Koi kapor, okrasná mutácia bežného kapra (Cyprinus Carpio), pochádzajúci z Ázie, presnejšie z Číny a Japonska, je už roky obľúbeným obyvateľom domácich rybníkov po celom svete. Aj na Slovensku sa čoraz častejšie volí ako nepochybná ozdoba každej záhrady. Japonským chovateľom sa v priebehu uplynulých rokov podarilo vyšľachtiť veľký počet farebných variácií Koi kapra. Rozmnožovanie Koi kaprov, hoci v teórii nie je náročné, vyžaduje pochopenie ich prirodzených potrieb a špecifických podmienok, ktoré zabezpečia úspešný výter a odchov potomstva. Základne existujú dva prístupy k rozmnožovaniu: asistovaná a voľná metóda, pričom neexistujú žiadne prechodné varianty.
1. Voľný (prirodzený) spôsob rozmnožovania v jazierku
Voľný spôsob rozmnožovania v jazierku znamená, že sa nezasahuje do prirodzeného cyklu rýb. Reprodukcia sa vykonáva v rybníku sama, bez ľudského zásahu. Vajcia ani novorodenci nie sú odstránené. Táto metóda je najprirodzenejšia a ryby sa vyvíjajú sami v rámci celého procesu.
1.1. Podmienky a priebeh prirodzeného výteru
Koi kapry prichádzajú do trenia najčastejšie v máji a júni, keď teplota vody stúpne nad 20 °C. Obdobie neresenia je skoré leto, keď sa teplota vody pohybuje okolo 20 °C. Samotný proces začína zvyčajne ráno a môže trvať niekoľko hodín. Samce naháňajú samice po celom jazierku a sú veľmi aktívni. Ryby sa zhlukujú do skupín, kde jednu samicu naháňa viacero samcov, pričom špliechajú vodu. Samica uvoľní vajíčka pri prudkom zatáčaní alebo prudkom stúpaní. Na konci procesu sú ryby pokojné, vyčerpané, často poudierané, pomaly plávajú, niektoré "stoja" na mieste.
Mladšie ryby, ktoré ešte k treniu nedozreli, sa nahrnú do plytčín, kde na rastliny, substrát alebo riasy pokládli dospelé Koi svoje ikry. Vajíčka sa nechajú na dne a zvyčajne sa rozmnožujú všetky ryby spolu, čo zabezpečuje zdravé ryby vzhľadom na nízky risk vrodených chorôb z kríženia. Ikry sú bielo-žlté guličky o veľkosti špendlíkovej hlavičky.
1.2. Kanibalizmus a prežitie poteru
Hlavnou nevýhodou voľného rozmnožovania priamo v rybníku je, že väčšina vajíčok a malých rýb sa stane potravou pre tie dospelé. Ihneď po kladení ikier sa začína kanibalizmus. Pokiaľ ikry nevyberiete z jazierka, prídete o veľkú časť potomstva a zostane živé len to, čo sa samo zachráni. V mnohých prípadoch však existujú Koi s dobrou rýchlosťou reprodukcie, ktoré majú stovky plôdikov v lete, takže onedlho naplnia rybník. Novo vyliahnuté plôdiky sa skrývajú medzi koreňmi plávajúcich rastlín, kde budú žiť asi 1 mesiac a živia sa mikroorganizmami v povrchovej vode.
2. Asistovaný (kontrolovaný) spôsob rozmnožovania
Asistovaná metóda zahŕňa do rozmnožovacieho cyklu ľudí. Vyberú sa príslušné samice a samce, čo vedie k veľmi vysokej miere prežitia ikier, pretože žiadne iné ryby ich nezjedia.
2.1. Príprava prostredia pre výter
Pre asistovaný výter je dôležité pripraviť špeciálnu nádrž alebo chovňu. Mala by to byť veľká nádrž, pretože samica potrebuje voľný priestor na plávanie, aby všetky vajíčka vytrela. V ideálnom prípade by nádoba mala byť súkromná pre ryby, čo znamená, že by ste ich nemali stále narúšať a nemali by tam byť žiadne iné ryby. Ochrana súkromia v čase rozmnožovania je najdôležitejšia, pretože Koi sú vtedy plaché. Odporúča sa na kontajner dať tieniaca sieť v čiernej alebo zelenej farbe, ktorá musí byť aspoň 20 cm nad hladinou vody, a nie viac ako 1 m nad hladinou vody.
2.1.1. Kvalita a teplota vody
Zásobník musí mať vhodnú teplotu vody. V Japonsku sa používa teplota okolo 16 °C, čo je oveľa nižšia teplota než 20 °C, ktorá sa zvyčajne používa pri iných studenovodných rybách. Teplota závisí aj od krajiny a regiónu, napríklad 18 °C je najčastejšie používaná v strednej Európe (Slovensko, Česko). Je dôležité si pamätať, že zimné ustajnenie ikernačiek pomôže ikrám skôr dozrieť.
Nádoba musí mať vysokú kvalitu vody, pretože zlá kvalita vody vytvára stres. Ak sa Koi pridajú do takejto vody, po akte reprodukcie môžu ryby ochorieť, predovšetkým samica, ktorá môže dokonca zomrieť. Dôležité je, aby kvalita vody mala rovnakú tvrdosť ako jazierková voda, s pH = 7, NO2 = 0 a NO3 = 0.
2.1.2. Kyslík a vybavenie
Voda by mala mať dobrú koncentráciu kyslíka, preto je nutné pripojiť prevzdušňovaciu nádobu. Neaplikujte žiadne filtre, pretože nasávajú ikry. V strede by mal byť umiestnený difúzor kameň, ktorý lepšie rozbíja bubliny na povrch.
