou, jej vlastné rozmnožovacie stratégie a jej úloha v ekosystéme nám môžu poskytnúť cenné informácie o procese rozmnožovania a starostlivosti o rastliny vo všeobecnosti.

Princípy rozmnožovania rastlín

Rozmnožovanie rastlín je komplexný proces, ktorý zahŕňa nielen výber vhodných plodín a techník pestovania, ale aj pochopenie ich reprodukčných mechanizmov. Existujú dva základné spôsoby rozmnožovania: pohlavné a nepohlavné (vegetatívne).

Pohlavné rozmnožovanie

Pohlavný rozmnožovací proces je najrozšírenejší a prirodzený spôsob rozmnožovania. Umožňuje rôzne genetické kombinácie, čím vznikajú rozdielne rastliny. Táto variabilita je v záhradníctve nevýhodná, ak chceme, aby si pestované rastliny uchovali určité vlastnosti. Jednotlivé rastliny rozmnožované semenami reagujú veľmi rozdielne.

Semená by sme mali zberať z rastlín hneď po dozretí a uskladňovať na suchom, tmavom a vzdušnom mieste. Určité semená sú životaschopné iba veľmi krátky čas, iné sa môžu uskladňovať veľmi dlho pri nízkych teplotách bez straty životaschopnosti. Pred vybratím semien by sa mali dužinaté plody namočiť do vody, aby dužina zmäkla. Jej cieľom je rozrušiť osemenie a umožniť príjem vody, čím sa urýchli klíčenie. Semená zmiešame so substrátom, naplníme ním nádobu a uložíme ju do pivnice alebo pareniska na 4 až 12 týždňov, kým semená nezačnú klíčiť.

Hybridy F1 vznikajú pri usmerňovanom krížení dvoch starostlivo udržiavaných geneticky čistých línií rovnakého druhu. Na získanie takého osiva treba použiť komplexnú šľachtiteľskú techniku, a preto je omnoho drahšie. Vznikajú semená s vyššou životaschopnosťou než ich rodičia.

Vegetatívne rozmnožovanie

V praxi sa veľmi často používa vegetatívne rozmnožovanie. Pri ňom sa používajú rozličné časti rastlín, ktoré sú schopné zakoreniť v krátkom čase. Množenie izbových rastlín je skvelý spôsob, ako si rozšíriť svoju zbierku bez toho, aby ste museli kupovať nové rastliny. Tento proces nielen šetrí peniaze, ale je aj zábavný a poskytne vám možnosť vidieť, ako rastlinky rastú od samého začiatku.

Rozmnožovanie odrezkami

Rozmnožovanie pomocou odrezkov je jedna z najjednoduchších a najčastejšie používaných metód. Množenie odrezkami zahŕňa odrezanie časti materskej rastliny, ktorá sa následne zakorení a začne rásť ako samostatná rastlina. Výhodou oproti pestovaniu zo semena je rýchlejší rast, kvitnutie, rast plodov ale najmä fakt, že ide o klon z materskej rastliny, takže presne viete čo pestujete (čo nie je prípad pestovania zo semena). Odrezkami sa dá rozmnožovať väčšina rastlín, čo platí najmä pre trvalky. Ovocné stromy a kry (pestované navrúbľovaním na podpník) a väčšina letničiek (jednoročných rastlín) nie sú vhodné na množenie odrezkami.

Existuje niekoľko typov odrezkov:

• Odrezky so zeleným drevom sú mladé stonky, ktoré začínajú dozrievať (v ich prvom roku). Môžu sa odoberať od jari do jesene.
• Polo-zrelé odrezky sú tvrdšie a viac vyzreté (stále však v ich prvom roku).
• Odrezky zo starého dreva sa odoberajú zo zdrevnatených stoniek, ktoré majú viac ako jeden rok. Režeme ich po opadaní listov od polovice novembra do januára v stave vegetačného pokoja. Odrezky režeme dlhé 12 až 15 cm, mali by mať najmenej 2 páry očiek.
• Koreňové odrezky režeme na jeseň pri vykopávaní rastliny. Majú byť hrubé ako ceruzky a dlhé 8 až 10 cm.
• Bylinné odrezky sa odoberajú na jar, keď nové výhonky na materskej rastline sú takmer úplne vyvinuté a začínajú tvrdnúť. Získavajú sa z vrcholov výhonkov - vrcholové odrezky, ale aj z mladých bazálnych častí - bazálne alebo stonkové odrezky.

