Rýdzik pravý a rýdzik kravský: Charakteristika a rozdiely

Rod Lactarius a rod Lactifluus, známe pod spoločným slovenským názvom rýdziky, patria do čeľade Russulaceae. Táto čeľaď zahŕňa aj rod Russula (plávky), ktorý je najväčším rodom z hľadiska počtu druhov, a rod Multifurca, ktorý je naopak najmenší a stojí na rozmedzí plávok a rýdzikov.

Rýdziky a plávky zaujímajú samostatné a unikátne miesto v systematickom členení húb. Sú to mykorízne huby, čo znamená, že sa viažu na určitý druh stromu, dreviny alebo rastliny ako hostiteľa. Od ostatných lupeňovitých húb sa dajú jednoducho rozlíšiť podľa charakteru ich dužiny, ktorá je lámavá (zložená z guľovitých buniek), a nie vláknitá (ktorá sa trhá po vláknach). Toto sa dá pozorovať pri rozlomení alebo odlúpnutí časti dužiny, ktorá sa láme (štiepi) ako krieda či dužina jablka.

Rýdziky, na rozdiel od plávok, produkujú po poranení mlieko. To je najviac viditeľné na lupeňoch a dužine klobúka, hoci za suchého počasia a pri starých plodniciach nemusí byť tento základný znak viditeľný. Mlieko môže byť hojné alebo nehojné, výrazne kvapalné alebo skôr tuhšie (krémovitá konzistencia). Mlieko máva rôznu farbu, pričom sa často vplyvom reakcie so vzduchom jeho farba mení, buď samostatne (po jeho izolovaní) alebo (aj) v kontakte s dužinou či lupeňmi.

Ďalšími makroskopickými rozlišovacími znakmi rýdzikov od plávok sú pri rýdzikoch skôr tlmenejšie, menej žiarivé farby klobúkov, ako aj menší kontrast medzi bledou farbou hlúbika a jasnou farbou klobúka. Rýdziky majú hlúbik častejšie sfarbený podobne (aj keď často bledšie) ako ich klobúk. Pre rýdziky je navyše často typickým znakom zónovanie (kruhovanie) na klobúkoch, plstnatý (chĺpkatý) okraj klobúkov a ďubkovaný (skrobikulátny) povrch hlúbikov.

Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus)

Všeobecná charakteristika a význam

Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus) je výborná jedlá huba a jedna z najcennejších v našich lesoch. Je vyhľadávaný hubármi pre svoju osobitú chuť a jasne oranžovú farbu, ktorá je nezameniteľná. V mnohých krajinách patrí medzi vyhľadávané delikatesy. Patrí do skupiny rýdzikov s oranžovým mliekom (sekcia Dapetes, podsekcia Deliciosini).

Morfologické znaky

Klobúk

Klobúk má priemer 40-110 mm, ale môže dosiahnuť až 200 mm, celkovo je veľmi tvarovo variabilný. Spočiatku je klenutý s podvinutým okrajom a jemne vtlačeným stredom, neskôr plochý (v strede vtlačený) až preliačený. Okraj zostáva podvinutý alebo sa vyrovnáva, niekedy býva aj nepravidelný a zvlnený. Je mäsitý a pevný. Povrch je akoby nerovný, za sucha matný, za vlhka klzký až slizký. Býva škvrnitý (s nepravidelnými škvrnami) alebo s kruhovými zónami, ktoré sú tvorené zoskupovaním týchto škvŕn. Zónovanie je vo farbách tmavo oranžovej až hnedo oranžovej na krémovo oranžovom až svetlo okrovo oranžovom podklade. Často sú na klobúku viditeľné zelené (šedasto zelené) škvrny, najmä pri starých plodniciach alebo na poškodených miestach. Farba je tehlovopomarančová, často so zeleným nádychom, s tmavšími sústrednými kruhmi.