2.2. Proces výteru a zber ikier
Na farme sa môže proces výteru začať začiatkom mája. Samica uvoľní vajíčka pri prudkom zatáčaní alebo prudkom stúpaní. Ikry sa zachytávajú o okolité predmety. Na tento účel sa vkladajú mäkké plastové kefy alebo pásy, ktoré sa dajú na povrch nádoby alebo vo zvislej polohe. To je najčastejšia forma na zachytenie vajíčok. Ďalším odporúčaným spôsobom je namiesto plastových pásov použiť plávajúce rastliny.
Akonáhle sa dokončil akt rozmnožovania, Koi sa okamžite odstránia z nádrže.
2.2.1. Príklad asistovaného výteru na Koi farme
Počas návštevy Koi farmy v Japonsku v máji, keď prebieha takzvaný „zlatý týždeň“, je možné sledovať proces výteru. Chovateľ môže umiestniť dve ikernačky a šesť mliečňakov do chovne s niekoľkými kubíkmi vody. Chovňa môže byť predelená sieťou s veľmi jemnou sieťovinou bez vytieracích kartáčov. Predstavenie zvyčajne začína okolo polnoci pri svetle mesiaca. Akonáhle sa prejavia prvé známky uvoľňovania ikier, mliečňaci sa vylovia.
Neskôr sa odlovia aj ikernačky a uspia anestetikom, hoci proces vytlačenia ikier je dosť rýchly. Ikernačka sa umyje, sterilizujú sa gonády a Koi kapor sa zabalí do mokrého uteráka. Chovateľ otočí ikernačku rýchlym pohybom. Pod ňou už je nádoba, do ktorej vyprázdni jej ikry. Umelo vytváraný tlak na brucho by vytvoril nadmerný stres na ryby, čo nie je nevyhnutné; bezpečnosť ikernačky je prioritou. Po výtere je ikernačka vrátená do vody, aby sa prebrala z anestézy a môže normálne plávať už za pár minút.
2.2.2. Rola samcov a oplodnenie
Pri odchove sa často kladie dôraz na samice, pritom sa znevažuje rola samca. Je obvyklé použiť dvoch až troch mliečňakov. Každý samec vyprodukuje okolo 7-10 ml mlieča. Potom je každá striekačka prezretá pod mikroskopom kvôli prevereniu kvality mlieča, množstva spermií a ich pohyblivosti. Ikry sa jemne miešajú, aby sa oplodnili mliečom. Potom sú rozsypané na vytieracie kartáče, ku ktorým sa ikry prichytia veľmi ľahko. Asi po piatich minútach sa kartáče umiestnia do chovne s jemnou sieťkou. Ikry sa oplodnia a čakajú na vyliahnutie. Celý tento proces umelého výteru zaberie u jedného chovného páru od jednej do dvoch hodín.
Správanie pri trení / párení koi kaprov
2.3. Starostlivosť o ikry a poter
Na záchranu ikier je možné použiť vytieracie kartáče - špeciálne kefy s jemnými vláknami, ktoré sa v čase trenia vložia do plytčín a na ne Koi nakladú svoje ikry. Akvárium je najlepšie naplniť vodou z jazierka, chlórová voda nie je vhodná. Je nutné zabezpečiť filtráciu, vzduchovanie a ohrev vody (napr. akvarijným ohrievačom) a držať teplotu vody v rozmedzí 22-24 °C. Ohrievač by mal mať termostat a teplota vody by nikdy nemala kolísať viac ako o 5 °C. Dôležité je sledovať kvalitatívne parametre vody ako NH3 a NO2, nakoľko neoplodnené ikry splesnivia a pokazia vodu, čo môže zabiť všetko živé.
2.3.1. Vývoj poteru a kŕmenie
Približne po 48-72 hodinách sa vyliahnu malí "Koi kapríci". Sú sotva 3-5 mm veľkí, väčšinou žltí, nájdu sa sem-tam aj tmavšie kusy. Sú prilepení na stenách akvária, vytieracom kartáči a trávia žĺtkový vak. Na 3-5 deň začnú plávať a hľadať potravu. Prvá potrava je najlepšia prirodzená (artémia, cyklop, dafnia). Cyklop a dafniu dostať kúpiť v mrazenom stave. Artémiu si môžete vyliahnuť zo sušených vajíčok (na 1,5-2 L vody pridáte 1 PL najlepšie bezjódovej soli a 2 PL art. vajíčok, celé to vzduchujete. Vyliahnutú žiabronôžku precedíte cez silónovú pančuchu a môžete kŕmiť).
Koi sa kŕmia 5-7x za deň, v nie veľkých množstvách, aby sa neprekŕmili a nepokazila sa voda. Keď ryby podrastú, prechádza sa napríklad na patentku a krmivo prachové alebo granulované (špeciálne určené pre výkrm poteru), ktoré má vysoký obsah bielkovín a tuku. Dobré je aplikovať na krmivo aj vitamíny.
2.3.2. Rast a selekcia
Rast malých Koi je individuálny - jedni rastú pomalšie, iní rýchlejšie. Ani medzi nimi sa nezaprie kanibalizmus; väčšie ryby požierajú menšie, preto je vhodná priebežná veľkostná selekcia. V umelých chovoch dosahujú približne 3-mesačné Koi veľkosť +/- 5 cm. Neskôr v lete sa plôdik triedi. Zvyčajne po triedení ostane jedno percento plôdika z pôvodne vyliahnutého počtu.
Cieľom chovateľov je odchovať Koi kapre s vynikajúcim rastom, dobrou stavbou tela a nádhernými vzormi. Základný prístup je používať pri rozmnožovaní rovnakú chovnú ikernačku s mliečňakom iba raz. Je to kvôli tomu, aby sa zakaždým vytvorila nová krvná línia.
tags: #rozmnozovanie #ryb #koi