Jahody patria medzi najobľúbenejšie a prispôsobivé drobné ovocné plodiny. Ich pestovanie nie je vôbec náročné, či už chcete pestovať na balkóne alebo na záhrade. Jahody sú plné antioxidantov, milované pre svoju typickú vôňu a chuť. V ovocinárskych rebríčkoch obľúbenosti šplhajú poriadne vysoko a vy si kvalitné plody svojej práce môžete zožať aj v domácom prostredí.
Možností, kam ich viete umiestniť, je viacero. Jahody môžete pestovať v záhradke, ich semienka však môžete zasadiť aj do fóliovníka, pareniska či skleníka. Dobre sa im darí takisto vo vyvýšených záhonoch. Patríte k pestovateľským začiatočníkom? Ak budete vyberať miesto, kde jahody zasadíte, dbajte na to, aby tam prúdilo dostatok svetla.
Výber odrôd a príprava pôdy
Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.
Jahodám prispieva mierne kyslé prostredie, preto je vhodné do miesta výsadby zavčasu primiešať rašelinový substrát a premiešať ju so stávajúcou zeminou. Pokiaľ vieme už na jeseň vieme, že nás čaká výsadba na jar, môžeme miesto pripraviť tým, že zapracujeme do pôdy dobre odležatý hnoj, či kompost. Pokiaľ sme toto nestihli, je možné zapracovať kompost (hnoj nie) ešte dva až tri týždne pred samotnou jarnou výsadbou. Dôležité je pridať i základné hnojivá, typu Cererit a NPK.
Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou.
Jahodníky vyžadujú kvalitnú, na živiny bohatú pôdu, ktorá bude dostatočne zásobená dusíkom. Je preto dôležité jahodníky pravidelne prihnojovať. Najlepším riešením je zeminu prihnojiť už niekoľko týždňov pred plánovanou výsadbou sadeníc a dobre prekypriť. Ale pozor, malú úrodu môže spôsobiť aj prehnojenie! Pokiaľ máte jahody vysadené v kvetináčoch či na balkóne, prihnojujte rašelinovým substrátom.
Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.
Pred rýľovaním záhona rozhodíme 5 až 10 kg organických hnojív na m2, spolu so 100 g síranu draselného a superfosfátu, prípadne 150 g Cereritu alebo NPK. Povrch záhona pritom hrabľami upravujeme do tvaru širokého koryta (šírka 1,30 m), s mierne vyvýšenými okrajmi.
Spôsoby výsadby a technika
Pri výsadbe sadíme jahody buď do voľnej pôdy alebo priamo do fólie. Do voľnej pôdy sa sadí aspoň 30 - 35cm a riadky medzi sebou aspoň 60cm.
Ak chcete proces vysádzania zjednodušiť, použite výsevnu latku. Pomocou nej vytvoríte potrebnú brázdičku, do ktorej umiestnite semienka jahody. Pred sadením nezabúdajte na kompost alebo hnojivo. Dbajte na správne zavlažovanie - semienka spočiatku vodou len oroste, aby ste ich nevyplavili na povrch.
Do fólie urobte krížový rez a plytkú dierku pre sadenicu. Korene by mali byť usadené pod povrchom pôdy. Srdiečko by nemalo byť pod zemou, ale na úrovni pôdy.
Správna hĺbka výsadby je kľúčová. Hrubšia časť medzi listami a koreňmi by mala byť tesne pod povrchom zeminy. Pôdu okolo rastlín spevnite a pravidelne polievajte.
Ideálny čas na sadenie jahôd je august, avšak môžete sadiť aj na jar v apríli - máji. Ak chcete žať plody v tom istom roku, ako ste ich zasadili, začnite s výsadbou semien už vo februári. Apríl je najvhodnejším mesiacom na výsadbu jahodníka - pokiaľ sadenice vysadíte do konca mesiaca, dajú bohatú úrodu už v ďalšom roku.
Po výsadbe nezabudnite dobre zaliať.
Použitie fólie a netkanej textílie
Netkaná textilná fólia bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.
Pestovanie na čiernej netkanej textílii má jednu nevýhodu - odnože samy nezakorenia. Jediným riešením je odnož zasadiť do kelímku naplneného zeminou a nechať ju zakoreniť.
Fóliu či netkanú textíliu?