Lupene (Plodná časť)

Lupene sú pripojené až mierne zbiehavé, husté, tenké a pružné, vysoké 3-7 mm. Pri hlúbiku sú dosť rozvidlené a prestriedané lupienkami. Za mlada sú krémovo oranžové (žlto oranžové), neskôr oranžové s bledo krémovým ostrím. Na poranených miestach sa sfarbujú šedasto zeleno.

Hlúbik

Hlúbik je pomerne krátky, zavalitý, pevný, ale krehký. Je valcovitý, ale častejšie sa smerom k báze zužuje. Spočiatku je plný, ale čoskoro sa stáva dutým. Povrch je oinovatený alebo akoby jemne plstnatý, suchý a oranžovo škvrnitý (s nepravidelným tvarom a veľkosťou škvŕn) na belavom alebo svetlo oranžovom podklade. Niekedy na poranených miestach zelenie. Vrch hlúbika máva výraznú bielu (belavú) zónu. Je 3-9 cm dlhý a 1-2 cm hrubý, za mladi belavo vypchatý, neskôr dutý, tvrdý, lámavý, svetlejšej farby než klobúk, často zelenkastoškrnitý, najprv jemne oinovatený, potom holý.

Dužina a mlieko

Dužina je belavá, ale pod pokožkou klobúka, po okrajoch hlúbika a nad lupeňmi je tmavo oranžová. Oranžové miesta v dužine sa postupne pomaly sfarbujú na okrovo oranžovo a po niekoľkých hodinách na šedasto zeleno. Vôňa je príjemná, jemne sladkasto korenisto ovocná. Chuť dužiny je mierna, neskôr jemne korenistá (bylinková), po dlhom žuvaní môže byť jemne horkastá.

Mlieko je nehojné (nekvapká), svetlo oranžové alebo červenkasto oranžové. Mení sa iba veľmi pomaly (po 1-2 hodinách) na slabo zelenkasto. Chuť mlieka je mierna. Z rany vyteká oranžové mlieko, ktoré je typickým znakom. Dužina je od pomarančového mlieka sfarbená do pomarančova, neskôr dostáva zelenkastý tón.

Výtrusný prach

Výtrusný prach je smotanovokrémový s ružovkastým odtieňom.

Výskyt a ekológia

Rýdzik pravý sa vyskytuje od augusta do novembra. Viaže sa predovšetkým na borovicu (Pinus sp.), ale aj na borievku obyčajnú (Juniperus communis). Rastie skupinovo na suchých, aj vlhkých, skôr neutrálnych až vápenatých pôdach, až do horského pásma. Je všeobecne rozšírený v celom miernom pásme severnej pologule, ale je menej častý ako jeho príbuzný Lactarius deterrimus, ktorý sa viaže na smrek. Preferuje ihličnaté lesy, najmä pod borovicami, na piesočnatých a kyslých pôdach.

Kulinárske využitie

Je to výborná jedlá huba, vhodná najmä na nakladanie do octu alebo oleja, pretože má jemne korenistú chuť a je chrumkavá. Aj jedlá pripravené z čerstvých plodníc sú veľmi chutné. Hodí sa na grilovanie, smaženie, vyprážanie, alebo ako príloha k rôznym jedlám, kde vynikne jeho plná chuť. Na sušenie však nie je vhodná, keďže sušením stráca svoju cennú chuť a vôňu.

Podobné druhy

Lactarius deliciosus patrí do skupiny rýdzikov s oranžovým mliekom (sekcia Dapetes, podsekcia Deliciosini), kam patria aj L. semisanguifluus, L. quieticolor, L. fennoscandicus, L. salmonicolor a L. deterrimus. Je charakteristický svojou viac-menej oranžovou farbou klobúka, ktorý je zónovaný (škvrny, kruhy), krátkym a oranžovo škvrnitým hlúbikom, jasne oranžovým mliekom, ktoré zostáva oranžové po dlhší čas (mení sa až po niekoľkých hodinách), a viazanosťou na borovicu (Pinus sp.).

