V posledných rokoch sa pestovanie stolového hrozna stáva čoraz populárnejším. Tento sladký a šťavnatý ovocný klenot nielen poteší vaše chuťové poháriky, ale prináša aj množstvo zdravých látok. Pestovanie hrozna má bohatú históriu a je obľúbené nielen pre jeho plody, ale aj pre jeho schopnosť premeniť záhradu na malú vinicu. Hoci sa môže zdať, že pestovanie hrozna je náročné, správne postupy vám zaručia úspech aj vo vašej záhrade. V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo potrebujete vedieť - od výberu miesta, prípravy pôdy až po najdôležitejší krok: správny rez, ktorý je kľúčový pre kvalitnú úrodu.
Vínna réva je tradičnou rastlinou nielen v šírych viniciach, ale aj v menších záhradách. Ak s pestovaním hrozna začnete aj vy, už pár koreňov pri plote sa vám každý rok odmení bohatou úrodou. Z nutričného hľadiska plody viniča obsahujú hroznový cukor, ktorý telu dodáva energiu a podporuje sústredenie, ale aj organické kyseliny a pektínové látky. Dôležitou látkou je resveratrol, ktorý sa nachádza najmä v šupke tmavých odrôd hrozna. Ide o silný antioxidant, podporuje správne fungovanie kardiovaskulárneho systému, hormonálnu rovnováhu a metabolizmus. Priaznivé účinky na zdravie má aj pravidelná, ale striedma konzumácia muštu a vína vyrobeného z hrozna, pôsobí hlavne na kardiovaskulárny systém človeka. Konzumácia plodov celkovo posilňuje imunitný systém a znižuje oxidačný stres. Pestovanie viniča v záhrade je výborným spôsobom, ako pridať do vášho exteriéru viacročné ovocie a tiež si môžete vyrobiť vlastné džemy, marmelády, džúsy, mušty aj domáce víno.
Výber stanovišťa a príprava pôdy
Výber lokality
Všetky odrody viniča vyžadujú teplé, slnečné stanovisko, aby bobule dozreli a aby ste predišli plesniam. Ak sa rozhodnete začať s pestovaním hrozna, začínate výberom vhodného stanovišťa. Hrozno je slnečno-milujúca rastlina, ktorá potrebuje čo najviac slnečných lúčov. Pre úspešné pestovanie vyberte miesto s dostatkom priameho slnečného svetla, ideálne minimálne 6-8 hodín denne. Vyhnúť by sme sa mali pestovaniu na severnej strane, kam sa počas dňa nedostane dostatok slnečných lúčov. Pri výbere miesta je tiež dôležité zohľadniť ochranu pred vetrom, ktorý môže poškodiť jemné výhonky viniča.
Ak chcete zbierať hrozno aj v malej záhrade, najlepšie je zasadiť rastliny k stene, ideálne k južnej stene domu alebo garáže. V tomto prípade bude mať rastlina aj dekoratívnu funkciu. Životnosť viniča sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov, preto treba počítať s tým, že nebude možné pravidelné presádzanie.
Príprava a kvalita pôdy
Pri pestovaní viniča potrebujete upravenú pôdu nielen v čase sadenia, ale aj z dlhodobého hľadiska. Pôda by mala obsahovať dostatok živín a zabezpečovať dobrý odtok nahromadenej vody. Optimálna pôda je ľahšia, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou reakciou (pH 6,5 - 7). Niektoré odrody znášajú aj kyslejšie pôdy (americké a hybridné odrody pH 5 až 6). Hrozno najlepšie prosperuje v dobre priepustnej, hlinitopiesočnatej pôde, ktorá je bohatá na organické látky. V chladnejších polohách sú vhodné pôdy štruktúrne, ľahšie, s dostatkom humusu a s mierne kyslou až neutrálnou pôdou.
Pôdu možno upraviť - do ťažkej pôdy pridáme piesok, do ľahkej primiešame hlinu; chýbajúce látky môžeme doplniť rôznymi prípravkami. Na zlepšenie pôdy sú najúčinnejšie organické prípravky, ako klasický, ročný domáci kompost, odležaný alebo peletovaný kravský hnoj alebo čoraz obľúbenejšie prípravky z vermikompostu, ktoré regenerujú a opätovne zúrodňujú vyčerpanú pôdu a pri prehnojení nemajú negatívne účinky na rastlinu. Pred vysadením je potrebné pôdu dobre pripraviť, vhodná je hlboká orba so zapracovaním hnojiva (vhodný je maštaľný hnoj, superfosfát, síran draselný, cererit). Pôda musí byť dôkladne zbavená buriny a miesto výsadby sa musí vykopať a odstrániť všetky korene.
