Borievka, latinsky Juniperus, patrí medzi vždyzelené kríky z čeľade cyprusovitých. Tieto rastliny sú jednou z najstarších na Zemi a ich domovom je prakticky celá severná pologuľa. Sú známe svojou odolnosťou a schopnosťou prispôsobiť sa širokej škále prostredí, od nízkych nadmorských výšok až po extrémne vysoké, od suchých púští po alpské tundry a mierne dažďové pralesy. Vďaka svojej nenáročnosti a estetickej hodnote sa borievky často používajú na skrášlenie záhrad, vstupov do domov alebo na vytváranie živých plotov.
Charakteristika borievok
Borievky zaujmú svojou zeleňou, no niektoré odrody aj výraznou farebnosťou či pekným rastovým tvarom. Ich listy môžu byť ihlicovité alebo šupinaté, prípadne sa na jednej rastline vyskytujú obe formy. K ihličnanom neodmysliteľne patria aj plody - šišky, ktoré sú u borievok iné, nenápadné, často pripomínajúce tmavé bobule. Tieto plody, nazývané aj nepravé bobule, majú široké využitie. Napríklad modré bobule borievky obyčajnej (Juniperus communis) sú dokonca liečivé a často sa používajú na výrobu ginu či v kuchyni pri príprave jedál z diviny. Pôvodný druh, ktorý sa prirodzene u nás vyskytuje na niektorých miestach aj vo voľnej prírode, má stromovitý alebo krovitý rast, sivozelené ihlice a modré nepravé bobule.
K negatívam tejto zelene patrí azda len to, že pichá, čo môže menej skúsených záhradkárov odradiť od ich pestovania. Napriek tomu sú borievky dlhoveké dreviny, vhodné práve aj pre začínajúcich záhradkárov. Väčšina z bežne predávaných druhov znesie aj extrémnejšie podmienky, ako sú sucho, slnečná páľava či vietor. Väčšina borievok je dvojdomá, čo znamená, že existujú samostatné samčie a samičie rastliny, hoci existujú aj samorodé odrody.
Pestovateľské podmienky a starostlivosť
Stanovište a pôda
Borievky sú svetlomilné dreviny, ktoré vyžadujú veľa slnka, alebo len slabý tieň. V tieni sú riedke a nevýrazne vyfarbené. Dobre znášajú slnečný úpal aj znečistené mestské prostredie, vďaka čomu ich môžeme vysadiť aj tam, kde chúlostivejšie ihličnany nerastú. Borievky sú na pôdu nenáročné; dobre rastú aj na chudobných kamenistých pôdach či stavebnej suti a nevadia im ani vápnité pôdy. Preferujú suchšie alebo mierne vlhké humózne, hlinitopiesočnaté pôdy. Tolerujú aj vyšší obsah vápnika či prítomnosť štrku a kamienkov. Nemajú v obľube príliš vysokú hladinu podzemnej vody.
Zálievka a hnojenie
Borievky sú mimoriadne odolné voči suchu, preto platí pravidlo - menej je viac. Nadmerná vlhkosť im škodí. Zálievka dospelých rastlín nie je potrebná a polievanie sa odporúča len počas extrémne suchých období, keď je pôda výrazne suchá. Novovysadené jedince je potrebné zavlažovať, neskôr po zakorenení znesú aj suchšiu pôdu. Viac vlahy je potrebné dopriať borievkam vysadeným v nádobách, ktoré by sme mali zavlažovať aj v zime, počas slnečných dní, keď nemrzne.
Hnojenie borievok nie je nevyhnutné, ale ak sú pestované v extrémne chudobnej pôde, môže byť prospešné pôdu pred výsadbou obohatiť živinami. Na jar je možné použiť univerzálne hnojivo pre ihličnany na podporu zdravého rastu a sfarbenia.
