Kríčkové, cherry či koktejlové - paradajky majú v svetovej i slovenskej kuchyni nenahraditeľné miesto. Ak ste aspoň raz vyskúšali, ako chutia paradajky vypestované v záhradke, dáte nám za pravdu, že tie zo supermarketu sú už na vedľajšej koľaji. Domáce vypestované paradajky majú vynikajúcu chuť, ktorej sa nevyrovná žiadna umelá paradajka zo supermarketu. Okrem toho obsahujú lykopen, najsilnejší prírodný antioxidant, a ďalšie zdraviu prospešné látky ako karotény či vitamín C, ktoré bojujú proti voľným radikálom. Cieľom je vypestovať šťavnatý, mäsitý, charakteristicky a pekne sfarbený plod so sladkou alebo sladko-kyslou chuťou.
Osobitosťou paradajok je, že sa o ne treba starať už od pestovania sadeníc, a potom najmä pri vysadení na trvalé miesto. Pre svoj rast a bohatú úrodu potrebujú teplo, svetlo, vodu aj živiny. Keď dostanú všetko, čo potrebujú, budú rodiť až do prvých mrazov.
Predpestovanie sadeníc paradajok
Vzhľadom na dĺžku vegetačného obdobia treba rajčiaky najskôr predpestovať. Priesady si buď zakúpime v záhradkárskom obchode, alebo si ich vypestujeme zo semien. Dopestovanie priesad trvá približne dva mesiace. Skúsenejší záhradkári si priesady môžu dopestovať z vlastných semien, vďaka čomu môžeme mať paradajky rôznych odrôd, ktoré máme už odskúšané alebo obľúbené. Jednoduchší spôsob je zadovážiť si priesady od miestnych pestovateľov alebo z trhu.
Výsev semien
Vhodným obdobím na výsev paradajok je druhá polovica februára a marec, ideálne od konca februára až v polovici marca. Semienka posadíme do téglikov, ktoré musia mať na dne otvory na odtok prebytočnej vody, aby substrát nebol premáčaný a priesady nezačali hniť.
Na výsev potrebujete kvalitný substrát určený na výsev a rozmnožovanie, ktorý je jemný a dostatočne výživný, s neutrálnym pH. Kvetináče s priemerom 9 - 10 cm naplňte takmer až po okraj výsevným substrátom bez rašeliny alebo s obsahom kompostu. Jemne utlačte a poriadne zalejte.
Semená rovnomerne rozložte na povrch tak, aby boli od seba vzdialené 1 - 2 cm. Na povrch nasypte cca 5 mm vrstvu substrátu alebo vermikulitu a jemne utlačte. Zasiate semienka pokropte, ideálne vodou z rozprašovača. Každý kvetináč označte názvom odrody a dátumom výsevu. Substrát udržujte vlhký. Nádobu umiestnite na teplé miesto s teplotou okolo 15-20 °C, ako je skleník alebo svetlý okenný parapet. Na zakrytie výsevu použite potravinovú fóliu alebo mikroténové vrecko, vďaka čomu sa bude udržiavať vlhkosť.
Starostlivosť o mladé rastlinky a pikírovanie
Substrát je potrebné udržiavať vlhký, nikdy však nie premočený. Rastliny vyklíčia za 7 až 14 dní. Keď sa objavia prvé klíčne lístky, je to dobrý znak, že majú dostatok svetla, a v tomto bode je možné nechať rastlinky už odkryté. V dobe klíčenia odolajte pokušeniu substrát kypriť či inak narúšať.
Keď sa vytvoria pravé listy, cez deň udržujte teplotu na úrovni asi 25 °C, no počas noci opäť na 15 °C. Táto teplota podporí tvorbu koreňového systému a oddiali kvitnutie. Keď budú ich klíčne listy dostatočne veľké a začnú sa objavovať pravé, môžeme pikírovať, teda presadiť rastlinky.
Sadenice podoberte napríklad vidličkou a opatrne vyklopte. Chytajte ich skôr za lístky a nie stonky, ktoré sú v tejto fáze veľmi krehké. Každú z rastlín vysaďte hlboko do samostatného malého kvetináča s priemerom 8 - 9 cm s použitím viacúčelového substrátu.
Otužovanie sadeníc
Rastlinky sú stále citlivé na chlad, preto ich naďalej udržiavame v teple. Asi v druhej polovici apríla môžeme priesady pomaly otužovať. Robíme to tak, že ich pri peknom počasí vynesieme von na slnečné miesto, alebo ich necháme niekoľko minút pri otvorenom okne.
