Guľovitá tuja, vedeckým názvom Thuja Occidentalis, je atraktívny kultivar, ktorý vyhľadávajú najmä menej nároční záhradkári. Tento druh tuje prirodzene rastie do guľovitého tvaru a dosahuje výšku približne 80 centimetrov. Z dôvodu časovej náročnosti a neistého výsledku sa výsadba zo semena neodporúča.
Guľovitú tuju je najlepšie kupovať v kontajneri, kde je zabezpečená dostatočná výživa v podobe pôdy a rastlina netrpí suchom. Tento kultivar je obľúbený najmä pri tvorbe malých dekoračných živých plotov vo veľkých parkových záhradách. Pri výsadbe viacerých tují blízko seba, s dodržaním sponu 0,5 až 1 meter, si rastliny dokážu udržať optimálnu vlhkosť.
Tuje sa všeobecne radia medzi rastliny so stredne veľkým koreňovým systémom, ktorý však rastie viac do strán ako do hĺbky. Pestovanie guľovej tuje je vhodné aj pre menej skúsených pestovateľov, pričom základom úspešného rastu je správne stanovište a doba výsadby.
Výsadba guľovitej tuje
Guľovú tuju môžeme vysádzať v dvoch obdobiach: od marca do mája a od septembra do novembra. Jesenné mesiace sú pre výsadbu často výhodnejšie, pretože tuje v máji, najmä pri výsadbe, často rýchlo vysychajú.
Tuji vyhovuje priepustná pôda; je potrebné sa vyhnúť ťažkej a ílovitej pôde. Ideálnym stanovišťom je polotieň. Hoci tuje vo všeobecnosti rastú najrýchlejšie na slnečnom stanovišti, pri guľovej tuji táto vlastnosť nemusí byť žiaduca.
Pred výsadbou guľovitej tuje je potrebné miesto dôkladne predpripraviť. Jamu by sme mali vykopať minimálne raz väčšiu ako je objem kontajnera, ktorý sa zvyčajne pohybuje okolo 9 až 15 centimetrov. Na dno jamy nalejte vodu a následne umiestnite rastlinu z kontajnera aj s pôvodnou zeminou. Pridanie pôvodnej zeminy pomáha rastline lepšie sa adaptovať na nové prostredie.
Zalievanie
Zalievanie guľovitej tuje je kľúčové počas celého jej života. Zvýšenú pozornosť si vyžaduje bezprostredne po výsadbe, kedy je potrebné zabezpečiť pravidelné intervaly zálievky na podporu rastu koreňov. Jemné vlásočnicové korene tuje sú odkázané na dodatočnú zálievku.
Vzhľadom na jemné ihličie rastliny je potrebné ju zalievať ku koreňu, ideálne skoro ráno alebo večer.
Hnojenie
Hnojenie guľovej tuje je možné vykonávať pravidelne, najlepšie s použitím organických hnojív s kontinuálnym uvoľňovaním živín. Hnojte počas celého roka s výnimkou horúcich letných mesiacov (júl a august). Pri hnojení je dôležité dodržiavať odporúčané dávkovanie, aby nedošlo k spáleniu koreňov ani nadzemnej časti rastliny. Pred a po hnojení rastline doprajte dostatočnú zálievku.
Ochrana v zime a škodcovia
Zimná ochrana guľovitej tuje spočíva najmä v kontrole množstva snehu na rastline. Ak sa zdá, že tuja klesá pod ťarchou snehu, je možné ho jemne oťukať palicou, ktorá je vopred obalená látkou.
Guľovitá tuja môže byť napadnutá rôznymi škodcami, pričom jedným z najčastejších je voška vlnatka. Prejavuje sa bielymi bodkami na ihličí a najčastejšie sa vyskytuje pri dlhodobom suchu. V takomto prípade je potrebné použiť vhodný postrek proti savému hmyzu.
Charakteristika a využitie
Tuja 'Danica' je jednou z najcennejších guľovitých odrôd tují s pomalým rastom. Vďačí za svoju obľúbenosť kompaktným rozmerom a nízkym nárokom na pestovanie. Vo veku 10 rokov dosahuje priemer približne 0,4 metra. Mladé výhonky majú sviežu zelenú farbu, staršie získavajú tmavozelené odtiene. Počas zimy sa vrcholy výhonov sfarbujú do medena.
Vďaka pomalému rastu je vhodná do skaliek, ale vynikne aj v skupinovej výsadbe. Veľmi dobre sa pestuje aj v črepníku, kde pôsobí mimoriadne dekoratívne. Je nenáročná a nevyžaduje rez, pretože si prirodzene zachováva hustú, guľovitú formu.
Tuje sa vysádzajú do priepustnej pôdy na slnko alebo do polotieňa. Sú tolerantné voči suchu aj vlhku. Dobre sa pestujú aj v črepníkoch, vtedy však vyžadujú častejšiu zálievku a intenzívne hnojenie.
