Pestovanie a využitie ryže

Ryža patrí k najobľúbenejším prílohám, a to nielen u detí. Najmenším papkáčom ju môžeme zaradiť do jedálnička už po 6. mesiaci. Podávame ju nielen ako prílohu k mäsu, so zeleninou, ale aj pripravenú na sladko s ovocím, ochutenú škoricou.

Zaujímavosti o ryži a jej pestovaní

Ryža je jednou z najstarších pestovaných plodín na svete a tvorí základ stravy pre viac ako 50 % svetovej populácie. Jej pôvod siaha do tropických oblastí Afriky a Ázie. Prvé zmienky o jej pestovaní sa viažu k povodiu Perlovej rieky v Číne, kde bola domestikovaná pred 8200 až 13500 rokmi. Všetky súčasné odrody ryže vychádzajú z tohto prapôvodného druhu.

Viete, že existuje vyše 10 000 kultivarov ryže siatej? Podľa farby poznáme nelúpanú ryžu hnedú, červenú, fialovú, dokonca aj čiernu. Podľa miesta pestovania obyčajne býva ryža s dlhšími zrnami pestovaná v nížinách, tá guľatá zase býva častejšie pestovaná vo vyšších polohách. V závislosti od úpravy ju rozlišujeme na nelúpanú, prírodnú a leštenú.

Ryža sa nepestuje iba na ryžových poliach. Hoci je pre ňu typické pestovanie v zaplavených poliach, ktoré vznikajú najmä popri riekach a vytvárajú sa umelými zavodňovacími kanálmi, darí sa jej aj v iných podmienkach. Ryži sa darí aj v horských oblastiach, typickým príkladom sú východné Himaláje, kde sa na terasovitých políčkach pestuje aj vo výškach okolo 3 000 metrov nad morom. V týchto nadmorských výškach síce nedosahuje vysoké výnosy, ale údajne je takáto ryža oveľa chutnejšia. Najvyššie výnosy prináša barinné pestovanie, ktoré si však vyžaduje vysoký podiel ľudskej práce, pretože kultivary ryže sa spravidla sadia ručne.

Až okolo 90 % ryže sa vypestuje v Ázii. Existujú kultivary obzvlášť bohaté na škrob a cukor, ktoré sa pri varení rozvarí na kašu. Z tohto druhu ryže sa vyrába aj pálenka saké a japonské ryžové koláčiky. Z ryže sa vyrába aj múka, škrob a klíčkový olej.

Na Slovensku boli zaznamenané prvé pokusy o pestovanie ryže v 18. storočí za čias Márie Terézie, potom až v prvej polovici 20. storočia. Ukázalo sa však, že Slovensko nemá vhodné podnebie pre rozsiahle pestovanie ryže. Napriek tomu, boli zaznamenané pokusy o pestovanie, predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Pozoruhodný je pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec, južných oblastí okolo Zlatnej na Ostrove a Dediny Mládeže začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska. Hoci išlo o smelé plány, výnosnosť nebola dostatočná a od pestovania sa postupne upúšťalo.

Vlastnosti a výživová hodnota ryže

Ryža okrem vitamínov skupiny B obsahuje aj vitamín E, minerály ako draslík, sodík, kremík, zinok, selén, fosfor, horčík, vápnik a samozrejme vlákninu. Patrí k vďačným potravinám, ktoré sa za pomoci enzýmov dokážu naviazať so škodlivými látkami, ktoré následne organizmus vylúči. Pre túto vlastnosť sa zaraďuje aj do očistných kúr a diét.

Ryža je nízkokalorická a vysoko efektívna. Natural ryža má nízky glykemický index, čo znamená, že spomaľuje vstrebávanie cukru do krvi a znižuje hladinu inzulínu. Ryža pôsobí ako špongia v tráviacom systéme, ktorá absorbuje soli a škodliviny nahromadené v tele, a neskôr ich vylúči von. Je chutná a nemusíte držať hladovku. Ryža má príjemnú orieškovú chuť, ktorú môžete obohatiť o rôzne bylinky, koreniny a zeleninu.

Druhy ryže a ich charakteristiky

Existuje mnoho druhov ryže, ktoré sa od seba líšia nielen farbou, ale aj chuťou, nutričným zložením a nárokmi na pestovanie či prípravu.

Biela ryža vs. Hnedá ryža

Biela ryža je najbežnejším druhom ryže. Po vymlátení a zbavení šupiek prechádza procesom bielenia, ktorý ju však pripraví aj o dôležité živiny - minerály, vitamíny, bielkoviny a vlákninu. Biela ryža obsahuje navyše vysoký podiel škrobov a má vysoký glykemický index, čo spôsobuje rýchlejší nárast hladiny cukru v krvi.

Hnedá ryža (natural, prírodná ryža) je nelúpaná, celozrnná ryža, ktorá je považovaná za výživnejšiu. Uchováva si veľké množstvo minerálov a vitamínov, jej nutričné hodnoty sú významnejšie. Je to celé zrno, ktoré nie je zbavené šupky ani klíčku a tak obsahuje veľké množstvo vlákniny. Hnedá ryža má nízky glykemický index (55), čo pomáha regulovať hladinu cukru v krvi a znižuje riziko vzniku cukrovky 2. typu. Pred konzumáciou ju treba dôkladne prepláchnuť pod tečúcou vodou.

