Kompletný sprievodca sadením zemiakov

Pestovanie zemiakov môže byť na prvý pohľad náročné, no s potrebnými informáciami sa z neho stane príjemná aktivita. V tomto článku sa dozviete všetko, čo potrebujete vedieť od výberu odrody a prípravy pôdy až po starostlivosť o rastliny a zber úrody. Súčasťou sú aj odporúčania a tipy pre začiatočníkov i skúsených záhradkárov.

Pôvod a história zemiakov

Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m.n.m. V týchto vysokohorských polohách mali pôvodní obyvatelia (Indiáni) problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale zemiaky sa tu dali dopestovať. Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré majú rôzne farby, veľkosť a dokonca záleží, či to bolo v Argentíne alebo v Čile. Niektoré druhy sú viazané aj na vlhkosť a striedanie dňa, ale tie sa k nám nedostali.

Do Európy sa zemiaky dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Z hodín dejepisu si spomíname, že keď kolonizátori priviezli so sebou zemiaky, najprv ľudia konzumovali listy a nie hľuzy. Na vlastnej koži zistili, že sú listy jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité - kam patrí aj paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie; boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.

Ľudia nedôverovali novej rastline, z ktorej sa malo konzumovať niečo hnedé, čo rástlo pod zemou. Vtedy sa konzumovalo veľa obilnín, rôzne kaše, pohánka bola veľmi obľúbená. Možno nevedomky skonzumovali listy alebo zelené plody a prichádzalo k otravám. Trvalo to veľmi dlho, ale postupne sa zemiaky šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich začali v Európe konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí. Začali sme ich vnímať ako základnú potravinu, ktorá je veľmi výživná a energeticky výhodná.

Historická ilustrácia objavovania zemiakov v Andách alebo príchodu zemiakov do Európy

Nutričné hodnoty zemiakov

Zemiaky sú hlavne bohaté na polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Zemiaky obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Ale čo je dôležité, obsahujú prospešné minerálne látky: uvádza sa najmä horčík, zinok, mangán, železo. A plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B.

Čerstvé zemiaky, či už sú to skoré odrody, ktoré si už v júni/júli/auguste (počas leta) vykopeme, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.

Pestovateľské trendy a odrody

Hoci má človek niekedy pocit, že v záhrade sa nič nové nedeje, opak je pravdou. Čo sa týka zemiakov, za posledných 30 rokov pribudlo veľmi veľa odrôd, ktoré sú dovážané aj šľachtené v blízkych oblastiach. Šľachtitelia sa okrem iného (výnosnosti a odolnosti voči teplu) zameriavajú na odolnosť voči chorobám, pretože zemiaky ľahko podliehajú predovšetkým plesni zemiakovej.

Farebné zemiaky ako trend

Posledné roky sú trendom hlavne farebné zemiaky. Dnes vieme pestovať fialové zemiaky, s dužinou ružovo-červenou, šupka fialová, dužina fialová. Odrôd je niekoľko a ich pozitívom je, že obsahujú viac antioxidantov či karotenoidov.

Ukážka rôznych farebných odrôd zemiakov (fialové, červené, žlté)

Varné typy zemiakov

Pri kúpe zemiakov v obchode sa často stretávame s označeniami A, B, C, D a ďalšie rôzne odrody typu fialové alebo baby zemiaky.

  • Baby zemiaky sú zberané nezrelé. Nezrelé v tomto prípade neznamená nejedlé, ale že majú veľmi jemnú šupku a sú určené na spracovanie a varenie v šupke. Nemusíme ich lúpať, bolo by to aj veľmi prácne.
  • Typ A je tzv. šalátový typ. Po uvarení zostávajú zemiaky tvrdé, preto ich využívame hlavne do šalátov, na hranolky alebo možno ako príloha.
  • Typ B sú hlavne prílohové zemiaky.
  • Typ C sú typické tým, že sú po uvarení veľmi múčne a rozpadávajú sa. Keby ich chceme pretlačiť cez sitko, rozpadnú sa pomaly až na kašu.
  • Typ D sa málokedy vyskytuje v obchodoch, lebo sa používa skôr na výrobu liehu.

Nákup a príprava sadbových zemiakov

Nie je odporúčaný postup si vysadiť zemiaky, ktoré sme kúpili v obchode ako potravinu. Nevieme, z akého poľa zemiak bol, alebo či neobsahuje vírusy. Často ich na zemiaku ani nevidíme, a aj keď nemusia byť pre nás nebezpečné, môžu poškodzovať napríklad vňať. Odporúčaný postup je kúpa certifikovanej sadby. Táto sadba by mala byť kontrolovaná na výskyt najhorších vírusov a chorôb.