Postup pri odbere a zakoreňovaní odrezkov:

1. Vyberte si zdravú stonku, dlhú 7 až 16 cm (6 až 8 pukov). Pri ihličnanoch získavame vrcholové odrezky odštipnutím aj s pätkou. Odrezok má byť 8 až 15 cm dlhý.
2. Odstrihnite ju čistým šikmým rezom pod uzlom / kolienkom, pretože z miest v uzle časom vyrastú korene. Pohmoždenie stonky môže zabrániť zakoreneniu.
3. Ak má odrezok príliš veľa listov, zostrihajte ich na polovicu čistými rovnými rezmi, aby zostala menšia odparovacia plocha. Zo spodnej časti odrezka odstráňte listy.
4. Okamžite zasaďte odrezky do vlhkého substrátu, piesku alebo perlitu (s rašelinou). Pre odrezky fuksií a iných rastlín obľubujúcich vlhkosť k substrátu primiešame cca 10 % piesku. Pre kry, levandule a ruže zvýšime podiel piesku či vermikulitu na 25 %.
5. Pri množení odrezkov v pôde, perlite alebo rašelinníku ich udržiavame stále vlhké. V prípade koreňových odrezkov ich ukladáme vodorovne a zasypeme tenkou vrstvou substrátu.
6. Udržujte ich vo vlhkom prostredí (prekryte ich fóliou alebo sklenenou fľašou). Nádoby s odrezkami udržiavame vlhké, na vnútornom okennom parapete, kde je menej svetla, a určite nie na priamom slnku.

Prášky alebo gély na zakorenenie s hormónmi nie sú nevyhnutné, ale obzvlášť pri pomaly zakoreňujúcich druhoch pomôžu s tvorbou koreňov. Gél má tendenciu lepšie sa prichytiť na otvorenú ranu, zato niektoré prášky obsahujú fungicíd, ktorý pomáha zabrániť hnilobe. Či už použijeme jedno, alebo druhé, kontrolujeme dátum odporúčanej spotreby prípravku.

Špecifické príklady rozmnožovania odrezkami:

• Levanduľa (Lavandula): Odoberte 7 cm koncové výhonky počas skorej jari, zasaďte a prikryte skleneným pohárom. Zakorenené rastliny presaďte do záhrady po 4-6 týždňoch.
• Africká fialka (Saintpaulia): Odstrihnite mladé, zdravé lístky s 5-7 centimetrovou listovou stonkou. Vložte ju pod 70 stupňovým uhlom do vlhkej zmesi substrátu a piesku.
• Begónia kráľovská (Begonia rex): Na rozmnoženie stačí list. Spravte pár jemných zárezov na najväčších žilkách zo spodnej strany listu a list uložte na podstielku z vlhkého drveného rašelinníka a piesku v rovnakej mierke. Zaťažte list malými okruhliakmi tak, aby bol v kontakte so substrátom.
• Sansevieria trojpása (Sansevieria trifasciata): Na rozmnoženie sú potrebné 5 - 7 cm dlhé časti listu. Listy nových rastlín nebudú už však panašované.
• Pilea (Pilea): Odoberte vrcholové výhonky s 3-4 pármi listov. Odstráňte najnižší pár listov a zostrihnite stonku v mieste, kde vyrastali.
• Koleus (Plectranthus scutellarioides): Na rozmnožovanie môžeme využiť rastúce vrcholové výhonky, ako aj postranné výhonky. Deň pred odobratím výhonkov s dvoma až štyrmi pármi listov rastlinu výdatne polejte.
• Pakost (Geranium): Na zakorenenie použijeme 15-20 cm odrezky, no pomáha, ak pred tým materská rastlina trochu zvädne. Nepolievajte ju týždeň a potom odoberte odrezky 12 hodín po poliatí.
• Filodendrón (Philodendron): Najľahšie zakoreňujú odrezky vrcholových výhonkov s 2-3 pármi listov.
• Tučnolist (Crassula): Rastlinu môžete rozmnožiť odrezkami dlhými 7 - 10 cm, ktoré odložíme bokom na týždeň. Potom zasaďte do substrátu na sukulenty. Zalievajte len občas, tak aby mohol substrát vyschnúť medzi zálievkami.
• Diefenbachia (Dieffenbachia): Rastlina zhadzuje pri raste spodné listy. Odrežte listnatú časť a stonky odložte na deň - dva. Potom ich rozdeľte na 5 cm kúsky, ktoré zasadíte do rašelinného substrátu (prekryté substrátom).
• Fuksia (Fuchsia): Odoberte odrezky koncových výhonkov s 3 pármi listov a zasaďte do vlhkého mix substrátu s pieskom. Prekryte fóliou na udržanie vlhkosti a tepla.
• Hortenzia (Hydrangea): Odoberte 10 cm koncové výhonky nesúce 3-4 páry listov. Odstráňte spodný pár a odrežte stonku v mieste, kde vyrastal. Vložte do vlhkého substrátu a prekryte fóliou.
• Ruža (Rosa): Na jeseň odoberte 30 cm odrezky stonky s hrúbkou ceruzky a zasaďte ich na vybrané miesto.
• Vajgélia (Weigela): Odoberte 12 cm mäkkého dreva počas neskorej jary/skorého leta, zasaďte do vlhkého substrátu a prekryte fóliou.

