Varan komodský (Varanus komodoensis), známy aj ako komodský drak, je najväčší a najmohutnejší žijúci jašter na svete. Obýva endemicky indonézske ostrovy Komodo, Rinca, Flores, Gili Dasami, Gili Motang, Padar, Owadi a Samiin. Tento druh je mäsožravý mrchožrút s jedovatým uhryznutím a je schopný pohlavnej aj nepohlavnej reprodukcie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody (IUCN) je v súčasnosti v stave "zraniteľný" vyhynutím.
Biologické charakteristiky a pôvod
Varan komodský je vedecky identifikovaný ako Varanus komodoensis. Je členom biologickej klasifikácie "sauropsidov", čo je rozsiahle zoskupenie zahŕňajúce žijúce aj vyhynuté plazy. Jeho rod Varanus pochádza z Ázie. Predpokladá sa, že evolučný postup varana komodského dosiahol svoj začiatok prostredníctvom rodu Varanus, ktorý pochádza z Ázie. Stret medzi Austráliou a juhovýchodnou Áziou podporil a umožnil presun varanov na územie dnešnej Insulindie, Malajského súostrovia alebo Indonézskeho súostrovia.
Štúdie ukázali, že komodský drak sa od svojich austrálskych predkov líšil už pred 4 miliónmi rokov. Fosílne nálezy z Queenslandu v Austrálii naznačujú, že evolúcia varana komodského prebehla ešte v Austrálii pred jeho rozšírením do Indonézie. Na ostrove Flores si varan komodský udržal svoju veľkosť nezmenenú najmenej posledných 900 000 rokov. Holandský vedec a vojak Peter Antonie Ouwens v roku 1912 prvýkrát predstavil svoj opis tohto veľkého jaštera, čím sa stal oficiálnym a protokolárnym.
Fyzické vlastnosti a zmysly
Dospelý varan komodský dosahuje dĺžku 2 - 3 metre. Samce sú väčšie ako samice; samice zvyčajne dosahujú hmotnosť 70 až 75 kilogramov a dĺžku približne 2,30 metra, zatiaľ čo samce môžu vážiť 80 až 95 kilogramov a merať 2,60 metra. Najťažší zaznamenaný varan vážil 87,4 kg, najdlhší meral celkovo 304 cm.
Základným rysom dospelého varana je jeho celková mohutnosť, ktorá sa odráža v masívnej hlave so širokým ňufákom, statnom krku, stĺpovitých nohách a silnom chvoste. Telo je kryté šupinami s vystupujúcimi hrbolčekmi, takže koža je na dotyk drsná. Šupiny sú vybavené senzorickými doštičkami, ktoré sú priamo spojené s nervami a sprostredkúvajú hmatové vnemy. Koža je mimoriadne pevná a konzistentná, chránená pancierovými šupinami s drobnými kosťami nazývanými osteodermy. Táto vlastnosť osteodermov sa vyvíja v priebehu času, takže mladé zvieratá ju na koži ešte nemajú. Sfarbenie kože dospelých varanov sa pohybuje od sivočervenej po odtieň hnedej, s matnou a homogénnou intenzitou. Čerstvé mláďatá majú hnedý vzor s veľkými žltými a oranžovými škvrnami, ktorý s vekom mizne.
Varan komodský má v čeľustiach asi 60 zúbkovaných zubov dlhých až 2,5 cm, ktoré sa často obmieňajú. Špičky a pílovité hrany zubov sú pokryté vrstvou oranžového povlaku obsahujúceho koncentrované železo, čo ich robí mimoriadne tvrdými. Sliny sú často zafarbené krvou, keďže zuby sú takmer kompletne prekryté ďasnovou tkanivou, ktorá sa pri kŕmení prirodzene odiera.
Hoci má varan komodský vonkajšie uši, jeho sluch je trochu slabý; počuje frekvencie medzi 400 a 2000 Hz. Na rozdiel od toho, čuch varana je vynikajúci. Podobne ako u mnohých iných plazov, používa rozoklaný jazyk na zber pachových stôp z okolia, ktoré potom prenáša do Jacobsonovho orgánu na hornom podnebí. Dokáže zacítil mŕtve zviera až na vzdialenosť 9,5 km. Zrak je tiež pôsobivý, s ľahkosťou si dokážu predstaviť, čo to je, pričom vzdialenosť 300 metrov nie je prekážkou.
Správanie a biotop
Komodský drak je aktívny výhradne cez deň a noc trávi v podzemnej nore. Vo svojom prirodzenom prostredí vychádza z úkrytu pred úsvitom (približne 4:30 až 6:15), následne si na vhodnom mieste zvyšuje telesnú teplotu slnením, čo trvá asi dve hodiny. Obdobie fyzickej aktivity začína obvykle medzi 8. a 9. hodinou. Po 17. hodine si začína vyberať miesto na nočný odpočinok.
