Úvod do pestovania ružičkového kelu
Keď sa rozhodnete pestovať ružičkový kel, nezabudnite sa vyzbrojiť poriadnou dávkou trpezlivosti. Chutné ružičky na vysokom hlúbe dozrievajú totiž poriadne neskoro. So správnymi odrodami však môžete zber úrody predĺžiť až do skorej jari.
Ružičkový kel patrí medzi hlúboviny náročnejšie na výživu, preto sa v osevnom postupe pestuje v prvej trati, teda na záhone po výdatnom vyhnojení pôdy maštaľným hnojom alebo kompostom. Ide o zeleninu prvej trate, jej nároky na živiny sú pomerne vysoké. Kel ružičkový je plodina, ktorá si kedysi, podľa niektorých historických záznamov vyslúžila titul nepotrebného druhu. Vypestovať zdravý, svieži a chutný ružičkový kel nie je také jednoduché. Práve preto vidíme kapustu, repu, kučeravý kel a reďkovky v záhradkách podstatne častejšie. Je to škoda, pretože ružičkový kel je jedným z tých druhov zeleniny, ktoré pri domácom pestovaní chutia neporovnateľne lepšie ako kúpené v obchode.
Kel čiže (Brassica) patrí do čeľade kapustovitých rastlín, kde nájdeme tiež napríklad reďkovku či žeruchu. Nie je teda blízko príbuzný napríklad so šalátom, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. Pod názvom kel sa skrýva hneď niekoľko druhov. Kel hlávkový (Brassica oleracea convar. sabauda) sa pestuje ako hlúbová zelenina. Typické sú veľké bublinkové listy, zvinuté do ružice. Vzhľad listov ju odlišuje od hlávkovej kapusty. Hlávka môže byť pomerne veľká, hmotnosť skorých odrôd je okolo pol kilogramu, pri neskorých aj 3 kilogramy. Kel ružičkový (Brassica oleracea convar. gemmifera) má veľmi vysoký hlúb, na vrchole ktorého sú listy. Na samotnom hlúbiku potom vyrastajú ružičky, ktoré sa zberajú ako zelenina vhodná na tepelné spracovanie. Ružičkový kel je bohatý na živiny, najmä na vitamín C. Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala) sa od ostatných druhov odlišuje silne kučeravými listami. Variantom je ešte kel kel kučeravý (Brassica oleracea var. Zaujímavosťou a hitom posledných rokov je kel okrasný, nazývaný Ľudovo aj okrasná kapusta. Pokiaľ by sme sa na kel pozreli z botanického hľadiska, zistíme, že sa jedná o jeden druh s mnohými kultivarmi. Okrem vyššie zmienených „kultivarov“ ako je klasický kel hlávkový, ružičkový či kučeravý kel, patrí pod tento druh tiež napríklad karfiol, brokolica, romanesco či kaleráb.
Výber odrody a príprava pôdy
Pri výbere odrody ružičkového kelu je dôležité zohľadniť klimatické podmienky a očakávaný termín zberu. Odrody sa líšia výškou rastlín (od 30 až do 130 cm), hustotou ružičiek a dĺžkou vegetácie. Niektoré odrody sú vhodné na skorý zber, iné na prezimovanie.
Typy odrôd ružičkového kelu:
- ‘Dolores F1’ - skorá hybridná odroda vysoká 100 až 110 cm. Ružičky sú stredne zelené, dobre uzatvorené a vyrovnané.
- ‘Lunet F1’ - stredne skorá odroda vysokého vzrastu s nadpriemerným nárastom veľkých ružičiek tmavozelenej farby s hladkým povrchom.
- ‘Rosella’ - stredne skorá odroda stredného vzrastu. Ružičky sú veľmi pevné, na priereze žlté. V čase tvorby ružičiek vyžaduje dostatok vlahy.
- ‘Roodnerf’ - úrodná, stredne vysoká, neskorá odroda na zimný zber.
- ‘Falstaff’ - fialovomodrá odroda, ktorá môže počas pôsobenia mrazov zintenzívniť svoju farbu, pričom sa zachová aj pri varení.
- ‘Rubín’ - skorá odroda s vínovočerveným až temnofialovým sfarbením ružičiek, tvorí kompaktné stonky vysoké len o niečo viac ako pol metra.
- ‘Igor F1’ - ideálna pre tých, ktorí chcú zberať ružičky naraz, vyznačuje sa súčasným dozrievaním.
- ‘Casiopea’, ‘Groniger’ - mohutnejšie odrody, ktoré bez problémov prerastú výšku jedného metra.
- ‘Red Ball’ - červenofialová verzia ružičkového kelu.
Najlepšie sa mu darí v ťažších hlinitých pôdach, ktoré na jeseň vyhnojíme rozloženým kravským hnojom alebo kvalitným kompostom. Pôda by mala byť humózna, so zapracovaným kompostom. pH pôdy by malo byť 6,5 až 6,8, aby sa predišlo nádorovke. Pôdu dôkladne odburiňte a nakopte do nej veľa dobre prehnitého hnoja alebo záhradného kompostu. Záhon by mal byť pred výsadbou pripravený - už na jeseň zapracujte kompost a pôdu zavápnite.