Zakoreňovanie vo vode a pôde

Niektoré rastliny zakoreňujú tak dobre, že ich stačí dať do pohára alebo vázy s vodou, napríklad vŕba, mäta, citrónová tráva. Pri metóde pohára s vodou musí byť časť odrezku bez listov úplne ponorená. Vodu by ste mali meniť dvakrát týždenne. Niektoré odrezky začnú púšťať nové korene už po niekoľkých dňoch. Pri iných môže tento proces trvať niekoľko týždňov. Keď si odrezok vytvorí dostatok koreňov, môžete ho opatrne zasadiť do pôdy, jemne utlačiť a udržiavať ho v dostatočnej vlhkosti.

Alternatívou je zasadenie odrezaného výhonku priamo do vlhkej pôdy, ktorá by mala byť chudobná na živiny, aby silné hnojivo nemohlo napadnúť jemné korienky. Ideálne je použiť najskôr substrát, ktorý neskôr vymeníte za pôdu vhodnú pre rastlinu. Kvetináč umiestnite na svetlé a teplé miesto, avšak mimo priameho slnečného žiarenia. Natiahnite na odrezok, prípadne na celý kvetináč, igelitové vrecko, aby sa voda neodparovala príliš rýchlo. Vrecko však pravidelne odstraňujte, aby sa pod ním nevytvorila pleseň. Keď vyženú nové výhonky, vrecko možno odstrániť natrvalo. Ak sú mladé rastliny dostatočne silné, môžu sa presadiť do vhodného substrátu.

Delenie rastlín

Delenie rastlín je ideálnou metódou pre rastliny, ktoré vytvárajú nové výhonky alebo odnože priamo z koreňového systému. Trs materskej rastliny rozdelíme rýľom alebo pílkou na niekoľko častí tak, aby každá časť mala korene aj nadzemnú časť. Tento spôsob rozmnožovania môžeme použiť pri niektorých trvalkách či drobnom ovocí.

Rozmnožovanie odnožami

Odnože vznikajú z hlavného výhonku materskej rastliny. Často už majú vyvinuté vlastné korene a listy. V takom prípade viete, že odrezok vašej izbovej rastliny možno oddeliť. Opäť použite veľmi ostrý nôž, ktorý predtým vydezinfikujete v alkohole. Následne odrezok zasaďte do kvetináča so zeminou alebo substrátom, ideálne bez hnojiva, a jemne ho utlačte. Odrezok počas celej fázy rastu zalievajte len málo, aby mu nezačali hniť korene.