• Lactarius pinicola Smotl. ex Z. Schaef. (rýdzik sosnový): Mnohými mykológmi je uvádzaný ako synonymum pre Lactarius deliciosus alebo ako jeho varieta (Lactarius deliciosus var. pinicola). Rozlišovanie je zložité, pretože sú mikroskopicky zhodné. Pôvodný popis uvádza výraznejšie škvrnitý (ďubkovaný) klobúk aj hlúbik, mrkvovo oranžové mlieko, ktoré po čase jemne zelenkastie (medenkové), a lupene po poranení iba jemne zelenkasté (medenkové).
• Lactarius deterrimus: Veľmi podobný druh, avšak viaže sa na smrek (Picea sp.). Jeho klobúk je často zelenkasto škvrnitý už aj pri mladých plodniciach, nie je tak zónovaný - kruhovaný (resp. iba nevýrazne pri okraji klobúka) a jeho hlúbik nie je vo všeobecnosti tak škvrnitý. Jeho mlieko sa mení z mrkvovo oranžového na tmavo vínovo červené po 30-60 minútach.
• Lactarius quieticolor: Rastie pod borovicami a má taktiež oranžové mlieko. Jeho klobúk pripomína Lactarius quietus, je sfarbený viac šedo hnedo, oranžovo hnedo (môže mať aj fialový nádych), zónovanie je tmavšie, plodnice sú menšie (priemer klobúka do 60 (100) mm). Hlúbik má bez alebo iba málo škvrnitý, mlieko má horkú chuť a rastie v nižších polohách.
• Lactarius semisanguifluus: Viaže sa na borovicu. Farba klobúka je skôr oranžovo zelená, ale staršie plodnice sa sfarbujú celkom medenkovo zeleno. Zónovanie je viac na okraji klobúka. Jeho mlieko je najskôr oranžové, ale už po 5-10 minútach sa mení na vínovo červeno.
• Lactarius sanguifluus: Vyskytuje sa v teplých oblastiach, skôr v nížinách, viaže sa na borovicu. Okrem iných odlišností, jeho mlieko je ihneď od začiatku sfarbené vínovo červeno.
• Lactarius fennoscandicus: Pomerne malý rýdzik z tejto skupiny (30-80 mm priemer klobúka), vyskytuje sa v Škandinávii a viaže sa na smrek (Picea sp.). Jeho klobúk je výrazne kruhovaný (škvrnito kruhovaný) s fialovo šedými (aj hnedo zelenými) tónmi.
• Lactarius porninsis: Viaže sa na smrekovec (Larix sp.), sfarbený je viac-menej oranžovo (tóny žlté, okrové, hnedasté). Pri pohľade na klobúk môže niekedy pripomínať Lactarius deliciosus.

