Pestovanie a sadenie zemiakov: Kompletný sprievodca

Zemiaky sú výživná plodina, bez ktorej si mnohí nevedia predstaviť varenie. Ide o jednu z najuniverzálnejších a najekonomickejších surovín, ktorú nemusíte sadiť len do záhrady. Skvelé podmienky na pestovanie ponúka aj domáci skleník, no pestovať ich môžete aj v rozličných nádobách. Ako si zabezpečiť kvalitnú a chutnú úrodu? Pestovanie zemiakov nie je žiadna veda a zvládne to aj začínajúci záhradkár.

História a nutričné hodnoty zemiakov

Zemiaky pochádzajú z Ameriky, konkrétne z pohoria Ánd, kde sa pestujú vo výške 2000 - 3000 m n. m. V týchto vysokohorských polohách mali pôvodní obyvatelia (Indiáni) problém dopestovať iné plodiny ako trávy alebo obilniny, ale darilo sa tu pestovať zemiaky. Spomína sa niekoľko pôvodných druhov zemiakov, ktoré mali rôzne farby a veľkosť.

Do Európy sa zemiaky dostali vďaka španielskym dobyvateľom v 16. storočí. Zaujímavosťou je, že spočiatku ľudia konzumovali listy a nie hľuzy, čím na vlastnej koži zistili, že listy sú jedovaté. Zemiak patrí do čeľade ľuľkovité, rovnako ako paradajka, paprika a baklažán. Je všeobecne známe, že ich zelená časť obsahuje jedovatý solanín. Pri zemiakoch je to výraznejšie, boli zaznamenané otravy z hľúz, ktoré ozelenejú a ľudia ich skonzumujú.

Nedôvera k novej rastline trvala veľmi dlho, no postupne sa zemiaky šírili a vďaka vojnám a hladomoru sa zistilo, že dokážu uživiť masu ľudí. Z jedného malého zemiaku, ktorý zasadíme, získame pomerne slušnú úrodu. Bežnejšie sme ich v Európe začali konzumovať až niekedy v 17. - 18. storočí, keď ich ľudia začali vnímať ako základnú, veľmi výživnú a energeticky výhodnú potravinu.

Zemiaky sú bohaté na polysacharidy a cukry, ktoré sa ľahko rozkladajú na energetické cukry. Obsahujú asi iba 2 % bielkovín, čo je pomerne málo, ale zato sú to hodnotné rastlinné bielkoviny. Tiež majú v sebe pomerne veľa vody. Dôležité je, že obsahujú prospešné minerálne látky ako horčík, zinok, mangán, železo, a plus pomerne veľké množstvo vitamínu C a vitamíny zo skupiny B. Čerstvé zemiaky, či už skoré odrody zbierané počas leta, nie je problém konzumovať a variť aj v šupke, prípadne ich potom ošúpať. Neskôr je šupka tuhá a vyskytuje sa pod ňou aj viac solanínu.

Výber odrody a sadbových zemiakov

Správny výber odrody je jedným z kľúčových faktorov úspešného pestovania zemiakov. Odrody sa delia predovšetkým podľa dĺžky vegetačnej doby:

• Veľmi skoré odrody: Potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Vhodné na konzumáciu už počas leta, môžu byť v zemi až do augusta a za sezónu sa môžu sadiť dvakrát (v apríli a v júni).
• Skoré odrody: Vyznačujú sa vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Je možné ich využiť na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, a ak ich necháte v pôde do septembra s riadne uzavretou šupkou, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka.
• Stredne skoré odrody: Ich vegetačná doba je 110 až 130 dní.
• Stredne neskoré odrody: Ich vegetačná doba je 130 a viac dní.
• Neskoré odrody: Dozrievajú 120 dní a viac, výborné na dlhodobé skladovanie.

Varné typy zemiakov

Pri kúpe zemiakov v obchode sa často stretávame s označením varných typov A, B, C a D. Ide o dôležitý faktor pre ich kulinárske využitie:

• Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké. Po uvarení zostávajú tvrdé, preto sa využívajú hlavne do šalátov, na hranolky alebo ako príloha.
• Varný typ B - prílohové zemiaky: Tieto zemiaky sú polopevné, pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Sú univerzálne, hodia sa ako príloha, do šalátov, polievok, na pečenie a restovanie.
• Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Najlepšie sa hodia na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. Taktiež sú vhodné na vyprážané hranolky.
• Varný typ D: S týmto typom sa v obchodoch stretnete zriedka, pretože sa používa skôr na výrobu liehu alebo ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
• Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov ako AB alebo BC. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.