Predklíčenie sadbových zemiakov

So zemiakmi sa spája aj predpestovanie, čiže predklíčenie. Zemiaky predpestujeme a vsádzame ich do pôdy predklíčené. Asi o 2 až 3 týždne urýchlime zber v porovnaní s výsadbou nepredklíčených zemiakov. Buď sa nám podarí kúpiť predpestovanú sadbu s cieľom dosiahnuť 1 - 2 cm klíčky, ktoré sú pomerne hrubé a vitálne. Alebo pokiaľ máme sadbové zemiaky v pivnici, tak zhruba 2 - 3 týždne pred plánovanou sadbou ich vytiahneme z pivnice a dáme na svetlo do tepla (asi okolo 10 °C).

Predpestovanie zemiakov má aj nevýhody, na ktoré sa treba sústrediť. Určite si musíme dať pozor pri manipulácii naklíčených zemiakov, aby sme klíčky nevylámali. Klíčky sú krehké, preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.

Tajomstvo bohatej úrody zemiakov: Toto musíte urobiť hneď po zasadení!

Podmienky pestovania zemiakov

Výber stanoviska a pôdy

Vyberáme si určité slnečné stanovisko. Nemal by to byť prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. Nemali by to byť veľmi hutné pôdy - tam sa ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Lepšie sú kypré pôdy, hlinito-piesočnaté, trochu piesočnaté, nie je vhodná ílovitá pôda. Nie sú vhodné ani kamene, kde sa nemôžu hľuzy dobre tvarovať a boli by deformované.

Pestovanie na Slovensku a odrody podľa vegetačného obdobia

Zemiaky dopestujeme na celom území Slovenska. V súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Naše typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe - Orava a tak ďalej.

Zemiaky sa delia podľa vegetačného obdobia:

  • Veľmi skoré zemiaky: dozrejú už za 90 dní (tri mesiace od výsadby). Pokiaľ chceme počas leta konzumovať vlastné zemiaky, mali by sme si zabezpečiť hľuzy, ktoré budú veľmi skoré až skoré.
  • Skoré zemiaky
  • Polo-neskoré zemiaky
  • Neskoré zemiaky: uvádza sa 140 - 150 dní od výsadby.

Príprava pôdy a hnojenie

Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne hladné. Patria k plodinám prvej trate. Na jeseň je dobré hnojiť odležaným hnojom, nie čerstvým, ale dnes je už ťažšie dostupný. Môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.

Sadenie zemiakov: Všeobecné postupy a starostlivosť

Koncom marca a v apríli vysádzame zemiaky na juhu Slovenska. Väčšinou sa však uvádza polovica apríla. Ak by hrozili mrazy a chceli by sme si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžeme ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi.

Rozostupy a hĺbka výsadby

Pestujeme ich v riadkoch (hovorí sa tomu aj v hrobkoch). Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých 60 aj 70 cm. Aby sa nám neskôr dobre okopávali, je vhodné natiahnuť si špagát - zatlčieme dva kolíky a natiahneme špagát. Buď si spravíme ryhu zhruba 15 - 20 cm, do ktorej zemiaky vysádzame. Nemusia ísť do veľmi veľkej hĺbky.

Zálievka a okopávanie

Kedysi sa zemiaky nikdy nepolievali. V dnešnej suchšej dobe sa obávame, že by nám zemiaky ťažko klíčili. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby nám hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období, pred a na začiatku kvitnutia zemiakov. Vtedy hľuzy výrazne rastú.

Zemiaky sú okopaniny, budeme ich okopávať a kopcovať. Čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Počkáme, kým vňať dorastie do približne 20 cm a môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahrňame pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.

Dodatočné hnojenie a burina

Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, môžeme ho použiť v lokalite, kde je chudobná pôda. Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. Je odporúčané vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.

Metódy sadenia zemiakov

Existuje mnoho rôznych spôsobov sadenia zemiakov, každý s vlastnými výhodami a nevýhodami. Na základe odporúčaní skúsených pestovateľov si môžete zvoliť vhodnú metódu pre vaše podmienky.