Synonymá pre Lactarius deliciosus

• Agaricus deliciosus L., Sp. pl. 2: 1172 (1753)
• Agaricus deliciosus L., Sp. pl. 2: 1172 (1753) var. deliciosus
• Agaricus deliciosus var. lamelliporus Barla, Champ. Prov. Nice: 35 (1859)
• Galorrheus deliciosus (L.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 126 (1871)
• Lactarius deliciosus (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821) f. deliciosus
• Lactarius deliciosus f. laeticolor S. Imai, Bot. Mag., Tokyo 49: 607 (1935)
• Lactarius deliciosus f. rubescens J.Aug. Schmitt, Z. Pilzk. 39: 238 (1974) [1973]
• Lactarius deliciosus f. virescens S. Imai, Bot. Mag., Tokyo 49: 607 (1935)
• Lactarius deliciosus var. abietinus Smotl., Atlas hub jedlých a nejedlýck [Atlas of edible and inedible fungi]: 219 (1947)
• Lactarius deliciosus var. aeruginosus E. Bommer & M. Rousseau, Bull. Soc. R. Bot. Belg. 18: 94 (1879)
• Lactarius deliciosus var. areolatus A.H. Sm., Brittonia 12: 135 (1960)
• Lactarius deliciosus var. atrovirens J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris): 217 (1976)
• Lactarius deliciosus (L.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 624 (1821) var. deliciosus
• Lactarius deliciosus var. indigoides Kavina, Schweiz. Z. Pilzk. 48(9): 139 (1970)
• Lactarius deliciosus var. japonicus Kawam., Icones of Japanese fungi 3: 342 (1954)
• Lactarius deliciosus var. ladaniferae Tejedor & Basso, Butlletí, Societat Micològica Valenciana 9: 90 (2004)
• Lactarius deliciosus var. lamelliporus (Barla) Sacc., Syll. fung. (Abellini) 5: 438 (1887)
• Lactarius deliciosus var. lateritius J. Blum ex J. Blum, Les Lactaires. Etudes Mycologiques (Paris): 216 (1976)
• Lactarius deliciosus var. olivaceosordidus Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 95 (1979)
• Lactarius deliciosus var. piceae Vassilkov [as 'picei'], Compl. Fl. Champ. Supér. Maroc: 60 (1948)
• Lactarius deliciosus var. piceus Smotl., Atlas hub jedlých a nejedlýck [Atlas of edible and inedible fungi]: 218-219 (1947)
• Lactarius deliciosus var. pini Vassilkov, Compl. Fl. Champ. Supér. Maroc: 60 (1948)
• Lactarius deliciosus var. pinicola Smotl., Atlas hub jedlých a nejedlýck [Atlas of edible and inedible fungi]: 219 (1947)
• Lactarius deliciosus var. tenuis Naveau, Natuurw. Tijdschr. 5: 70 (1923)
• Lactarius deliciosus var. violascens Ces. & De Not., Comm. Soc. crittog. Ital. 1(4): 174 (1863)
• Lactarius japonicus (Kawam.) Lj.N. Vassiljeva, Agarikowie sjljapotsjnie gribi (por. Agaricales) primorskogo kraja [Die Blätterpilze und Röhrlinge (Agaricales) von Primorsky Region] (Leningrad): 302 (1973)
• Lactarius laeticolor (S. Imai) Imazeki ex Hongo, Acta phytotax. geobot., Kyoto 18: 139 (1960)
• Lactifluus deliciosus (L.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)

Rýdzik kravský (Lactarius torminosus)

Všeobecná charakteristika a význam

Rýdzik kravský (Lactarius torminosus) je nejedlá huba, ktorá sa vyskytuje od júla do októbra. Je to ostro pálčivý druh, ktorý môže citlivým osobám zapríčiniť miernu otravu. V minulosti bol dokonca považovaný za jedovatý. Napriek tomu sa v ZSSR, kde sú rýdziky veľmi obľúbené, vhodne upravený konzumuje.

Morfologické znaky

Klobúk

Klobúk má priemer 40-100 mm, výnimočne až 150 mm. V mladosti je klenutý, v strede pupkovito vtlačený, s nápadne podvinutým okrajom. Neskôr býva plochý až lievikovitý. Spočiatku je hrubo vláknito plstnatý (s pritlačenými dlhými vláknami), v dospelosti jemnejšie plstnatý, hoci po dažďoch môže stred klobúka vyzerať hladký a akoby klzký. Je mäsovoružový alebo červenkastý, zvyčajne s niekoľkými sústrednými bledšími a tmavšími pásikmi (oranžovo hnedými zónami).

Plodnice majú okraj dlho podvinutý (aj u dospelých plodníc, iba výnimočne sa vyrovnáva u najväčších plodníc), výrazne chĺpkatý. Chĺpky sú dlhé (niektoré bývajú až cez 10 mm dlhé), väčšinou lososovo ružové, niekedy tmavšie. Tieto chĺpky sa navzájom prepletajú až spájajú a za vlhkého počasia môžu u starších plodníc vytvárať dojem, akoby bol klobúk šupinkatý. Mladé plodnice sú plocho klenuté s výrazne podvinutým okrajom, ktorého chĺpky sa až dotýkajú hlúbika. U starších plodníc je klobúk až hlboko preliačený a postupne sa jeho okraj vyrovnáva.

