Vo vašej záhrade nemusíte pestovať len okrasné rastliny, ale aj zaujímavé liečivé bylinky. Pestovanie tymiánu je pomerne nenáročné a zvládnete to vonku aj doma. Táto bylinka svoje početné využitie nachádza najmä v kuchyni. Pýši sa totiž výraznou chuťou a arómou, vďaka čomu skvele dopĺňa pokrmy z hydiny či zveriny. Perfektne tiež podporí chuť tradičných paštét, bylinkového masla alebo napríklad plnky.
Druhy tymiánu
Medzi najčastejšie pestované druhy tymiánu sa radí tymián obyčajný (Thymus vulgaris), ktorý sa v kuchyni ako korenie používa najčastejšie. Stretnúť sa môžete s jeho širokolistou a úzkolistou odrodou. Z ďalších pestovaných druhov možno spomenúť napríklad tymián citrónový (Thymus citriodorus), ktorý sa pýši výraznou citrónovou arómou. Hojne sa používa pri príprave rýb alebo napríklad na dochutenie šalátov. Spomenúť musíme tiež tymián rascový, ktorý má typickú rascovú vôňu.
Existujú desiatky kultivarov, z ktorých si môžeme vyberať. Farba listov je variabilná, od tmavozelenej až po žlto a bielo panašovanú. Tymián rastie rôzne, od plazenia sa pri zemi až po mierne stúpavý.
Príklady odrôd tymiánu:
- Golden King - žlto-biele listy majú citrónovú vôňu, kvitne naružovo.
- Bertram Anderson - rastie kríkovito, má zlaté vyfarbenie, intenzívne v zimnom období.
- Silver Posie - má ružové kvety v striebornom olistení.
- Minor - ideálny do skalky, medzi kamene, toleruje chôdzu. Má ružové kvety.
- Jiskra - vyšľachtený v ČR. Má výrazný ružový kvet a kobercový rast.
- Snowdrift - pôdopokryvný s bielym kvetom.
Pestovanie tymiánu zo semena
Tymián je možné pestovať buď priamo zo semienok alebo z predpestovaných sadeníc. V prvom prípade sa semienka vysievajú zhruba na konci marca. Semienka sa nezahŕňajú hlinou, iba sa ľahko pritlačia hrabľami. Akonáhle rastliny vzídu, môžeme ich vyjednotiť. Počas vegetácie treba rastliny okopávať a odstraňovať prípadnú burinu. Prvého zberu sa dočkáte zhruba v septembri toho istého roku.
Pri pestovaní na záhrade si môžete mladé rastliny predpestovať v skleníku. V takom prípade vysádzajte v období od marca do apríla. Druhou možnosťou je výsev priamo na konečné stanovisko. Ten môžete uskutočniť v mesiacoch apríl až august. Dôležité je, aby vonkajšia teplota neklesala pod 18 °C. Saďte do hĺbky približne 0,5 cm. Samotné klíčenie trvá približne 10 dní. Neskôr rastliny zjednoťte, prípadne popresádzajte.
Prejavujú sa hnilobou koreňov alebo bielym povlakom na listoch. Najčastejšími škodcami sú vošky, strapky a molice. Pri napadnutí použite prírodné postreky na báze neemového oleja alebo mydlovú vodu. Vyhnite sa agresívnym postrekom, nakoľko bylinky budete konzumovať.
PRÍRUČKA PRE ZAČIATOČNÍKOV BYLINKOVÝMI ZÁHRADAMI || AKO NA TO || ZÁKLADY ZÁHRADY
Podmienky pre rast
Pri pestovaní tymiánu vonku myslite na to, že sa tejto bylinke darí najmä v teplejších oblastiach na južných svahoch, ktoré sú dobre chránené pred vetrom a zimou. Táto bylinka veľmi dobre znáša suché podnebie, vlhké alebo premokrené pôdy neznáša. Z hľadiska pôdy voľte ľahkú, kyprú, piesočnatohlinitú, ktorá je dobre zásobená humusom a vápnom. Tymián je známy svojou všestrannosťou, používa sa v kuchyni aj do liečivých čajových zmesí. Pochádza zo Stredozemia a vyžaduje si dobre drenážovanú pôdu s nižším obsahom živín. Výsadba na čo najslnečnejšom stanovišti podporuje tvorbu vonných olejov. Rastlina má rada sucho.
Tymián miluje slnečné stanovištia a nevadí mu sucho. Z toho dôvodu sa mu darí v dobre priepustnej, piesočnato-hlinitej pôde. Hoci má rád teplo, prispôsobí sa aj chladnejším oblastiam. Čo však neznáša, je priveľa vody, na čo si je potrebné dať pozor najmä v zime. Pestovať ho môžete vonku na záhone, ale i doma v kvetináči. Dariť sa mu nemusí v bylinkovom záhone, keďže má rád na živiny chudobné pôdy. Umiestnite ho preto na miesto, ktoré bude spĺňať jeho požiadavky. Je mrazuvzdorný, vydrží teploty až do - 20 °C.