Výsadba
Pri výbere je dôležité si vyberať najmä podľa rastovej formy a tiež rozmerov, ktoré postupne na vybranom stanovišti dosiahnu. Najspoľahlivejším spôsobom, ako získať borievku, je nákup predpestovanej sadenice z predajne záhradkárskych potrieb. Pri výbere rastliny je dôležité skontrolovať jej zdravotný stav - žlté alebo hnedé lístie môže signalizovať problém. Rastlina by mala byť zelená (alebo strieborná, zlatá či modrá podľa odrody) a jej konáriky by mali pružne reagovať na jemné ohýbanie.
Borievky sa vysádzajú s neporušeným koreňovým balom počas celého vegetačného obdobia. Ideálna je však výsadba na začiatku jari a potom koncom leta a začiatkom jesene. Pred výsadbou je vhodné do pôdy zapracovať zrelý hnoj, nasekaný céder alebo kôru z tvrdého dreva. Ak je pôda piesočnatá, možno ju vylepšiť pridaním hnoja, kompostu alebo ornice. Výsadbová jama by mala byť dvakrát väčšia a rovnako hlboká ako nádoba, v ktorej ste borievku zakúpili. Je dôležité vyhnúť sa vysádzaniu na miesta s neustálym tieňom a zle odvodnenou pôdou. Dodržiavanie odporúčaných rozostupov medzi rastlinami je kľúčové pre prevenciu chorôb. Borievky by sme ale nemali vysádzať v blízkosti ovocných sadov, zvlášť hrušiek, pretože by ich mohla napadnúť hrdza hrušková. Staršie borievky len ťažko znášajú presádzanie.
Tvarovanie a rez
Doba a frekvencia strihu závisí od druhu, odrody a spôsobu pestovania. Všeobecne sa borievky skracujú v období vegetačného pokoja, ideálne skoro na jar (pri reze nesmie mrznúť). V tomto období robíme radikálny rez. Počas jari, leta či jesene je možný ľahký strih na udržanie požadovaného tvaru. Na úpravu tvaru sa osvedčia presné nožnice na tvarovanie živých plotov, ktoré zaručia precízne strihanie bez námahy. Mladé výhonky, podobné sviečkam, sa môžu na polovicu alebo viac skrátiť na podporu hustejšieho rastu.
Pri výbere vhodného kríka môžete naraziť na pôsobivé borievky na úzkom kmienku. Tento vzhľad sa však nedá docieliť klasickým zaštipovaním a tvarovaním. Mladý ker borievky je nutné na kmienok vrúbľovať. Takto upravené rastliny sa obvykle pestujú ako solitéry v záhradách v japonskom štýle.
Pestovanie borievok v nádobách
Rovnako ako mnoho ďalších druhov ihličnanov, aj borievky je možné úspešne pestovať v nádobách na balkónoch a terasách. Pri výbere nádoby je dôležité zvoliť dostatočne veľkú, na dno umiestniť drenážnu vrstvu a použiť kvalitný substrát (zmes záhradnej zeminy a rašeliny v pomere 1:1). Miesto očkovania by malo byť tesne pod úrovňou zeminy. Po výsadbe je potrebné rastlinu dobre zaliať a umiestniť na slnečné miesto. Avšak do kvetináčov sa nehodia všetky druhy borievok, dokonca ani všetky odrody. Odporúča sa voliť zakrpatené kultivary, ktorými sú napríklad 'Nana' alebo pomaly rastúce 'Sentinel'. Menšie druhy, ako napríklad borievka plazivá, sú vhodné na pestovanie v kvetináči.
Borievky v záhradných kompozíciách a sprievodné rastliny
V závislosti od druhu či odrody si môžeme borievky vysadiť samostatne alebo do skupín, napríklad aj spolu s inými ihličnanmi. Ako solitéry sú najvhodnejšie vzpriamene, guľovito či široko rozložito rastúce borievky, ktoré môžu slúžiť aj ako zaujímavé pozadie pre rad kvetín. Skvele budú vyzerať v kombinácii s inými ihličnanmi. Kompozíciu môžeme doladiť veľkými kameňmi či trsmi tráv.