Kedy a ako vyberať sadbové zemiaky

Pokiaľ sa do pestovania zemiakov púšťate po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, úradne preverená a bude mať patričné označenie.

Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou, ktorú v poraste rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Bežné konzumné zemiaky z obchodu sú často ošetrené prípravkami proti klíčeniu a nie sú určené na sadenie. Pestovaním certifikovanej sadby dosiahneme vyššiu a kvalitnejšiu úrodu, ktorá je odolná voči chorobám. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Príprava sadby: Predklíčenie a zakorenenie

Pred samotnou výsadbou je nutné nechať hľuzy predklíčiť. Tento proces trvá približne 2 - 3 týždne a je kľúčový pre skorší a úspešnejší zber.

1. Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť, si vyberte buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpte sadbové zemiaky. Ideálnym mesiacom pre výber sadbových zemiakov je február.
2. Najlepšie už začiatkom marca naukladáme hľuzy do debničiek tak, aby púčikmi (očkami) smerovali nahor.
3. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! V tme by vznikli dlhé, biele a krehké klíčky, ktoré sa pri výsadbe ľahko polámu.

Pokiaľ máte na klíčenie málo zemiakov, môžete si ich počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Nakrájané zemiaky nechajte 2 - 3 dni sušiť pri izbovej teplote, aby sa rezné hrany zahojili. Keď sú okraje kožovité bez známok vlhkosti, sú riadne vysušené. Menšie zemiaky (veľké asi ako golfová loptička) môžete nechať celé.

Pre skoršiu úrodu môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Pri manipulácii s naklíčenými zemiakmi si musíme dať pozor, aby sme klíčky nevylámali, pretože sú krehké. Preto musíme zemiaky opatrne vkladať do ryhy/jamky a nie hádzať.

Príprava pôdy a výber stanoviska

Požiadavky na pôdu

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré a dobre priepustné. Ideálne je pH medzi 5,5 - 6,5. Príliš utužená pôda znižuje výnosy, pretože sa v nej ťažko tvoria hľuzy a sú skôr malé. Nevhodné sú tiež ílovité, premočené pôdy alebo pôdy s množstvom kameňov, kde sa hľuzy nemôžu dobre tvarovať a boli by deformované. Zemiaky potrebujú slnečné stanovisko, nie prudký svah, kde hrozí vodná erózia. Lepšia je rovina alebo veľmi mierny svah. U nás môžeme zemiaky pestovať takmer po celom Slovensku, hoci v súčasnosti im môžu trochu nevyhovovať vysoké teploty, najmä v južných oblastiach. Typické zemiakarské oblasti sú skôr na severe, napríklad Orava.

Hnojenie pôdy

Zemiaky patria k plodinám, ktoré sú pomerne náročné na živiny (tzv. plodiny prvej trate), predovšetkým na draslík. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme do hĺbky 20 - 30 cm a do pôdy zapravíme odležaný maštaľný hnoj, prípadne kompost. Dnes je čerstvý maštaľný hnoj ťažšie dostupný, môžeme použiť granulovaný hnoj, ktorý zapracujeme do pôdy.

Na jar pred výsadbou je vhodné pôdu ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva, ako je kompost, zelené hnojivo, alebo aj umelé hnojivo. Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.

Striedanie plodín a osevný postup

Pri zemiakoch je obzvlášť dôležité meniť stanovisko, aby sme predišli výskytu plesní (najmä plesne zemiakovej), háďatiek a hniloby. Zemiaky nikdy nepestujte na rovnakom mieste ako predchádzajúce dva roky. Vyhla by som sa tiež pestovaniu plodín z rovnakej čeľade, napríklad paradajky sú náchylné na pleseň zemiakovú.

Zemiaky vedia dobre pripraviť pôdu pre ostatné rastliny. Tým, že sú hľuznaté rastliny a pestujeme ich v riadkoch (v hrobkoch), ich hľuzy prirodzene drvia pôdu, vyrábajú drobnú štruktúru a nadýchanú pôdu. Táto prekyprená pôda je dôležitá práve pre koreňovú zeleninu. V ďalšom roku tam teda môžeme umiestniť mrkvu, petržlen, zeler a v treťom roku sú vhodné cibule, cesnaky, fazuľové rastliny a hrachy.