Význam terroir
Pojem „terroir“ pochádza z francúzštiny a odkazuje na celkový charakter a zvláštnosti určitého miesta, ktoré ovplyvňujú pestovanie viniča. Pôda je najdôležitejšou zložkou miestneho terroir, ktorá ovplyvňuje výsledné víno. Táto informácia je dôležitá pri výbere odrody, ktorú chcete vysadiť, pretože nie všetko sa hodí všade.
Obnova viníc
Obnova viníc (teda vyklčovanie starej a výsadba novej) patrí k bežnej práci vinohradníka. Vo všeobecnosti platí, že pôda by si po odstránení starej vinice mala najmenej dva roky oddýchnuť. Počas tohto obdobia by sa na nej malo pestovať zelené hnojivo, doplniť do pôdy prvky, ktoré predchádzajúca výsadba vyčerpala, a pôda by sa mala dôkladne prevzdušniť a zbaviť pevných starých častíc a zvyškov koreňov.
Výber sadeníc a odrôd
Výber odrody
Viniče sú dnes dobre dostupné a na výber máme z mnohých odrôd. Medzi obľúbené, bohato úrodné stolové odrody patrí napríklad Kráľovná vinohradu či Kismis Moldavskij. V poslednom čase je čoraz vyšší dopyt po odolných odrodách viniča, ktoré sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov. Pestovanie a množenie týchto odrôd už nemôže ohroziť ani fyloxéra viničová.
- Vitis labrusca - americká odroda, má silný rast, dobre znáša sucho, je odolná voči fyloxére, múčnatke a peronospóre.
- Vitis vinifera (eurázijský variant) - je náchylnejší na choroby, neznáša mrazy, no strapce a bobule sú výrazné a veľké, s vynikajúcou chuťou.
- Vitis amurensis - rýchlo dozrievajúca odroda so silným rastom.
Tieto moderné a komplexné hybridy prinášajú ľahší a lacnejší spôsob pestovania, ktorý je šetrný k životnému prostrediu aj k zdraviu ľudí. Zároveň rozširujú hranice pestovateľských oblastí. Takzvaným globálnym otepľovaním sa hranica úspešného pestovania hrozna posúva aj vyššie, čo umožňuje dopestovať skoršie stolové odrody aj tam, kde sa predtým nepestovali. Treba však vybrať najvhodnejšie odrody s neskorým pučaním a odolnosťou na zimné mrazy.
Príprava sadeníc pred výsadbou
Pred samotným sadením je dôležitý nákup kvalitnej sadenice. Sadenice sa predávajú v špecializovaných predajniach vo zväzkoch alebo jednotlivo. Je potrebné ich uchovávať v chladnom a vlhkom prostredí, aby sa zabezpečila ich dlhá životnosť v dormantnom (spiacej) stave a zabránilo sa predčasnému pučaniu. Keď si priveziete sadenice domov, neotáľajte s ich výsadbou a uchovávajte ich opäť v tme a chlade.
- Kontajnerové sadenice: Majú dobre vyvinutý koreňový systém. Pred sadením ho nie je potrebné strihať ani namočiť do vody.
- Voľnokorenné sadenice: Približne dva dni pred výsadbou je vhodné skrátiť korene na dĺžku dlane (cca 12 - 15 cm) a následne ich vložiť do nádoby s vodou, aby rastlina mohla začať prijímať vodu a pučať. Pred výsadbou odrežte vrchol výhonku a ponechajte dva spodné púčiky (ak nie je sadenica už zaparafínovaná).
Ideálne je do vody pridať aj koreňový stimulátor. Pri samotnej výsadbe môžete korene namočiť do špeciálnych prípravkov na báze hydrogélu, ktoré necháte napučať vo vode, čím vznikne gél, ktorý bude révu zásobovať vodou. Mykorhízne huby vytvárajú v okolí koreňov rastlín rozsiahlu sieť podhubia napojenú na korene rastlín. Táto sieť dodáva rastline vodu a v nej rozpustené živiny, zachytáva vodu, minerály a privádza ich aj zo vzdialenejších miest, kam by korene bez húb nedosiahli. Tieto huby tvoria sieť podhubia, ktorá zlepšuje prísun vody a živín. Aplikujte ich na dno výsadbovej jamy alebo do črepníkov podľa návodu.
