Kaleráb (Brassica oleracea var. gongylodes) je obľúbená koreňová zelenina v našich záhradách, známa pre svoju chrumkavú textúru a jemnú, sladkú chuť. Je zdravý, nízkokalorický a ozvláštni nielen domáce polievky, ale aj studenú kuchyňu. Kaleráb je vynikajúci nielen v šalátoch, ale aj ako súčasť rôznych tepelne upravených jedál. Táto, na prvý pohľad nenápadná, hlúbová zelenina nie je náročná na starostlivosť. Pestovanie kalerábu je pomerne jednoduché a s vhodnými podmienkami môžete mať bohatú úrodu. Vďaka praktickým radám si ho vypestujete bez väčších námah aj vo vlastnej záhradke.
Druhy kalerábu
Kaleráb je zelenina, ktorá sa pestuje v rôznych odrodách, líšiacich sa farbou a veľkosťou. V záhradách sa najčastejšie stretnete s dvomi druhmi spomínanej zeleniny, a to kalerábom modrým (zvonku môže byť fialový, fialovočervený alebo tiež fialovomodrý) a kalerábom bielym (zvonku je svetlozelenej farby).
- Biely kaleráb - Najbežnejšia odroda, má svetlozelenú až bielu farbu a jemnú, chrumkavú dužinu.
- Fialový kaleráb - Tento druh má fialovú vonkajšiu šupku, ale jeho vnútro je biele.
- Obrovský kaleráb - Táto odroda sa pestuje pre svoje veľké hľuzy a je vhodná na dlhodobé skladovanie.
Existujú aj ďalšie odrody, ktoré sa líšia veľkosťou, chuťou a farbou:
- Gigant - neskorá odroda kalerábu dorastajúca do veľkých rozmerov, až 5 kg. Má kvalitnú, šťavnatú dužinu a vo vhodných podmienkach nedrevnatie.
- Luna - veľmi skorá odroda vhodná pre celoročné pestovanie a zber od apríla do októbra s vegetačnou dobou 70 - 75 dní.
- Blankyt - skorá odroda s vegetačnou dobou do 95 dní, zber je možný už v júni až júli.
- Violeta - neskorá modrá odroda, ktorú môžete skladovať 2 - 3 mesiace. Dužina je pevná a šťavnatá.
Správne pestovanie kalerábu
Správne pestovanie kalerábu je základom pre dosiahnutie kvalitnej úrody. Kaleráb si môžete vypestovať v záhrade, na balkóne, ale aj vo vlastnom parenisku či fóliovníku. Táto hlúbová zelenina vyžaduje neutrálne pôdne reakcie a patrí do prvej pestovateľskej trate.
Príprava pôdy a stanovište
Kaleráb miluje slnečné stanovište, no znesie aj mierny polotieň. Vyberte si slnečné miesto s dobre odvodnenou pôdou. Pôda by mala byť dobre priepustná, bohatá na živiny a organickú hmotu. Dôležitou súčasťou prípravy pôdy pre kaleráb je jej udržanie priepustnou. Záhon môžete na konci predchádzajúceho vegetačného obdobia, t.j. už na jeseň prihnojiť kompostom alebo kravským hnojom. Na základné hnojenie použijeme dobre rozložený maštaľný hnoj alebo kvalitný kompost, ktorý do pôdy zapracujeme už na jeseň.
Čas výsevu a predpestovanie sadeníc
Kaleráb je možné vysievať dvakrát ročne, v závislosti od toho, či plánuješ jarnú alebo jesennú úrodu. Na jarný zber môžeš začať s výsevom už vo februári až apríli, kým na jesenný zber je vhodné začať s výsevom v júli až auguste. Semená vysievaj do hĺbky približne 1 cm.
Ak sa rozhodneš predpestovať kaleráb v interiéri, zabezpeč dostatočné svetlo a teplotu okolo 18-21 °C. Semienka vysejte do zakoreňovačov, aby ste sa vyhli pikírovaniu, po ktorom by mohli mať priesady problém opäť sa ujať. Získate lepšie vyvinuté a silnejšie rastliny, ktoré sa pri vysádzaní na hriadku rýchlejšie ujmú. Priesady uvedených zeleninových druhov vyžadujú teplotu v rozmedzí 15 až 18 °C. Dostatok svetla je nevyhnutný pre správny vývin priesady − aby rástla rovnomerne a mohutnela.
Pre skoré odrody kalerábu sa odporúča vysievať už vo februári. Náš tip: Skoré odrody po zasadení prikryte netkanou textíliou. Pri letných odrodách kalerábu sa semienka sadia v marci alebo v apríli. Keď preferujete skôr letný zber, zvoľte radšej kaleráb modrý (biele skoré odrody kalerábu neznášajú vyššie letné teploty). Dĺžka vegetačného obdobia pri neskorých odrodách je 130 - 170 dní. Semienka takéhoto kalerábu môžete vysádzať na prelome mesiacov apríl/máj.
Kvalitná priesada kalerábu má byť nízka a má mať tri až štyri pravé lístky plus zachované klíčne lístky. Mohutný koreňový bal je zárukou toho, že sa priesada v záhone dobre ujme.