Varan komodský je schopný pomaly sa pohybovať rýchlosťou okolo 5 km/h, ale na krátke vzdialenosti dokáže vyvinúť rýchlosť až 20 km/h. Vtedy má chvost zdvihnutý, nedotýka sa zeme. Taktiež sa dokáže potápať do hĺbky až 4,5 metra a veľmi dobre pláva. Mladé jedince za pomoci svojich silných pazúrov zdatne šplhajú po stromoch, v ktorých trávia prvé mesiace a roky života, aby sa chránili pred predátormi a kanibalistickými dospelými jedincami. Dospelé varany drápy používajú predovšetkým ako zbrane, ich veľkosť činí šplhanie nepraktickým. Ako úkryt si dospelé jedince vyhrabávajú nory s dĺžkou 1 až 3 metre, aby si udržali teplo cez noc. Počas najteplejšej časti dňa odpočívajú v tieni.
Komodský drak je samotársky a spoločnosť vyhľadáva iba v čase párenia alebo pri zdieľaní potravy. Pri konzumácii zdochliny sa najprv živia najväčšie samce, potom nasledujú mladšie samice a samce a nakoniec mláďatá. Denne sa pohybujú po oblastiach s rozlohou blízko dvoch kilometrov štvorcových.
Rozmnožovanie varana komodského
🦎 Párenie komodských varanov, najväčších jašteríc na Zemi
Pohlavné rozmnožovanie
Párenie varanov komodských sa odohráva medzi májom a augustom. Často k nemu dochádza po spoločnom kŕmení, pretože to je jedna z mála príležitostí, kedy sa dospelé varany stretávajú a aspoň čiastočne tolerujú. Ak sa stretnú samce približne rovnakej veľkosti, môže dôjsť k boju, ktorý sa často končí vážnym zranením alebo smrťou. Súboje začínajú vzájomným zastrašovaním a napádaním na zemi, môže však dôjsť aj k boju v stoji na zadných nohách. Víťazí ten, komu sa podarí pritlačiť súpera k zemi. Poražený utečie, ak prežije; sú známe prípady, keď víťaz porazeného zabil a hodoval na ňom.
Páriaci rituál zahajuje samec dotykmi jazyka a olizovaním samice na citlivých miestach, ako sú tváre, oblasti pred ušnými otvormi či slabiny zadných nôh, a tiež šťuchaním ňufákom. Samica sa môže prejavovať asertívne alebo utiecť. Samec preto musí samicu najprv spacifikovať (pritlačiť k zemi a znehybniť), pričom ju škriabe po chrbte a môže ju aj uhryznúť do krku. Kopulácia prebieha vsunutím jedného z dvoch hemipenisov do kloaky samice. Varany komodské môžu vytvoriť stály pár, čo je u plazov veľmi neobvyklé.
Kladenie vajec a inkubácia
Samice kladú vajcia od augusta do septembra, pričom využívajú rôzne typy miest. Vo výskume z hniezdnej sezóny 2002/2003, 61 % sledovaných samíc nakládlo vajcia do pozemných hniezd tabonov oranžovonohých, 19,5 % do vlastného hniezda na rovnej ploche a zvyšných 19,5 % do vlastného hniezda v kopcovitom teréne. Samica obyčajne vytvára niekoľko falošných hniezd, aby zmenšila pravdepodobnosť, že iné varany nájdu a zožerú jej vajcia.
Znáška obsahuje v priemere 20 vajec, ich inkubačná doba je 7 až 8 mesiacov. Vajcia sú pružné, s hladkou, na dotyk koženou škrupinkou, a ich veľkosť sa môže značne líšiť aj v rámci jednej znášky. Líhnutie je pre malé varany veľmi vyčerpávajúce. Aby ľahšie prenikli škrupinkou, sú vybavené vaječnými zubami, ktoré im krátko po vyliahnutí vypadnú. Po vyliahnutí malé varany niekoľko hodín odpočívajú vo zvyškoch škrupinky, než sa začnú prehrabávať von z hniezd. Mladé varany sa liahnu v apríli, na konci obdobia dažďov, keď je najväčší výskyt hmyzu, ktorý im v prvých týždňoch života slúži ako hlavná potrava.
Nepohlavné rozmnožovanie - Partenogenéza
Varan komodský má výhodu v tom, že sa dokáže rozmnožovať pohlavne aj nepohlavne, čo znamená, že sa mu darí množiť aj prostredníctvom partenogenézy. Partenogenéza je schopnosť samice zniesť oplodnené vajcia bez prítomnosti samca. Tento zvláštny evolučný úkaz je o to pozoruhodnejší, že pri varanoch komodských vznikajú partenogeneticky iba samce, nie samice, ako to býva u iných zvierat schopných partenogenézy, napríklad u baziliškov, agám kočinčínskych alebo krajt kráľovských.
