Levanduľa je nielen všestranná liečivá rastlina s mnohými využitiami v domácej lekárničke, v kuchyni či v kúpeľni, ale aj úžasná kvitnúca trvalka do záhrady. Napriek svojej výnimočnosti nie je náročná na pestovanie a s trochou starostlivosti ju môže mať v záhrade či v kvetináči každý. Táto aromatická bylinka je pomerne odolná trvalka, ktorá sa vyznačuje jemnou kvetinovou vôňou a fialovými kvetmi.
Druhy a odrody levandule
K osobitým a obdivuhodným starým kultúrnym plodinám, ktoré dokážu výnimočne nadchnúť a navodiť veľmi srdečný vzťah tak pestovateľov, ako aj užívateľov, patrí levanduľa. Najznámejším a najčastejšie pestovaným druhom levandule je levanduľa lekárska (Lavandula angustifolia) a jej kultivary, známa tiež ako levanduľa úzkolistá. Ide o najznámejší, všestranne využiteľný a zároveň najodolnejší druh levandule. Je to vždyzelený ker, ktorý pochádza zo stredomorskej kotliny, no dobre obstojí aj v našich klimatických podmienkach.
Okrem nej je na svete známych takmer 50 druhov levandule. Medzi obľúbené druhy patrí aj levanduľa prostredná (Lavandula x intermedia), kríženec levandule úzkolistej a levandule širokolistej, známa aj pod názvom lavandin. Má silnejšiu a prenikavejšiu vôňu (s väčším obsahom gáforu) oproti klasickej levanduli lekárskej. Typickým znakom sú kopijovité súkvetia na dlhých stonkách. Tento hybrid je podstatne odolnejší ako levanduľa lekárska a je menej citlivý na ochorenia.
Ďalším druhom je levanduľa hlávkovitá (Lavandula stoechas), známa aj ako španielska levanduľa, typická zeleno-sivými, chlpatými listami a hrubším súborom ružovo-fialových kvetov na konci stonky zakončených korunkou dlhých, kvetných lupienkov.
Pre naše záhrady sú najvhodnejšie mrazuvzdorné druhy, ako je levanduľa úzkolistá alebo levanduľa prostredná, ktoré vydržia aj teploty až do -20°C. Naopak, levanduľa chochlatá (L. stoechas), širokolistá (L. latifolia) či zúbkatá (L. dentata) sú citlivé na hlbšie zimné mrazy a ideálne sú na pestovanie v nádobách.
Požiadavky na pestovateľské prostredie
Levanduľa pochádza zo Stredomoria a jej nároky na pestovateľské prostredie sú tomu zodpovedajúce. Ide o typickú suchomilnú rastlinu, ktorá dobre odoláva suchu a nepotrebuje extra výživnú pôdu. Čím výslnnejšia poloha, tým vyššia kvalita silice levandule. Zatienené ani zamokrené parcely nie sú vhodné.
Stanovisko a pôda
- Slnečné stanovisko: Levanduľa vyžaduje plné slnko. Čím viac slnečných lúčov jej doprajete, tým bude mať aromatickejšie kvety. Ideálnou voľbou je pestovanie v záhrade na teplých a slnečných miestach.
- Priepustná pôda: Najdôležitejšími faktormi pre úspešné pestovanie levandule sú slnečné stanovisko a dobre priepustná pôda. Levanduľa má rada dokonale priepustnú pôdu, z ktorej prebytočná voda okamžite odtečie a ktorá ju tak ochráni pred bežnou hnilobou koreňov. V ťažkých mokrých pôdach levanduľa uhynie.
- Typ pôdy: Ideálna je zmes piesku alebo vermikulitu so záhradným substrátom. Najlepšie rastie v piesočnato-hlinitej pôde s vysokým obsahom vápnika. Kamenisté pôdy jej vyhovujú, no príliš ťažké a naopak ani príliš ľahké pôdy neobľubuje.
- pH pôdy: Z hľadiska pôdnej reakcie sú vhodné pôdy s pH 6,5 - 7,5. Substrát by mal byť neutrálny až mierne zásaditý (v kyslých pôdach sa levanduliam príliš nedarí). Ak je pôda v záhrade kyslá, je potrebné ju pred výsadbou povápniť.