Množenie odrezkami
Na jarnú výsadbu sa používajú jesenné rezané a predpestované odrezky. Odrezky by mali mať výšku približne 50 cm a priemer 8 až 10 mm. Pred výsadbou odrežte vrchol a ponechajte dva spodné púčiky. Odrezky sa predpestujú niekoľko týždňov v kvetináčoch, rašelinových pohároch alebo fľašiach.
Sadenie viniča
Kedy sadiť
Vinič sa najčastejšie sadí na jar alebo na jeseň. Najlepší čas na výsadbu je apríl, podľa stavu pôdy a počasia. Jarné sadenie viniča je citlivá fáza, pri ktorej rozhodujú detaily. Zdravé kontajnerové sadenice však môžeme vysádzať takmer celý rok, pokiaľ nie sú mrazy.
Postup výsadby
Pred výsadbou vykopeme výsadbovú jamu s rozmermi minimálne 30 × 30 cm a hĺbkou 40-60 cm (jamy kopeme tesne pred sadením, aby pôda nevyschla). Jamku do jednej tretiny zaplníme zeminou zmiešanou s dobre rozloženým maštaľným hnojom alebo kompostom. Ak sadíme do menej kvalitnej pôdy, môžeme použiť hnojivo na báze rohoviny, ktoré vinič nespáli.
Do jamy nalejeme čistú vodu (voda vo výsadbovej jame nesmie stáť, ale musí vsakovať do podložia). Až teraz môžeme vložiť vinič do jamy. Sadenicu vložíme do jamy a rukou prihrnieme zeminou. Pri vyberaní sadenice z obalu dávame pozor, aby sme nepoškodili koreňový bal. Je dôležité, aby miesto štepenia zostalo 5 až 10 cm nad zemou (cca 6 cm), aby sadenica nezakorenila z naštepenej časti, čo oslabuje rast a vitalitu celého kra. Potom pôdu dobre utlačíme. Posledným krokom je dôkladné zalievanie.
Rozostupy a opora
Vzdialenosť medzi jednotlivými rastlinami pri výsadbe viacerých kusov v jednom rade by mala byť aspoň 1,5 - 2 metre (pre steny 100 - 150 cm), medzi radmi 2 - 3 metre. Hĺbku výsadby prispôsobte typu pôdy a po zasadení pôdu dôkladne zaliať, mulčovať a zabezpečiť oporu. Pre správny rast viniča je nevyhnutné použiť podporné konštrukcie, ako sú drôty, pergoly alebo mreže. Najbežnejším systémom je jednoriadkový drôtový systém, kde sa drôty natiahnu vo výške približne 1,5 metra, pričom vinič sa vyväzuje k týmto drôtom. Výhonky priväzujeme ku kolíku (agátový, kovový), aby bol kmienik rovný.
Pestovanie v črepníkoch
Viniče môžeme pestovať aj na terase v črepníkoch, ak dodržiavame základné pravidlo: čím väčší črepník, tým lepší rast. Menej náročné a odolné odrody môžeme vysadiť do nádob s objemom minimálne 50 - 60 litrov. Na dne nádoby nesmie chýbať otvor na odtok prebytočnej vody a drenážna vrstva z drobného štrku alebo keramzitu (alebo kameňov - zabráni to hnilobe koreňov počas dlhotrvajúcich dažďov). Sadenie je podobné ako pri voľnej výsadbe do zeme. Použijeme čo najkvalitnejšiu pôdu s dostatkom humusu. Pri takomto pestovaní viniča uprednostníme krátky rez. Pestovanie viniča v malom množstve pôdy je podstatne jednoduchšie, obzvlášť ak začíname skoro na jar a vinič rastie prvé mesiace v byte či dome.
Starostlivosť o vinič
Zálievka a hnojenie
Po výsadbe musíme viniče častejšie zalievať, najmä v lete počas horúčav. Vinič, vzhľadom na to, že sa sadí hlbšie a hlbšie zakoreňuje, potrebuje iba miernu závlahu. Okolie rastliny pravidelne zbavujeme buriny a ak je to potrebné, vinič polievame, hnojíme, prípadne ošetrujeme fungicídmi. Po nástupe vegetácie začneme aj s doplnkovým prihnojovaním. Hnojenie by malo byť vyvážené. Hnojivá používame na zlepšenie kvality pôdy a zveľadenie úrody.
