Pestovanie voňavých, chutných a zdravých rajčiakov je u záhradkárov veľmi obľúbené. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú rajčiaky teplo, svetlo, vodu aj živiny. Pre krásne červené plody rozmanitých odrôd rajčiakov je potrebná dobrá starostlivosť.
Príprava na pestovanie rajčiakov
Skúsenjší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Vypestovanie priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu. Pokiaľ sa však rozhodnete vypestovať si vlastné priesady, treba počítať s tým, že vypestovanie takýchto priesad vám potrvá približne 2 mesiace. Ideálne je začať koncom februára až v polovici marca. Cez deň udržujte priesady v prostredí s teplotou 25 °C, počas noci teplotu znížte na 15 °C.
Výber a príprava pôdy
Paradajkám sa najlepšie darí v hlinito-piesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín. Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Môžete použiť aj vlastnoručne vyrobené prírodné hnojivá. Pozor na nedostatok vápnika a horčíka. Hnojiť však môžete aj vlastným kompostom zo záhrady.
Kedy sadiť priesady rajčiakov do záhrady
Na Slovensku máme dobré podmienky pre pestovanie paradajok vonku od neskorej jari. S vysádzaním paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“). Teplota pôdy by mala dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia. Optimálna teplota na pestovanie paradajok je medzi 20 a 28 stupňami Celzia.
Aklimatizácia sadeníc
Pred výsadbou je potrebné sadenice paradajok postupne aklimatizovať na vonkajšie prostredie v záhrade. Aklimatizácia si vyžaduje minimálne 7 dní, počas ktorých sadenice premiestnime na pár hodín denne do záhrady na polotienisté miesto, kryté od vetra. Prvý deň ich uložíme na tienisté miesto len na 2 - 3 hodiny a každý ďalší deň pridávame čas a postupne ich presúvame na polotienisté miesto s trochou viac slnka. Na šiesty deň ich necháme vonku aj cez noc.
Ako správne zasadiť rajčiaky
Paradajky sú teplomilné rastliny, ktoré majú radi slnečné stanovište. Ideálne je, ak vzduch medzi rastlinami čo najviac cirkuluje, a preto by sa mali sadiť ďalej od seba. Nie je vhodné vysádzať rastliny príliš blízko seba. Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich. Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu. Pestovanie paradajok na balkóne či terase je tiež podmienené dostatkom slnečného žiarenia.
Hĺbka a spôsob sadenia
Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Sadenice paradajky nikdy nesadíme zvisle do zeme. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia.
Sadenice vysádzame mierne šikmo a hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. V prípade kolíkových paradajok sa zvyčajne vysádzajú dve až tri sadenice na jeden štvorcový meter. Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín. Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť.
Polievanie a starostlivosť o paradajky
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Paradajky zalievame len odspodu, ale nie úplne k stonke, aby voda pri rastline zbytočne nestála a pôda okolo stonky sa nezhutnila. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Zaštipovanie a odstraňovanie zálistkov
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní.
Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Odstraňujú sa tzv. zálistky - malé výhonky, ktoré vyrastajú v pazuchách medzi hlavným stonkom a listom. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo. V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol.
Choroby a škodcovia paradajok
Boj proti voškám, moliciam a rôznym druhom hubových či bakteriálnych ochorení paradajok je neodmysliteľnou súčasťou života záhradkárov a pri pestovaní rajčín sa im nevyhne nik, no s použitím správnych metód ich môžete podstatne zredukovať.
Najčastejšie choroby paradajok
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba listov paradajok, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Paradajky pred ňou ochránite prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi nimi prúdil vzduch, ktorý listy osuší.
- Bakteriálna bodkovitosť: Bakteriálne ochorenie napádajúce listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami s žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a postupne dosahujú veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť plodov.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať paradajok. Postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode a prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami. Následkom takto zničených listov je nižšia úroda paradajok.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba, ktorá sa šíri postupne od spodných listov smerom nahor. Typické sú pre ňu žlté škvrny a neskôr hnednutie listov paradajok.
- Hniloba špičiek plodov: Prejavuje sa veľkými bledohnedými škvrnami na špičke plodov. Samotná hniloba má príčinu v nedostatočnej výžive či závlahe v období dozrievania plodov.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu v dôsledku intenzívneho slnečného žiarenia, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihnuté bývajú hlavne sadenice, ktoré neboli vystavené intenzívnemu priamemu slnečnému žiareniu.
Najčastejšie škodcovia paradajok
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a je prenášačom vírusových ochorení.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Okrem zemiakov si pochutnáva aj na paradajkách a baklažánoch. Larvy vyhrýzajú čoraz väčšie časti listov.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu, ktorá je živnou pôdou pre hubové ochorenia.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť v krátkom čase, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia.
Najchutnejšie odrody paradajok
Existujú tisíce odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí, chutí, textúr a farieb plodov a rôznych vzrastov. Podľa ich využitia v kuchyni sa paradajky rozdeľujú na klasické, omáčkové, cherry a dužinaté (steakové).
Delenie odrôd podľa vzrastu
- Indeterminantné (kolíkové) paradajky: Pestované v prirodzenej forme liany za pomoci opory. Rastú neustále do výšky až kým ich nezastaví ochladenie na konci sezóny.
- Determinantné (kríčkové/trpasličie) paradajky: Dorastajú do určitej výšky (0,5 - 1 m) a sú vhodné na pestovanie bez opory či pestovanie paradajok v kvetináči.
Príklady odrôd
- Vysoké odrody: Veľmi skoré s čerešňovými plodmi.
- Stredne vysoké odrody: Stredne veľké plody (napr. Toro F1, Start S F1).
- Skoré odrody s veľkými plodmi: Torino F1 (nepraskajú), San Marzano Gigante 3 (oválne plody).
- Poloskoré odrody s obrími plodmi: Paradajky býčie srdce (napr. Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead, Yellow Gazi Ribbet F1).
- Kríčkové odrody (nízke): Previsnuté a poloskoré s čerešňovými plodmi (napr. Tumbling Tom Red, Tumbling Tom Yellow) - určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách. Skoré s kompaktným vzrastom a čerešňovými plodmi (Minigold, Rubinek). Veľmi skoré so stredne veľkými plodmi (Šejk, Orbit, Diana - odolná voči plesni). Poloskoré s väčšími plodmi do cca. 130 g (napr. Autor článku:Lukáš).