Termín výsadby zemiakov

Sadenie zemiakov sa najčastejšie vykonáva na jar, ideálne v období od marca do mája. Presný čas však závisí od klimatických podmienok konkrétneho regiónu a aktuálneho počasia. Kľúčovým faktorom je teplota pôdy - zemiaky by ste mali sadiť až vtedy, keď sa pôda ohreje aspoň na 7 - 10 °C (v hĺbke asi jeden centimeter). V chladnej pôde hľuzy môžu začať hniť alebo sa vôbec nezačnú vyvíjať.

S vysádzaním skorých zemiakov môžete začať už v polovici marca. V teplejších oblastiach južného Slovenska môžete začať so sadením už koncom marca, no vo vyšších polohách si počkajte až do druhej polovice apríla alebo začiatku mája. Väčšinou sa však ako ideálny termín uvádza polovica apríla. Čas výsadby sa v jednotlivých krajinách líši; v severných oblastiach by sa mala odložiť o pár týždňov neskôr, keď odznejú posledné mrazy.

Nezabudnite, že jarné mrazy môžu mladé rastlinky poškodiť, čo má za následok spomalenie ich rastu a stres pre rastliny. S výsadbou zemiakov sa preto netreba ponáhľať a obdobie si naplánovať tak, aby vyklíčené mladé lístky už neohrozoval mráz. Pokiaľ hrozia mrazy a chcete si vysadiť veľmi skoré zemiaky, môžete ich prikryť napríklad čiernou netkanou textíliou, ktorá prepúšťa vodu a ochráni ich pred prízemnými mrazmi.

Klasické spôsoby sadenia zemiakov

Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Po nakyprení pôdy začnite s prípravou výsadby - vyorte alebo motyčkou si vytvorte brázdu, do ktorej budete vkladať zemiaky. Zemiaky vysádzame do pripraveného jarku klíčkami nahor. Dávame pozor, aby sme krehké klíčky nezlomili. Následne hľuzy v jarku opatrne zahrnieme motykou.

Hĺbka a rozostupy výsadby

Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov. Platí, že čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva. Avšak, zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.

Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm. Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm v závislosti od kvality pôdy - čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť. Medzi výsadbovými riadkami je odporúčaná vzdialenosť 40 až 75 cm. Väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny, ako aj pre pracovný priestor na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy. Skoré zemiaky majú menšiu vňať a riadky môžu byť od seba vzdialené 50 cm. Pri neskorých až 60-70 cm. Pestujeme ich v riadkoch, aby sa nám neskôr dobre okopávali.

Starostlivosť o zemiaky počas rastu

Po zasadení zemiakov zvládnete najťažšiu časť. Starať sa o ne špeciálne netreba, ale je potrebné polievať ich, okopávať a vyplieť burinu.

Prihŕňanie (kopcovanie) zemiakov

Ako vyplýva zo slova okopaniny, zemiaky budeme okopávať a kopcovať, čiže ich pestujeme vo vyvýšených hriadkach. Keď vňať dorastie do približne 15 - 20 cm, môžeme začať pomocou motyky prvýkrát okopávať. Okopávame tak, že nahrňujeme pôdu na stonky rastliny, aby trčal iba vrcholček. Tento proces je známy aj ako prihŕňanie.

Zemiak je v podstate premenená stonka. Kopcovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy. Nad zem rastú nerady, pretože vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu, keďže sa v nich tvorí jedovatý solanín. Hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Preto je dôležité mať dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, aby sa mala kam rozrastať.

Zavlažovanie a hnojenie počas rastu

Zemiaky potrebujú na to, aby dobre rástli, stálu vlhkosť. Kedysi sa zemiaky nepolievali, ale v dnešnej suchšej dobe by ťažko klíčili. Pokiaľ budú extrémne suchá, mali by sme počítať so zálievkou, aby hľuzy dorástli a úspešne sme ich dopestovali. Zálievka je dôležitá aj v období pred a na začiatku kvitnutia zemiakov, kedy hľuzy výrazne rastú.