Rozmnožovanie štepením

Štepenie je ďalšia technika na rozmnožovanie rastlín, vhodná pre rastliny ako bonsaje či palmy. Štepenie funguje tak, že ostrým nožom šikmo odrežete výhonok a do rezu umiestnite klin. Rez s klinom udržujte rovnomerne vlhký, napríklad igelitovou fóliou. So stimulátorom rastu koreňov docielite rýchlejšiu tvorbu koreňov. Je to nepriame vegetatívne rozmnožovanie, pri ktorom spájame časť vybranej odrody - očko, vrúbeľ - s vhodným podpníkom. Vrúbľujeme do boku alebo do rázštepu, na koziu nôžku, kopuláciou či plátkovaním. Očkovanie jednotlivých druhov robíme v najvhodnejšom období, keď sú vyzreté očká a je plná miazga. Používame zdravé, vyzreté a kvalitné podpníky, očká a vrúble. Rez na vrúbľoch i očkách musí byť hladký a rezné plochy čisté. Pri vrúbľovaní treba dávať pozor, aby sa kambiálne vrstvy podpníka a vrúbľa kryli aspoň z jednej strany, a tak umožnili prúdenie miazgy a rýchle zrastenie. Zvláštna forma očkovania je nikolovanie.

Mikropropagácia (In vitro kultúra)

Tento spôsob rozmnožovania sa uskutočňuje kultiváciou v laboratóriách v skúmavkách. Zakladá sa kultúra buď apikálnej bunky, alebo iného delivého pletiva, prípadne celého púčika.

Pšenica: Kráľovná obilnín a jej vlastné rozmnožovanie

Pšenica - kráľovná obilnín, patrí nielen na Slovensku medzi najpestovanejšie plodiny. Je základom výživy pre mnohé populácie a jej pestovanie má dlhú históriu. V Rusku sa aktívne venujú pestovaniu pšenice. Tento produkt sa používa na prípravu cestovín, cereálií, pekárenských výrobkov, ako aj alkoholu.

Pestovanie pšenice v poľnohospodárstve

Technológia pestovania tohto druhu je zložitá a zahŕňa mnoho funkcií. Napriek rozmarnému pestovaniu nie je pšenica veľmi náročná na poveternostné podmienky a klímu. Vzhľadom na túto charakteristiku sa pestovanie tejto plodiny vyskytuje na území väčšiny regiónov štátu, avšak niektoré lokality sú na pestovanie obilia vhodnejšie ako iné. Lídrami v tejto oblasti sú územia Krasnodar a Stavropol. Spolu tieto regióny tvoria približne 22 % z celkového podielu pšenice v štáte. V zozname lídrov sú aj tieto regióny: Kursk, Saratov, Omsk, Voronež, Volgograd a územie Altaj. V rámci hraníc Uralu a Sibíri sa pestuje aj pšenica, ale v menšej miere. Ideálne podnebie na pestovanie pšenice je kontinentálne s mierne teplým počasím. Pokiaľ ide o terén, step je vhodnejšia pre poľnohospodárske plodiny, vzhľadom na to, že na pestovanie rastlín sú vyčlenené veľké plochy.

Podmienky pre úspešné pestovanie pšenice

Odborníci z agrosektora zostavili zoznam určitých podmienok na získanie stabilnej a plnohodnotnej úrody:

• Aby semená vyklíčili, potrebná teplota by mala byť 1-2 stupne Celzia.
• Na vytvorenie prvých výhonkov by teplota mala byť o niečo vyššia - od 3 do 4 stupňov Celzia.
• Rastlina znáša najnižšiu možnú teplotu -10 stupňov Celzia, avšak len krátkodobo.
• Aby semená vyklíčili, potrebujú vlhkosť 50 až 60 % vody z celkovej hmotnosti suchých semien.
• Index pôdnej vlhkosti by mal byť od 70 do 75% najnižšej vlhkosti.

Tieto podmienky sa považujú za optimálne a najpriaznivejšie pre pestovanie rastlín. Pred výsadbou semien sa s nimi musia oboznámiť.

V Rusku a iných krajinách sa pestuje veľa odrôd pšenice. Všetky druhy sú rozdelené do dvoch skupín - jarné a zimné. Ak chcete správne zasadiť a pestovať rastlinu, musíte poznať rozdiel medzi týmito klasifikáciami, ktorý spočíva v načasovaní sejby. Jarné druhy pšenice je vhodné siať v období od skorej jari do začiatku leta.

Agronomické postupy

Pšenica zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Najvhodnejšími predplodinami sú také, ktoré potláčajú buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Technológia pestovania tejto plodiny zahŕňa povinné dodržiavanie pravidla striedania plodín. Na pestovanie pšenice sú ideálne plochy, kde kedysi rástli zemiaky alebo strukoviny. Opakované plodiny v jednej oblasti vedú k výraznému poklesu úrody z dôvodu vyčerpania zloženia pôdy a chorôb.

Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m², t.j. 180 - 220 kg/ha. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15 %. Pšenicu sejeme do hĺbky 30 - 40 mm. Bežná vzdialenosť riadkov je 100 - 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať.

Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Na hnojenie ozimnej pšenice sa používajú zlúčeniny dusíka a fosforu. Pred sejbou sa do pôdy zavádza významná časť fosforovo-draselných hnojív. Hnojenie na jar stimuluje rast pšenice. Jarné odrody pšenice sa prihnojujú pri odnožovaní. Na začiatku rastu, v skorých štádiách, je tento druh prakticky necitlivý na minerálne hnojivá. Vynikajúce výsledky možno dosiahnuť použitím dusíkatého hnojenia. Odborníci tiež používajú zmesi fosforu.

Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín.

Ochrana pšenice pred škodcami a diviakmi

V súčasnosti sa na Slovensku pestujú viaceré druhy poľných plodín, ktoré poskytujú potravu a úkryt pre diviaky. Sú to najmä kukurica, slnečnica, repka či ciroky. Diviačia zver sa do týchto porastov v období vegetácie presúva rada a vytvára si v nich denné stanovište. Diviaky dokážu rozrytím porastov pšenice zdecimovať budúcu úrodu o 20 až 30 %, v závislosti od výmery pozemku.

Pri otázke spoločného výsevu pšenice s inými plodinami sú skôr známe kombinácie s hrachom kŕmnym - peluškou. Nevýhodou však je, že peluška diviaky láka. Vhodnou kombináciou hlavnej a pomocnej plodiny sa v tomto smere ukazuje sejba ozimnej pšenice so súčasnou sejbou horčice, ktorá diviaky, naopak, odpudzuje. Je to najmä kvôli špecifickým horčinám, ktoré sa okrem plodov nachádzajú aj v stonkách a listoch. Okrem toho, že odpudzuje diviaky, je to plodina s výrazným fytosanitárnym (ozdravovacím) účinkom na pôdu. Horčica vytvára veľké množstvo nadzemnej fytomasy, ktorá brzdí rast burín a zabezpečuje priaznivú mikroklímu porastu - pôda sa prehrieva menej a udrží sa v nej viac vody. Počas teplej a vlhkej jesene, kedy hrozí prerastanie pšenice, pôsobí horčica na pšenicu utlmujúco - tá vytvorí kratšie, ale o to pevnejšie a vyzretejšie steblá, čo je ďalším predpokladom jej úspešného prezimovania. Horčica teda môže pôsobiť aj ako „bio“ regulátor rastu. V zime horčica plní aj dôležitú úlohu krytu, ktorý chráni mladé rastliny pšenice pred holomrazmi. Mulč z vymrznutých rastlín horčice zabraňuje nadmernému výparu vzácnej zimnej vlahy.

Zmiešaný porast, v ktorom tvorí hlavnú plodinu pšenica a pomocnú plodinu horčica, odporúčame založiť jedným prejazdom špecializovanej sejačky s variabilnými zásobníkmi osiva v štandardnom termíne sejby ozimnej pšenice, čiže od septembra do októbra. Medziriadkovú vzdialenosť pšenice je vhodné zvoliť na úrovni 25 cm a rastliny vysievať striedavým spôsobom tak, aby sa vždy medzi dvoma riadkami pšenice nachádzal riadok horčice. Pri tomto spôsobe zakladania zmiešaného porastu postačuje výsevok pšenice v množstve 80 - 90 kg/ha a pri horčici na úrovni 5 - 6 kg/ha. Pšenica patrí medzi plodiny s vynikajúcou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou. Väčšia medziriadková vzdialenosť medzi rastlinami pšenice podporí tvorbu odnoží.

Ďalším významným škodcom je Hrbáč obilný (Zabrus tenebrioides), ktorý sa vyskytuje aj na Slovensku. Vzhľadom na mierne klimatické podmienky je Slovensko pre tento druh ideálnym prostredím pre rozmnožovanie a šírenie. Dospelý jedinec (imágo) je dlhý 14 až 16 mm a má telo smolovo-hnedou až smolovo-čiernej farby. Larvy Hrbáča obilného sú belavé, s tmavohnedou hlavou a predhrudím. Dorastajú do dĺžky 30 až 35 mm a vyznačujú sa silnými nohami, ktoré im umožňujú hrabať v pôde a napádať korene obilnín. Hrbáč obilný preferuje vlhké a mierne teplotné podmienky, ideálnym prostredím sú polia so zhutnenou pôdou. Poľnohospodári sa spoliehajú na kombináciu tradičných a moderných metód ochrany, vrátane chemických insekticídov a biologických metód (predátori ako parazitické osy, dravé chrobáky a vtáky).