Výsev a výsadba
Od vysiatia ružičkového kelu až po zber uplynie asi 165 dní. Priama sejba na záhon je možná iba v teplejších lokalitách, a to v polovici apríla. Najčastejšie sa ružičkový kel pestuje z predpestovaných priesad. Na záhon sa vysádzajú len zdravé a silné sadenice od polovice apríla do konca mája, do sponu 70 x 50 - 70 cm, nižšie a skoré odrody do sponu 60 x 60 cm.
Semená sa vysievajú ideálne pod sklo v marci alebo počas apríla. Na priesady ružičkového kelu si niekoľko dní dopredu pripravte dobre prekyprenú a pohnojenú pôdu. Kompost dobre zalejte vodou a do každého modulu vytvorte 1 cm hlboký otvor. Do každého zasejte dve semená a potom zasypte kompostom. Ak obe vyklíčia, odstráňte slabšiu sadeničku. Mladé sadenice by ste mali presadiť na ich konečné miesto na začiatku leta, alebo by ste ich mali preriediť ďalej na 45 cm od seba, presadením do nových riadkov. Sadenice si možno predpestovať aj v parenisku či skleníku a na konci apríla až začiatkom mája ich premiestniť do záhona.
S výsadbou na záhon nečakajte neskôr než do polovice júna, nezabudnite ich zasadiť o niekoľko centimetrov hlbšie. Záhon pravidelne odburiňujeme a udržujeme v dobrom stave - najlepšie tak, že ho namulčujeme jemne pokosenou trávou alebo netkanou textíliou.
Starostlivosť počas vegetácie
Počas leta nezabudnite ružičkový kel dôkladne polievať, práve v čase tvorby ružičiek rastliny potrebujú výdatnú zálievku. Pôda má byť stále mierne vlhká, no nie premočená. Snažte sa vyhnúť vrchnému zalievaniu a kel zalejte vždy na úrovni pôdy. Plastová mulčovacia fólia pomáha šetriť vodu, znižuje rast buriny a umožňuje skoršiu výsadbu a zrelosť, najmä pri priesadách. Aplikujte organický mulč, keď teplota stúpne nad 27 °C.
Pravidelné pletie a kyprenie pôdy zlepší zdravie rastlín a zníži riziko šírenia chorôb. Ideálne je použiť pokosenú trávu, slamu alebo netkanú textíliu. Kel je nenáročný na pestovanie a je mrazuvzdorný, takže ho môžete sadiť pomerne skoro na jar, pokiaľ mladé rastlinky ochránite pred prudkým studeným vetrom. Rovnako ako kapusta, jeho listy sú veľmi húževnaté a počas rastu znesie extrémne teploty - horúce aj studené.
Podpora rastu a tvorby ružičiek
Koncom augusta sa odporúča zaštipnúť vrchol rastliny, aby sa podporila tvorba ružičiek v pazuchách listov. Nové odrody nevyžadujú tento úkon, dokonca ani zrezávanie listov na podporu tvorby ružičiek. Listy z nich totiž opadávajú postupne a ružičky sa tvoria rovnomerne. Niektorí pestovatelia sa domnievajú, že by ste nikdy nemali zrezať vršok ružičkového kelu, iní zase tvrdia, že vďaka zrezaniu dosiahli skvelú úrodu. Odrezaním hlavnej špičky zastavíte rast rastliny do výšky a povzbudíte rastlinu, aby namiesto toho vynaložila svoje zdroje na rozvoj svojich chutných ružičiek. Okrem toho tento vrcholček produkuje rastlinné hormóny - auxíny, ktoré obmedzujú expanziu vyvíjajúcich sa púčikov. Ak sa zbavíte vrcholca, zbavíte sa aj zdroja tejto chemikálie. Zrezanie tiež podporuje dozrievanie ružičiek v rovnakom čase. Ideálny čas na zrezanie vrcholu je 30 až 60 dní pred zberom.
Pri pestovaní ružičkového kelu sa často stretávame s odporúčaním postupne otrhávať spodné listy, aby sa k ružičkám dostalo viac svetla. Ružičkový kel často napádajú roztočce, ktoré sa rýchlo množia práve na najstarších listoch. Po ošetrení vhodným postrekom býva aj tak nevyhnutné spodné listy odstrániť, pretože bývajú po napadnutí škodcami väčšinou poškodené. Pri domácom pestovaní spravidla nie je potrebné odstraňovať spodné listy z rastliny. V skutočnosti by ste sa mali zdržať akéhokoľvek odstraňovania spodných listov, pokiaľ neuvidíte žltnutie, hnednutie alebo príznaky plesňových problémov. Ak spozorujete jeden z týchto stavov, postihnuté časti odstráňte.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Ružičkový kel môže byť napadnutý rôznymi škodcami a chorobami. Medzi najčastejšie patria:
- Mlynárik repkový - samica bieleho motýľa kladie vajíčka na listy kapusty a následne húsenice listy požierajú a môžu napáchať značné škody.