Pokiaľ sme dobre vyhnojili pôdu na začiatku (na jeseň), mohli by stačiť dve-tri zálievky zo žihľavového výluhu. Výrazne hnojiť už nemusíme. Uvádza sa ešte síran amónny, ktorý môžeme použiť v lokalite s chudobnou pôdou. Aktívne rastúce zemiaky je možné prihnojiť aj kyslým organickým hnojivom alebo extraktom z morských rias.

Odburiňovanie

Ďalej sa staráme o odstraňovanie buriny. V pôde, ktorá ostáva odkrytá a polievame ju, okamžite rastie burina. Najlepšie je trhať burinu, kým sa vysemení. Postreky proti burinám sú vo vegetačnej dobe nevhodné. V dnešnej dobe sa odporúča burinu vytrhnúť a nechať ju na mieste. Dážďovky ju vedia vtiahnuť dovnútra, čím obohacujú pôdu a kompostujú ju za nás. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Zemiak je mimoriadne odolná zelenina, ale ani ju neobchádzajú choroby a škodcovia. Ich výskyt je často spojený s neprehľadávaním porastu alebo opakovaným pestovaním na tom istom mieste.

Najčastejší škodcovia

• Pásavka zemiaková (mandelinka): Asi najznámejší škodca zemiakov. Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Dôležité je zachytiť ich výskyt v počiatočnom štádiu a ideálne rozpučiť vajíčka priamo na mieste, ktoré sa vyskytujú zo spodnej strany listov. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani.
• Larvy drôtovcov: Poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Drôtovce sú larvy chrobáka kováčika, ktoré žijú 3 až 5 rokov v pôde a obľubujú hľuzy zemiakov, koreňovú zeleninu a cviklu. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúča sa záhradu postriekať proti burine.

Najčastejšie choroby

• Chrastavitosť zemiakov: Táto choroba je skôr estetická. Na zemiakoch sa nachádzajú zatuhnuté, suché príškvary. Zemiaky sa v tomto prípade môžu konzumovať bežným spôsobom.
• Pleseň zemiaková (fytoftóra): Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Najlepšie jej viete predchádzať preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Meďnaté postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Ochranná lehota je potom do desiatich dní.
• Hnilobné infekcie: Ak sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.

Alternatívne spôsoby pestovania zemiakov

Zemiaky nemusíte sadiť len do zeme. Existuje viacero inovatívnych metód, ktoré sú vhodné aj pre menšie záhrady alebo balkóny.

Pestovanie v slame

Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní. Tento spôsob minimalizuje prácu a znižuje potrebu kyprenia pôdy.

1. Sadbové zemiaky uložte na povrch pripravenej pôdy alebo trávy.
2. Zakryte ich vrstvou slamy (cca 30-40 cm).
3. Počas rastu pravidelne dopĺňajte slamu, aby boli hľuzy zakryté.
4. Úroda sa zberá jednoducho - len zdvihnutím slamy.

Pestovanie v komposte

Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). Keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia.

1. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost).
2. Kompost následne zhutníme udupaním (bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
3. Sadbové zemiaky vložíme do kompostu, klíčkom nahor.

Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život, ktorý pre rastliny poskytuje živiny. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.

Pestovanie v nádobách

Skvelé podmienky na pestovanie zemiakov ponúkajú aj rozličné nádoby, kvetináče či pestovateľské vrecia. Pestovanie zeleniny v nádobách má viacero výhod: máte prehľad o kvalite pôdy, stave rastlín, rastliny neohrozujú invazívne druhy a burina, chránite ich pred škodcami z okolia a viete, kedy potrebujú zálievku. Nie je potrebné obrábanie pôdy.

• V nádobách sa najlepšie darí krátkosezónnym odrodám zemiakov. Tieto zemiaky sú menšie, ale veľmi chutné a na úrodu nemusíte dlho čakať.
• Najdôležitejším pravidlom je prispôsobiť počet sadbových zemiakov veľkosti nádoby. Každá rastlina zemiakov potrebuje na dobrý rast asi 13-14 litrov pôdy.
• Na dno nádoby umiestnite 8 - 10 centimetrov hrubú vrstvu voľnej pôdy doplnenej o kompost. Zemiaky preferujú mierne kyslú pôdu.
• Sadivo zemiakov zasaďte do pôdy naklíčenou stranou nahor a zakryte ich 6 - 8 centimetrami ďalšej pôdy. Keď zemiaky klíčia a klíčky majú približne 15 centimetrov, zakryte ich do polovice zeminou. Pokračujte v tomto procese, kým nedosiahnete vrch nádoby.
• Zemiaky potrebujú aspoň 6 hodín slnka. Polotieň zabráni prudkému vysychaniu pôdy.
• Rastliny zemiakov potrebujú stálu vlhkosť. Je dôležité udržiavať pôdu rovnomerne vlhkú, ale nie mokrú. Medzi zalievaním nechajte zeminu trochu zaschnúť.