Tuja 'Danica' je vďačná rastlina, najmä vďaka nízkym nárokom na pestovanie. Často sa používa ako menej náročná alternatíva guľovitého krušpánu.
Tuja a jej druhy
Rod tují (Thuja) zahŕňa 5 druhov, ktoré patria do čeľade cyprusovité (Cupressaceae). Tuje sú stálozelené ihličnaté dreviny s červenohnedým kmeňom, ktorý sa v úzkych pásoch olupuje. Konáre vyrastajú mierne šikmo nahor až horizontálne.
Listy tují sú šupinovité, tzv. ihlicovité listy, ľudovo nazývané ihličie. Sú bohato zásobené éterickými olejmi. Z vrchnej strany sú jemne lesklé a tmavozelené, zo spodnej matné a žltozelené. Na hlavných výhonoch sú listy dlhšie a pichľavé, zatiaľ čo na bočných sú kratšie a pritlačené k výhonku v protistojacich pároch. Kvety a malé šišky sú nenápadné.
V minulosti bolo do rodu tují zaradených 6 druhov. Dnes sem patria:
- Tuja západná (Thuja occidentalis)
- Tuja japonská (Thuja standishii)
- Tuja sečuánska (Thuja sutchuenensis)
- Tuja riasnatá (Thuja plicata)
- Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
Tuja východná (Thuja orientalis), dnes správne Platycladus orientalis, sa v minulosti radila k tująm, no v súčasnosti tvorí samostatný rod.
V rámci rodu Thuja existuje veľké množstvo kultivarov, ktoré sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou. Môžeme nájsť vysoké, krovité, zakrpatené, plocho rozložené, stromovité, kužeľovité, úzke, stĺpovité, guľovité, vajcovité formy s pravidelným aj nepravidelným rastom. Farebnosť siaha od tmavozelenej cez svetlozelenú až po zlatožltú, s možným modrým nádychom.
Tuje možno pestovať ako solitérne rastliny, v skalkách, skupinových výsadbách, ako živý plot, ale aj v pestovateľských nádobách na balkónoch či terasách.
Najčastejšie pestované druhy v našich podmienkach:
- Tuja západná (Thuja occidentalis)
- Tuja riasnatá (Thuja plicata)
- Tuja kórejská (Thuja koraiensis)
- Tujovec východný (Platycladus orientalis) - stále uvádzaný niektorými predajcami pod starým názvom Tuja východná (Thuja orientalis)
Tuja západná - populárne kultivary
Tuja západná ponúka širokú škálu kultivarov rôznych veľkostí a farieb, či už rýchlo alebo pomaly rastúcich, vysokých alebo malých, ihlanovitých či guľatých. Vhodné sú na živé ploty, ako solitérne rastliny alebo na oživenie skalky či záhonu.
Medzi obľúbené kultivary patria:
- Tuja Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, smaragdovo zelená farba, dorastá do výšky 4 - 6 m a šírky 0,8 m, vhodná na živý plot.
- Tuja Golden Smaragd: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky 2 - 2,5 m a šírky 1 - 1,5 m, vhodná na živý plot.
- Tuja Brabant: rýchlorastúca, kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 5 m, dobre znáša znečistené prostredie, vhodná na živý plot.
- Tuja Frieslandia: rýchlorastúca, široký kužeľovitý tvar, dorastá do výšky 3 m, svetlozelená farba so žltými až krémovožltými mladými výhonkami, vhodná na živý plot.
- Tuja Jantar: pomaly rastúca, stĺpovitý tvar, zelená farba so zlatožltými mladými výhonkami, na jeseň sa mení na tmavomedennú farbu, dorastá do výšky 2 - 3 m a šírky 1 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
- Tuja Danica: pomaly rastúca, okrúhly tvar, zelená farba, trpasličia odroda, dorastá do výšky 1 m a šírky 60 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
- Tuja Meinekes Zwerg: pomaly rastúca, vajcovitý tvar, tmavozelená farba s krémovými mladými výhonkami, dorastá do výšky 2 m (po 10 rokoch 0,80 m x 0,70 m), vhodná do skaliek a kvetináčov.
- Tuja Rheingold: pomaly rastúca, guľovitý tvar (neskôr široký kužeľ), zelená farba s oranžovozlatými mladými výhonkami, dorastá do výšky 3 - 4 m a šírky 2 - 4 m, vhodná ako solitér, do skupinovej výsadby a kvetináča.
- Tuja Tiny Tim: pomaly rastúca, guľovitý tvar, sýtozelená farba, dorastá do výšky a šírky 40 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
- Tuja Mirjam: pomaly rastúca, guľovitý tvar, zlatožltá farba, dorastá do výšky a šírky 30 - 50 cm, vhodná do skaliek a kvetináčov.