Ak máte v záhrade ťažkú ílovitú pôdu, premiešajte ju pred sadením s pieskom, štrkom alebo iným priepustným materiálom. Pestovaniu na zamokrených parcelách sa treba vyhnúť, prípadne takéto parcely je potrebné pred založením plantáže odvodniť, pretože hlboký kolovitý koreň levandule na zamokrených pôdach vyhníva. Korene levandule vyhnívajú aj na stanovištiach, kde v dôsledku vyššej vlhkosti vzduchu dochádza k rozvoju ochorení hubového pôvodu.
Výsadba levandule: Kľúčové rozostupy
V prvom rade je dôležité vedieť, kedy sadiť levanduľu. Na jej výsadbu je optimálne jarné obdobie, v ktorom sa pôda postupne zohrieva a má dostatok vlhkosti. Alternatívou je aj jeseň, no platí to najmä pre väčšie rastliny, ktoré už vedia prežiť zimu. V prípade výsadby levandule z kvetináča môžeme vysádzať počas celej vegetačnej sezóny, od apríla do konca septembra.
Pri zakladaní porastu levandule je potrebné brať do úvahy, že výsadba bude na danom mieste vegetovať po dobu 15 - 20 rokov.
Príprava pred výsadbou
Pokiaľ to hĺbka ornice dovoľuje, základom je hlboká jesenná orba. Pred výsadbou je vhodné jesennou orbou zapraviť 30 - 50 t/ha maštaľného hnoja, z priemyselných hnojív 70 - 80 kg/ha P, 100 - 120 kg/ha K a 30 - 40 kg/ha N.
Rozostupy pri výsadbe
Levanduľu sadíme v pomerne veľkých rozostupoch, pretože niektoré kultivary sa v dospelosti rozrastú až do metrovej výšky aj šírky. Sadenice levandule je vhodné sadiť vo vzdialenosti približne 40 - 50 cm od seba. Pre odrodu Lavandula x intermedia Grosso sa odporúča 50 - 60 cm. Ak zvolíme bližšiu vzdialenosť, môžu sa objaviť problémy so strihaním do typických levanduľových „bochníkov“.
Pre solitérnu výsadbu, kedy chceme, aby levanduľa vynikla samostatne, doprajte jej priestor 70 až 100 cm od okolia. Ak ju chcete použiť ako živý plot či na lemovanie chodníka, saďte ich v menších vzdialenostiach, hustejšie pri sebe (napr. 30 cm).
Pri samotnom sadení vykopeme výsadbovú jamu - dvakrát hlbšiu a širšiu, ako je koreňová sústava levandule. Vložíme do nej vysádzanú rastlinu, prihrnieme pôdou, utlačíme a výdatne zalejeme. Koreňový kŕčok sa ukladá o 40 - 50 mm hlbšie. Polievame raz týždenne, až pokým sa rastlina nezakorení. Ako náhle sa levanduľa po výsadbe príjme, nepotrebuje už veľa údržby.
Rozmnožovanie levandule
Levanduľa sa dá pestovať buď zo semienka, alebo ju možno rozmnožiť odrezkami. Porast lavandinu (medzidruhový hybrid) sa zakladá len z vegetatívne namnožených odrezkov, pretože semená nezarodí.
Rozmnožovanie zo semien
Pestovanie levandule zo semienka je rizikovejšia, náročnejšia a pomalšia forma založenia plantáže. Klíčivosť semien levandule je nízka, preto sa pre zvýšenie klíčivosti stratifikujú (vystavenie nízkych teplôt a vlhka po dobu 30 - 45 dní). Na voľnej ploche je termínom výsevu začiatok novembra, kedy sa semená vysejú do hĺbky 5 - 20 mm. Prípadne sa levanduľa vysieva na jar, klíči a vzchádza pomaly, pri teplote 15 - 20 °C do troch až piatich týždňov. Po vzídení sa rastliny jednotia na vzdialenosť 0,20 - 0,30 m.
Rozmnožovanie odrezkami
Levanduľu si môžeme rozmnožiť najjednoduchšie pomocou odrezkov, je to spoľahlivejší spôsob. Na rozmnožovanie sú vhodné mladé, koncové výhonky, ako aj staré zdrevnatené stonky. Výhodou mladých odrezkov je, že ich na jar môžeme použiť väčší počet bez narušenia materskej rastliny. Rýchlo sa zakoreňujú, no nie sú také spoľahlivé ako odrezky zo starého dreva. Staršie, zdrevnatené odrezky sa spoľahlivejšie (i keď pomalšie) príjmu a nemajú tendenciu ohýbať sa.