Na urýchlenie rastu sadeníc sa používa letné prihnojovanie. Aj keď bola pôda hnojená zásobným hnojením a maštaľným hnojom, tieto živiny sú väčšinou mimo dosahu malého koreňového systému sadeníc. Ak prihnojíme v bezprostrednom okolí sadenice ľahko rozpustnými hnojivami do povrchovej vrstvy pôdy, živiny prenikajú pomaly ku koreňom a rast sa posilní. Hnojivá nikdy nerozhadzujeme na listy sadeníc ani úplne blízko ku koreňovému kmeňu sadenice, miestne zvýšená koncentrácia živín by mohla poškodiť pletivá. Sadenice nepotrebujú veľa živín, stačí malá hrsť okolo každej sadenice alebo tekutá varianta hnojiva v zálievke. Ďalšie prihnojovanie vykonáme o mesiac kombinovaným, ľahko rozpustným alebo opäť tekutým hnojivom.
Odporúčané hnojenie viniča
- Predjarné hnojenie (marec - apríl):
- Účel: Podpora rastu výhonkov a listovej hmoty.
- Odporúčané hnojivá: Dusíkaté hnojivá. Na jar, pred začiatkom vegetačného obdobia, aplikujte hnojivo bohaté na dusík, čo podporí rast nových výhonkov.
- Po odkvitnutí (jún - júl):
- Účel: Podpora rastu bobúľ a zrenia.
- Odporúčané hnojivá: Draselné a fosforečné hnojivá. Používajte hnojivá s obsahom draslíka, fosforu, horčíka a vápnika.
Ďalšie odporúčania
- Zalievanie po hnojení: Po aplikácii granulovaných hnojív vinič dobre zaliať.
- Listová výživa: Hnojivá aplikované postrekom na list - môže sa robiť počas celej sezóny. Listové hnojenie prináša množstvo výhod: zabezpečuje rýchly a priamy prísun živín cez listy, zlepšuje efektívnosť využitia živín z pôdy a je účinné aj pri nedostatku živín, keď je využitie týchto živín koreňmi obmedzené.
- Zálievka živným roztokom: V suchých obdobiach sa rast sadeníc spomaľuje, a na jeho obnovenie je najvhodnejšia zálievka slabým živným roztokom kombinovaného hnojiva. Používa sa koncentrácia 0,1 - 0,2 %. Živný roztok aplikujeme pomocou tenkých hydrovrtov do hĺbky 15 cm v okolí sadenice tak, aby k sadenici prišlo asi 2 l vody. Ak by sme zavlažovali sadenice do misiek vytvorených pri kyprením pôdy okolo sadeníc, je potrebné väčšie množstvo vody alebo živného roztoku. Po vsiaknutí povrchovej zálievky sa vytvorí v miskách pevná kôra vyschnutej pôdy.
Zimná ochrana
V drsnejších oblastiach sa odporúča zimná ochrana. Podobne ako pri ružiach nahrnieme zeminu alebo kompost až po miesto štepenia a na jar ho opäť odstránime. Ak sadíme na jeseň, vinič zakopcujeme zeminou, pilinami prípadne zakryjeme čečinou aby sme ho ochránili pred mrazmi. Na vytvarovanie kopčeka nepoužívame piliny, ani piesok. Piliny sú zdrojom pre hubové choroby a piesok premrzne viac ako pôda. Po prezimovaní na jar kopček odtiahneme a prihŕnieme znova sypkú zem, ktorú nastávajúci výhonok lepšie prerastie - prerazí. Kopček postupne do konca leta odstránime.
Rez viniča
Význam a základné princípy rezu
Ak chceme mať bohatú úrodu hrozna, najdôležitejší je správny rez viniča. Vinič rodí na jednoročnom dreve, preto sa základy plodov tvoria len na výhonkoch, ktoré na jar nanovo vyrašili z očiek. Rez spočíva v skracovaní jednoročného dreva alebo odstraňovaní staršieho, nepotrebného dreva. Rez vždy vedieme mierne šikmo na púčik, vo výške 1 až 1,5 cm nad očkom. Šťava z rezu nesmie tiecť na očká.
Prerezávajte hrozno týmto spôsobom a pestujte veľké sladké hrozno
V prvých rokoch vedieme výhony do požadovaného tvaru. Bočné výhony, ktoré vyrašia z ponechaných hlavných výhonkov, zastrihneme na 2-3 očká. Na týchto bočných výhonkoch sa tvoria plody. Rovnako potom vystrihneme staré zdrevnatené výhonky (presvetľovanie) a výhonky vyrastajúce z trojročného a staršieho dreva. V polovici augusta je potrebné zaštipnúť vrcholky výhonkov, aby sme zakončili ich rast a umožnili dostatočné zdrevnatenie do zimy.
Druhy rezu podľa dĺžky výhonkov:
- Krátky rez: Ponecháme 1 až 4 púčiky.
- Stredný rez: Ponecháme 5 až 8 púčikov.
- Dlhý rez: Ponecháme 9 až 15 púčikov.