Pestovanie tují
Tuje patria medzi najvyhľadávanejšie okrasné ihličnany, prinášajú celoročnú dekoráciu a sú jednoduché na pestovanie. Nevyhovuje im ťažká a ílovitá pôda; obľubujú výživnú a priepustnú pôdu.
Zvládajú rôzne poveternostné podmienky, preto sú vhodné aj ako vetrolamy. Mladé stromčeky potrebujú pravidelnú zálievku, ale aj staršie rastliny ju ocenia najmä v období sucha. Tuje pestované v nádobách alebo kvetináčoch potrebujú počas suchej zimy dostatočnú zálievku.
Vysádzanie tují
Tuje sa odporúča vysádzať skoro na jar, po rozmrznutí pôdy, alebo na jeseň, kým pôda nezamrzne. Preferujú priame slnko až mierny polotieň. Výsadbová jama by mala byť 2-krát až 3-krát širšia a hlbšia ako koreňový bal tuje. Pri skupinovej výsadbe alebo živom plote je potrebné prispôsobiť vzdialenosť výsadbových jám podľa zvoleného kultivaru.
Príprava pôdy
Kvalitná príprava pôdy je nevyhnutná pre budúci prosperitu tují. Ak pôda nie je dostatočne priepustná, na dno výsadbovej jamy je potrebné použiť drenážnu vrstvu. Ako drenáž možno použiť rôzne prírodné materiály, napríklad ZeoSand alebo Zeolit Agro. Po aplikácii drenáže na dno jamy (0,5 kg - 1 kg podľa veľkosti stromčeka) ju prekryte vrstvou zeminy.
Zapracovaním týchto materiálov do pôdy doplníte živiny ako dusík, horčík, draslík či vápnik a ďalšie mikroživiny, ktoré budú prístupné po dlhšiu dobu. Zároveň prispejete k efektívnejšiemu hospodáreniu s vodou a zamedzíte vyplavovaniu živín.
Zeminu určenú na výsadbu odporúčame obohatiť aj o organické hnojivá z hmyzieho trusu, napríklad TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík. Tieto hnojivá dodajú kvalitnú organickú a vyváženú výživu, posilnia imunitu rastliny a pomôžu jej bojovať proti škodcom a patogénom.
Alternatívne možno zapracovať kvalitne rozležaný kompost alebo hnoj (kravský či konský). Vrstvu približne 2 cm dobre zapracujte do pôdy. Aby ste sa vyhli nepríjemnostiam, je dôležité, aby bol kompost či hnoj dobre rozležaný. Dodajú nielen živiny a humus, ale pomôžu pôde zvýšiť jej vodnú kapacitu.
Pri príprave pôdy je možné použiť aj Alginit alebo HUMAC®Agro, ktoré dodajú pôde humus a živiny, detoxikujú ju a zvýšia kapacitu vody, ktorú pôda dokáže udržať a postupne uvoľňovať pre rastliny.
Po pripravení zeminy na výsadbu zalejte výsadbovú jamu vodou. Uvoľnite časť koreňov v koreňovom balu a umiestnite stromček do jamy tak, aby povrch koreňového balu bol tesne pod vrchom jamy. Pripravenou pôdou zasypte koreňový systém a dobre utlačte. Nezabudnite zasadený stromček výdatne zaliať.
Pravidelnú zálievku, ktorú je možné obohatiť o výluh z Hnojíka, doprajte novovysadenej tuje pravidelne. Ak na prekrytie pôdy použijete mulč (napr. Keram Agro), zabránite odparovaniu vody a udržíte vlhkosť pôdy. Mulč neumiestňujte tesne okolo kmeňa.
Strihanie tují
Potreba strihania tují závisí od ich rastového tempa. Pomaly rastúce odrody sa zvyčajne používajú ako solitéry, v skalkách či pestovateľských nádobách, zatiaľ čo rýchlorastúce sa častejšie vysádzajú ako živý plot.
Ak rýchlorastúci kultivar nebudete pravidelne strihať (najneskôr rok po výsadbe), nedosiahnete požadovaný hustý živý plot. Pravidelný každoročný rez je nevyhnutný. Tvarovanie rezom zabezpečuje dostatok slnečného svetla pre nižšie časti tuje, čím sa predchádza tvorbe drevnatých vetiev bez ihličia. Zároveň rezom zabezpečíte bohatšie smerovanie živín do nižších častí rastliny.
Nikdy nestrihajte tuje hlboko do drevnatých častí bez ihličia, pretože na týchto miestach už ihličie nedorastie. Aby boli celé rastliny rovnomerne pokryté zeleným ihličím, odporúča sa tvarovať živý plot od mladosti do tzv. kónického tvaru, teda so širšou spodnou časťou a postupným zužovaním smerom k vrcholu. Odporúčaný sklon strihu je 5° až 10°. Tento tvar zároveň pomáha predchádzať poškodeniam spôsobeným snehom.