- Kvetárka kapustová - kladie vajíčka ku koreňovým krčkom rastliny. Z nich sa vyliahnu larvy podobné červom, ktoré požierajú korene a neskôr hlúbiky, ktoré celé prevŕtajú.
- Slimáky a slizniaky - si radi pochutnávajú na mladých rastlinkách a sadeniciach.
- Čierna hniloba (Xanthomonas campestris pv. Campestris) - je považovaná za najvýznamnejšiu a najničivejšiu chorobu, ktorá infikuje všetky pestované odrody rodu Brassica.
- Alternáriová škvrnitosť listov (Alternaria brassicicola) - bežná listová choroba plodín rodu Brassica. Huba spôsobuje na listoch najprv malé nekrotické škvrny, ktoré sa postupne zväčšujú.
- Bakteriálna škvrnitosť listov (Pseudomonas syringae pv. maculicola) - bakteriálny patogén, ktorý spôsobuje vodou nasiaknuté lézie na listoch. Lézie zhnednú a vpadnú, stred lézií zasychá a láme sa, čo vedie k dierkam.
- Nádorovitosť koreňov hlúbovín
- Pleseň kapustová
- Skočky
- Vošky
Odporúčame bio postreky s obsahom prírodných látok (napr. cesnakový extrakt, harmančekový čaj alebo komerčné prípravky).
Zber úrody
Ružičky sa zberajú podľa odrody v jeseni alebo v zime, len čo dosiahnu priemer 1,5 až 4 cm. Zberáme zdola nahor - najspodnejšie ružičky dozrievajú ako prvé. Pri dobrých pestovateľských podmienkach a v závislosti od odrody dorastie na jednom hlúbe 20 až 55 ružičiek. Kvalitné ružičky by mali mať priemer 2,5 cm. Postupným zberom podporíme rast ostatných ružičiek. Ak sa však rozhodneme ružičkový kel zozbierať naraz, úrodu môžeme uchovať až deväť mesiacov v mrazničke.
Pri veľmi nízkych teplotách odporúčame zakryť rastliny čečinou alebo netkanou textíliou. Ružičkový kel je naozajstný zimný poklad. Veľmi dobre znáša teploty až do mínus 12 °C pod nulou. Prízemné mrazy kelu nielenže neublížia, ale dokonca má vďaka ním sviežejšiu chuť! Pred väčším mrazom by sme však rastliny mali chrániť, napríklad čečinou či slamou.
Skladovanie a využitie
Dlhodobé skladovanie ružičkového kelu neznesú, takže ich zberajte priebežne podľa potreby. Rýchlo vädnú a strácajú kvalitu. Ak ich však pozberáte aj s hlúbom, vydržia dlhšie. Pomerne krátky čas môžete ružičky uchovávať v chladničke. Po dlhšom uskladnení však strácajú farbu a rozširujú sa choroby. Balením do polyetylénových fólií môžete predĺžiť ich uchovateľnosť na dvojnásobok.
Konzervovať ich môžete mrazením, pričom sa dobre uchová aj ich nutričná hodnota. Na dlhé skladovanie nie je ružičkový kel vhodný. Najlepšie chutí čerstvý, no môžeme ho skladovať aj niekoľko týždňov v chlade. V chladničke vydržia čerstvé približne týždeň.
Nutričné benefity
Ružičkový kel je zdroj vitamínu B1, ktorý je veľmi dôležitý pre našu mentálnu sviežosť, sústredenie sa, má taktiež antistresové účinky a napomáha k lepšej fyzickej kondícii. Zvýšenú spotrebu tohto vitamínu majú najmä tehotné a dojčiace ženy, fyzicky pracujúci ľudia, deti v období vývinu i ľudia pod častým tlakom stresu.
Táto zelenina je aj výrazný zdroj kyseliny listovej, ktorú do nášho tela treba neustále dopĺňať. V minulosti bola cenená spolu s kapustou tiež preto, že počas zimy slúžila ako jedna z mála čerstvých zdrojov vitamínu C.
Ružičkový kel má veľa pozitív pre naše zdravie. Obsahuje kyselinu listovú, široké spektrum vitamínov, draslík, mangán, železo, vlákninu a okrem toho minimum kalórií. Ružičkový kel obsahuje vitamíny A, B, C a K, významný podiel v ňom má tiež draslík. Posilňuje imunitný systém a vplýva priaznivo aj na trávenie a koncentráciu.
Kelové ružičky sa perfektne hodia do polievok aj ako príloha. Na masle sa dajú opekať alebo dusiť jednotlivé lístky, polovičky ružičiek alebo nastrúhané ružičky. Celé ružičky možno tiež zapekať s inou zeleninou alebo s mäsom.
Zmrazovanie
Pre dlhodobé uchovanie je ideálnym spôsobom mrazenie. Pred mrazením je vhodné ružičky krátko blanšírovať vo vriacej vode (asi 2-3 minúty) a následne rýchlo schladiť v ľadovej vode. Po odkvapkaní a osušení ich môžeme uložiť do mraziacich vreciek alebo nádob.