Plazivé formy borievok nájdu uplatnenie aj ako náhrada trávnika na problémových miestach, na svahoch či pri schodoch. Pôdopokryvné dreviny sú veľmi významnou skupinou, ktorá poskytuje mnoho výhod a riešení v záhrade. Pomôžu zazeleniť aj väčšiu plochu v tieni a pod stromami, oživia ťažko dostupné miesta záhrady a úzke priestory, dokážu spevniť a stabilizovať svahy. Pôdopokryvné dreviny sa môžu použiť aj ako prevísajúci prvok na múroch. Veľmi obľúbené sú tiež na výsadbu v skalkách či v nádobách, z ktorých prevísajú cez okraje. Charakteristický pre ne je nízky rast s plazivými výhonkami, ktoré sa rozrastajú do okolia a vytvárajú husté koberce. Tie pomerne rýchlo pokryjú a uzavrú povrch, čím ochránia pôdu pred vysúšaním, zabránia erózii a rastu buriny, a tiež pôdu obohatia o humus. Favoritom pôdopokryvných ihličnatých drevín je jednoznačne borievka (Juniperus), ktorá je prakticky bezúdržbová, veľmi dobre odolná voči mrazom a suchu.
Sprievodné rastliny pre suché a slnečné stanovištia
Na slnečných a suchých plochách sa veľmi dobre uplatnia pôdopokryvné ruže, ktoré sú nenáročné na údržbu. Väčšina odrôd, ako napríklad ‚Fairy‘, ‚Lovely Fairy‘ či ‚Weisse Imensee‘, kvitne bez prestania až do prvých silnejších mrazov. K ružiam môžeme pridať osvedčený skalník (Cotoneaster dammeri, Cotoneaster salicifolius), ktorý má tiež mnoho odrôd s nízkym a hustým poliehavým vzrastom a v krátkom čase je schopný vytvoriť zelené vankúše, v zimných mesiacoch ozdobené plodmi v tvare červených guličiek. Len o málo väčšie nároky na kvalitu pôdy má bršlen (Euonymus fortunei ‚Emerald´n Gold‘, Euonymus fortunei ‚Radicans‘ atď.), ktorý má rád aj vápenaté pôdy. V takejto spoločnosti sa bude dobre dariť i hodnotným plazivým borievkam (Juniperus horizontalis) a mnohým suchomilným trvalkám, ako sú rozchodníky (Sedum), mäta (Nepeta) či rozrazil (Veronica).
10 Companion Plants That Naturally Keep Garden Pests Away 🌿
Sprievodné rastliny pre tieň a miesta s konkurenciou koreňov
Plochy s nedostatkom svetla a silnou konkurenciou koreňového systému drevín obmedzujú sortiment rastlín. Avšak aj tu sa nájdu dreviny a trvalky, ktoré pomôžu tento problém úspešne vyriešiť. Rastlinou, ktorá znáša pritienenie a konkurenciu koreňov, je pachysandra (Pachysandra terminalis). Pomocou svojich koreňových výmladkov sa neúnavne rozširuje a vytvára výborný pôdny kryt. Jej voňavé biele kvety sa objavujú už koncom marca. Táto trvalka má vždyzelené listy a neprekáža jej ani opad lístia, pod ktorým ostatné rastliny chradnú.
Do susedstva pachysandry sa hodí zimozeleň (Vinca major, Vinca minor). Ako už napovedá jej meno, ponecháva si listy i v zimnom období, okrem toho poteší aj modrými alebo fialovými kvetmi. Dobre známy brečtan (Hedera helix) bude pri dostatku vlahy prosperovať aj na oslnenom stanovisku, ale jeho prirodzeným prostredím je práve podrast pod drevinami. Brečtan je našou jedinou domácou popínavou drevinou so vždyzelenými listami. Pod stromami nájdu svoj domov aj niektoré druhy geránia (Geranium sanguineum, Geranium macrorhyzum) a krpčiarka (Epimedium) so zaujímavými listami.
Výber rastlín, ktoré pomôžu zazeleniť problematické plochy, nie je taký fádny, ako by sa mohlo zdať na prvý pohľad. V odbornej literatúre nájdete aj ďalšie druhy, ktoré pomôžu skrášliť každú záhradu.