Špecifické odrody ryže

• Ryža Basmati: Pochádza z Indie a Pakistanu, pestuje sa výlučne vodou z himalájskych ľadovcov. Jej názov v hindčine znamená "plná aróma" a prezýva sa aj "kráľovná vôní". Má dlhé, štíhle zrná, ktoré sa po uvarení ešte predlžujú. Je bohatá na vlákninu, bielkoviny a niektoré minerály ako fosfor, zinok či meď. Biela basmati ryža je rýchlo uvarená a chuťovo neutrálnejšia, zatiaľ čo celozrnná basmati ryža ostáva po uvarení viac sypká, má výraznejšiu chuť a nižší glykemický index.
• Jazmínová ryža: Typická nezameniteľnou vôňou pripomínajúcou pandanové lístky a lahodnou chuťou. Pestuje sa primárne v Thajsku, Kambodži, Vietname a Laose. Má lepkavú štruktúru a je vhodná pre osoby na bezlepkovej strave. Doplní telu vlákninu, bielkoviny, minerály a vitamíny skupiny B.
• Ryža Arborio: Pochádza z Talianska a je známa svojím použitím v rizote. Má krémovú textúru, dobre drží tvar a má pevné "al dente" jadro. Je dobrým zdrojom komplexných sacharidov a ako jediná sa nemusí oplachovať.
• Červená ryža: Celozrnný druh ryže s výraznou orechovou chuťou a chrumkavou textúrou po uvarení. Má skvelé nutričné hodnoty, je zdrojom sacharidov, bielkovín, nenasýtených mastných kyselín, antioxidantov a minerálov. Má priaznivý vplyv na trávenie a nízky glykemický index.
• Čierna ryža: Niekedy nazývaná aj "zakázaná ryža", je jedinečný druh celozrnnej ryže s vysokým obsahom antioxidantov (antokyány) a výživových látok. Má jemne sladkastú orieškovú chuť a po uvarení tmavofialovú farbu. Je prirodzene bezlepková a vhodná pre diabetikov. Vyniká najvyšším obsahom bielkovín a vlákniny.
• Divoká ryža: Z botanického hľadiska ide o semená trávy. Má dlhé, tenké a tmavo hnedé semená. Je pôvodnou základnou potravinou Indiánov v Severnej Amerike a Kanade. Má veľmi vysoké množstvo antioxidantov (až 30x viac ako biela ryža) a vitamínov skupiny B.
• Parboiled ryža: Ryža vyrobená špeciálnou technológiou z nelúpaných zŕn, ktorá zabezpečuje pretlačenie vitamínov a minerálnych látok do vnútra zrna. Po uvarení má nelepivú a sypkú konzistenciu. Je bohatá na vápnik, železo a vitamíny skupiny B, má nízky glykemický index a je ľahko stráviteľná.

Pestovanie ryže

Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Existujú tri hlavné spôsoby pestovania:

1. V zaplavených ryžových poliach: Táto metóda sa využíva v Ázii, Taliansku a Španielsku. Vytvárajú sa umelé zavodňovacie kanály.
2. Na suchých poliach: Používa sa v oblastiach s nižším množstvom vody.
3. V terasovitých poliach na svahoch hôr: Typické pre Vietnam, Filipíny a Peru.

BIO ryža sa pestuje bez chemických pesticídov a umelých hnojív.

Špecialitou predovšetkým v juhovýchodnej Ázii je pestovanie ryže s akvakultúrou (rice aquaculture farming). Na poliach sa okrem ryže chovajú ryby, kraby a prípadne aj krevety, čo vytvára zaujímavé prírodné prostredie a pomáha potláčať škodcov.

Úspešné a dlhodobo výnosné pestovanie ryže si vyžaduje veľa vody. Odhaduje sa, že na dopestovanie 1 kilogramu ryže je potrebných až 5 000 litrov vody.

Ryža v strave detí

Ryžu môžeme zaradiť do jedálnička dojčiat po ukončenom 6. mesiaci. Podávať ju môžeme ako prílohu k mäsu či zelenine, alebo na sladko s ovocím, ochutenú škoricou.

Ako pripraviť ryžu pre dojčatá?

Ryžu dôkladne prepláchnite pod tečúcou vodou a v dojčenskej vode uvarte domäkka. Po odstavení ju rozmixujte ponorným mixérom na hladkú kašu.

Recepty s ryžou pre dojčatá:

• Ryžová kaša so zeleninou a vaječným žĺtkom (od ukončeného 6. mesiaca): Brokolicu umyte, mrkvu ošúpte a najemno nastrúhajte. Poduste v troche dojčenskej vody domäkka. Pridajte uvarený vaječný žĺtok a roztlačte na kašičku. Materské alebo dojčenské mlieko zmiešajte s ryžovou kašou a primiešajte k zelenine. Na záver pridajte 2 až 3 kvapky olivového oleja.
• Ryža s mäsom a zeleninou (od ukončeného 12. mesiaca): Mäso nakrájajte na veľmi malé kúsky. Podlejte dojčenskou vodou, ochuťte štipkou mletej rasce a uvarte domäkka. Keď je mäso takmer uvarené, pridajte pomletú ryžu natural a nadrobno nakrájanú zeleninu. Povarte. V prípade potreby ešte podlejte dojčenskou vodou.

Pri zavádzaní príkrmov je dôležité postupovať opatrne. Potraviny pridávajte postupne, v jedle by mala byť vždy iba jedna nová potravina. Podávajte ju opakovane tri až štyri dni za sebou a sledujte prípadné alergické reakcie alebo tráviace ťažkosti.

Deti by nemali dostať skôr, než po ukončenom 4. mesiaci potraviny, ktoré nadmerne zaťažujú obličky. Do detského jedálnička nepatrí cukor ani nadmerné množstvo soli.

tags: #ryza #deti #pestovanie