Výsadba priesad
Priesady vysádzaj von do záhrady po posledných mrazoch, pričom medzi jednotlivými rastlinami ponechaj vzdialenosť 20-30 cm. Pred výsadbou ich cca 7 - 10 dní otužujeme. Po vysadení do fóliového tunela alebo na hriadku prikryte priesady netkanou textíliou. Priesady nikdy nesaďte hlbšie, než rástli v zakoreňovači. Potom by sa tvorili deformované hľuzy, ktoré nie sú pekné na oko a horšie sa spracovávali. Vysádzajte ich tak, aby srdiečko rastliny zostalo nad povrchom pôdy. Doprajte im priestor - nevysádzajte ich príliš blízko pri sebe, doprajte im vzdialenosť aspoň 25 cm, a to na všetky strany.
Starostlivosť o kaleráb
Zavlažovanie
Kaleráb vyžaduje pravidelné a rovnomerné zavlažovanie, najmä počas suchších období. Pôda by mala zostať vlhká, ale vyhni sa premočeniu, ktoré by mohlo viesť k hnilobe koreňov. Kaleráb má plytký koreňový systém, ktorý prijíma vodu najmä z vrchnej vrstvy pôdy. Preto je dôležité dbať na pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia hlavného rastu a v letných mesiacoch. Hriadku s kalerábmi zalejte každé tri až štyri dni, čím zároveň predídete aj praskaniu hľúz. Jedným z kalerábových neduhov je praskanie šupky - môže za to málo vody alebo nepravidelná zálievka. Z rovnakého dôvodu potom buľvy drevnatejú. Preto kaleráby pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú.
Hnojenie
Kaleráb potrebuje dostatok živín, najmä dusíka, ktorý podporuje rast silných a zdravých hľúz. Pred výsadbou môžeš do pôdy zapracovať kompost alebo organické hnojivo, aby si zabezpečil dostatok živín na začiatok vegetačného obdobia. Kaleráb vyžaduje pravidelný prísun dusíka na podporu rastu listov a hľúz. Kaleráb je náročný na živiny, preto je dôležité pravidelné prihnojovanie. V pôde chudobnej na živiny nielen, že drevnatie a aj predčasne vybieha do kvetu. Po troch až štyroch týždňoch od vysadenia priesad nezabudnite pôdu prihnojiť dusíkatým hnojivom, ale nepreháňajte dávkovanie, aby ste predišli kumulácii dusičnanov (riziko hrozí najmä pri skorých odrodách).
Ochrana pred škodcami a chorobami
Kaleráb môže byť napádaný rôznymi škodcami, ako sú vošky, slimáky, húsenice kapustových motýľov a múčnatky. Na odplašenie škodcov môžeš vysadiť okolo kalerábu aromatické bylinky, ako je mäta, šalvia alebo tymián, ktoré odpudzujú škodcov. Kaleráb môže napadnúť mlynárik kapustový alebo iní škodcovia. Na ochranu ho môžete prekryť netkanou textíliou. Rastlinám prospeje, keď záhon prikryjete netkanou textíliou.
Kaleráb môže byť náchylný na plesňové ochorenia, ak je pôda premočená alebo ak nie je dostatočná cirkulácia vzduchu medzi rastlinami. Aby si minimalizoval riziko chorôb, dbaj na pravidelné zavlažovanie, ale vyhni sa prepolievaniu. Že kalerábom nie je dobre, spoznáte veľmi ľahko - okrem popraskanej buľvy vás na to upozorní aj žltnúcimi listami. Tie môžu byť príznakom nadmernej vlhkosti a následnej infekcie. Rastliny so žltnúcimi listami radšej vyhoďte, sú znakom infekcie.
Zber a skladovanie
Kaleráb je pripravený na zber, keď hľuzy dosiahnu priemer 7-10 cm. Zberaj ho skôr, než hľuzy stvrdnú a stanú sa drevnatými, čo môže zhoršiť ich chuť a textúru. Väčší kaleráb nemusí byť zárukou kvality. Skoré odrody zberáme prebierkou, keď je priemer buľvy približne 5 cm, spolu s listami, aby si dlhšie zachovali sviežosť. Buľvy kalerábu sa väčšinou zbierajú postupne - prebierkou. Na začiatok je vhodné dodržiavať interval 2 dni, neskôr ho môžete predĺžiť.
Chcete si kaleráb odložiť spolu s listami? Potom je dôležité buľvy rýchlo schladiť, aby listy nezvädli. To platí pre skoré odrody. Pred uskladnením kaleráb dôkladne očistite a vložte ho do debničky na tmavé a chladné miesto, ideálne do pivnice. Skladujte ho pri teplote 0 - 2 stupne Celzia a pri vlhkosti vzduchu okolo 90%. Ideálne kaleráb skladujeme pri teplote 0 až +2 °C a relatívnej vlhkosti vzduchu 85 - 90 %.
Výživová hodnota a využitie
Chrumkavý kaleráb výborne chutí surový, v polievke aj iných jedlách. Obsahuje dôležité vitamíny skupiny B, vitamíny C, E a K. Vaše telo obohatí tiež o minerálne látky, najmä železo, vápnik, zinok a horčík. Okrem buľvy môžete v kuchyni využiť aj mladé listy. Namiesto klasickej bujónovej kocky a práškových ochucovadiel majte v chladničke výbornú zeleninovú zmes, ktorou sa dajú dochutiť polievky a omáčky. Vďaka soli vydrží dlho.