S príchodom jari sa prebúdza nielen príroda, ale aj túžba detí po kontakte s ňou. Hrabanie sa v hline a sadenie sú fascinujúce procesy, ktoré spájajú zmyslové zážitky s praktickým učením. Deti v materských školách sú obzvlášť vnímavé k týmto aktivitám, čo potvrdzujú aj ich vlastné iniciatívy, ako napríklad spisovanie zoznamu semienok na nákup.
Počas predškolského veku sú praktické domáce práce, ako vešanie prádla či umývanie podlahy, pre deti veľmi zaujímavé. S nástupom druhého vývinového obdobia sa však tieto činnosti môžu stať nudnými povinnosťami. Práca v záhrade, najmä na jar, si však aj v tomto období udržiava svoju atraktivitu. Deti sa postupne osamostatňujú, experimentujú so sadením a overujú si svoje vedomosti s pomocou dospelých. S nadšením sledujú rast rastlín, merajú ich výšku, pozorujú kvitnutie a tvorbu plodov. Hoci sa časom aj polievanie či zber plodov môže stať rutinou, je dôležité počítať s týmto prirodzeným vývojom.
Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji detí, nielen kognitívne, ale aj vo formovaní vzťahu k prírode a životnému prostrediu. Sadenie a pestovanie rastlín predstavujú efektívny nástroj na dosiahnutie týchto cieľov. Aktivity spojené so sadením v materskej škole majú mnohostranný prínos.
Rozvoj emocionálneho vzťahu k prírode
Príchod jari je ideálnym časom na prebudenie záujmu detí o prírodu. V materských školách sa táto príležitosť využíva na praktické aktivity, ako je sadenie semien žeruchy a zrniek trávy do navlhčenej vaty. Deti pozorujú, ako semienka klíčia na teplom a slnečnom mieste v triede. Následne presádzajú priesady paradajok a papriky do svojich kelímkov, o ktoré sa starajú polievaním.
Táto činnosť rozvíja emocionálny zážitok z bezprostredného pozorovania, čím deti získavajú elementárne skúsenosti o prírode. Aktivity deti zaujali a rozvíjajú si estetické cítenie, formujú citový, humánny a morálny vzťah k prírode, k ochrane a tvorbe životného prostredia. Zároveň sa im vštepuje zmysel pre čistotu, disciplínu a citový vzťah k životnému prostrediu.
Zážitkové učenie a vzdelávanie
Pri overovaní získaných vedomostí sa využíva skúsenosť detí cez všetky zmysly: vôňa a chuť (žeruchy), hmat (semienka) a zrak (pozorovanie klíčenia pomocou lupy). Deti sa učia, ako správne postupovať pri sadení, a to aj pomocou pesničky "Záhradnícka pieseň", ktorá ich učí o skyprovaní zeme, sadení cibuliek a polievaní semienok.
Materské školy sa môžu zapojiť do projektov, ktoré umožňujú deťom osobnú skúsenosť s prírodou. Projekt ponúkaný spoločnosťou HOOK vzbudil záujem o prírodu prostredníctvom výsadby priesad, kríkov a stromov na školskom dvore. Vďaka tomuto projektu sa školský dvor skrášlil broskyňou, jabloňou, čučoriedkami, ríbezľami, malinami a černicami. Vo vyvýšených záhonoch sa deti starajú o jahôdky, papriky, paradajky a cibuľu.
Pestovanie drobného ovocia v materskej škole
Pestovanie drobného ovocia v materských školách má mnoho výhod. Deti sa učia o prírode, o tom, ako rastú rastliny a ako sa o ne starať. Budujú si vzťah k prírode a učia sa ju chrániť. Prostredníctvom rôznych aktivít sa učia spoznávať okolitú prírodu, prebúdzať citový vzťah k prírode cez prirodzenú detskú zvedavosť a zážitkovým učením sú vedené k pozitívnym vzťahom k prírode.
Je dôležité, aby deti vedeli, kde ovocie rastie, ako sa pestuje, ošetruje a zberá. Tiež je nevyhnutné, aby deti prijímali dostatok vitamínov. Pestovanie ovocia je skvelá forma environmentálnej výchovy. Deti by mali zažiť ten pocit zahryznúť do jablka odtrhnutého priamo zo stromu, vložiť si do úst bobuľku hrozna z viniča, odtrhnúť strapec ríbezlí a priamo perami obtrhať z neho bobule. Deti by takto videli celý proces rastu a zberu plodov.
Environmentálna výchova a recyklácia
Mnohé materské školy sú profilované s environmentálnym cieľom. Rozširujú vyučovanie o environmentálnu výchovu, vedú environmentálne krúžky a sú členmi OZ Strom života. Recyklujú s deťmi biologický aj potravinový odpad do kompostérov a vyvýšených záhonov.