Zimný/jarný rez
Ideálnym obdobím na strihanie viniča je koniec zimy, keď je rastlina ešte vo vegetačnom pokoji, no už pominula hrozba silných mrazov (pod -5 °C). Dôležitý je jarný rez viniča, ktorým podporíme rýchlejší rast. Vykonávame ho koncom zimného obdobia, najčastejšie v období od januára do marca, keď nehrozí silný mráz.
Prvým krokom je odstránenie dvojročného, vyrodeného dreva. Staré drevo spoznáme podľa tmavšieho sfarbenia a väčšej hrúbky výhonkov. Odstraňujeme ho čo najbližšie ku konáru alebo kmeňu. Na viniči ponecháme len zdravé jednoročné výhonky a to tak, aby boli od seba čo najviac vzdialené. Tieto výhonky nám prinesú počas sezóny želanú úrodu. Pri reze sa zamerajte na silné výhonky z predchádzajúceho roka, ktoré vyrástli z hlavného kmeňa a skráťte ich tak, aby na každom zostali 2-3 očká.
Hneď ako z naštepenej časti sadeníc vyrastú zelené výhonky, pristúpime k podlomu. Najprv ponecháme na každej sadenici 2 letorasty a ostatné úplne odstránime. Podlom vykonáme skoro, kým majú letorasty okolo 5 cm. Na sadenici ponechávame letorasty vyrastajúce priamo z hlavy (rúbu) mladej sadenice. Najvhodnejšie sú letorasty vyrastajúce čo najbližšie k zrezanému vrcholovému čípku rúbu, pretože pomáhajú rýchlo vytvoriť zával nad odrezaným čípkom. Akonáhle sú letorasty dlhé 10-15 cm, slabší z nich zaštipneme. V nasledujúcich rokoch bude tvoriť mrazový čípok na päte kmeňa kríka. Dlhší letorast čo najskôr vyviažeme k opornej tyčke, aby jeho vzpriamená poloha napomáhala rýchlemu rastu.
Letný rez
Strihanie hrozna v lete by sa malo obmedziť na odstraňovanie nechcených výhonkov a listov v okolí hrozna, a to čo najskôr po ich objavení. Letný rez sa vykonáva počas vegetačného obdobia, najčastejšie v júni alebo júli.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Bežné choroby viniča
Viniče napáda viacero škodcov a chorôb, proti väčšine sa však dá preventívne brániť pomocou biologických a chemických prípravkov. Vinič najčastejšie ohrozujú hubové choroby, ktoré sa vo väčšej miere objavujú pri vlhkejšom počasí a nedostatku cirkulácie vzduchu. Hrozno je citlivé na rôzne plesňové ochorenia.
- Múčnatka: Napáda všetky nadzemné časti viniča a vytvára na nich sivo-biely povlak pripomínajúci múku. Častejšie sa objavuje v suchších klimatických podmienkach.
- Botrytída (pleseň sivá): Najväčšie škody spôsobuje na plodoch viniča. Napadnuté bobule predčasne opadávajú, vo veľmi vlhkých podmienkach na nich vznikajú chumáče sivej plesne.
- Peronospóra viniča: Na napadnutých častiach viniča vytvára žltozelené „olejové” škvrny, ktoré postupne menia farbu na hnedú. Listy opadávajú.
Prevencia a ošetrenie
Viničnú sadenicu do tretieho roku postrekujeme proti peronospóre (Plasmopara viticola) a proti škodcom. Na trhu výrobcovia postrekov ponúkajú široký sortiment ochranných látok s rôznymi účinnými látkami. Ako prevencia slúži aj výber odolných odrôd, po ktorých je čoraz vyšší dopyt, pretože sa dajú pestovať aj s menším množstvom chemickej ochrany, prípadne úplne bez postrekov.
Zber a skladovanie hrozna
Zber hrozna, najmä stolového, vykonávame postupne podľa dozrievania. Strapce rozložené na slnečnej strane sú už pekne vyfarbené a dozreté v porovnaní s ostatnými, ktoré môžeme oberať aj o jeden až dva týždne neskôr. Hrozno sa zberá na konci leta alebo začiatkom jesene, v závislosti od odrody a podnebia.
Zdravé strapce hrozna, najmä neskoršie odrody, možno skladovať v suchej vetrateľnej miestnosti zavesené na šnúrach, častokrát s viničovým prútom. Niektoré odrody ako napr. Souvenír, Conkordia, ak je vhodné počasie, vydržia na kríkoch až do Vianoc - neopadajú.
tags: #sadenie #a #pestovanie #vinica