Porovnanie rôznych metód sadenia zemiakov (schematické znázornenie)

1. Sadenie lopatou (hladké uloženie)

Toto je najjednoduchší a najbežnejší spôsob. V zemi sa urobia jamy do hĺbky 20 - 25 cm, zasypú humusom, zhnitým hnojom a popolom. Medzi posteľami je ponechaná vzdialenosť najmenej 50 cm. Vopred vyklíčené a spracované zemiaky sa umiestnia do jamy pokrytej zeminou. Zem je vyrovnaná hrabľami.

  • Výhody: Jednoduchosť použitia, nevyžaduje ďalšie materiály alebo technické zariadenia.
  • Nevýhody: Relatívne nízky výťažok, časovo náročný proces výsadby a starostlivosti, zemiaky nie sú chránené pred nepriaznivými poveternostnými vplyvmi, nevhodný pre ťažké hlinité pôdy.

Starostlivosť o zemiaky spočíva vo včasnom zalievaní, hilling a ničení škodcov. Niektorí pestovatelia počas výsadby zapĺňajú jamy vodou.

2. Metóda Meathlider

Relatívne nový spôsob výsadby zemiakov, vhodný na všetky druhy pôdy. Pre tento spôsob sa vyrábajú úzke záhony s veľkou vzdialenosťou medzi nimi. Šírka postelí je 70 - 80 cm, rozstup radov je najmenej jeden meter.

Postele sa na jeseň vykopávajú, upratujú sa od buriny. Medziriadky sa nevykopávajú, burina sa odstráni iba v prípade potreby. Pri kopaní sa do pôdy zavádzajú hnojivá, humus a popol.

Dôležité: Na rovnakom záhone nemôžete pestovať zemiaky niekoľko rokov po sebe, je vhodné ich každý rok sadiť na nové záhony. Najlepším predchodcom zemiakov je fazuľa a iné strukoviny.

Na jar sa urobia otvory na výsadbu. Hĺbka by mala byť asi 30 cm, vzdialenosť medzi nimi je najmenej 40 cm. Otvory sú umiestnené v šachovnicovom vzore. Po výsadbe zemiakov je pôda mulčovaná.

  • Výhody: Úspora času pri príprave pôdy, schopnosť získať dobrú úrodu, minimálna starostlivosť počas vegetačného obdobia, zlepšuje sa štruktúra pôdy.
  • Nevýhody: Vyžaduje striedanie plodín, je nutné mulčovanie, vyžaduje sa odstránenie buriny v uličkách.

3. Čínsky spôsob

Relatívne nový spôsob výsadby zemiakov, ktorý kombinuje viacero stimulačných metód. Pôda na výsadbu sa pripravuje vopred. Od jesene sa vykopávajú jamy pre zemiaky, merajú jeden meter po metri. Na dno jamy sa dávajú organické látky - odpad z potravín, lístie, zemiakové šupky, seno, pokosená tráva. Pre každú jamu pridajte 2 - 3 poháre popola. Vykopaná zem je ponechaná v mohylách.

Na jar, keď sa pôda roztopí, sa skontrolujú jamy, prehĺbia sa. Na výsadbu sa musí pôda zahriať na 7 - 8 stupňov. Pred vystúpením je potrebné aplikovať prostriedky proti škodcom (napr. medvedík). Na výsadbu si vyberte veľkú zdravú hľuzu s hmotnosťou najmenej 200 gramov. Uprostred hľuzy je vytvorený prierez, ktorý je potom ošetrený dezinfekčným prostriedkom. To aktivuje spiace oči a klíčky sú 2 až 3-krát väčšie.

Zemiakové hľuzy sa klíčia na svetle 2 týždne, keď klíčky dosiahnu 10 cm, vysadia sa. Hľuza je umiestnená na dne jamy, na vrchu pokrytá pripravenou pôdou. K tomu je pozemok zo záhrady zmiešaný s humusom, pieskom, zhnitým hnojom a popolom z dreva. Vrstva zeminy nad zemiakmi by mala byť najmenej 30 cm.

Keď sa klíčky objavia, ošetria sa potašovými hnojivami a opäť sa pokryjú hnojenou pôdou o 30 cm, postup sa opakuje, až kým sa jama úplne nezaplní. Liečba potašom a horčíkovými hnojivami sa opakuje každý týždeň, striedavo sa strieda. Po naplnení otvoru sa zemiakové klíčky nechajú dorásť až do 30 cm, potom sa opatrne ohnú do strán, zafixujú a pridajú po kvapkách. Spodné listy na stonkách sú odstránené. Mohyla nad klíčkami je posypaná, keď rastú kríky. Postrek hnojiva pokračuje.