Pri strihaní tují začnite vždy spodnou časťou a následne bokmi. Ako poslednú ostrihajte vrchnú časť.
Kedy strihať tuju
Strihanie tují sa vykonáva v čase vegetácie. Ideálnym časom je neskoré leto až skorá jeseň. Ak nestihnete rez v tomto období, môžete ho vykonať neskoro na jar po vyzretí nových výhonkov. Je dôležité prispôsobiť sa aktuálnym poveternostným podmienkam; strihanie sa neodporúča počas horúcich dní.
S prvým strihaním po výsadbe môžete počkať 2 až 3 mesiace, do zakorenenia stromčekov. V tomto období nezabúdajte na pravidelnú bohatú zálievku. Živý plot z tují sa odporúča strihať 2x ročne pre získanie hustejšieho habitu: prvýkrát koncom jari a druhýkrát koncom leta.
Hnojenie tují
Pre krásny a zdravý rast je hnojenie tují nevyhnutné. Odporúča sa hnojiť raz za 3 - 4 týždne, od začiatku mája do konca augusta. Existuje mnoho hnojív určených na ihličnany; preferované sú prírodné varianty.
Nekvalitne rozložený kravský či konský hnoj by mohol spôsobiť viac škody ako úžitku. Výborným riešením je vermikompost. Pre výživu tují sú odporúčané organické hnojivá ako TRusEko Agro PRÉMIUM alebo Hnojík, ktoré dlhodobo poskytujú vyvážené živiny, zabraňujú poruchám vstrebávania živín a posilňujú imunitu rastlín. Obsahujú unikátnu účinnú látku Chitín s repelentnými účinkami na škodcov a ich používaním nehrozí prehnojenie ani spálenie rastlín.
Ďalším užitočným pomocníkom je KlinoGrow, ktorý prispieva k sýtejšiemu vyfarbeniu tují a krajšiemu rastu. Pôsobí preventívne voči hubovým ochoreniam. Ako ochranu pred silným slnečným žiarením, vyblednutím sfarbenia a na zvýšenie odolnosti voči patogénom a škodcom odporúčame ZeoSand Sil M20 a MegaSil Agro. Tieto prípravky zároveň znižujú potrebu zálievky vďaka redukcii vyparovania vody.
Choroby a škodcovia tují
Pri pestovaní tují sa môžeme stretnúť s niekoľkými problémami vo forme ochorení, škodcov či negatívnych vplyvov.
Choroby tují
V našich klimatických podmienkach sa najčastejšie vyskytujú tieto ochorenia:
- Fytoftorová hniloba koreňa (Phytophthora spp.)
- Hnednutie ihlíc tují (Didymascella thujina)
- Pestalotia funerea (syn. Pestalotiopsis funerea)
- Spáľovka tuje (Kabatina thujae)
Ako bojovať proti chorobám tují
Rozvoj hubových ochorení podporuje nadmerne vlhké prostredie a kyslejšie pH pôdy. Pri silnom napadnutí je odporúčané použiť fungicídne prípravky a doplniť vápnik. Keďže hubám nevyhovuje zásadité prostredie, aplikácia KlinoGrow vo forme postreku je vhodná ako prevencia aj liečba.
Vhodné je zapracovať do pôdy KalciFerro - jemne mletý dolomitný vápenec. Jeho aplikáciou do pôdy zlepšíte jej vlastnosti, zvýšite účinnosť hnojív, využite živiny, vyrovnáte pH pôdy a vytvoríte nevhodné prostredie pre huby napadajúce tuje.
Okrem nadmernej vlhkosti a pH pôdy sú hubovým patogénom náchylnejšie rastliny s nevyváženou výživou, poruchou vstrebávania živín alebo stresom z nevhodných pestovateľských podmienok.
Škodcovia tují
Škodcovia, ktorí môžu napádať tuje, sú rôzni. Medzi najčastejšie patria:
- Lykokaz borievkový (Phymatodes glabratus)
- Lykokaz tujový (Phloeosinus thujae)
- Mínerka tujová (Argyresthia thuiella)
- Priadzovček smrekovcový (Argyresthia dilectella, A. trifasciata)
- Krasoň borievkový (Lamprodila festiva)
- Červce (Coccoidea) a puklice
- Štítnička borievková (Carulaspis juniperi)
- Roztočce - roztoč červený (Tetranychus urticae)
- Vošky (Aphidinea alebo Aphidoidea)
- Mery (Psylloidea)
Pri škodcoch je niekedy náročné sa ich zbaviť, nakoľko mnohí z nich majú rôzne obranné mechanizmy.