Prípady partenogenézy v zoologických záhradách
Zoo Praha sa stala svetovou veľmocou v chove varanov komodských, kde sa vyliahlo cez 60 mláďat. Samica Aranka z pražskej zoo opakovane preukázala túto schopnosť. Na konci marca prišli na svet jej 46. a 47. mláďa zo siedmej znášky, pričom išlo o samcov vyliahnutých z vajec neoplodnených samcom. Prvých 30 mláďat z prvých troch znášok Aranka zplodila bežnou cestou so samcom Dracom. Po jeho úmrtí, aj napriek prítomnosti samca Leonarda, testy preukázali, že štvrtá znáška vajec bola partenogenetická, a jedinci boli geneticky zhodní s matkou. Aj po úmrtí Leonarda Aranka stále privádza na svet ďalšie mláďatá prostredníctvom partenogenézy. Chovatelia v pražskej zoo monitorujú Aranku aj kamerami, čo im umožňuje nachádzať partenogenetické vajcia a dopriať im potrebnú starostlivosť. Tieto mláďatá sa pre ďalší chov v Prahe nebudú stopercentne hodiť, avšak s nepríbuznými samicami môžu v iných zoo vo svete vytvoriť chovné páry.
Podobné prípady boli zaznamenané aj inde. Osemročná samica Flora zo zoo v anglickom Chesteri, ktorá nikdy neprišla do kontaktu so samcom, nakládla 25 vajec, z ktorých sa asi v polovici vyvíjali embryá. Sedem mláďat sa malo vyliahnuť okolo Vianoc. Genetické testy potvrdili, že DNA mláďat nepochádzala od žiadneho iného varana. K podobnému úkazu došlo aj v londýnskej zoo, kde samica Sungai porodila štyri mláďatá prostredníctvom samooplodnenia. Po ich narodení Sungai normálne pokračovala v párení s varaním samcom a vrhla ďalšie mláďa.
Teórie vzniku partenogenézy u varanov
Podľa Nataše Velenskej, chovateľky plazov v Zoo Praha, sa zvieratá k tomuto spôsobu rozmnožovania uchyľujú vtedy, keď cítia, že je niečo v neporiadku a ide im o to, aby ich gény išli ďalej. U varanov je partenogenéza špecifická tým, že vznikajú iba samce. Existuje niekoľko teórií, prečo je tomu tak:
- Jedna teória hovorí, že ak gravidná samica dopláva na nejaký ostrov, vyliahnu sa jej samce, aby rod mohol pokračovať prirodzeným spôsobom. Avšak, musela by čakať tri roky, kým samec dorastie a dospeje, čo túto teóriu spochybňuje.
- Ďalšia teória počíta s tým, že varan je vo svojom prostredí vrcholovým predátorom a nemá nepriateľa. Dospelý varan môže zožrať menšieho varana, ak je hladný. Tým, že partenogeneticky vytvárajú samce, ktoré sa správajú inak ako samice (samce majú radi adrenalín, viac sa ukazujú, schádzajú z vrcholkov), častejšie skončia ako potrava dospelých varanov. Tento mechanizmus by mohol byť spôsobom, ako regulovať hustotu populácie a znižovať kanibalizmus v prostredí s obmedzenými zdrojmi, čo môže byť dostatočne dobrý dôvod pre tento vývoj.
Schopnosť dvojakej reprodukcie im tak môže umožniť prežiť a adaptovať sa na okolité prostredie, najmä ak samica rieši nedostatok vhodných samčích partnerov. Objav ich schopnosti panenského počatia môže pomôcť zlepšiť spôsob ich chovu v zajatí. Lepšie pochopenie partenogenézy môže urýchliť výskum kmeňových buniek, a ak sa vedcom podarí vyvolať tento jav umelo, môže pomôcť pri záchrane ohrozených druhov v prírode.
Ochrana varana komodského
Varan komodský je silne ohrozeným druhom a vo voľnej prírode sa vyskytuje iba na niekoľkých ostrovoch vo východnej Indonézii v počte zhruba päť tisíc jedincov. Z tohto počtu asi tisícka sú samice. Preto je vítaný každý odchov. Chov varanov v ľudskej starostlivosti je veľmi náročný na špecifické podmienky, takže nie všade sa darí. Národný park Komodo, založený v roku 1980, bol zriadený s cieľom poskytnúť tomuto druhu potrebnú ochranu.
tags: #rozmnozovanie #varana #komodskeho