Lupene (Plodná časť)

Lupene sú široko pripojené až zbiehavé, stredne vysoké (3-8 mm) a husté. Niekedy sú pri hlúbiku rozvidlené. Za mlada sú belavé, neskôr ružovkasto okrové.

Hlúbik

Hlúbik je 30-70 mm dlhý a 10-25 mm hrubý, valcovitý. Je tuhý, ale krehký, za vlhka pružný (mäkší). Najskôr je plný, ale skoro sa stáva dutým. Je suchý, hladký (niekedy až jemne pozdĺžne žilkovaný). Býva červenkastý, telovo ružový až tehlový, niekedy skoro belavý. Na vrchu často s výraznou ružovou alebo ružovo oranžovou zónou (pásom). Niekedy sa na hlúbiku môžu objaviť ružovkasto oranžové škvrny.

Dužina a mlieko

Dužina je biela s nádychom farby klobúka, na reze nemenná. Vôňa je ovocná (môže pripomínať rebarboru). Chuť je po chvíli veľmi štipľavá.

Mlieko je biele, nemenné a nehojné. Je takmer ihneď veľmi štipľavé, niekedy najskôr trpké a potom štipľavé.

Výtrusný prach

Výtrusný prach je bledokrémový.

Výskyt a ekológia

Lactarius torminosus sa viaže na brezu (Betula sp.). Vyskytuje sa väčšinou skupinovo ako na suchých, tak aj na vlhkých pôdach, v lesoch, na okraji lúk, v parkoch a záhradách, až do horského stupňa.

Podobné druhy

Lactarius torminosus sa vo všeobecnosti vyznačuje hlavne chĺpkatým okrajom klobúka (u mladých plodníc vždy), pričom chĺpky sú veľmi dlhé a splývajú akoby do chumáčov (prepletenie vlákien).

• Lactarius torminosulus: Viaže sa na brezu trpasličiu (Betula nana) a iný druh horskej brezy (Betula glandulosa). Vyskytuje sa hlavne v arktickom a vysokohorskom pásme, často v poraste rašelinníka. Jeho plodnice sú celkovo menšie, chĺpky na okraji klobúka kratšie, pričom pri starších plodniciach býva okraj klobúka až lysý. Chuť je veľmi štipľavá.
• Lactarius pubescens: Taktiež sa viaže na brezu (Betula sp.). Jeho klobúk je bledšie sfarbený, biely alebo bledo krémový s ružovým nádychom, nezónovaný. Dužina klobúka je tenšia ako pri Lactarius torminosus. Okraj klobúka je chĺpkatý, ale s kratšími chĺpkami (cca 5-7 mm). Hlúbik je kratší, ale taktiež s ružovkastou zónou pod lupeňmi. Chuť je veľmi štipľavá.
• Lactarius scoticus: Známy zo severských a alpských oblastí, taktiež sa viaže na brezu (Betula sp.). Často rastie v rašelinníku na vlhkých miestach. Klobúk má tenký, nezónovaný, hladký, biely až bledo krémový s okrovo sfarbeným stredom. Okraj klobúka má chĺpkatý (1-2 mm). Nemá ružovú zónu na vrchu hlúbika. Chuť je veľmi štipľavá.
• Lactarius mairei: Podobný a vzácny druh, ktorý však rastie pod dubmi (Quercus sp.). Je okrový, okrovo žltý, môže byť zónovaný, na okraji chĺpkatý, chĺpky tiež splývajú do chumáčov. Má dlhý hlúbik a nemá ružovú zónu pod lupeňmi. Chuť je mierna a až po chvíli štipľavá.
• Lactarius spinosulus: Viaže sa na brezu. Jeho plodnice sú pomerne malé, klobúk max. 70 mm, zónovaný, ružovkastý, lososový alebo tehlový, ale jeho povrch je šupinkatý (nie chĺpkatý). Hlúbik je bez ružovej zóny na vrchu a chuť má miernu, až neskôr jemne štipľavú.