Dôležité: Táto metóda vyžaduje zavedenie veľkého množstva hnojív. Dusíkaté hnojivá by sa mali používať opatrne. Prebytok dusíka v pôde núti rastliny pestovať zelenú hmotu na úkor hľúz. Keď sú zemiaky rozkvitnuté, musia sa odstrániť kvety.

  • Výhody: Vysoká produktivita, úspora miesta, schopnosť rýchlo množiť odrodu, zemiaky netrpia horúčavou, môže byť použitý na akúkoľvek pôdu.
  • Nevýhody: Náročný proces výsadby a pestovania, nevhodné pre severné oblasti, vyžaduje vysokú úroveň poľnohospodárskej technológie, nie je možné použiť vo vlhkých priestoroch.

4. Metóda štvorcového vnorenia

Základným princípom je, že zemiakový krík má dostatok priestoru pre výživu a vývoj. Pozemok je rozdelený na štvorce, ktorých šírka strán je asi 70 - 80 cm. V rohoch štvorcov sú vykopané otvory o veľkosti 40 x 40 cm. Každý otvor je pokrytý humusom, jeden alebo dva zemiaky sú zasadené.

Keď klíčky dosiahnu 20 - 30 cm, opatrne sa vyšľachtia do strán a vytvoria hniezdo, do stredu kríka sa naleje humus, aby sa získala šmýkačka.

  • Výhody: Vysoká produktivita hniezda, vhodné pre všetky kultivované pôdy, nevyžaduje hilling, kríky sa navzájom netienia.
  • Nevýhody: Vyžaduje sa vytrhávanie buriny, je potrebné veľké množstvo humusu, je potrebné časté zavlažovanie, kríky zaberajú veľa miesta, nevhodné pre neupravenú pôdu.

5. Sadenie do suda

Pre tento spôsob výsadby zemiakov je vhodné zvoliť sud bez dna, aby nedošlo k stojatej vode. Ak taký sud nie je, nezabudnite urobiť dobrý odtok. Na dno suda sa naleje 20 - 30 cm drenáže, ktorá je pokrytá 30 cm pripravenej pôdy. Vložte zemiaky do suda, posypte 20 cm zeminou. Ako rastie, kropenie zeminou sa opakuje, kým nie je sud plný.

Osobitná pozornosť by sa mala venovať príprave pôdy. Ak nie je pre zemiaky dostatok živín, nemali by ste počítať s dobrou úrodou. Dobrá pôda by mala byť ľahká, priedušná a odolná proti zhutneniu. Do ťažkej ílovitej pôdy sa musí pridávať piesok a humus. Dôležité: Z lôžok, kde rástli paradajky, paprika alebo zemiaky, nemôžete brať pôdu, pretože sa riziko infekcie neskorou plesňou výrazne zvyšuje.

  • Výhody: Šetrí miesto, dáva príležitosť na skorý zber, rastliny sú chránené pred mnohými škodcami, nie je potrebné ničiť burinu.
  • Nevýhody: Nevhodné na letné pestovanie v južných oblastiach, výsadba a údržba vyžaduje veľa manuálnej práce, existuje nebezpečenstvo podmáčania koreňov.

6. Sadenie do hrebeňa

Stará, osvedčená metóda výsadby zemiakov, odporúčaná pre severné oblasti, pretože zemiakové hľuzy v hrebeňoch získajú viac tepla a kyslíka. V južných oblastiach existuje nebezpečenstvo prehriatia koreňového systému zemiakov. Pôda na sadenie zemiakov sa pripravuje na jeseň, pričom sa vykopáva pôda do hĺbky 20 cm, počas kopania sa aplikujú potrebné hnojivá.

Na jar sú postele označené. Vzdialenosť medzi nimi by mala byť najmenej 70 cm. Ak je posteľ dvojradová, priestor sa zvýši o 10 cm. Výsev zemiakov sa vykonáva na jar na suchej pôde. Zemiaky sú rozložené v radoch, ak je to potrebné, ošetrené insekticídmi. Zemiaky zasypte zeminou a vytvorte malý hrebeň. Na plnenie zemiakových hľúz väčšina obyvateľov leta používa motyku. Tip: Zavedenie draselných hnojív, ako je popol, zvyšuje množstvo škrobu v zemiakových hľuzách a zlepšuje chuť.