Pestovanie pšenice doma na naklíčenie

Vzhľadom na popularitu trendu zdravého životného štýlu mnohí začínajú pestovať pšenicu doma. Naklíčené zrná majú mnoho pozitívnych vlastností a považujú sa za dôležitú súčasť stravy zdravého človeka. Pri znalosti spôsobu pestovania nie je ťažké dosiahnuť požadovaný výsledok.

Požiadavky a príprava

Ak chcete pestovať rastlinu doma, budete potrebovať kvalitné zrná, ktoré neboli spracované chemickými zlúčeninami. Odporúča sa vybrať ozimnú pšenicu. Je potrebné pripraviť podnos zo skla alebo plastu (potravinárske suroviny), prípadne obyčajné sklenené nádoby. Zvlhčovač vzduchu pomôže dosiahnuť očakávaný výsledok. V špecializovaných predajniach nájdete pšenicu, ktorá je ideálna na naklíčenie doma. Ak chcete ušetriť, môžete si kúpiť obilie od farmárov, no v tomto prípade je ťažké posúdiť kvalitu. Ideálnou možnosťou sú hladké a suché zrná bez plesní a iných defektov. Z jedného semienka si môžete vypestovať plnohodnotný klások s niekoľkými desiatkami zŕn.

Proces klíčenia

Po kúpe je prvým krokom namočenie zŕn vo vode. Ak používate veľkú tácku s rozmermi asi 40x40 centimetrov, postačia vám dve šálky pšenice. Semená by mali pokrývať dno podnosu alebo tácky v rovnomernej vrstve. Potom sa zrná dôkladne umyjú studenou a čistou vodou. Následne ich namočte do misky s filtrovanou vodou izbovej teploty, pričom objem kvapaliny by mal byť trojnásobkom objemu semena. Pšenica sa prikryje pokrievkou a nechá sa vo vode asi 10 hodín. Po prvom namáčaní postup zopakujte, no použite chladnejšiu vodu. Ak sa to urobí správne, na semenách si všimnete miniatúrne korienky. Materiál sa vyperie.

Ak sú na dne nádoby, ktorú budete používať na pestovanie, otvory, vyložte dno bielymi papierovými utierkami bez vzorov a príchutí. Zem alebo kompost organického pôvodu sa naleje do malej vrstvy - 5 centimetrov. Semená nie je potrebné úplne zaryť, stačí ich zľahka pritlačiť k zemi. Na zavlažovanie používajte iba čistú vodu.

Pre praktickosť a pohodlie môžete použiť metódu klíčenia bez pôdy. Budete potrebovať podnos s pevným dnom a gázu. Textilný materiál sa zloží v niekoľkých vrstvách, položí na dno, semená sa rozdelia na vrch a potom sa zrná pokryjú niekoľkými ďalšími vrstvami gázy. V procese pestovania gázu opatrne navlhčite, ale nenaplňte ju úplne vodou, inak sa plesniam nedá vyhnúť. Nádoba s pšenicou je pokrytá látkou alebo mokrými novinami. Každý deň kontrolujte stav zŕn a nenechajte ich vyschnúť.

Starostlivosť a optimálne podmienky

Dbajte na to, aby na zrná nedopadali priame slnečné lúče, no ani ich nemožno držať v tmavej miestnosti. Ideálne podmienky sú rozptýlené svetlo. Optimálny indikátor teploty je od 22 do 24 stupňov Celzia. Pšenica miluje vysokú vlhkosť. Ak je vzduch v dome suchý, použite špeciálne zvlhčovače. Klíčky by sa mali objaviť po dvoch dňoch. Ak sa porušia podmienky pestovania, aj tie najkvalitnejšie semená môžu začať hniť, napučiavať vo vode. Ak na zrnách spozorujete pleseň, okamžite ich vyhoďte.

tags: #rozmnozovanie #rastlin #pomocou #psenice