Príprava pôdy a výber stanovišťa
Paradajky potrebujú veľa slnka, dobre pohnojenú pôdu a dostatok vody. S výsadbou paradajok na záhony je dobré počkať do polovice mája, kedy už nehrozí nebezpečenstvo jarných prízemných mrazov (v období po troch „zmrznutých“ mužoch). Pri výsadbe by mala teplota pôdy dosahovať minimálne 10 stupňov Celzia.
Paradajkám sa najlepšie darí v stredne ťažkých, hlinitopiesočnatých pôdach, ktoré sú dostatočne prekyprené a majú bohatú zásobu živín a organických látok. Ideálne pH je blízko neutrálnej hodnoty, čiže mu neškodí mierne kyslé ani mierne zásadité prostredie (pH 5,5 až 7,0).
Neodporúča sa pestovať paradajky na mieste alebo v substráte, v ktorom ste za posledné 3 - 4 roky pestovali paradajky, papriky či baklažány, pretože tieto plodiny ohrozujú rovnaké choroby i škodcovia.
Hnojenie pôdy pred výsadbou
Dôležité je minimálne jeden až dva týždne pred výsadbou pripraviť záhradnú pôdu hnojením. Paradajky sú náročné na vápnik, fosfor a draslík. Ideálny pomer dusíka, fosforu a draslíka v hnojive je pre ne 1,2 N:1 P:1,4 K. Pôdu môžete pripraviť pridaním organického hnojiva Plantella Organik v pomere 2 kg na 10 m2, alebo použiť vlastný kompost zo záhrady.
Rozostupy pri výsadbe
Mnohí to preháňajú s nadmernou hustotou výsadby, čo môže byť zdrojom problémov. Rastliny vysádzame čo možno najďalej od seba, aby bolo medzi nimi veľa vzduchu a listy rýchlejšie schli. Ak sadíme príliš nahusto, rýchlo sa objavia choroby. Pri vysádzaní použite širší spon, asi 60 cm pre rajčiaky pestované pri opore (kolíkoch, tyčiach). Kríčkové a nízke rajčiaky môžu byť k sebe bližšie, a to asi na vzdialenosť 40 cm.
Správna výsadba paradajok: Ako hlboko sadiť pre silný koreňový systém
Sadenie paradajok (NOVÁ ZÁHRADA)
S výsadbou predpestovaných sadeníc paradajok na vonkajší záhon sa príliš neponáhľajte. Optimálna teplota na pestovanie sa pohybuje okolo 22 °C. Teploty pod 12 °C už zastavujú rast, rovnako sú nebezpečné aj horúčavy nad 35 °C.
Najskôr je potrebné na chvíľu namočiť koreňový bal sadenice do vody, do ktorej môžeme primiešať mykoparazitickú hubu (Pythium oligandrum).
Hĺbka a spôsob sadenia
Priesady paradajok sadíme mierne šikmo a veľmi hlboko, hlbšie, než rástli v kvetináči - vytvoria si tak bohatší koreňový systém. Korene rastlinky stačí prekryť pôdou. Spodnú časť rastliny necháme v pôde a zasypeme ju hlinou, ktorú následne pritlačíme a opäť zalejeme vodou, tentoraz ale menším množstvom. Rastlina vyženie neskôr korene z celej zahrabanej stonky, vďaka čomu bude pevnejšia a stabilnejšia a zlepší sa vstrebávanie vody a živín.
Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Takto si tam rastliny vytvoria ďalšie korene. Toto však neplatí pre štepené paradajky, ktorých koreňový bal musí byť stále viditeľný, a sadíme ich vyššie.
Pri sadení sa odporúča urobiť jamku o niečo hlbšiu, než je dĺžka koreňov priesady. Rýľom alebo lopatkou na sadenie si pripravte jamku tak, aby bol koreňový bal maximálne desať centimetrov hlboko. Pri každom kolíku vyhrabte jednu cca 20 cm hlbokú jamu na každú priesadu a zalejte ju dostatočným množstvom vody (pokojne aj 5 l). Ak ešte pôda nie je dostatočne prehriata, oplatí sa dno hlbšej jamky vystlať čerstvo pokosenou trávou, ktorá produkuje teplo, a na ňu pridať vrstvu kompostu. Prípadne použite len kvalitný vyzretý kompost. Záhradkári do jamiek často pridávajú aj podrvené vaječné škrupiny alebo trochu dreveného popola ako zdroj živín. Potom jamku výdatne polejte a po vsiaknutí vody môžete sadiť. Po zaliatí jamu doplňte zvyšnou zeminou.