- Odber odrezkov: Odrezky (o dĺžke 60 - 100 mm) sa odoberajú z ideálne 4-ročných a zdravých rastlín. Na jar berieme drevitý odrezok, v lete po odkvitnutí zelený odrezok. Odrezky by mali byť zdravé, silné a bez kvetných pukov, ktoré by ich zbytočne vyčerpávali.
- Príprava: Používame ostré nožnice a snažíme sa o čistý rez. Pri mladých odrezkoch odstránime listy z dolnej polovice odrezku a nožom zoškrabeme z jednej strany pokožku stonky na dolnom konci. Spodná časť odrezku sa zbaví listov a rez na spodnej ploche sa upraví na uhol 45°. Odrezky môžeme ošetriť stimulátorom zakoreňovania (pri levanduli to však nie je nevyhnutné).
- Výsadba: Na výsadbu odrezkov používame zmes perlitu, vermikulitu alebo piesku s rašelinou (50:50). Zapichneme (5 cm) do substrátu a zalejeme. Počas prvých 2 - 3 týždňov je dôležité udržať aj vyššiu vlhkosť vzduchu.
- Zakorenenie: Mladé výhonky zakorenia po dvoch až štyroch týždňoch (drevnatým odrezkom to trvá dlhšie). Po zakorenení a vyrastení odrezkov ich zaštipneme, aby sa rozkonárili.
Starostlivosť o levanduľu
Zálievka a hnojenie
Levanduľa je jednou z rastlín, ktoré neobľubujú vodu a vlhkosť, a dobre sa jej darí aj v suchých podmienkach. Mali by sme sa pri jej zalievaní riadiť frázou „menej je niekedy viac“. Novovysadené rastliny je však dobré zalievať, najmä ak je dlhodobo suché počasie. Po zakorenení vyžaduje zálievku len počas dlhodobého sucha.
Levanduľa nevyžaduje prakticky žiadne hnojenie, dobre rastie v chudobnej pôde. Prehnojenie vedie k bujnému rastu na úkor kvetov a vône. Ak máme vlastný kompost, je dobré ním rastliny na jeseň posypať, čím sa zlepší štruktúra pôdy a dodajú základné živiny.
Strihanie levandule
Strih levandule je jedným z najdôležitejších postupov, ktoré musíme zabezpečiť, aby levanduľa krásne kvitla a dobre sa vyvíjala. Kríky, ktoré nie sú pravidelne strihané, sa odspodu stávajú holé, strácajú kompaktný tvar a menej kvitnú. Nezabudnite nestrihať levanduľu príliš nízko, pretože drevnaté výhonky zle reagujú na rez a horšie sa regenerujú. Orezaním celej rastliny späť na drevnaté výhonky môžeme spôsobiť, že levanduľa neobrastie.
- Prvý rok po výsadbe: Hneď po výsadbe je dobré kríky zrezať na polovicu - vrátane výhonkov aj s kvetmi. Po vysadení - prvý rok strihajte kvety a pomaly tvarujte rastlinku do tvaru pologule. Rastlina tak krásne zhustne a dobre sa zakorení.
- Jarný rez: Vykonáva sa skoro na jar, zvyčajne koncom marca - začiatkom apríla, keď vidíme pučať nové listy a výhonky. Potom odstránime aj poškodené, namrznuté výhonky. Skorá jar je tiež časom na formatívne prerezávanie. Krík zrežeme o tretinu až polovicu. Staršie exempláre sa zvyčajne na jar skracujú o 1/2 minuloročného rastu.
- Letný rez (po odkvitnutí): Po odkvitnutí levandule (od konca júla do polovice augusta) môžeme kvety systematicky strihať. Vyrežte odkvitnuté súkvetia s malým množstvom výhonku. To stimuluje levanduľu, aby túto sezónu opäť rozkvitla.
- Jesenný rez: Odstráňte zvädnuté stonky kvetov z druhého kvitnutia. Levanduľu stačí na jeseň ostrihať približne na 1/2, aby sa predišlo poškodeniu snehom.