Ochrana rastlín borievok
Borievky sú vo všeobecnosti odolné voči škodcom, ale môžu byť napadnuté voškami alebo roztočmi.
Medzi bežné problémy patria:
- Voška smreková: Spôsobuje žltnutie a opadávanie ihličia.
- Hálky: Nádorky na ihličí vznikajú saním vošiek.
- Zavíjač borový: Prejavuje sa hnednutím a usychaním špičiek výhonkov.
- Voška vlnatka: Prejavuje sa bielymi bodkami na ihličí a kôre.
Prevencia spočíva v priebežnej kontrole rastlín a v prípade potreby ošetrení vhodnými prostriedkami proti savému hmyzu.
Prehľad populárnych druhov a odrôd borievok
Existuje mnoho druhov a odrôd borievok, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom a farbou:
- Borievka obyčajná (Juniperus communis): Pôvodný druh v našich končinách, pestovaný pre okrasu aj pre svoje liečivé plody.
- Borievka netatová (Juniperus sabina): Nižší ker s rozloženým habitusom, pôvodom zo Stredomoria. Predtým bol využívaný v ľudovom liečiteľstve.
- Borievka čínska (Juniperus chinensis): Pochádza z Ázie, dorastá do výšky 1-20 metrov v závislosti od spôsobu pestovania. Má široký vzrast a je veľmi variabilný, od nízkych pôdopokryvných foriem až po vyššie, stĺpovité kultivary.
- Borievka japonská (Juniperus procumbens): Pôvodom z Japonska. U nás sa pestuje ako pôsobivá okrasná rastlina, najčastejšie potom v nádobách. V Ázii tento druh často tvarujú ako bonsaj, u nás dávajú pestovatelia skôr vyniknúť jeho prirodzenému vzhľadu.
- Borievka virgínska (Juniperus virginiana): Pochádza zo Severnej Ameriky, dorastá do výšky až 15 metrov. Je známa svojimi tmavozelenými až modrozelenými ihličkami. Známym kultivarom je 'Blue Arrow' s úzkou, stĺpovitou štruktúrou.
- Borievka skalná (Juniperus scopulorum): Jej domovom je Severná Amerika, od Kanady až po Texas. U nás sa pestuje ako okrasná drevina, s obľubou sa vysádza hlavne do živých plotov. Známa je odroda ‘Skyrocket’, ktorá patrí k najštíhlejším ihličnanom, má sivo sfarbené konáriky postavené kolmo vedľa seba s ročnými prírastkami cca 20 cm.
- Borievka šupinatá (Juniperus squamata): Tento druh je oproti ostatným borievkam pomerne nízky. Ihlice sú malé a sploštené, pripomínajú šupiny - odtiaľ pochádza jeho druhové meno. Vyžaduje vyššiu vlhkosť pôdy a vzduchu.
- Borievka plazivá (Juniperus horizontalis): Nízke kríky, ktoré dobre fungujú ako pôdokryvné rastliny. Tvorí nízky, hustý, poliehavý porast s tenkými konárikmi a šupinovitými aj ihlicovitými listami. Medzi pekné odrody patria žltozelená ‘Golden Carpet’ alebo modrosivá ‘Ice Blue’ a ‘Wiltonii’ s drobnými sivomodrastými ihlicami. Medzi odrody patria 'Blue Chip', 'Golden Carpet' a 'Pince Of Wales'.
- Borievka oxycedrus (Juniperus oxycedrus): Ker nižšieho vzrastu sýto červenými plodmi, ktorý je doma hlavne v Stredomorí a v oblastiach Čierneho mora. Využíva sa v drevárskom priemysle, v aromaterapii a parfumérii.
- Borievka rozprestretá (Juniperus horizontalis): Tvorí poliehavé porasty s vyrastajúcimi konármi. Listy má ihlicovité, pichľavé a husté. Dokáže zakrátko pokryť väčší priestor, hodí sa preto skôr do väčších záhrad a je tiež výbornou voľbou na svahy. Ihlice má väčšinou tmavozelené, šupinovité.