Pokiaľ sa chystáte sadiť paradajky do skleníka či fóliovníka, v tom prípade začnite s výsadbou sadeníc v prvej polovici marca. Fóliovník poskytne sadeniciam dokonalé podmienky pre rast a ochranu plodín. Pri výsadbe nasypte na dno jamky ekologické granulované hnojivo Plantella Nutrivit na paradajky, ktoré obsahuje veľa prírodného draslíka a iné živiny.
Výsadba prerastených sadeníc
Ak ste vysiali rajčiaky skôr a máte doma príliš vyrastené sadenice, nemusíte zúfať. Pokojne ich vysaďte do záhrady tak, že vykopete hlbokú jamu a nalejete do nej aj päť litrov vody (nie studenej, aby rastlina nedostala šok). Následne na nej odstráňte spodné listy. Vložte ju do jamy a jemne ohnite, potom už stačí len prihrnúť, opätovne zaliať a ešte pridať trochu zeminy, nech sa nevytvorí prísušok.
Opora pre rastliny
Pri kolíkových paradajkách nezabudnite pri rastline upevniť pevnú oporu do zeme. Vhodné sú najmä špirálové opory pre paradajky, ku ktorým sa rastliny jednoducho prichytia - netreba ich vyväzovať. Pri popínavých odrodách paradajok si zabezpečte špirálovú tyč, ktorú si viete modifikovať podľa toho, ako paradajka rastie. Oporná tyč zabezpečí riadený rast a maximalizuje vašu úrodu. Pri sadení vysokých odrôd paradajok sú dôležité oporné kolíky, na ktoré rastliny priviažete. Väčšina pestovateľov používa tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo čoraz populárnejšie kovové krútené tyčky. Pri vysádzaní je dobré k priesade hneď umiestniť oporu a priviazať ju, aby sa nezlomila.
Ak spozorujete po presadení vädnutie, nemusí to znamenať nič zlé, iba dočasnú reakciu rastliniek na zmenu prostredia.
Starostlivosť o vysadené paradajky
Zálievka
Paradajky potrebujú veľa vlahy, zároveň sú však ich korene citlivé na prístup vzduchu. Rastliny po vysadení zalievame výdatne a tak, aby pôda stihla preschnúť. V dobe kvetu polievame menej. V dobe plodu výdatne polievame, ale menej často, aby pôda dostatočne preschla a vzduch sa dostal ku koreňom.
Dôležitá je pravidelná zálievka. Paradajky zalievame len odspodu, opatrne pri korienkoch. Vyhýbajte sa polievaniu počas poludnia a už vôbec nepolievajte rastliny priamo na lístky, pretože na vlhkých listoch sa dobre darí plesniam. Ak paradajky pestujete v nádobách, je vhodné umiestniť ich napríklad pod presah strechy, aby dážď nezmáčal listy - tým znížite riziko napadnutia plesňou. V skleníkoch polievame zásadne ráno s dostatočným vetraním po zálievke. Pôdu okolo stonky je potrebné udržiavať prekyprenú, kvôli prúdeniu vzduchu ku koreňom.
Talianski vedci z Univerzity v Pise zistili, že morská soľ vo vode, ktorou paradajky zalievate, im dodáva arómu: Paradajky sú síce menšie, ale sú aromatickejšie a obsahujú viac antioxidantov. Dbajte však na to, aby pôda paradajok nebola presolená.
Hnojenie počas vegetácie
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka. Znamená to, že potrebujú veľa živín, zato však aj poriadne rýchlo rastú. Paradajky sú náročnejšie na hnojenie ako napríklad mrkva, keďže patria do prvej trate. Aj neskôr vo vegetačnom období potrebujú veľa živín, preto ich zaistite kvalitným tekutým organickým hnojivom na báze morských rias Plantella Biostimulant na paradajky. Hnojivo s dlhodobým účinkom sa neodporúča, pretože živiny sa z neho uvoľňujú skôr nepravidelne. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti.
Vyštipovanie a zaštipovanie
Na vysokých paradajkách je dôležité vylamovať tzv. zálistky (bočné výhonky), ktoré sa tvoria v pazuchách listov. Zaštipovanie paradajok je jednoduchý, no dôležitý krok pri pestovaní kolíkových (tyčkových) odrôd. Pomáha rastline sústrediť energiu na tvorbu plodov namiesto zbytočného rastu listov. Ideálne je vyštipovať zálistky vtedy, keď sú ešte malé, približne 3 - 5 cm dlhé. Jednoducho ich prstami jemne odlomte do strany. Pri väčších výhonkoch môžete použiť nožnice. Paradajky by sa mali pravidelne kontrolovať, najlepšie pri zalievaní, pretože zálistky rastú veľmi rýchlo.