Zemiaková veža

Ak máte k dispozícii len malú záhradu alebo dokonca len balkón, môžete pestovať zemiaky priestorovo úsporne pomocou zemiakovej veže. Ako variant vertikálneho záhradníčenia prináša pestovanie vo veži väčšiu úrodu na malej ploche, pretože pestujete do výšky a nie na šírku.

Zemiakovú vežu si môžete postaviť aj z drôteného pletiva a tyčí pre rastliny, starého kompostéra z dreva, drevených paliet alebo dokonca pneumatík naukladaných na sebe.

Postup:

1. Nasypete substrát vrstvu za vrstvou do veže.
2. Do každej vrstvy umiestníte niekoľko zemiakov.
3. Keď sa dostanete do požadovanej výšky, hľuzy s trochou starostlivosti môžu začať rásť.
4. Pri zbere úrody len otvoríte spodné dvierka a zemiaky vyhrabete.

Sadenie zemiakov na jeseň

Aj keď väčšina záhradkárov volí jar, sadenie zemiakov na jeseň má svoje výhody, najmä v oblastiach s miernou zimou.

Výhody:

• Skorší zber na jar
• Lepšie využitie pôdy mimo sezóny
• Menej škodcov a chorôb v pôde

Nevýhody:

• Riziko mrazov
• Potreba dôkladného mulčovania a ochrany pôdy
• Obmedzený výber odrôd (skoré, odolné voči chladu)

Na sadenie zemiakov na jeseň sa odporúča využiť vyvýšené záhony, fóliovníky alebo prikrývanie slameným mulčom. Zaujímavou alternatívou je sadenie zemiakov v auguste, ktoré umožňuje dopestovať úrodu na jeseň. Tento spôsob vyžaduje rýchlorastúce, skoré odrody a dostatočne teplé počasie.

Zber a skladovanie úrody

Kedy zbierať zemiaky

Zber zemiakov závisí od typu odrody a je spojený s poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast - vädnutím nadzemnej vňate, ktoré sa prejavuje poklesom a žltnutím listov.

• Nové zemiaky (malé s jemnou šupkou): So zberom môžete začať 2 - 3 týždne po tom, ako rastliny odkvitnú. Zbierať sa môžu postupne, zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr. Tieto odrody majú viac vody ako škrobu, preto ich treba čím skôr skonzumovať.
• Väčšie zemiaky: Zbierajte 2 - 3 týždne po odumretí lístia (viditeľne zožltne a zhnedne). Stredne skoré a stredne neskoré odrody zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra.

Približne 8 až 10 týždňov po výsadbe môžete podryť rukou miesto v blízkosti stonky, aby ste skontrolovali veľkosť zemiakov. Ak vám vyhovujú, môžete ich zberať.

Ako zbierať zemiaky

Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať. Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu.

V prípade sadenia zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami, čo je značne jednoduchšie.

Skladovanie zemiakov

Po zbere nechajte zemiaky pár hodín na vzduchu preschnúť. Očistite ich od sypkej pôdy a uložte. Pokiaľ zbierate zemiaky, ktoré plánujete skonzumovať do niekoľkých dní, s ich uskladnením nie je problém. V takomto prípade ich môžete uložiť kdekoľvek.

Pri dlhodobom skladovaní musíte nájsť miesto, ktoré bude tmavé, chladné a suché zároveň. Nové zemiaky je najlepšie spotrebovať do niekoľkých týždňov od zberu, zatiaľ čo skoré odrody s riadne uzavretou šupkou a stredne skoré až neskoré odrody môžete v optimálnych podmienkach preskladniť až do ďalšieho roka.

tags: #sadenie #zemiakov #z #polovice