Pri reze sa nezasahuje do už zdrevnatenej časti. Zanedbaný rez spôsobuje drevnatenie kmeňa a problémy s obrašením drevnatej časti, čo spôsobuje nepekný vzhľad kríka.
Stříhání levandule /Daniny rady do zahrady
Zazimovanie
Levanduľa pomerne dobre odoláva aj nízkym teplotám a s trochou mulču (slamou alebo čečinou) prezimuje aj v najchladnejších častiach Slovenska. Dlhodobá tuhá zima bez snehovej prikrývky porast poškodzuje, preto sa môže chrániť prikrývaním. Mladé rastliny je vhodné na zimu prikryť lístím alebo čečinou. Levanduľa pestovaná v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé miesto alebo ju treba chrániť obalením kvetináča jutovinou.
Ochrana pred chorobami a škodcami
Levanduľu napádajú choroby alebo škodcovia len zriedka. Ak je však na príliš vlhkom mieste, napadne ju za určitých okolností huba fytoftóra, ktorá spôsobuje hnilobu koreňov. Závažným ochorením je aj fómová hniloba levandule, ktorá v minulosti decimovla porasty. Z pôdnych škodcov, ktorí poškodzujú korene, môže byť potrebný zásah pôdnymi dezinsekčnými prípravkami.
Na listoch a súkvetí levandule môže spôsobovať škody rôzny savý hmyz, zvyčajne vošky. Z vírusových ochorení je najčastejším alfa-mozaika vírus, prenášaný hmyzom aj pracovnými úkonmi človeka. Napadnuté jedince sú ľahko rozpoznateľné vďaka nažltnutej farbe a deformovanému tvaru listov. Tieto jedince je potrebné likvidovať, aby sa zamedzilo šíreniu nákazy.
Pestovanie levandule v kvetináčoch
Levanduľu možno úspešne pestovať aj v kvetináčoch na terasách a balkónoch. Levanduľa pestovaná v kvetináči sa musí na zimu sťahovať do interiéru na svetlé miesto. Pre tých, ktorí nemajú dostatok miesta, sú ideálne najmä odrody, ktoré nie sú odolné proti mrazu a vyhovuje im kvetináč (napr. L. stoechas, L. dentata).
Je dôležité vybrať nádobu so spodným odtokovým otvorom a dvojnásobným objemom koreňového balu rastliny. Na dno kvetináča treba dať silnejšiu drenážnu vrstvu z keramzitu či drobného štrku. Pri pestovaní v kvetináčoch treba dávať pozor, aby ste levanduľu nepreliali, dobrá drenáž na dne hrnca to uľahčí.
Vzhľadom na relatívne malý objem substrátu je dôležité pravidelné prihnojovanie slabými roztokmi nízkodusíkatých hnojív na vopred mierne navlhčený substrát. Substrát nikdy nesmie byť premokrený. Rastliny na jar zmladíme rezom a každý druhý rok presadíme do nového substrátu.
Využitie levandule
Levanduľa je medonosná rastlina, láka včely, motýle a iný užitočný hmyz, čím prispieva k zdravšiemu ekosystému v záhrade. Vo voňavkárskom priemysle sa jej kvety spracovávajú v mydlách, sviečkach, vonných vrecúškach a parfumoch.
Liečivé účinky a kulinárstvo
Levanduľa je tradičnou liečivou rastlinou. Jej silica sa ukladá v žľaznatých chlpoch kvetov. K farmakologickým účinkom éterického oleja levandule patrí uvoľňovanie kŕčov hladkého svalstva, podpora peristaltiky čriev a úprava trávenia, upokojujúci účinok. Zvonka sa pre protizápalový, antimikrobiálny a bakteriostatický účinok používa ako antiseptikum, na dezinfekciu, zmierňuje kožné ochorenia, účinkuje proti reume a rôznym bolestiam nervového pôvodu a psychickej prepracovanosti. Ako čaj z kvetov je silica rozšírená pre sedatívny účinok, proti migréne, tiež na podporu činnosti žlčníka.
Sušené kvety sú známe aj ako odpudzovač molí. Pre kulinárov sú známe aj ako korenie a používajú sa na zjemnenie múčnikov a omáčok, jedál z rýb a jahňaciny, ako aj šalátov. Z levandule si možno pripraviť aj čaj, sirup, med či tinktúru.
tags: #sadenie #levandule #vzdialenost