Pokiaľ pestujeme paradajky v skleníkoch, je dobré ukončiť ich rast nad 8. až 10. poschodím. V prípade pestovania vo fóliovníkoch nad 6. až 8. poschodím. Vo voľnej pôde nad 4. až 6. Tesne pred začiatkom zretia plodov vyštikáme všetky listy na spodku rastliny, a tým zabránime listom a plodom dotyku s pôdou. Vlhkosť, ktorá by sa udržiavala v mieste kontaktu, je totiž živnou pôdou pre vznik plesní. V auguste (približne 4 - 6 týždňov pred očakávanými prvými mrazmi) možno rastline zaštipnúť aj vrchol.
Dozreté paradajky prezradí sýta červená farba, záhradkári ich odporúčajú zbierať zrána.
Pestovanie paradajok v nádobách a na balkóne
Pokiaľ nemáte záhradku, no túžite po vlastných chutných paradajkách, môžete ich pestovať aj na balkóne či terase. Ideálne je, ak máte balkón na slnečnej strane, prípadne terasa je orientovaná na slnečnú stranu, ktorá je chránená pred vetrom. Dostatočné množstvo slnečného svetla je kľúčové.
Výber nádoby a substrátu
Vyberte si vhodnú nádobu, ideálne väčší kvetináč (paradajky môžete vysadiť aj do rôznych debničiek či pevných vriec). V záhradkárskych potrebách dokonca nájdete vrecia s pôdnym substrátom určené na priamu výsadbu do nich (stačí vyrezať otvor podľa značenia). Nádoba na vysádzanie by mala mať na dne viacero otvorov na odvodňovanie. Na spodok nasypte drenážnu vrstvu hrubú 5 - 7 cm, ktorá môže byť tvorená štrkom, keramickými črepmi či nalámanými kusmi polystyrénu.
Objem kvetináča 7 l až 12 l je spravidla postačujúci. Vo veľkých kvetináčoch s veľkým objemom zeminy môžu vzniknúť problémy s koreňmi, rastliny sú potom náchylné na hnilobu. Použite špeciálny substrát určený na paradajky alebo kvalitný substrát bez rašeliny či s obsahom kompostu.
Hĺbka sadenia v kvetináči
Paradajky zasaďte do kvetináča alebo črepníka dostatočne hlboko. Mladú paradajku zasaďte dostatočne hlboko, aby bola spodná časť stonky pokrytá zeminou do výšky 5 cm až 10 cm. Rastliny sa tak lepšie zakorenia a vytvoria ďalšie korene. Opäť platí, že štepené paradajky zasaďte vyššie, s viditeľným koreňovým balom.
Starostlivosť a opora
Paradajky v kvetináči uprednostňujú teplé stanovište, avšak žiadne ostré slnečné žiarenie. Inak sa začnú korene prehrievať a rastlina vädne. Mali by stáť pod strieškou, aby neboli priamo vystavené dažďu. Pretože častá vlhkosť môže podporiť pleseň zemiakovú. Keď rastliny dostatočne vyrastú, prospeje im, ak preventívne odstránite listy rastúce tesne pri zemi.
Pre pestovanie v kvetináči zvoľte odrody s nízkym vzrastom. Nízka odroda „Miniboy“ je vhodná dokonca do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom a podoprieť ich. Špirálové tyče však nie sú vhodné pre paradajky v kvetináči, vhodné sú skôr tenké drevené hranoly, roxorové tyče alebo kovové krútené tyčky.
Paradajky sú rastliny s vysokou spotrebou dusíka, preto vyžadujú špeciálne hnojivo. Ak na paradajky v kvetináči svieti slnko aspoň päť hodín denne, plody sú mimoriadne aromatické. Hnojivo bohaté na draslík a horčík prospeje aj ich chuti. Keď rastlinu polievate striedmo, zvýši sa podiel sušiny v paradajkách, čo znižuje podiel vody. Dbajte na dostatočné zalievanie.
Ochrana paradajok pred chorobami a škodcami
Pestovanie voňavých, chutných a zdravých paradajok je u záhradkárov veľmi obľúbené, avšak je dôležité chrániť ich pred chorobami a škodcami.
Choroby paradajok
- Pleseň zemiaková (fytoftóra): Veľmi agresívna hubová choroba, ktorá sa rýchlo šíri najmä počas dlhotrvajúcich výdatných zrážok. Ochránite ju prevenciou - opatrným zavlažovaním a nevysádzaním nahusto, aby medzi rastlinami prúdil vzduch. Preventívne postreky aplikujte ihneď pri nástupe daždivého počasia už začiatkom júna. V období zberu najprv oberte zrelé paradajky a následne použite postrek s kratšou čakacou lehotou.