Poznámka a zaujímavosti

Podľa IF (Index Fungorum) je pod Lactarius torminosus zaradený ako synonymum aj Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome. To však absolútne nekorešponduje s názorom mnohých odborníkov v dostupnej literatúre, kde je Lactarius intermedius vedený ako samostatný legitímny druh (napríklad M.T. Basso, Heilmann-Clausen, A. Verbeken, J. Vesterholt, F. Kränzlin, ako aj slovenskí a českí mykológovia).

Synonymá pre Lactarius torminosus

• Agaricus cilicioides Fr., Syst. mycol. (Lundae) 1: 63 (1821)
• Agaricus intermedius Krombh., Naturgetr. Abbild. Beschr. Schwämme (Prague) 8: 11 (1843)
• Agaricus torminosus Schaeff., Fung. bavar. palat. nasc. (Ratisbonae) 4: 7 (1774)
• Galorrheus cilicioides (Fr.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
• Galorrheus torminosus (Schaeff.) P. Kumm., Führ. Pilzk. (Zerbst): 125 (1871)
• Lactaria torminosa (Schaeff.) Pers., (1797)
• Lactaria torminosa (Schaeff.) Pers., (1797) var. torminosa
• Lactarius cilicioides (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 334 (1838) [1836-1838]
• Lactarius cilicioides (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 334 (1838) [1836-1838] subsp. cilicioides
• Lactarius cilicioides subsp. intermedius (Krombh.) Sacc., Syll. fung. (Abellini) 5: 425 (1887)
• Lactarius cilicioides var. albus Peck, Ann. Rep. N.Y. St. Mus. nat. Hist. 38: 119 (1885)
• Lactarius cilicioides (Fr.) Fr., Epicr. syst. mycol. (Upsaliae): 334 (1838) [1836-1838] var. cilicioides
• Lactarius citriolens var. intermedius (Krombh.) Krieglst., Beitr. Kenntn. Pilze Mitteleur. 12: 52 (1999)
• Lactarius intermedius (Krombh.) Berk. & Broome, Ann. Mag. nat. Hist., Ser. 5 7: 128 (1881)
• Lactarius nordmanensis A.H. Sm., Brittonia 12: 308 (1960)
• Lactarius torminosus f. albida Killerm., Denkschr. Königl.-Baier. Bot. Ges. Regensburg 19(N.F. 13): 72 (1933)
• Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 623 (1821) f. torminosus
• Lactarius torminosus subsp. cilicioides (Fr.) Konrad & Maubl., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 51: 164 (1935)
• Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 623 (1821) subsp. torminosus
• Lactarius torminosus var. cilicioides (Fr.) Quél., Enchir. fung. (Paris): 127 (1886)
• Lactarius torminosus var. gracillimus J.E. Lange, Dansk bot. Ark. 9(no. 6): 98 (1938)
• Lactarius torminosus var. gracillimus J.E. Lange, Fl. Agaric. Danic. 4: 5 (1940)
• Lactarius torminosus var. nordmanensis (A.H. Sm.) Hesler & A.H. Sm., North American Species of Lactarius (Ann Arbor): 277 (1979)
• Lactarius torminosus var. sublateritius Kühner & Romagn., Bull. trimest. Soc. mycol. Fr. 69: 364 (1954) [1953]
• Lactarius torminosus (Schaeff.) Gray, Nat. Arr. Brit. Pl. (London) 1: 623 (1821) var. torminosus
• Lactarius torminosus var. typicus Kühner & Romagn., Fl. Analyt. Champ. Supér. (Paris): 474 (1953)
• Lactifluus cilicioides (Fr.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 856 (1891)
• Lactifluus torminosus (Schaeff.) Kuntze, Revis. gen. pl. (Leipzig) 2: 857 (1891)

tags: #rydzik #pravy #kravsky