- Čierna fólia má niekoľko výhod - udržuje teplo v pôde, čerstvo zasadené rastliny začínajú rýchlejšie rásť, plody skôr dozrievajú a nie sú špinavé od zeminy. Podmienkou však je, aby pôda pod fóliou bola úplne rovná, bez jám, z ktorých nemôže odtekať voda. Ak na fólii po daždi predsa len objavíte mláku s vodou, stačí, ak ju prepichnete nožíkom alebo prstom, aby mohla odtiecť.
- Netkaná textília dobre odvádza závlahu do pôdy a obmedzuje rast buriny. Jej trvanlivosť je približne dva roky, ako je obdobie pestovanie jahôd na záhone. Časom sa však môže textília začať rozpadávať a prerastať cez ňu burina. Pri vysádzaní nového jahodového záhona ju treba tiež vymeniť.
Použitie fólie na jahodových záhonoch má svoje opodstatnenie. Zo skúseností jednoznačne odporúčam čiernu fóliu, ktorá zabraňuje klíčeniu a vývinu letných burín a znižuje odpar vody z pôdy. Plody sú aj za daždivého počasia čisté. Ak sa rozhodneme pestovať jahody na čiernej fólii, pred výsadbou je veľmi dôležité z pozemku odstrániť trváce buriny. V neskoršom období sú schopné, najmä pýr a pupenec, prerásť cez otvory vo fólii.
Dnes sa namiesto čiernej polyetylénovej fólie používa netkaná textilná tkanina, ktorá má veľkú výhodu - prepúšťa závlahovú aj dažďovú vodu. Na záhon natiahneme pásy textílie (zväčša bývajú široké 160 cm) tak, aby sa na okrajoch prekrývali (asi 10 cm), a v tomto prekrytí a na okrajoch záhona textíliu zapichneme do zeme hrubším drôtom zohnutým do tvaru písmena U, prípadne na jej okraj ešte prihrnieme pôdu.
Výhodou vysádzania jahôd do fólie, resp. netkanej textílie je, že odpadá prácne odburiňovanie záhona.
Jak pěstovat stáleplodící velkoplodé jahody. Fragaria grandiflora
Starostlivosť a rozmnožovanie
Sadenice musia byť zdravé, mať dobre vyvinuté korene a najmenej tri listy. Korene sadeníc by mali byť ukotvené pod povrchom zeminy.
Po výsadbe dostatočne zalejte. Keď vykonáte posledný zber plodov, je potrebné, aby ste odstránili staré listy. Tie môžu totiž rozširovať rôzne choroby a škodcov.
Jahody nepestujte viac ako 3 - 4 roky na jednom mieste. Jahodovisko potom zlikvidujte a premiestnite ho inde. Po zbere jahôd ich zostrihnite - odstránite zárodky chorôb.
Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.
Keď sa začnú objavovať odnože, väčšinu z nich odstrihnite, aby sa rastliny neoslabovali. Sezónne rodia viac - poskytnú väčšie množstvo na spracovanie.
Jahody potrebujú výdatnejšiu a menej častú zálievku. Časté zalievanie, alebo neustávajúce dažde im nesvedčia. Hnojíme na jar pred kvitnutím, je možné využívať bežne dostupné hnojivá priamo na jahody alebo i granulovaný kravský hnoj. Pri jeho použití si dávame pozor, aby sa dávka nedostala na listy rastlín a tým pádom ich nepopálila.
Jahody tvoria na konci leta odnože. Tie môžu byť niekoľko metrov dlhé a môže byť na nich až niekoľko nových rastlín. Vyberieme dve najsilnejšie, ktoré zasadíme a počkáme na ich zakorenenie.
Na jeseň po zbere nezabudneme neustále zalievať, odstraňovať plevel a celkovo sa o ne starať.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax.
V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám.
Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy.
Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.
Najčastejšie sa stretávame so šedou pliesňou, kde zdrojom nákazy sú staré, napadnuté listy. Preventívne je možné sa brániť ešte pred kvitnutím, a to použitím chemických prípravkov typu ROVRAL a pod.
Keď sa na špičkách listov tvoria fialové škvrny, ktoré postupne prechádzajú do biela, môže to signalizovať bielu škvrnitosť listov.
Vážne nepríjemnosti pod čiernou fóliou robia krtkovia. Ak v blízkom okolí spozorujeme typické kopčeky, treba nájsť noru a vsunúť do nej (hore hrdlom) fľašu.