Pestovanie v kvetináči
Tymián je možné bez problémov pestovať nielen voľne v záhrade, ale aj v nádobách. V takom prípade je potrebné pamätať predovšetkým na správny spôsob zalievania. Tymián v kvetináči je vhodné zalievať do podmisky, do ktorej môžete umiestniť niekoľko kamienkov, aby kvetináč nikdy nestál priamo vo vode. Pokiaľ máte kvetináč umiestnený vonku, odporúčame ho na zimné obdobie preniesť dovnútra.
Pri pestovaní v kvetináči použijeme pôdu obohatenú o kompost a drobný štrk. Dbáme, aby v miske nestála dlho voda. Pestovanie v kvetináči je výhodné, pretože umožňuje lepšiu kontrolu nad zálievkou a zabraňuje premočeniu pôdy.
Zber a strihanie tymiánu
Vňať je najlepšie zberať v suchom počasí, potom ako obschne ranná rosa. Najvyšší obsah aromatických látok sa v tymiane nachádza od začiatku kvitnutia až po rozkvitnutie. Rastliny režte vo výške 8 - 10 cm nad zemou. Drevnatú časť nerežte, nie je vhodná na zber, ale vyrastú z nej nové výhonky.
V prvom roku môžete tymián zberať raz a v ďalších rokoch dva razy. Poslednýkrát ho zberajte v prvej polovici septembra, aby ešte obrástol. Aj keď sa vňať tymiánu nezvykne zapariť, nenechávajte ju na kope, ale čo najskôr ju vysušte. Sušte ju vo zväzkoch alebo v tenkej vrstve v tieni. Keďže sa láme a drobí, neprevracajte ju, len ju jemne natriasajte, kým je polosuchá. Dobre usušená si ponecháva pôvodnú farbu a veľmi príjemne vonia. Vňať uschne za šesť až desať dní. Po usušení ju uchovávajte na suchom, vzdušnom a tienistom mieste.
Pravidelným zastrihávaním navyše rastlina zosilnie a zhustne. Kedy strihať tymián, aby sa budúci rok rastlina rozvetvila silnejšie? Ideálne na začiatku jesene, a to zhruba v dvoch tretinách dĺžky. Po odkvitnutí tymián ostriháme. Podporíme tak rast nových výhonkov, čím získame oveľa viac vňate, ktorú budeme môcť zbierať aj počas zimných mesiacov. Ak ho nebudeme strihať, zdrevnatie a približne po troch rokoch bude súci na presadenie a poriadny rez.
Lístočky tymiánu môžete odtŕhať v podstate počas celého roka. Na sušenie a liečebné účely sa strihajú mladé výhonky v období od mája do septembra. Ideálne však tesne pred kvitnutím, kedy obsahujú najviac aromatických látok. Staršie rastliny môžete zrezávať aj viackrát do roka, mladé zrežte len raz.
Využitie tymiánu
Tymián je známy svojou všestrannosťou, používa sa v kuchyni aj do liečivých čajových zmesí. Korenistá drevnatá bylinka s výraznou vôňou - to je tymián, obľúbené dochucovadlo používané pri príprave diviny, rýb a iného mäsa. Tymián patrí k bylinám, ktoré ozdobia záhradu, sú použiteľné v kuchyni a navyše sa vyznačujú liečivými účinkami.
Tymián obsahuje zdraviu prospešné látky ako je silica, horčiny, flavonoidy, triesloviny a mnoho ďalších účinných zložiek. Tymián sa môže používať v surovom alebo sušenom stave. Používa sa aj pri varení a pečení na ochutenie mnohých druhov jedál ako aj na prípravu ústnej vody a zubnej pasty.
Tymián je vhodný aj na liečbu pri bolestiach hrdla, nachladnutí či iných infekciách, ktoré sú vyvolané pôsobením baktérií. Vďaka svojim liečivým vplyvom sa označuje aj ako prírodné antibiotikum. Známe je jeho použitie počas náboženských obradov vo forme kadidla.
Tymiánový olej
Na prípravu tymiánového oleja potrebujeme tymián a olej (mandľový, olivový, slnečnicový alebo iný kvalitný olej). Do nádoby vložíme čerstvé alebo čiastočne usušené tymiánové listy a zalejeme ich olejom podľa vlastného výberu. Takto pripravený olej necháme dva až tri týždne odstáť za občasného pretrepania na slnečnom mieste. Po uplynutí tejto doby ho precedíme a skladujeme v tmavých sklenených fľaštičkách. Používame ho na vonkajšie použitie pri bolestiach kĺbov a svalov, ako aj na prečistenie a uvoľnenie dýchacej sústavy.
Kulinárske využitie
Pri varení používajte tymián opatrne, pretože výrazne vonia. Ochucujú sa ním plnky, marinády, omáčky a polievky. Ako korenie sa pridáva do rôznych pokrmov od mäsa, cez cestoviny, omáčky, polievky až po nátierky. Veľmi chutný je tiež v domácom bylinkovom masle. Vyrábajú sa z neho aj rôzne sirupy či čaje, ktoré majú priaznivý efekt na uvoľňovanie hlienu a uľahčenie vykašliavania. Zároveň má upokojujúce účinky. Je kľúčovou bylinkou takzvanej „Bouquet garni“ (z francúzskeho výrazu znamenajúceho „zdobená kytica“). Ide o zväzok byliniek pridávaných vcelku do slaných jedál, ako sú polievky, omáčky, aby sa z nich vyvarila chuť.