- Bakteriálna bodkovitosť: Napáda listy, stonky i plody. Na listoch a stonkách sa prejavuje drobnými bodkovitými škvrnami so žltou obrubou. Na plodoch škvrny vráskavejú a dosahujú postupne veľkosť 2 - 8 mm, pričom spôsobujú chrastavitosť. Na preventívne ošetrenie sú vhodné mednaté prípravky.
- Septóriová škvrnitosť paradajok: Napáda len listy a vňať, postihuje predovšetkým kríčkové odrody pestované vo voľnej prírode. Prejavuje sa 2 - 5 mm škvrnami, následkom čoho je nižšia úroda.
- Kladospóriová škvrnitosť: Listová huba šíriaca sa od spodných listov smerom nahor. Typické sú žlté škvrny a neskoršie hnednutie listov. Ako prevenciu používajte dostatočné vetranie a dbajte na likvidáciu všetkých zvyškov napadnutých rastlín po zbere.
- Hniloba špičiek plodov: Spoznáte ju podľa veľkých bledohnedých škvŕn na špičke plodov. Príčinou je nedostatočná výživa či závlaha v období dozrievania. Často sa vyskytuje v pôdach výdatne hnojených draslíkom a dusíkom, ktoré brzdia príjem vápnika.
- Slnečný úpal: Dochádza k nemu pri intenzívnom slnečnom žiarení, spravidla pri prudkej zmene počasia. Postihuje hlavne sadenice predpestované za oknom alebo v skleníku. Postihnuté sú stonky, ktoré zbelejú a skrehnú, a tiež plody náhle obnažené po vylamovaní zálistkov.
Škodcovia paradajok
- Strapka západná: Drobný hmyz, ktorý vyciciava rastlinné šťavy a prenáša vírusové ochorenia. Prítomnosť odhalíte modrými lepovými doštičkami. Prevenciou sú ochranné siete a odstraňovanie burín. Pomôžu aj chemické prípravky na báze parafínu.
- Pásavka zemiaková (mandelínka): Požiera nielen zemiaky, ale aj paradajky a baklažány. Larvy vyhrýzajú listy. Účinné sú prípravky s inhibítormi tvorby chitínu.
- Molica skleníková (biela muška): Cicia rastlinné šťavy a vylučuje lepkavú medovicu. Vyžaduje chemické ošetrenie 3-krát v intervale 3 - 5 dní s prestriedaním rôznych prípravkov.
- Vošky: Dokážu sa extrémne premnožiť, spôsobujú žltnutie a opadávanie listov a prenášajú vírusové ochorenia. Pred kúpou prípravku si overte druh vošiek. Na paradajkách najčastejšie hodujú voška broskyňová a voška rešetliaková.
Odrody paradajok
Paradajkový trh je plný špecifických druhov. K obľúbeným patria bezpochyby cherry paradajky a im podobné kokteilové paradajky, ktoré majú malé okrúhle plody. Medzi frekventovanými druhmi nájdeme kríčkové odrody, tie smelo vypestujete aj na balkóne. Okrem spomínaného delenia pestovatelia ešte rozlišujú rýchlo rastúce paradajky s veľkými plodmi - takéto druhy potrebujú nejaký oporný bod (ide o takzvané indeterminantné odrody).
- Vysoké odrody (kolíkové): Čerešňové plody, stredne veľké plody (napr. Toro F1, Start S F1), skoré odrody s veľkými plodmi (napr. Torino F1, San Marzano Gigante 3), poloskoré odrody s obrími plodmi (Oxheart, Beefmaster VFN F1, Homestead, Yellow Gazi Ribbet F1).
- Kríčkové odrody (nízke): Previsnuté a poloskoré odrody s čerešňovými plodmi (napr. Tumbling Tom Red a Yellow), skoré odrody s kompaktným vzrastom (Minigold, Rubinek), veľmi skoré so stredne veľkými plodmi (Šejk, Orbit, Diana). Tieto druhy sú určené na pestovanie v závesných či samozavlažovacích nádobách.
Nie všetky odrody paradajok sa hodia na pestovanie v kvetináči. V ideálnom prípade si zvoľte niektorú z odrôd s nízkym vzrastom. Nízka odroda je „Miniboy“, vhodná aj do balkónových kvetináčov. Väčšie druhy by ste mali pestovať v kvetináči s kvalitným substrátom a podoprieť ich. Vyberte si odrodu, ktorá najlepšie zodpovedá vašim potrebám.