Projekt prináša deťom skúsenosti predškolského veku o recyklovaní potravinového odpadu a jeho využití vo výchovno-vzdelávacej činnosti (minimalizovať zbytky jedla), tiež pre ich hodnotový budúci život. Vysušený potravinový odpad elektronickým kompostérom GG02 využijú pri zakladaní nových vyvýšených kvetinových záhonov s rodičmi.
Inšpiratívne aktivity a tipy
Tu je zopár osvedčených tipov, čo všetko môžete s deťmi vyskúšať:
1. Bylinky
Petržlenová vňať, pažítka, bazalka, mäta, žerucha. Čo vás len napadne a čo zužitkujete v kuchyni. Výhodou je, že väčšina týchto rastlín rastie deťom doslova pred očami, takže budú fascinovane každý deň pozorovať zmeny v kochlíkoch, merať, porovnávať, ovoniavať.
Väčšinou nakúpime len semienka, ale tento rok sme vyskúšali aj zopár predpripravených sád. Veľký výber, a doslova za pár centov, mali v obchode Action.
2. Eggheads (Vajíčkové hlavičky)
Vedeli ste, že kvetináče sa dajú urobiť aj z vajíčok? Stačí šetrne rozbiť vajíčko tak, aby ste z neho odrazili len vrch. Vnútro umyjete, dáte doň hlinu alebo vatu a zopár semienok pažítky či žeruchy. Vajíčko môžete pomaľovať, dať mu oči, nos a ústa, a už len polievate a sledujete, ako vajíčku rastú zelené vlasy.
3. Žeruchy pančuchy
Párkrát sme vyskúšali aj hlavy z pančúch, ktoré som dávnejšie videla na internete. Deti ich výstižne nazvali „žeruchy pančuchy“, a tento názov sa hneď ujal.
Hlavy sme vytvorili tak, že sme do odstrihnutej silónovej pančuchy dali hlinu, vytvarovali guľu a pančuchu zaviazali. Guľe sme posadili do pohárov plných vody, a tavnou pištoľou im dolepili oči, nos a ústa. Potom deti na vrch hláv dali semienka žeruchy.
4. Skleník v sáčku
Ďalší pekný nápad na pozorovanie, ako rastlinky rastú, je urobiť si skleník z uzatvárateľného sáčku na okno. Do sáčku dáte kus špongie na riad, alebo vaty, dostatok vody, a zopár semienok. Ideálne sú fazule, my sme skúsili hrach. Sáčok potom nalepíte na sklo na nejaké teplé a slnečné miesto, a pozorujete, čo sa so semienkami deje.
5. Voda, vzduch, hlina
Čítanie knižky A tiny seed nás primälo k rozmýšľaniu, čo vlastne rastlinky potrebujú pre život a v akých podmienkach sa im najlepšie darí. Po dve semienka (slnečnice) sme dali do rôznych pohárov a tie označili. V jednom bol iba vzduch, v jednom iba voda, v jednom hlina, vata, piesok. Jeden pohár sme sa rozhodli dať do tmy.
Po pár dňoch začali klíčiť semienka v hline, vate aj piesku. A na naše veľké prekvapenie semienko v tme nielen najrýchlejšie vyklíčilo, ale začala z neho rýchlo rásť rastlinka. Zistili sme, že v zásuvke, do ktorej sme pohár dali, je malá škára, cez ktorú preniká svetlo, a rastlinka sa ťahá za ním.
Teória a praktické tipy pre materské školy
Aby sme si zhrnuli, čo rastlinky k rastu potrebujú, vytvorili sme si aj malý obrázok. Vytiahli sme aj kartičky na dejovú postupnosť. No a nakoniec jeden dôležitý tip, nezabudnite na vhodné náradie do záhrady pre deti. Pekné drevené a kovové náradie vydrží už niekoľko rokov.
Materské školy zohrávajú kľúčovú úlohu v rozvoji detí, a to nielen v oblasti kognitívnych schopností, ale aj v budovaní vzťahu k prírode a životnému prostrediu. Sadenie a pestovanie rastlín predstavuje efektívny nástroj na dosiahnutie týchto cieľov. Aktivity spojené so sadením v materskej škole majú mnohostranný prínos pre deti.
V rámci environmentálnej výchovy sa kladie veľký dôraz na emocionálnu a vôľovo-aktívnu stránku osobnosti dieťaťa. Deti získavajú informácie o jednotlivých témach a rovnako aj vzťah k prírode. Začínajú vnímať súvislosti ľudského správania a jeho vplyv na život a životné prostredie.
Pri práci s deťmi sa často stretávame s rôznymi projektmi a aktivitami, ktoré majú za cieľ priblížiť im prírodu a proces pestovania. Niektoré materské školy sa zameriavajú na:
- Projekt HOOK a skrášľovanie školského dvora: Výsadba priesad, kríkov a stromov ako broskyne, jablone, čučoriedky, ríbezle, maliny a černice. Vo vyvýšených záhonoch sa deti starajú o jahôdky, papriky, paradajky a cibuľu.