Keď zemiakové klíčky dorastú, uskutoční sa kopa pôdy, ktorá zdvihne zem z radov až na vrchol. Tento postup sa vykonáva ešte trikrát, kým hrebeň nedosiahne 40 cm. Z dôvodu úspory miesta sa zemiaky často sadia do dvoch radov. Za týmto účelom sú hľuzy rozložené šachovnicovo, vo vzdialenosti 20 - 25 cm, riadky sú spojené spoločným hrebeňom.

  • Výhody: Môže byť použitý na mokré pôdy, vhodné pre ťažké hlinité pôdy, vysoká produktivita, zber nevyžaduje kopanie, príležitosť získať skorú úrodu.
  • Nevýhody: Nevhodné pre južné oblasti, výsadba a ošetrovanie vyžaduje manuálnu prácu, vyžaduje dobre kultivovanú plochu.

7. Sadenie pod čierny film

Metóda je vhodná pre rôzne druhy pôdy, okrem tých, na ktorých môže vlhkosť stagnovať. Pôda je pripravená na jeseň, vykopaná a hnojená. Určite si vyberte suché a slnečné miesto. Môže sa použiť na plochu výrazne zarastenú trvácimi burinami. Čierny film im nedovolí vyvinúť sa, väčšina z nich počas sezóny zomrie.

Na jar sú označené postele, pozdĺž ktorých sú rozložené pásky na kvapkové zavlažovanie. Miesta, kde sú pásky umiestnené, sú označené mimo lokality. Dôležité: Je potrebné opatrne odstrániť ostré predmety z povrchu zeme, ktoré môžu film roztrhnúť.

Na vrchnú časť pások sa položí film, ktorého okraje sa pridajú po kvapkách alebo sa zafixujú. Na výsadbu zemiakov vo filme sa urobia priečne rezy, dlhé asi 30 cm, do výsledného otvoru sa vykopá jamka, do ktorej sa položí hľuza a pokryje sa vykopanou zeminou alebo humusom. Okraje filmu by mali byť mierne zabalené do otvoru. Vzdialenosť medzi kríkmi v rade - 20 cm, medzi radmi - 40 cm.

  • Výhody: Nevyžaduje zložitú údržbu, nevytvára sa žiadna pôdna kôra, pôda je zbavená trvácich burín, vhodné pre oblasti so suchým letom.
  • Nevýhody: Zlé prevzdušnenie pôdy, film sa ľahko poškodí, vyžaduje finančné investície, potreba kvapkovej závlahy.

Ochrana pred škodcami a chorobami

V pôde, ktorá zostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie burina. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. V dnešnej dobe sa odporúča vytrhnúť burinu a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú pôdu za nás.

Choroby a škodcovia zemiakov

Hneď, ako zemiaky začnú schádzať a nemajú ani 10 cm, už ich treba chodiť kontrolovať na výskyt vajíčok mandelínky zemiakovej. Mandelínka vychádza skoro a vyhľadáva hlavne porast zemiakov. Je veľmi dôležité zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste. Rastliny prehliadame dôkladne, pretože sa vajíčka vyskytujú zo spodnej strany listov. Listy musíme nadvihovať a vajíčka rozpučiť.

V našich lokalitách sa vyskytuje najmä pleseň zemiaková. Druhým problémom sú drôtovce - to je larva chrobáka, ktorý sa volá kováčik. Nespôsobuje škodu, ale jeho larva žije 3 až 5 rokov v pôde a obľubuje hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu.

Detailná fotografia mandelínky zemiakovej (dospelý jedinec a larvy)

Striedanie plodín a kombinované pestovanie

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité vyhnúť sa opakovanému pestovaniu na tom istom mieste. Keby sme ich pestovali opakovane na tom istom mieste, hmyz zistí, že sú tam dobré podmienky, začne sa viac zliezať a klásť vajíčka. Vyhla by som sa pestovaniu plodín z rovnakej čeľade. Napríklad paradajky sú tiež náchylné na pleseň zemiakovú.

Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Pestujeme ich v riadkoch (v hrobkoch) a tým, že sú hľuznaté rastliny, ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu, ktorá je potrebná práve pre koreňovú zeleninu.

V druhej trati zvykneme pestovať koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy. Čo sa týka prvého roka nie je úplne vhodné kombinovať zemiaky s inou rastlinou, napríklad vysadiť zemiaky vedľa aksamietnice a ďalšej niečo ďalšie. Závisí to od odrody, ale skôr od lokality.

tags: #sadenie #zemiakov #na #jutube