- Pestovanie drobného ovocia: Učenie detí o rastlinách, starostlivosti o ne a budovanie vzťahu k prírode.
- Environmentálna výchova a recyklácia: Recyklácia biologického a potravinového odpadu do kompostérov a vyvýšených záhonov.
Niektoré materské školy, ako napríklad Materská škola Švantnerova 1 v Bratislave, získali granty na rozšírenie materiálneho vybavenia o kompostér, vermikompostér, vyvýšené záhony a drvič záhradného odpadu, pričom obzvlášť potešili deti kalifornské dážďovky.
Dôležitosť environmentálnej výchovy spočíva v tom, že deti sa učia o kolobehu života, o dôležitosti starostlivosti o životné prostredie a o tom, ako ich vlastné činy ovplyvňujú okolitý svet. Prírodná záhradka nie je len miestom na učenie, ale stmeluje komunitu a prospieva prírode.
Ako začať s pestovaním v materskej škole?
- Získanie priestoru: Vhodný priestor na sadenie stromov, kvetov či zeleniny.
- Výber vhodných druhov: Nenáročné druhy ovocia a zeleniny, ktoré sú vhodné pre deti a dobre rastú v našich podmienkach.
- Zapojenie detí a rodičov: Spoločná starostlivosť o rastliny, pozorovanie rastu a zber plodov.
Materská škola pri kopci Urpín, rieky Hron, je príkladom "Zelená škola", ktorá s rodičmi vybudovala ekoučebňu, bylinkovo-zeleninový záhon, kompostovisko a vertikálnu zeleň. Majú dva ovocné stromy: čerešňu a jabloň.
Materská škola "Ekodubáci" je zameraná na environmentálnu výchovu prostredníctvom zážitkového učenia. MŠ Banská Štiavnica - elokované pracovisko Námestie Padlých Hrdinov č. 12: Sú elokovanou triedou v krásnom prírodnom prostredí, ktoré je vhodné na pestovanie ovocných aj okrasných drevín.
Materská škola Javorinská v Bratislave sa stará o zeleninovú záhradku a teší sa z úrody ovocných stromov - čerešne a slivky. Materská škola Šulekova 35, Bratislava, má priestor na sadenie zeleninky a pestuje bylinky priamo v triedach.
Materská škola Felix realizuje enviromentálnu výchovu prostredníctvom projektu „Od semienka k rastlinke“. Deti sa učia teoreticky aj prakticky o rastlinách a zvieratách.
Environmentálna výchova a jej význam:
- Pôsobí na emocionálnu a vôľovo-aktívnu stránku osobnosti dieťaťa.
- Deti získavajú informácie o témach a rozvíjajú si vzťah k prírode.
- Učia sa vnímať súvislosti ľudského správania a jeho vplyv na životné prostredie.
- Podporuje kooperáciu a komunikáciu medzi deťmi.
Zaborte ruky do hliny a pustite sa spolu s deťmi do záhradníckeho dobrodružstva. Školská záhradka deti veľa naučí, stmelí komunitu a tiež prospeje prírode. Vďaka záhradkárčeniu deti prehlbujú svoj vzťah k živej prírode, zoznamujú sa s prírodnými cyklami a spoznávajú dôležitosť kolobehu a kontinuity. Učia sa základom remesla aj potravinovej sebestačnosti.
Aj keď článok o záhradkárčení môže pôsobiť neaktuálne v jesennom období, je dôležité spomenúť aj jesennú výsadbu. S rodičmi môžete sadiť ovocné stromy, kríčky s jedlými plodmi, či cibuľoviny kvitnúce na jar. Záhradkárčenie je skvelá zmyslová aktivita.
V zime a predjarí sa nemusíte vzdať pestovania. TIP: Ak chcete s deťmi klíčky nielen pozorovať, ale tiež konzumovať, majte na pamäti, že napríklad také fazule sú za surova jedovaté. Na jar pripravte školský záhon, kam s deťmi vysadíte obľúbenú zeleninu a zasadíte jahodníky.
Naučte deti starať sa o rastliny: polievať, okopávať, plieť. Prilákajte na záhradku živé tvory vhodnou výsadbou a rôznymi skrýšami. Preskúmajte s deťmi život v hline, pozorujte pôdne živočíchy, zoznámte sa s životom dážďoviek. Postavte domček pre opeľovače a ničiteľov škodcov.
Prírodná záhradka je útočiskom živých tvorov aj vonkajšou učebňou. Záhradkárčenie je skvelým spôsobom, ako deťom ukázať zázraky prírody a učiť ich starať sa o životné prostredie.